Ako sa dnes máš? 5

Ahoj všetci

Ako sa vlastne mám? Hm. Asi uspokojivo. Niektoré veci v mojom živote sú vyslovene pokazené, ale držím sa nádeje, že sa to opraviť nejak dá... aj keď momentálne neviem ako. Okrem tohto sú iné veci v podstate dobré. Nálady mávam také, že cez deň sú priam nadnesené, aktívne, činorodé a optimistické... ku večeru sa začínajú tlmiť a okolo 19:00 už začínam byť skeptický, spomalený, posmutnelý, vyhorený. Pukanie televízora sa výrazne obmedzilo tým, že ho proste nezapínam vôbec. Ostatné pukanie - dohodol som sa s Bohom, že to budem ignorovať. A keďže mi v tej chvíli neprišla na um žiadna výčitka svedomia, tak asi je to tak v poriadku.

Dni trávim vlastne pokojne. Vyznačujú sa plánmi, ktorých sa snažím držať, čím obmedzujem pocit nudy, ktorý by mohol zhoršovať nejaké tie príznaky. Napr. učím sa po anglicky, francúzsky a nemecky. Každý deň asi hodinku. S nemčinou som však začal ešte len včera, takže tam nemôžem nič extra hovoriť... nejaké slovká už viem, ale robí mi ešte problém výslovnosť a prízvučnosť - mám proste sklony do nemeckej výslovnosti miešať pravidlá výslovnosti angliny či franiny. Ale to nevadí, naučím sa. Upratujem len pozvoľna - pravidelné zametanie, umývanie, dokonca sa mi podarilo ošúpať kopec zemiakov, čo hodnotím ako pokrok, ktorý chcem realizovať čo najčastejšie. Som v šúpaní zemiakov totižto pozadu, pretože som ľavák a nevedel som pravácku škrabku držať. Teraz som sa to, myslím, už naučil, pochopil som princíp. Ide to a trochu ma to aj baví. A my sme rodina, čo jedia zemiaky asi každý deň, takže o prax mám postarané.

Neurózy sú trochu zhoršené... fyzično zlepšené. Flush stabilná. Spánok - hm, asi premrštený, veľa spím, bývam dosť unavený - trochu si odvykám od kofoly, takže asi aj preto... pijem už nie 2 litre denne, ale zhruba liter denne... tiež iba dve kapučína, a už žiadne taurínové nápoje (tento rok 2015 som nemal žiaden). Ten boj závislosti od kofeínu si vyžaduje obete v podobe navýšenej únavy, ale zatiaľ sa to darí prežiť.

Všetko dobré všetkým forumákom i hosťom.
S pozdravom
Matej


PS: Filipka, celkom by ma zaujímalo, ako sa Ti darí a čo máš nové, staré atď. Dúfam, že ide všetko aspoň v relatívnom poriadku. Určite viacerí by sa potešili Tvojmu príspevku. Nechže sa Ti darí.

Ahojte všetci, špeciálne Matej
čo mám nové..hm, ťažká otázka, lebo takto všeobecne keď to vezmem, tak nič, lebo o novom byte a práci som už písala. Mám novú veľmi dobrú priateľku, čo ma teší, lebo tu v mojom meste som postrádala blízku dušu. Byt ešte stále zariaďujem, lebo som samozrejme limitovaná finančnými prostriedkami na to potrebnými, ale však postupne všetko bude, neponáhľam sa. Neteší ma však môj zdravotný stav, teraz nemám na mysli psychické zdravie, ktoré je síce zásadne nalomené, ale za 22 rokov trvania choroby som sa naučila ako-tak s tým žiť a za pomoci liekov a lekárky aj prípadné relapsy "rozchodiť". Trápia ma rôzne telesné problémy v takej šírke, že pomaly nezvládam koordinovať návštevy lekárov rôznych odborov a kadejaké vyšetrenia.
Teší ma však to, že moja mama sa napriek veľmi ťažkej chorobe zatiaľ drží v celkom dobrej kondícii.
Mám nejaké malé predsavzatia do nového roku, ale to sú také osobné veci, ktorými chcem trošku obohatiť môj život, nie je to nič špeciálne. Všetko závisí od toho, či budem mať na to čas a chuť.

