Ako sa dnes máš? 14

Ahojte!
Hodiny smerujú už priamo na piatu hodinu a hovorím si, že už niektorí aj vstávajú. Momentálne som ani nezaspal, a tak nemôže byť reči o zobúdzaní. Inak sa mám fajn, hoci režim v spánku a bdelosti mám seriózne nabúraný. Mám to svoje "akp." a tak sa mu venujem vrátane drobností v domácnosti. Môžem napísať, že ak vylúčim pravidelný pohyb, tak "akp." zvládam obstojne. Dosť cítim miernu tendenciu byť doma. Želám pohodu do nasledujúcichdní. Tuto

Ako sa mám a čo ma teší 46

Ahoj

Tento a minulý mesiac lietam po doktoroch, najviacej ma trápia raňajšie odbery krvi, ktoré odkladám aj na dvojtýdňovo. To raňajšie stávanie nieje oNo. Trvá mi celé ráno a doobedie kým sa (pre)berem. Cítim (ne)ustále únavu s pocitom si ísť ľahnúť aspoň na pol/hodku na deň.

Takto sa to so mnou vlečie už ale pár mesiacov, hneď potom, ako Som z organizéra vyhodil raňajšie meditácie a kontemplácie... Poobede Som tak čerstvý a čulí do činností. Mrzia ma tak tie doobedia, kde mám naplánovanú prácu za NB (sťahovanie kníh) a čítanie knižôk.

Tento týždeň mám angličtinu a dnes ju potiahnem až k večierke. Dnes som mal 4-roch šlofíkov. Ak si duša moja praje si ísť na pol/hodku zdriemnuť, učiním tak. V duchu Som za túto činnosť, (ne)bojujem.

Ale keď sa tak zamyslím, mal by Som byť bývalím bojovníkom, víťaz s titulom majster ohľadom spánku, či nespavosti. Totiž, až moc mi tento bývalý bojovník prirástol k srdcu, až tak, že fakt (ne)bojujem s únavou.

Mal by Som urobiť s dušou mojou a sebou samým kompromis. Začať aj bojovať proti únave. Jeden šlofík, poobednajší relax a viac nič. Večierku mám o 22:00hod a budíček 07:30hod

Želám a prajem veľa čerstvých (ráno)vstaní a veľa zdravíčka. S pozdravom:

Nikto a nič
Dušan Fajnor 29. 9. 2021 16:30

Ahojte,
po dlhšej dobe sa hlásim, že sa mám v celku ok. V práci je toho pomerne dosť, hoci nemám triednictvo tento rok. Je to často stresujúce, ale nejako sa mi darí s tým popasovať. Okrem toho si žijem v novom podnájme (zase raz), po robote trocha vydýchnem, ale vždy je čo robiť. Buď varím, periem, upratujem alebo sa idem potárať trocha. Dala som sa na jedno vzdelávanie v rámci profesijného sebarozvoja, dúfam že ho úspešne dokončím. V robote je ale niekedy dosť dusno, a myslím že viac mojich kolegýň pociťuje už aj vyhorenie. Ja sa zatiaľ držím, totiž už som si tým prešla dávnejšie...... teraz sa snažím brať veci aké sú, a byť tak trocha salamistka niekedy. Je to náročné. Čo je pozitívne aspoň kúsok som si vytvorila návyk na cvičenie, mám také videá z programu, ktorý má veľmi pekný názov "Pretancuj sa k radosti". čiže to je nielen bežné cvičenie. Čo je naopak trocha frustrujúce, to je pre mňa osobne počasie. Ale isto to poznáte viacerí, málokto je nadšený so sychravého počasia Ale tak slnko sa skôr či neskôr ukáže ....prajem ešte pekný zvyšok večera.
Pozdravujem a želám čo najviac pohody do ubiehajúcich dní

Ahojte kamaráti! Ako vidno na čase k príspevku, spánkový režim mám otázny. Väčšinu času som doma, hoci len mierne s nábehom na pasivitu a málinko aj depku a soc. fob, v malom zmysle. Venujem sa čítaniu a "akp." a tak si vlastne vypĺňam "časové diery".Dnes som bol len po cigarety do stánku, nepodarilo sa mi donútiť sa k cvičeniu, hoci činky mám na dva metre od seba. Mierne fňukám, že ako to bolo, keď som cvičieval a vykonával rôzne športy a to v podstate len pre dobrý pocit. Inak som rád, že som. Lieky a injekcie beriam ako mám podľa predpisu. Buďte zdraví a v pohode. Tuto

ahojte ja sa nemam najlepsie deje sa toho v mojom zivote vela a tak sa citim len ako listok vo vetre dufam ze to vsetko ustojim myslite na mna....

