Ako sa dnes máš? 14

Skúšal som sa naučiť programovať ako samouk v jazyku Python, Java, ale nakoniec som to vzdal. Nedokázal som sa do toho hlbšie dostať. Nenachádzal som zmysel a použitie v praxi.

Ahojte,
Dnešok bol celkom dobrý,zaujímavý.kúpil som si z antikvariátu veľa kníh,tak ich postupne čítam.jedol som kuracie soté,ktoré som varil včera a polievku.podvečerná prechádzka so psom bola celkom obstojná,i keď ma bolela noha od chrbta.no a zajtra mám v pláne aj plávanie.priznali mi invalidný,takže ako kimi-žijem dôchodcovsky.počasie celkom ušlo,dosť fúkal teplejší vietor,aspoň však nepražilo ako po minulé dni.rozprával som sa aj s mamou-teším sa z týchto rozhovorov-no a píšem si s jednou známou ešte z čias gymnázia-tiež trpí schízou,tak sa podporujeme.aj som jej radil toto fórum,tak som zvedavý či príde-však Lucia?
Držím vám zo srdca palce,aby aj keď náhodou sú zlé dni v tom živote-aby ste ich prečkali a aby to zdravie slúžilo.
Pozdravujem
V.

Ahojte, dnes sa mám dosť zle. Som po nočnej. Prespal som pol dňa. Strašne ma bolí hlava. Som totálne bez chuti do života. Jedine káva ma teší. Dnes toho už veľa nestíham nakoľko ma čaká druhá nočná. Nachvíľu vyjdem von a keďže je horúco veľmi dlho sa nezdržim. Zapnem si nejakú hudbu. V poslednom čase sa snažím učiť hrať na ústnej harmonické, ktorú som si kúpil ešte pred 20 rokmi len tak z recesie. Je to malé a praktické a celkom príjemne pre uši.

Ahojte.
Na známosť sa dáva.. ..som stále v inštalačno-konfiguračnom móde. Včerajší pokus preraziť front na poli Fedora bol neúspešný - mnohé príkazy boli odlišné od Debianu, pretože oba používajú iné inštalačné appky. Celé poobedie som "bojoval" s nastavením partícií na HDD - už to bolo prvé varovanie. Debian je predsa len blbuvzdorná distribúcia pre "lajkov". Okrem toho mi Fedora nainštalovala najnovšie GNOME 4 prostredie bez opýtania - na mojom železe to bolo pomalé ako slimák.. Celkovo som bol sklamaný.

A tak teraz konfigurujem znova Debian - tentoraz 64 bit. verziu.. Neviem, či ste zažili ten pocit, že nič nefunguje tak, ako má - pocity márnosti - neg. sebehodnotenie - pocity nedostatočnosti ap.. aj to je súčasťou učenia (nápor na ego). Prečo toto píšem?? pretože celý večer som sa pokúšal vymeniť monitor na opačnú stranu. Linux mi ho nakonfiguroval tak, že bol napravo, aj napriek tomu, že v skutočnosti je naľavo od notebooku. Bol som zúfalý, ba dokonca som uvažoval, že rezignujem a fyzicky monitor vymením s notebookom. Lenže snáď ma nebude ovládať počítač? Snáď nebude rozhodovať, čo chcem?! Myslím, že toto sú začiatky budúcej vojny ľudstva s AI ..
Circa o 1 ráno sa mi to podarilo nakonfigurovať . Dnes večer je na programe dňa konfigurácia farieb a ikoniek. Prajem všetko dobré..
 -- (Saladin) Neti

Dnes sme pochovali spolu so sestrou našu mamu. Som dosť unavený, neviem, či je to stresom, ale akákoľvek fyzická námaha i tá menšia ma mierne položí. Dokonca i na prechádzkach a vychádzkach pociťujem bolesť na hrudníku. Mám totiž dve cievne postihnutia, čo znamená zúžené cievy, pravdepodobne zapríčinené nikotínom. V apríli minulého roka Som bol na Krásmej Hôrke na srdcovo cievnom, kde sme sa s doktorom dohodli na katretitačnom zákroku. Ako prvú možnosť operáciu Som odmietol.

Píšem bo mám zážitok, chybu, príležitosť, ktorú by Som mal v budúcnosti a to v prípitku. Ešte Eva, moja teta sa ma pýtala, či ho zvládnem, hovorím jej, že v pohode. No prípitok nedopadol dobre, mal Som tam v dvoch odsekoch slepé okná. Ale každý tvrdil, že to bolo dobré. Bol to môj prvý prípitok, pred takým veľkým obecenstvom. Potom sa ma Eva pýtala, či Som si prípitok memoroval. No sknižôk viem, že na svoj prejav, či reč nieje dobré to memorovať od slova k slove. A pritom si myslím, že Som to (ne)prehnal.

