Ako sa dnes máš? 5

Zdravím ťa tiež, helena25,
napísala si do tej najsprávnejšej témy na uvítanie . Verím, že tu nájdeš plno užitočných zdrojov, ktoré ti pomôžu. Napríklad doporučujem tému Zello dialógy - tam sa môžeš dozvedieť viac o "živých" online stretnutiach, ktoré máme každý štvrtok 20:00. Ináč ja mám tiež F25, liečim sa tuším už 5 či koľko rokov. Bol som v liečebni 2x a fungujem v práci, rodine...

Majte sa pekne, všetkých pozdravujem.
J.

Ahoj Helena25

aj ja Ťa vítam na fóre. Verím, že si budeme mať čo písať spoločne, nakoľko si môžeme tuná písať o všetkom, čo chceme, a čo sa v našich životoch deje. Tvoja depresívna fáza ma mrzí - bývajú obvykle v tejto súvislosti veľkou posilou deti, keď sa im venuješ a kvôli nim sa neopúšťaš. Myslím, že napr. miestne forumáčky menom Ester a Regina sú také príklady, ktorým deti pomáhali, aby sa držali v čase duševných problémov nad vodou. Azda napíšu o tom aj viac ony samotné.
Ja som sa asi 8 rokov liečil pre schizoafektívnu poruchu, potom mi zmenili diagnózu, ale lieky a spôsob liečby zostal rovnaký, takže sa nič nezmenilo, len formálne. Rodinu nemám, no aj tak tá pliaga choroba mi vedela narobiť kopec problémov v oblasti sociálnych vzťahov... vlastne tak ako Tebe, že máš nutkanie sa izolovať. To poznám veľmi dobre. Dopraj si preto odpočinok a nerob si starosti, ak toho zvládaš menej. Prajem Ti hlavne chápajúceho manžela, aby Ťa vedel podržať, pričom si dávaj pozor na prípadnú svoju podráždenosť, ak sa náhodou vyskytuje. U mňa sa vyskytovala a je pre vzťahy lepšie byť smutný, než podráždený. Niekedy si človek ale ťažko sám vyberie... Držím Ti palce a teším sa na Tvoje ďalšie príspevky. Píš sem často, Helenka, sprav si aj Ty z toho tuná svoj denník, kde nám napíšeš ako sa máš a čo cítiš. Viac hláv, viac rozumu.

Shadow, držím palce s tým nepokojom. Podľa mojich skúseností vzniká ako frustrácia medzi nutkaním niečo robiť a tlakom, v ktorom sa mi nič robiť nechce. A tak z toho človek šalie a je frustrovaný. Sme v tom s Tebou. Obvykle mi na to pomáha anxiolytikum, alebo spánok... Niekedy som sa zvykol kvôli tomu prejedať, ale to Ti neradím... Som rád však, že sa vo všeobecnosti cítiš lepšie. Držím palce, aby tomu tak bolo i naďalej.  

Ahoj Mischelll. Aj ja som sa už pustil do upratovania konečne. Porobil som všeličo a hovorím, že je to skvelá terapia. Parádne som sa cítil spokojne, keď som všetko pucoval, utieral a zametal. Činnosť lieči. Inak strašne ma potešilo, že na profesii.sk dávali inzerát účtovníka juniora, ktorého brali aj bez praxe ako absolventa. Takže predsa len existujú také možnosti. Cítim sa z toho povzbudene. Držím prsty.