Ahojte, vítam sa na tomto fóre, nikdy by ma nenapadlo, že sem budem písať, aktuálne som pár týždňov bez roboty a to vôbec nie je dobré, rozmýšľam, že budem musieť do iného mesta, keď už do iného mesta, snáď už aj do iného štátu. Či je to dobrý nápad s mojou diagnózou fakt neviem neviem

Tak pár slov na predstavenie:
Rozmýšľam s čím sa podeliť, prežila som si svoje asi ako každý z Vás a možno sa so všetkým ani nepodelím a zostane to kdesi v mojich útrobách. Postihlo ma to po VŠ v zahraničí, keď som tam bola s frajerom, chcela som byť pri ňom a tak som si vybrala jazykovú školu, ktorá mi nevyšla a prišla som o slušný balík peňazí. Namiesto pochopenia mi frajer vyčítal, že nemám prácu po dvoch dňoch. Nestotožňoval sa s tým, že by som mala mať prácu ako on a posielal ma po domoch predávať koláče. Po hádkach a úplnej bezmocnosti som sa odsťahovala do iného mesta a našla prácu v závode, kde som šmirgľovala plasty. No po frajerových slovách, že neviem jazyk a nemôžem sa zamestnať tam kde on, som s úplne nízkym sebavedomím chodila do tohto zamestnania do môjho začiatku konca až som sa ani neviem ako dostala domov.

Diagnóza: akútna prechodná psychóza, moje lieky: bolo ich dosť kvôli nevedomosti psychiatričky: no vystrihnem z nich rispen a vysokú dávku diazepamu, ktoré spôsobovali môj útlm, jedenie a neuvedomovanie si celého môjho problému. Napriek tomu som stále pracovala aj keď som bola rok na PN, išla som z jedného zamestnania do druhého...dnes som u iného psychiatra a prechádzam z rispenu na reagilu(ocenila by som Vaše skúsenosti s ňou), ostatné lieky mi samozrejme vyhodil. Ešte podotknem, že predchádzajúca lekárka nemala zmluvy s poisťovňami a všetko som musela hradiť, dokonca telefonát ma vyšiel 50e a návšteva cca 100e. Moje finančné konto je biedne, navyše nemám potrebné skúsenosti v pracovnej oblasti. Bojujem ako sa dá.

Predstavte si, že rodičia o celej veci nechcú vedieť, pričom vedia skoro o všetkom, s mamou nemám dobré vzťahy a nakoľko teraz bývam s nimi mi vynadala, že si nemám myslieť, že sa o mňa budú starať. Čo ani nechcem, ale je skutočne ťažké si nájsť prácu v odbore.

Ahojte.

Hoci rád chodím každodenne čítať príspevky Vás všetkých, priatelia, nedarí sa mi za seba prispievať na pravidelnejšej báze. Dôvody sú vždy dva rovnaké - buď som veľmi vyťažený, alebo som niečo ako depresívny. Často ide o kombináciu obidvoch týchto dôvodov naraz. Ako taký viditeľný dôsledok to má u mňa to, že mi nič nenapadá, čo mám vlastne napísať. A pritom nového mám v živote vlastne aj dosť veľa... veľa vecí sa mi mení a raketovo vyvíja.

Na druhej strane neviem o veciach hovoriť... zdá sa mi, že čokoľvek poviem či napíšem, že je to v nejakom smere zlé. Buď akoby som sa chvastal, alebo opačne akoby som zahlcoval okolie negativitou. Obzvlášť na tú negativitu sú ľudia v mojom reál-okolí citliví a dá sa povedať, že ma to značne vyčerpáva a robí moje depresívne stavy na pocit ťažšie. Musím sa totiž vždy snažiť, aby som nehovoril a ani len mimikou nenaznačoval, že sa cítim pod psa. Cítim v tejto veci na seba vyvíjaný veľký tlak, ktorý nemám ako inak riešiť, ako len tým, že sa uzatváram do seba a všetko si "odtrpím" v skrytosti. A preto aj menej s ľuďmi hovorím, menej píšem... naučil som sa nič nevysvetľovať, nič neobhajovať, nič nezdôvodňovať, neargumentovať. Ani len mame sa nezverovať už v telefonátoch. Mám silný pocit, že akékoľvek vysvetľovanie je skrz-naskrz márne. A možno ani nie preto, že by to druhá strana nevedela pochopiť, alebo že by to od seba chcela odraziť ako nejakú nežiaducu negativitu, ale často najmä skôr preto, že ja sám vec neviem vysvetliť tak, aby bola podaná zrozumiteľne a aby som svoje pocity a dôvody dostatočne zdôvodnil. Pojem "dostatočne zdôvodnil" som použil preto, lebo okolie (resp. akože "svet") zakazuje mať depresívne pocity a riešiť v hlave nejaké k tomu prislúchajúce dôvody, nakoľko to považuje za odsúdeniahodné. A čo je najbolestivejšie pre mňa osobne - pripisuje človeku vinu, že si za to všetko môže sám, lebo si sám nezrelo nevie v hlave upratať, lebo si akože sám hovie v depresivite a negativite, lebo sa ľutuje... a skrátka že keby mu v tej jeho depke nebolo vlastne nejakým zvráteným spôsobom dobre, tak by sa jej vzdal.