Nevadí aspoň mám skusenosť, príležitosť ako to napraviť, predniesť ešte lepšie. Dnes a ďalšie najbližšie dni budeme truchliť a smútiť a potom sa spolu so sestrou vrátime do normálneho života, tak ako po ocovej smrti. Nech mamušiak odpočíva vo večnom pokoji a navždy ostane v našich spomienkach a srdciach.

Ahojte, po dlhej dobe sa vraciam na toto forum a mozno navstivim aj zello dialogy.

Posledny rok bol celkom zaujimavy a niektori mozno viete ze som opat raz skusal pracovat a skusit sa osamostatnit. Samozrejme to opat zlyhalo na mojej psychike a nejako som momentalne uz presvedceny ze cokolvek spravim proste zlyham z dlhodobeho hladiska. Zo zaciatku to slo celkom fajn kedze som bol uz dlhsie doma a mal som nejaku tu "energiu v zalohe". Zaucoval som sa a niektore dni bolo mozne pracovat aj z domu co mi dost ulahcovalo pracu kedze chodenie do kancelarie a komunikacie priamo tam su pre mna velmi vycerpavajuce aktivity.

Po par mesiacoch ked som sa uz zaucil a pracoval naplno zacali prve problemy kedy som musel oddychovat viac ako bezny clovek. Choroba sposobuje ze aj tie najmensie aktivity zo mna cerpaju energiu. Prestal som chodit na prechadzky, do mesta alebo na nakupy a zacal som vyuzivat donasky nakupov, jedla atd. kedze som naozaj nemal energiu ani len na to nieco uvarit.

Zaciatkom septembra sa zacal zvysovat napor v praci kedy sa pocet uloh zdvojnasobil. Proste prislo taketo obdobie kedy clovek musi zo zeba vydat za dvoch zamestnancov. Psychika sa zhorsovala az do stavu kedy to v decembri bolo nevydrzatelne a zamestnavatel odmietol zamestnat dalsich ludi. Takisto to bolo aj v dalsich oddeleniach kde chybali zamestnanci ale argument bol ze by to stalo vela penazi. Vedel som teda ze musim odist pretoze to nedopadne dobre ale zmluva bola na rok. Tak som sa dohodol ze teda dopracujem ten rok nejako. Zaroven som zacal viac pracovat z domu ale proste to neslo utiahnut. "Stavy" boli coraz horsie a coraz castejsie som zacal uzivat moje "nudzove" lieky ako xanax.

Skoncil som teda v marci tohoto roku. V praci boli spokojny s mojou pracou avsak nedokazal som udrzat tempo ktore tam nasadili. Firma nabrala celosvetovo viac ako 1000 zamestnancov za rok pricom oddelenia ktore sa starali a udrzovali firmu (IT support, HR atd.) zostali rovnake pripadne aj zamestnancov stratili. Stratil som teda nadej po tomto dalsom pokuse na nejaky aspon trosicku normalny zivot. Vratil som sa k rodicom avsak ani ti tu nebudu vecne. Otazkou co nastane ak budem sam. A to sa eventualne stane. Dochodok by nepokryl ani najom nie to este jedlo. Obzvlast v dnesnej dobe kedy ceny neustale rastu. Ono bud budem bezdomovec, budem nejakym zazrakom pracovat a po case sa dostanem do nemocnice alebo ta najtemnejsia cesta kedy ukoncim svoju existenciu. Mozno to nie je blizka buducnost (dufam) ale stoji to za zamyslenie. Dnes ma problem vyzit vela mojich znamych zdravych ludi. Kedze sa nedokazem uplatnit v spolocnosti ako zdravy clovek tak som este v horsej situacii. Zostava mi v podstate len dufat v nejaky zazrak. Choroba sposobuje privela problemov na to aby som dokazal stabilne, dlhodobo pracovat v dnesnych standardoch.

Tak nejak rozmyslam aky ma zmysel moja existencia ked nie som schopny pracovat, udrziavat vztahy alebo pocitovat radost pri cinnostiach. Nemam ziadnu motivaciu a som len pritazou rodine a aj spolocnosti. Ono je take nepisane pravidlo ze 1/3 sa z psychickych problemov dostane, 1/3 moze mat relaps no a 1/3 bude mat problemy do konca zivota. Zial som v tej poslednej kategorii a skor ako zlepsenie sa da ocakavat zhorsenie. Mozno Vam to pride ako take depresivne zmyslanie a mozno aj je ale naozaj nevidim nejaky racionalny dovod na to pokracovat. Rodina je asi jediny dovod preco pokracovat. Jednak mam miesto kde mozem byt a nemusim pri tom pracovat na plny uvazok a druhy dovod je ze ak by som teda hodil uterak do ringu tak by to zasa moja rodina nezvladla. A posledne co chcem je ublizit niekomu blizkemu. Zial v tejto dekade este neexistuju lieky alebo procedury ktore by dokazali "opravit" co je poskodene v hlave a nadej ze by sa tomu tak stalo v ramci mojho zivota je tiez velmi mala. Mame sice antipsychotika, antidepresiva atd. atd. a v niektorych pripadoch naozaj pomozu cloveku sa z toho dostat. Avsak kedze sa ocakava ze moje problemy su celozivotne a bude sa to len zhorsovat pricom lieky len udrzuju ako taku funkcnost je moja situacia bez nejakeho racionalneho riesenia. Popravde je zazrak ze som dokazal ten posledny rok odpracovat aj ked skor by som to nazval prezivanim so zapretim a utrpenim.