Filipka, srdečná vďaka, žes napísala. Blahoželám k všetkým doterajším úspechom (blízka duša, byt, snaha rozchodiť relapsy, dobrá lekárka, dobrá kondícia mamy, nové predsavzatia). Zároveň vyjadrujem určitý súcit a podporu v otázkach, ktoré sú zhoršené (fyzické zdravie, nalomené psychické zdravie). Veľmi Ti ďakujem, že si naša pravidelná čitateľka. Vždy keď píšem príspevok, tak si tak trochu predstavujem, čo by asi povedala filipka... Ty si pre mňa predstaviteľka citovej a osobnostnej zrelosti, takže niekedy sa trošku motivujem tým, že napíšem nejaký svoj drobný pokrok, dúfajúc že si za počítačom filipka v dobrom povzdychne a povie si "Matej nestojí, je nezrelý, ale ide, kráča, rastie". Hoci často nepíšeš už v poslednom čase, si hlas, na ktorý často myslím. Držím Ti pevne palce, aby sa Ti veci vyvíjali len lepšie a žiaducim smerom. Všetko dobré!

-----

Ahoj všetci

Dneska ma úžasne potešili hneď dve veci. Prvá, že som bol poslednýkrát na injekcii v BA a že už som objednaný na ďalšiu kontrolu a vpich na februárový termín k novej doktorke tu v mojom meste. Po 9 rokoch bratislavskej liečby sa mi zásadne zmenia podmienky v terapeutickom procese, a to myslím veľmi kladným smerom. Teším sa.

Druhá vec - volali mi z brigády a reku zajtra by ma chceli, tak zajtra idem na brigádu zase do toho priemyslu, kde som brigádoval cez semester na jeseň. Strašne som sa bál, že už po tejto celozávodnej vianočnej dovolenke bude prudký pokles dopytu po pracovnej brigádnej sile a že už, keď mi nie a nie celé týždne volať, že už si budem musieť hľadať iný spôsob brigádneho zárobku. Ale super je, že dnes zavolali a všetko je ok. Ešte nikdy od začiatku brigádovania v priemysle som sa na to celodenné státie pri stroji tak netešil.

Nálada je priaznivá, spánok prijateľný. Neurózy mierne zhoršené. Flush stabilizovaná. Psychotické príznaky plusové - asi žiadne, vzťahovačnosť je teraz v norme, magické myslenie umelo potlačujem a kontrolujem, pukanie nábytku naďalej úspešne ignorujem a neriešim. Trošku mi vadí, že som mal znovu spánkovú paralýzu - našťastie sa mi nezdal diabol, ale dakto mi klopal na rameno a budil ma v noci, stále na mňa klopal, na lopatku. Silnejšie a silnejšie. Snažil som sa prebudiť, uvedomil som si, že som v sne a že klopanie je asi nereálne (dávam slovko "asi" preto, lebo v danej situácii som zároveň vedel, že spím, ale zároveň som pociťoval z klopania na telo pocit hrozby a paranoje, takže isté pripustenie si viery v reálnosť klopania skutočnou bytosťou som v danom okamihu učinil). Ťažko som sa z toho dostával, lebo som mal tradične telo paralyzované, no napokon po pár minútách som získal kontrolu nad fyzičnom. Nebola to našťastie taká silná paralýza spánková, ako voľakedy za risperidónových čias. V ten večer, keď som mal túto udalosť, tak som mal trošku silnejší depresívny výkyv... to tradičné večerné pesimum, ako som si to ja laicky sám nazval. Bol spojený s derealizáciou priestoru a s vnímaním plochosti, dvojrozmernosti priestoru.