matej

Ahoj helena25,

schizoafektívnou poruchou trpím 15 rokov. Mala som 33 a dve dvoj a deväťrocné deti, ked sa objavila po prvýkrát. prvá epizóda bola strasná spamätávala som sa z nej takmer rok. Dlho som bola v depresívnej fáze úplne pre rodinu nefunkcná, avsak deti ma držali nad vodou. Kvoli nim som sa aj v najväcsej depresii dokázala prinutit aspon navarit, oprat. Ostatné ťahal manžel, ktorý vždy veril, že sa z toho dostanem. Vieru som mala aj ja, hoci to islo velmi pomaly. V tom case som bola na materskej a po necelom roku som sa musela po materskej vrátit do zamestnania. Vtedy som bola z najhorsieho vonku, no sebavedomie a vieru vo svoje sily som mala na nule. Po šiestich rokoch sa mi epizóda zopakovala a potom v krátkom období sa objavila dalsia. Zakazdým ich spústala únava a stres z práce. Psychiatricka mi stále radila prácu zanechat a zostat na invalidnom dochodku. Po dalsej epizode a rocnej PN-ke som zacala nad tým uvazovat a poziadala o inv. dochodok. Nadalej som vsak pracovala na plný úväzok, hoci ma uznali invalidnou nad 70%. Ked sa objavili dalsie dve epizody krátko po sebe, pod tlakom rodiny, kolegov v práci a okolností som rezignovala a podala som výpoved.
Odvtedy ubehlo 7 rokov a ja som relatívne v poriadku, teda bez epizod, ktoré by sa museli riesit hospitalizáciou. Posledných asi 5 rokov som na tom fakt dobre, az na to, že manžel pracuje na týzdnovky v Bratislave, tahá dva úväzky, aby nás uživil. S prácou popri hl. prac. pomere manželovi pomáham. Dcera už má 25 rokov, je po VŠ, osamostatnená, syna mám druháka na SŠ. Kedže doma mám cez týzden len syna, domácnosť je na mne. Zvládam to a skutočne nemám takmer žiadne ťažkosti.
Kazdá moja epizoda sa riesila hospitalizáciou v nemocnici v Nitre, elektrosokmi a následnou medikamentoznou liecbou. Nikdy som dlho vela liekov dlhodobo nebrala. Väcsinou beriem jedny antidepresíva a jedny antipsychotiká. 6 rokov som na nízkych dávkach Mollome a Abilify. Pred rokom sa mi aj s manzelovým suhlasom podarilo psychiatricku presvedcit, že znízim antidepresíva a po dalsom polroku aj antipsychotiká o 1/3. Dnes beriem Abilify v dávke, ktorá sa uvádza ako pre dospievajucich, co považujem za úspech. Obcas sa objaví nejaká mensia mánia alebo depresia, ktoré zvládnem tým, že spoznám príznaky a pri mánii sa snažím udržať pri zdravom rozume (pretože sa objavuju bludy a nocné mory) a pri depresii sa tomu jemne poddám (menej sa nutim do domácich povinností, robím len to najnutnejsie) s vedomím, že po pár dnoch určite prejde a zatial to vzdy preslo
Svoj príbeh som ti tak nasiroko opísala preto, aby si nestrácala nádej a depresii sa uplne nepoddala (myslím tým na myslienky o zbytocnosti vlastného bytia). Moja rodina ma vzdy ubezpecovala, že som pre nich dolezitá i ked mám problémy zvládat bezné domáce práce, starat sa o rodinu, stací, že existujem. Dnes viem, že človek vydrží vela, i jeho blízki a všetko sa nejak zvládne len to netreba vzdávat.
Velmi mi pomohlo toto forum a Zello dialogy, pokial mozes pridaj sa co najcastejsie. Tu ťa za nič nik nevysmeje, nájde tu človek vždy pochopenie, možes napísať cokolvek.
Som zvedavá na ďalšie tvoje príspevky a prajem ti, aby si kazdý príznak choroby zvládala a našla pochopenie i u svojich blízkych.

regina

ahojte.

nemam sa moc dobre, hoci neviem presne popisat, co ma trapi. v podstate vsetko. akoby som uz zase raz nevladal niest tiaz svojho zivota alebo ako to napisat. mam pocit, ze je toho na mna vela, co znie zvlastne, vzhladom na to, ze v podstate ziadnu nutenu pracu nerobim. ale neviem. stale mam nejake zdravotne problemy popri svojej dg, ktore sice nie su vazne, ale stale ma oberaju o pozornost a energiu. toto ma dost vycerpava. na jednej strane to, ze nikdy nie som poriadne stabilizovany a na druhej strane, ze musim riesit dalsie zdravotne problemy. ludia su samozrejme na tom ovela horsie, to priznavam, ale ja sa akosi neviem s tym svojim, mozno lahsim, bremenom popasovat.

Ahoj Lístie

Dal som Ti za seba reputačný hlas, lebo ma oslovila taká tá úprimnosť Tvojho príspevku. Neviem to presne popísať, ako to myslím, no páčilo sa mi to realistické zarámcovanie svojich problémov, a že napriek tomu, že si písal dosť všeobecne, tak aj tak mám pocit, že rozumiem, čo máš na mysli.

Nech Ťa v súvislosti s Tvojimi ťažkosťami teší a povzbudzuje hlavne to, že:

• že nie si v tom sám - komentár: síce sú ľudia, ktorí sú na tom horšie, no to obvykle nemusí viesť k lepšiemu zvládaniu problémov, no býva zvyčajne účinnejším poznanie, že sú ľudia vôkol nás, ktorí žijú životy s podobnými bremenami. Napr. Tuto, ktorí okrem F25 má ešte tabakizmus a vysoký tlak, alebo filipka, ktorá má ešte srdcové veci a astmu, alebo Shadow s cukrovkou. To len také príklady ako objasnenie, že jestvujú ľudia, o ktorých sa môžeme oprieť, pretože sú na našej lodi, majú problémy aj fyzické, a navzájom si vyjadrujeme potrebný súcit, pochopenie, povzbudenie. Vieme, aké to je. Oprieť sa znamená, že sa oddáme súcitu a pochopeniu a radám či skúseností týchto ľudí.
  