Spomenutá logika, zo strany ktorej cítim na seba vyvíjaný tlak, ma teda vedie k tomu, že nikomu nemôžem akoby nič vysvetľovať a všetko si musím nechať pre seba. To, že si tu v kútiku svojej garsónky poplačem často, to nie je až tak problém, skôr sa kvázi-trápim nad tým, že v tomto smere moje depresívne stavy sublimujú z roviny nejakej myšlienkovej negativity do roviny telesnej. V hlave mi platí nanútený zákaz negatívnych myšlienok (aj na základe asi tých motivačných kníh, čo čítavam) - aj preto akoby neviem nič vysvetliť, lebo nad vecami v hlave neruminujem. Všetko je silno potlačené a na povrch to preráža psychosomaticky v telesných symptómoch. Mávam často hnačky, kŕče v bruchu,... no najviac mi vadí tá ustavičná únava. Stále by som len spal. Často len pustím meditačnú hudbu z youtube a ľahnem s knižkou na gauč, pričom behom pár minút zaspím. Viem tak spať hodiny a hodiny bez ohľadu na dennú dobu. Suicidálne myšlienky mi síce občas napadnú, ale v skutočnosti viem, že nechcem zomrieť, práveže by som strašne chcel žiť tak, aby ma veci bavili, aby som sa cítil motivovane, optimisticky, plný elánu a energie. Lebo činností, záujmov a koníčkov mám veľmi veľa na programe dní, len na ne nemám až pričasto energiu. A to najmä tú telesnú. Ani keď vyhecujem kofeín na 500-600 miligramov. A tak veľa zo svojich záväzkov vlastne ani poriadne nestíham... aspoň nie tak, akoby som chcel.

Zreteľne vnímam, že tá moja únava (priam spavá vyčerpanosť) je psychosomatického pôvodu. Je to vlastne akási latentná depresia, larvovaná. Navonok koníčkov kopec, práceschopnosť relatívne zachovaná, škola navštevovaná, základná komunikatívnosť tiež dobrá. Vnútri však sviečka energie dohára a svieti už len tak naoko. Na jednej strane môžem byť rád, že moja depresia nie je priamo spojená s rumináciou negatívnych myšlienok, na druhej strane daň za toto ticho v hlave je pocit záťaže, balvanu, ťažoby, obmedzenosti v dýchaní, silnej únavy. Cítim sa tiež akoby spútaný a tiež bezmocný. No vysvetliť tieto pocity neviem, resp. ako som vravel, nejak som sa už dopredu naučil vnímať taký pokus ako skrz-naskrz márny, lebo neverím, že by som to vedel verne popísať tak, ako to cítim. A hlavne tak, aby ten druhý na mňa nereagoval tým, že si za to vlastne v konečnom dôsledku môžem sám, lebo to, lebo ono... vždy sa nájde hneď po ruke viacero argumentov, prečo si za veci môžem sám... ("Ak by ti to takto nevyhovovalo, zmenil by si to. Len ma, prosím, nenakaz negativitou, ty energetický upír." --- nie, to mi priamo takto nepovedal nikto, ale je to akýsi odkaz, ktorý visí všade vo vzduchu, kam sa pohnem).

Ďakujem Vám, kamaráti, za vypočutie. Moc si to vážim.

Držím Vám moc palce vo Vašich bojoch a dňoch.

S úctou
matej

Ahoj
Najprv som napísala, potom vymazala príspevok lebo neviem či očakávaš vypočutie alebo nejakú radu. Neviem ako to tu chodí...môj názor je ale taký, že určite povinnosťou admina nie je prispievanie správ na dennej báze, čo určite každý chápe a taktiež si myslím, že každý má právo cítiť sa pod psa a nemusíš sa za to cítiť nejak previnilo, dúfam, že som to aspoň z časti pochopila dobre