Psychotické príznaky mínusové - hm, myslím že v norme. To, že sa mi často nič nechce, pripisujem skôr únave z liekov.

Afektívne - zostávajú navracujúce sa večerné pesimá... cez deň inak v pohode. Trošku opačnou stránkou mince je, že mávam euforické stavy, totiž dnes som v autobuse smerom do Bratislavy trochu slzil a plakal. Našťastie bola ešte tma skoro ráno a bolo zhasnuté v buse. Tiekli mi dosť silno slzy, lebo som prežíval silné pocity šťastia v určitej koncentrovanej forme... sústredenej do asi 1 minúty prežívania. To nepíšem ako problém, lebo ono to je príjemné... len si osobne myslím, že to nie je až tak normálne, najmä keď som nereagoval v danom okamihu na žiadny konkrétny podnet. Skôr sa mi to nepravidelne stáva práve ráno, kedy som najšťastnejší... a večer, keď idem spať, tak prichádza tlak na slzenie z dôvodu zase nešťastnosti. Čiže tá afektívna symptomatológia je takáto... takto to subjektívne cítim...

Vcelku, záverečné zhodnotenie - mám sa (asi) dobre. Myslím, že teraz nič nevyskakuje z príznakov takého, čo by zásadne problematizovalo veci.

Ďakujem za vypočutie a želám Vám všetkým šťastné chvíle a pekný čas v zdraví a aspoň relatívnej spokojnosti. V rámci našich medzí, ba možno aj poza medze, ak sa dá.n

Srdečne pozdravujem.
Matej

Ahojte,
som rád, že filipka prispela, hoci ma mrzí, že stále sa jej zdravotné problémy držia. Všetko dobré želám.

U mňa stále podobne ako som písal v minulom príspevku a príspevkoch pred tým. Novinkou je, že už pár dní pociťujem určitú zvládnuteľnú nervozitu, keď mám ísť von z bytu, trebárs do obchodu, lekárne, doktorke a p. Nie je to príliš silné, ale bojím sa, aby ma to neprerástlo a neposunulo viac k chorobnému stavu. Trochu ma mrzia aj tie spánkové problémy. Stále zaspávam okolo 2-3 v noci a potom sa neviem v doobedí dospať a dostať sa z postele. Dalo by sa povedať, že stačí skoro ráno vstať a dobre sa unaviť a potom to bude Ok. Avšak ani to nefunguje. Na druhej strane skúšal som to krátkodobo, takže ťažko povedať. Na spánok si okolo 1 užívam pol tabletky Gerodormu. Na druhej strane som už dávno nebol bdelý celú noc.

Mimo patológie vediem bežný život človeka, ktorý nemá čo svetu povedať. Venujem sa veciam bezprostredne okolo mňa. Hrám sa s angličtinou a nemčinou. Čítam aj zábavné aj odborné texty. Dotkol som sa aj geografie, aby som mal trošku prehľad aj v mestách sveta aj tu u nás. Samozrejme sa venujem aj projektu, ku ktorému som sa dostal, pričom som sa však dnes dozvedel, že stránka bude hotová až za 1-2 mesiace, takže mám na veci okolo dosť času.

Neviem sa, žiaľ, dokopať k aktivitám telesného rázu, takže nejaká posilňovňa nehrozí, hoci mám na starej permanentke ale 4 vstupy ešte neminuté. Taktiež som bol párkrát na futsale, ale pravidelne sme tam chodili len traja a bolo treba zháňať ďalších. Nakoniec sa to stoplo a tak som zostal bez športu.