• že niekam patríš - komentár: patríš asi všelikde, ale okrem iného patríš aj sem k nám na fórum do miestnej komunity. Máš tu akýsi nárok na pochopenie a na obdržanie rady, ak by si mal záujem. Mne obvykle dosť pomáha fórum práve kvôli tomuto, že sem patrím a že ma tu prijímate a že si ma vypočujete. Za to som Vám veľmi vďačný. Je to lepšie než chat, u ktorého vnímam skôr negatíva.
  
• že ako človek zreje mentálne, tak sa mu obvykle choroba zlepšuje - komentár: nebýva to zakaždým, ale často sa to stáva, že sa nám s pribúdajúcim vekom ochorenie dokáže stať znesiteľným a zvládaným, lebo už poznáme zákutia vlastnej psychiky, svojich potrieb a iných aspektov, ktoré hrajú rolu pri tvorbe našich rozladení a úzkostí. Takže je tu pravdepodobnejšie, že ako zreješ a ako čoraz viac sa posúvaš k strednému veku, tak budeš na tom psychicky zvládnuteľnejšie. Ako hovorím, nie je tomu tak vždy, ale ak sa na to spoľahneš a budeš to vidieť napoky optimisticky, tak si tú pravdepodobnosť zvyšuješ.
  
• že svojím postojom môžeš veľa vyriešiť - komentár: napr. voľbou pozitívneho myslenia a úmyselnou tvorbou optimistického náhľadu na svoje problémy môžeš veľa napomôcť. Lebo keď už človek nevie zmeniť svoje okolnosti, tak uchopí vlastný postoj k okolnostiam, a zmení ten. Tým dokáže morálne premôcť situáciu a dokáže to zvládnuť lepšie. Začiatok spočíva v prijatí bezvýhradnej zodpovednosti za svoj postoj. Úplné ignorovanie toho, kto alebo čo reálne môže za moju situáciu. "Ja som zodpovedný" - toto heslo už dokázalo zmeniť veľa problematických životov.
  
• že si môžeš dobrovoľne predefinovať pojem "poriadne stabilizovaný" - komentár: niekedy som mal pocit ja sám, že keď budem stabilizovaný, že to znamená, že mi bude akože dobre. Až vývojom som zistil, že stabilizovaný zahŕňa aj zlé nálady, smútky, stres, rozčarovanie, frustráciu a najnovšie som do definície vrátil aj prázdnotu. Totiž to všetko prežíva aj nediagnostikovaný človek, hoci je akože psychiatricky nechorý. Táto redefinícia pojmu mi pomohla k tomu, že sa zrazu cítim stabilizovaný, aj keď sa nemám vlastne dobre. Lebo mať sa dobre, to je vec nanajvýš pár hodín počas dňa pri nejakej lepšej nálade, zvyšok je plochá, nudná nálada, alebo pracovná, alebo prázdna... niekedy aj smutná, záleží od temperamentu. Touto redefiníciou sa Ti otvoria šíre možnosti optimistickému názoru, že vlastne väčšinou to je v mojom prežívaní celkom obstojné, aspoň pri porovnaní s priemerom.
  

Teším sa na Tvoje ďalšie písmenká a riadky. Drž sa, Lístie! Ako Ty fandíš nám, fandím Ti aj ja:
S pozdravom
Matej

ahoj, Matej,

velmi Ti dakujem za reakciu.

citim sa trochu lepsie, ako ked som pisal predosle riadky. urcite to aj Ty poznas, ze niekedy napises na forum v case akejsi krizy, a ked je to ako-tak zazehnane, tak Ti pridu vlastne riadky trochu zvlastne. tak je to aspon momentalne u mna.

vacsinou, ked napisem nejaky prispevok, tak sa mi akosi ulavi, aj ked sa mi niekedy nechce pisat alebo si hovorim, ze to na situacii nic nezmeni. ako vidim a presviedcam sa, tak zmeni. a som za to vdacny.

ak Ti mam napisat za seba, vzdy sa na Tvoje prispevky tesim, lebo aj ked nie su vzdy vesele, citit z nich ako bojujes a je v nich akasi nadej, ze "ak to nevyslo dnes, skusim to zajtra". akesi odhodlanie, ale aj chut do zivota, kedy opisujes svoje plany ci uz je to skola, chudnutie, alebo buduca praca. obdivujem to.