Je to skoda, pretoze nebyt choroby tak si viem predstavit zivot a normalne fungovanie. Nie nadarmo sa psychicke choroby prezyvaju rakovina duse. Dufam vsak ze pochopenie a situacia v spolocnosti pre psychicky chorych ludi sa zlepsi. Momentalne si mozete porovnat reakciu ludi ked je niekto chory fyzicky a psychicky. Posledny mesiac pocuvam situaciu kolegyne mojej matky ktorej syn ochorel. Jeho otec ho vsak doma tresta za to ze je chory. Naozaj neskutocne situacie a nepochopenie. Ak by vsak trpel fyzickou chorobu verim ze by to bolo uplne inak. Nemozem vsak zasahovat do ich domacnosti. A zial toto sa deje takmer vsade.

No nic, je to uz velmi dlhe cize len na zaver dodam ze sa doma snazim vykonavat aspon nejake cinnosti. Radost z nich vsak nepocitujem takze uvidim ako dlho mi vydrzia. Snazim sa par krat za tyzden varit pre domacnost (doma si pochvaluju chut a kvalitu a zaroven im odlahcujem pracovny den), samozrejme nejake upratovanie a pomoc v zahrade, ucim sa hrat na akusticku gitaru, vela casu travim na pocitaci (som predsa len IT clovek, takisto aj moja posledna praca bola na IT oddeleni). Snazim sa pomoct kde sa da v ramci mojej schopnosti a energie. Zajtra natieram nove schody do domu s nejakym olejom. Kedze nemam ziadne skusenosti s pracou s drevom tak si dnes vyhladavam informacie ako na to a zajtra sa to snad podari. Co sa tyka rodicov tak vek uz zacina sposobovat problemy s klbami, svalmi atd. cize nasleduje operacia a mozno je pre nich aj dobre ze som doma a postaram so o veci ako zahrada a domace ulohy zahrnujuce pohyb. Nejako teda nateraz fungujem. Uvidim co prinesie buducnost. Ci teda to budem este dalej skusat aj ked viem ze vysledok bude rovnaky alebo teda budem doma pomahat rodicom kedze pomaly ale isto prichadza staroba a zvysok rodiny sa odstahoval.

Prajem Vam vsetkym pekny den a co najlepsie zdravie pretoze od toho sa odvija kvalita zivota ktory dokazeme viest.

Ahojte. Ja sa mam viac menej dobre v praci by mohlo byt lepsie lebo vztahy su kadejake ale snazim sa tam nejak fungovat. Nie je to lahke a su dni ked si hovorim ze vobec nic nezvladam ze som slaba. Ale to bude asi tym ze sa porovnavam zo zdravymi ludmi alebo ze sa porovnavam sama so sebou pred psychozou. Mozno si to niekedy az moc idealizujem lebo problemy som mala vzdy aj ked mensie ako teraz. Inac som bola na dovolenke v Egypte a som rada ze som to tam relativne az na mensie vykyvy zvladla a vedela som si to uzit. Bola som prvykrat pri mori a zarobila som si nato sama takze aj to ma tesi. Teraz si uzivam este volno a zajtra zase pracovne ale som vdacna za kazdy den ked zijem co najnormlanejsie. DRzte sa

Ahoj,

Chcem sa poradit...boli ste niekto v kupeloch na nase dg?a ak hej,stalo to za to?
Rozmyslam nad Novym Smokovcom.

Inak sa mám celkom dobre,i keď mám málo soc.kontaktov.to máte dobré,že poniektorí chodíte do roboty.človek aspoň niekam patrí.tu doma mäme síce terasu a záhradu,čo je fajn,no chcelo by to čosi aj inde.možno sa mi raz podarí ísť do práce,hoci mám už z toho obavy.

Inak som čítal Francois Mauriac-Cesty k moru.celkom dobrá knižka.

Tak ahoj a držím palce

Uff, dnes mám znova svoj "splín" - pocity márnosti, nadbytočnosti, ničoty.. Melanchólia par excellence. Celý deň fungujem ako hlavná postava z Ice Age. O 6 som si musel dať šlofíka. Snaď bude zajtra lepšie..