Zatiaľ sa majte pekne a myslím na vás. Tuto

Ahoj Tuto

Nervozitu pred chodením von z bytu pociťujem veru aj ja. Strašne ma znervózňuje to vychystanie sa, teda hygiena, obliekanie, vyjdenie z bytu. Potom, už keď vyjdem, sa to zlepšuje. Myslím si, že u mňa je spôsobená táto sociálna nervozita a pocit, že ma to obťažuje, skutočnosť akejsi zóny bezpečia. Totiž, čím viacej nemusím nikam nutne chodiť, tak tým viac ma nedobrovoľné, no nepravidelné opúšťanie bytu znervózňuje a obťažuje. Dostávam sa totiž do zóny akéhosi pohodlia, bezpečia, ktorej narušenie mi nerobí dobre. Avšak akonáhle som bol nútený často chodiť von, napr. za čias zamestnania, školy atď, tak mi prišlo ísť von ľahké a nezaťažujúce. Neviem, či aj u Teba je to podobný sklz do takejto zóny. Ak áno, to by bola vlastne dobrá správa, lebo sa to dá riešiť cvikmi, teda vystavovaním sa pravidelným sociálnym interakciám. To niekedy aj robievaš veru, čo je super, takže držím palce v ďalších cvikoch rozširovania sa poza "zónu".

Ten spánok ma mrzí. Máš to okato zjašené. Niečo ako moje nálady. Tiež bez môjho pričinenia mi mozog vystúpi do euforických výšin a záplav šťastia, aby som následne spľasol ako bublina do krátkej depresie spojenej s derealizáciou. A Tvoj spánok si takto tiež robí čo chce. Akoby to šlo mimo Teba, mám pocit. Odporúčal by som násilné udržanie sa v bdení medzi 7:00 a 21:00. Takto sa násilne držať aspoň týždeň, dva. Že či reku po nejakých 5 dňoch už telo po 21:00 s pomocou gerodormu nebude schopné prespať noc. Asi to musí ísť fakt cez násilie a cez násilné držanie sa hore bez ohľadu na únavu, tabletky či vzhľadom na deň, v ktorý by si zrovnal nemal čo na robote, takže by si necítil dostatočnú motiváciu držať sa nútene bdieť. Hm. Veru, ťažko sa radí - nechcem aby si mal pocit, že mudrujem... si v tomto veľmi skúsený dlhodobo, takže každopádne mám v celej veci rady úmysel vyjadriť Ti podporu a súcit.

Telesné aktivity, možno by to šlo po trošičkách. Lebo mám obavu, že či sa Ti nezdá ako jediné, čo sa ráta, len poriadna drina počas hodiny v posilňovni. Keby sme na to išli terapeuticky, tak by stačilo ísť po troškách, trebárs 5 minút denne nejaké cviky s vlastnou váhou, alebo ľahké kardio. Po 2-3 dňoch už 10 minút. Reku aby si si na telesno zvykol... resp. opäť zvykol, lebo viem, že si bol úspešný športovec, takže, keď už by si to terapeuticky po troškách dokázal dotiahnuť na čoraz väčší počet minút, tak už ako znalý športovec by si vedel, čo cvičiť a ako. To je veľké plus celej situácie.

Tvoj plán jazykov a geografie, no paráda. Strašne ma to inšpiruje. Ja mám svoj plán angliny, franiny a nemčiny. Ale teraz som mal 2 dni pauzu, lebo som mal náročnejšie dni. Každodenne sa venovať nejakému rozkvetu znalostí, tento nápad mám vlastne prakticky od Teba. Tým sa hneď dá potvrdiť, že teda máš čo povedať minimálne svojmu okoliu. Ak už cítiš, že svetu nie, tak svojmu okoliu, vrátane fóra, máš čo povedať. Si hodnotný človek, ktorého názor býva podnetne zargumentovaný, vyznáš sa vo všeličom možnom, bojuješ proti rôznym príznakom cieľavedome.

Ďakujem Ti, že si taký dobrý kamoš-forumák a že aj dobre znášaš, keď tu náhodou na fóre niekto niečo spomenie z okruhu viery. To je trpezlivosť, ktorá si zasluhuje aj z mojej pozície ako veriaceho, rešpekt. Takže pripime si ja kofolou a Ty svojím obľúbeným nápojom na dobré časy fóra, ktoré tu všetci spoločne budujeme. A hlavne si pripime na naše zdravie!