neviem ci sa niektore veci zmenia alebo nie. hovorim napriklad o urcitej uzavretosti, ktoru som si vypestoval. uz neviem byt v prostredi internetu taky otvoreny ako kedysi. mozno je to na nieco aj dobre. ked si citam niektore starsie prispevky, az sa cudujem, co som to vlastne popisal, a aj mi to nerobi uplne dobre, tak radsej moc necitam historiu. na niektore veci urcite nie som pysny, hoci si ich ani moc nepamatam.

uplne by som zabudol, ze smajlik fandenia bol moj oblubeny, keby si mi to nepripomenul.

tak este raz, vdaka za rekaciu a fandim nam.

Ahojte,
Nemam sa vobec dobre...
Nevidim ziaden vyznam vo svojom dalsom (ne)fungovani...
Celkom som sa opustil,nevladzem sa uz ani o seba postarat(zakladne veci)
Co dalej?Vo stvrtok idem na kontrolu ku psychiatrovi,nieco hadam spolocne vymyslime...
Drzte mi prosim palce a prepacte,ze sa stale nevyjadrujem k Vasim prispevkom...
Dakujem!
So smutnym pozdravom navzdy Vas Shadow

Shadow, je mi ľúto, že si sa opustil. Hádam to nie je nadlho. Azda to nejak poplynie samo a vymyslíte fakt niečo dobré u MUDr. Mrzí ma, že ti neviem nejak pomôcť. Ono ak je to takto zlé, tak by to chcelo asi každodennú intenzívnu spoluprácu... kto vie. Pre mňa by bolo ťažké byť takto sám so sebou (či skôr bez seba). Držím ti palce určite. A prajem nech ťa aspoň niečo dnes ešte poteší. Aspoň jedna svetlá stránka každý deň. Maj sa pekne, stále nemáme tému na zello tak môžeme celé venovať "nicote" či ako by som to nazval... čo vy na to? 

Všetkým prajem aby našli aspoň jednu peknú chvíľku v dňoch. Ak si niekto trúfne, tak isto aj viac, čím viac tým lepšie . Ale zas nejde o súťaž ale dobrý pocit.

Ja som opäť na veľkej životnej križovatke... musím zobrať za pačesy a urobiť rozhodnutie s potenciálne dlhodobými následkami... a MUDr. rozhodnutie ešte za tým... a to má potenciálne ešte horšie následky...

majte sa!
Jožin

Shadow, bratu, ja len s určitou pokorou vzhliadam k tomu, čo prežívaš. Tvoje fyzické a duševné bôle sú také, že mi nenapadajú nejaké účinné rady. Len Ti úpenlivo želám, aby si sa neopúšťal. X Ti dobre radí: aspoň nejakú svetlú vec si nájsť každý deň na povzbudenie. Dačo sa určite nájde drobného. Ja by som osobne aj na hospitalizáciu privolil, lebo v tomto prípade to môže byť užitočné a nápomocné. Každopádne sa poradíte s dr., čo ďalej. Mysli skôr na niečo pekné, ak sa dá... alebo pozeraj televízor, surfuj, chatuj. Akési základné predsavzatie si dávaj iba dve veci: hygienu tela a liečbu cukrovky. Tieto dve sleduj a maj ako cieľ a ostatné ponechaj v rovine odpočinku a relaxu. Stíš svoje srdce a spoliehaj sa na lepšie časy, ktoré Ťa raz po odrazení odo dna čakajú. Máme Ťa tu radi, Shadow.

S objatím a držaním prstov
Matej

Zellujeme!

Krásne prežitie sviatkov jari praje Tuto.

Ahoj kamarati!
Je mi ovela lepsie a to aj vdaka Vam,dakujem velmi pekne tym co mi drzia a drzali palce!

Velmi ma potesilo vcerajsie osobne stretnutie s Ester a Xkrchnavom.Bolo to velmi povzbudzujuce stretnut sa (vo svojej samote)konecne so skvelymi ludmi z masa a kosti !!!Ester,X,este raz dakujem!

Matej,si mi tu,ale aj v zivote oporou,dik Pridavam sa k X-ovi a pozyvam Ta aj ja na zello.Viem,je to pre Teba tazke,ale vela ludi by si tym minimalne potesil...

Takze tak priatelia...A zabudol som podotknut,ze vazne zvazujem hospitalizaciu lebo aj napriek nahlemu zlepseniu by som sa chcel dat poriadne dokopy...Uvidi sa po sviatkoch...

Pan Boh nech Vam vsetkym zehna lepsie zajtrajsky a pohodove sviatky prajem!
S pozdravom Vas Shadow