Všetko dobré, Tuto.
S pozdravom
matej

Caute,priatelia!
Prezivam momentalne dost tazke obdobie.
Moj navrat z vianocnej "bubliny" do reality bol aj je kruty...Bol som doma u rodicov v PP a domnievam sa,ze som tam pobudol pridlho,po navrate do Levic som nemal ani stipku motivacie "ist v zivote dalej"...Pred sebou som videl a vidim len ist do roboty a domov a takto dookola...Jediny zmysel vidim v hladani pomoci duchovnou cestou,t.j. stat sa plne veriacim,nepochybovat...Nemam inej nadeje len spolahnut sa na Pana Jezisa,ze mi pomoze...
Vidim,ze moje predsavzatia su uplne zbytocne,aj tak sa nakoniec vzdy vratim k tomu staremu,zlemu sposobu zivota.Povedal som si,ze ked uz mam pracu(v ktorej mimochodom bolo tento tyzden tak zle,ze som vazne uvazoval o vypovedi),tak preco nezmenit aj nieco ine,ovela zasadnejsie,a to seba sameho...Kedze to sam nedokazem,ako som sa uz viackrat presvedcil,tak to necham na "vyssiu moc",resp. tu najvyssiu.Niet vyhnutia,lebo mi ide,tentokrat,o "nie len"psychicke,ale hlavne fyzicke zdravie...
Tak takto sa mam a toto prezivam,kiez by to bolo v buducnosti inak...
Srdecne Vas pozdravuje a vsetko dobre zela
Shadow

Shadow, mocne Ti držím všetky prsty. Spoľahnutie sa na vyššiu moc, to je celkom dobrý postoj a v Tvojom prípade ťažkého boja so samým sebou je to veľmi užitočné.

Ja mám momentálne dosť vážnu psychospirituálnu krízu. Takže u mňa sú veci, čo sa týka vyššej moci, trošku zle na tom. Neviem prečo, ale niečo sa vo mne láme... a nie som z toho vôbec nadšený.

Aj ja Ti želám všetko dobré, Shadow, drž sa! Myslíme na Teba.

Ahojte priatelia, nestíham nestačím, ... tak len rýchlo dávam termín zella, jediný čo som dokázal tento týždeň nejak napasovať. Držte palce nech všetko výjde s kuchyňou ok. Vám prajem nech všetko ide so zdravím a životom... je mi ľúto, že Tuto moc nespal, Shadow sa cítil zle v práci... prajem vám všetko dobré. Cítiť seba, ak je toho fakt moc tak zvážiť či praštenie nie je väčší prínos než strata. Ale obyčajne horúce myšlienky je dobré nechať odstáť deň dva a potom s chladnejšou hlavou znova zvažovať.

Tu je sľúbený termín:

http://krizovatkaduse.je-dnesek.cz/udalosti/aktualne/31-osemnaste-zello-dialogy

majte sa pekne!
J.

Ahoj Shadow,
viem Ťa celkom dobre pochopiť s tou prácou. Vystriedal som viacero zamestnaní, ale choroba ma nakoniec o ne pripravila. Vždy som bol nadšený, že som si po čase zohnal prácu, ale nakoniec som sa musel podrobiť tomu, že som bol nútený odísť. Vtedy sú to ťažké chvíľky, najmä to sklamanie seba samého ako aj známych, čo mi fandili.

Určite sa nevzdávaj, v ďalších dňoch to možno bude lepšie. Skús to vydržať, veď odísť sa dá rýchlo.

...............................

Ahoj Matej,
sú chvíľky, keď sa zdá všetko čierne. Si silný muž a máš už s krízami (nanešťastie) skúsenosti. Myslím, že aj túto krízu dokážeš prekonať a bude Ti zase fajn. Držím Ti palce, aby si bol v pohode, akej bývaš.

.................................

Ahoj J.,
dúfam, že mi do tohoto termínu nič nevojde, a zase budem na Zelle ako vždy. Verím, že kuchyňa bude v poriadku.

................................

Ahojte,
dnes mám taký poslabší deň. V doobedí som dosť polihoval a celkovo som bol demotivovaný na nejakú činnosť. Po obede som sa trošku rozhýbal a bol som aj u kamaráta na káve, čo sa mi rátalo. Doma som potom riešil moje povinnosti ohľadom pracovného vzdelávania a navečer som si okrem TV novín pozrel aj vojnový film. Keď si odmyslím ráno a doobedie, tak to bol celkom dobrý deň.

Želám vám pekný deň. S priateľským pozdravom Tuto.

Ahojte

nevedela som čo napisat....ani teraz neviem....ako sa mám?....tak ja veľmi dobre....teraz už....ale v sobotu mi bolo veľmi zle asi nízky tlak, alebo niečo s tým ....bolo mi dosť zle...hlava ma bolela aj brucho....ale prešlo behom jedného dňa.... čomu som veľmi rada...aj keď som v ten deň nemohla nič robiť lebo som nevládala.....ale v nedeľu som už robila oslavu...len pre našich a bolo to pekne....ako vyšlo .... a čo viac dodať....ostatne všetko po starom ....na pozajtra idem na kontrolu, ale okrem vlastných vybavovačiek nemám čo riešiť ani u doktorky... ...takže pohoda, klidek, tabaček ....

Prajem dobrú noc a pekne sny

Ahoj Matej, musím Ti odpovedať, keď už mi tu takto lichotíš..
Ak mám pravdu povedať, nebola som príliš nadšená z toho, že dávaš výpoveď a vraciaš sa do školy. Príliš dobre som si totiž pamätala stavy, ktoré Ti škola spôsobovala, aké výlevy si tu písal, ako si dekompenzoval vplyvom stresu atď. Myslela som si, že v Tvojom prípade by bol lepší takpovediac vrabec v hrsti, než holub na streche. Ale zdá sa, že to zvládaš dobre, keď si odmyslíme červenanie, tras hlasu a podobné prejavy, tak až veľmi dobre na to, ako si sa predtým rúcal. Dúfam, že Ti to vydrží až do konca a to Mgr. doklepeš Neviem, či je za tým osobnostná zmena, alebo je za tým i pozitívny účinok Xeplionu, v každom prípade ma príjemne prekvapuješ. Ešte sa chcem opýtať na Tvoje monológy k mame-funguje to ešte, alebo sa toho pomaly vzdávaš? Bolo by načase trošku pouvažovať nad vnútorným osamostatnením sa

Ahoj Filipka

Ja som si vlastne aj myslel, že nebudeš z toho nadšená. Ale zdá sa, že to kráča dobrým smerom a škola ide fajn. Dokonca už aj také veci ako červenanie alebo tras hlasu sa už ku koncu novembra a v decembri významne zlepšili. Súčasná škola je trochu ľahšia než tá bývalá bakalárska, lebo tam som mal o dosť predmetov viacej, než mávam priemerne teraz. Takže aj stres je menší, čo mi umožňuje spolu s absenciou cestovania (školu mám 15 minút chôdze od bytu) aj brigádovanie a privyrobenie si.

Vzťah s mamou sa významne zlepšil v smere osamostatnenia sa. Monológy už spravidla nebývajú dosť dlho, pričom väčšinou teraz mávame dlhšie skôr dialógy, ktoré sú k veci a ktoré zaujímajú obidve strany. Korzovanie po obývačke, keď rozprávam, to ešte býva prítomné. Máme však vyčlenené svoje vlastné životné priestory, mama obývačku a kuchyňu, a ja izbu. Často som vo svojej izbe a často aj zavretý, pričom sám si organizujem čas, sám sa učím a sám si čítam povinné texty a povinnú literatúru. S mamou prichádzam do kontaktu vlastne hlavne pri dialógoch, ktoré sú, ako vravím, obsahovo k veci. Náš vzťah je naďalej nadštandardný a dobrý. Otec má svoj životný priestor v spálni a tam často trávi čas, prípadne v kuchyni, kde lúšti sudoku alebo číta noviny, alebo na balkóne, keď je teplo. Naše dialógy sú tiež obsahovo k veci a sú významne kratšie, než s mamou. Je to spôsobené najmä tým, že býva často sám v spálni, kam ja za ním spravidla nechodím.

Vnútorné osamostatnenie som vlastne sám pred mamou deklaroval ako tému rozhovoru. Mali sme o tom spoločný pokec, ktorý mama privítala, pretože mi dala za pravdu, že tu nebude večne a že chce, aby som sa vedel o seba postarať. Zhodnotili sme doterajšie pokroky, bolo ich nemálo, najmä v oblasti emocionálnej. Ako ďalší smer budúcich pokrokov som si určil najmä nepýtanie sa mamy na organizovanie môjho času, čiže nezverovanie sa jej o tom, že sa nudím a že nemám čo robiť, resp. že ma nič nebaví. Ju to zaťažuje a celkovo je to nezrelé. Tak toto riešim v súčasnosti. Inak významne mi pomohlo k osamostatneniu našich životných priestorov aj to, že si zatváram na izbe dvere, takže vytváram v sebe pocit, že som sám doma a som sám na seba odkázaný.

Do značnej miery som finančne nezávislý od mamy, nepýtam si na nič peniaze. Všetko si kupujem z vlastného, ani im nehovorím, čo si kupujem. Jedine, čo je netypické, je, že neplatím nájom, ktorý mi až do času skončenia školy a nájdenia si práce rodičia odpustili...

Vonkajšie osamostatnenie - to je ťažšie vzhľadom na moju ekonomickú situáciu, pričom rodičia obaja vlastne mi povedali, že vítajú, že u nich bývam, že kým nebudem mať priateľku či manželku, tak že by som od nich nasilu niekam samostatne nemal ísť, že reku je lepšie si šetriť na byt, alebo na tento byt, ktorý by som mohol zdediť po vyplatení svojich bratov...

Takže celkom sa darí v tom osamostatnení. Emocionálne a fundamentálne osamostatnenie od mamy už prebieha a držím sa tohto procesu pomerne organizovane - postup si zaznamenávam do denníka už nejaký ten rok. Á, denník, ten je vlastne kľúčový, pretože tam si píšem všetky svoje pocity, myšlienky, nápady a plány, ktoré by som inak rozprával hodiny mame. Takže odkedy si každý deň píšem denník, rešpektovanie maminho životného priestoru je očividnejšie a úspešnejšie.

Nuž, snáď mi teda to Mgr vyjde. Už len tri semestre, resp. dva také skutočné, ten tretí, to je len o diplomovke a štátniciach. Dávam si predsavzatie držať sa normy, nedopustiť dekompenzáciu, aspoň potiaľ, pokiaľ veci smiem kontrolovať ja. A robím si, filipka, vlastne aj kurzy, lebo mojím cieľom je pracovať v nejakej poisťovni, banke, operátorovi, alebo v nejakom účtovníctve. Už 20teho januára mám 4-dňový kurz. Potom neskôr vo februári mám ďalšie.  Na kurzy som si úmyselne našetril, takže sa takpovediac rekvalifikujem behom roka 2015. Lebo ja študujem filozofiu, a to je síce pekný odbor, ktorého titul si zamestnávatelia všimnú štýlom "aha, dobre, v poriadku", ale konkrétne zručnosti to do trhu práce nedá. Takže popri ňom musím investovať do týchto kurzov a ísť si za svojím "snom".

Som optimista. A keď náhodou narazím na tvrdú realitu, nevadí, pozviecham sa, utriem nos od plaču, a budem ďalej optimista...

Želám, filipka, všetko dobré.
S pozdravom
Matej