Ako sa dnes máš? 19

Ahojte, kamarátky a kamaráti.

Osemnásta časť série témy "Ako sa dnes máš?" sa nám podarila zavŕšiť už takmer tisíckou príspevkov, čo, ako vieme, je obvyklý počet, pri ktorom je čas prehupnúť sa pre prehľadnosť do novej časti. K dispozícii tu tak otváram devätnáste pokračovanie témy.

Prajem Vám príjemné prispievanie v duchu "Keď sa zveruješ, radosť násobíš a bolesť delíš."  

S priateľským pozdravom

matej

Ahojte, priatelia.

Mám sa ako-tak. Minulý týždeň sa mi subjektívne zdal lepší, než tie predošlé. Lepšie som znášal cestovanie, v práci som bol o čosi poctivejší v plnení agendy, o kvapku som bol aj zhovorčivejší. Aj som sa vytrepal do školy v sobotu a bol som veľmi rád, že som sa donútil, lebo veci, čo sme preberali a čo sme si hovorili, by mi chýbali.

Teraz, žiaľ, "ležím" s covidom... Laplo ma to asi niekde vo vlakoch; je tam v poslednom čase veľa kašľajúcich spolucestujúcich. Aj si pamätám, žiaľ, ako na mňa jedna oproti-sediaca nakašľala a nekryla sa ani rukou. Oboma totiž držala telefón pred sebou. Ale to píšem len položartovne, lebo neviem v skutočnosti, kde to na mňa skočilo. Každopádne príznaky mám len mierne... zahlienenosť, občasný kašeľ, soplíky. Teplota už klesla takmer na normál. Robím popritom vlastne normálne, lebo tento týždeň by som bol aj tak doma - mám totiž opäť raz on-call službu celý týždeň. Počas dňa som tiež robil, ale iba zopár hodín... cez obed som si aj na nejaký čas zdriemol veru. Aj veľkú časť nedele včera som driemal. Čo sa týka on-call, dnes som mal 5 telefonátov; našťastie všetko už známe problémy, ktorých riešenie poznám. Takže "no stress", ako mi zvyknú vravieť kolegovia. Aj riaditeľ mi raz povedal túto hlášku - asi tam na niektorých fakt pôsobím vystresovane. Ale mnohokrát je to len ilúzia... niečo ako snaživosť, prepnutosť, snaha urobiť vec dobre. A to vyzerá potom trochu napäto, robím rýchle pohyby, rýchlejšie rozprávam, zatrasú sa mi ruky a tak... takže niektorí to vnímajú tak, že som nervózny. A pritom nie každý takýto stav ja vnímam ako subjektívne stresujúci. Som síce všeobecne často napätý človek (medzi ľuďmi), ale, našťastie, len málinko z tohto napätia pociťujem ako nežiaduci stres.

Duševne sa mám rozpačito. Ani by som to tu nemal nejak rozoberať, lebo je to do značnej miery podobné tomu, čo som už písaval. Zápasím s nechuťou do činnosti, ako mnohí z nás tu. Škola ešte len začala a už mám sklz v zadaniach. Hľadám, čo by ma nakoplo, ale asi je realita iba taká, že ja musím proste sám chcieť. Isté veci, ktoré treba robiť, skrátka niečo stoja. Stoja určitú námahu, sústredenie. To nie je nič nové pod slnkom. Musím byť skrátka ochotný danú cenu platiť. Kým otáľam, tak samé sa veci nespravia. Chápem to... Len ma trochu deptá, že bývajú niekedy chvíle, kedy sa takto nútiť nemusím. Kedy ide o tie isté typy povinností, a pritom im idem dobrovoľne a s chuťou rád v ústrety. A potom sú chvíle ako tieto, kedy sa musím nútiť. Deptá ma to, lebo mám tendenciu nádejať sa, že prídu, alebo že si môžem nejako privolať, aby prišli také chvíle (také nastavenie mysle/tela), že mi to pôjde odsýpať pekne s chuťou. Je to akoby mi niekto dával najprv niečo zadarmo, a potom za to chcel veľké peniaze. A potom zas mi to dá zadarmo a zas potom to spoplatní. Tak potom vyčkávať a dúfať, že čoskoro príde zase chvíľa zľavy, je možno aj neprekvapujúce. Kým však čakám, veci stoja a príležitosti utekajú do nenávratna.

Znelo to trošku negativitisticky, ale chcem sa v skutočnosti odrážať od určitého optimizmu. Nie je to totiž asi také zlé. Koniec koncov, aj uplynulý týždeň svedčí, že sa viaceré veci spravili a podarili. Do práce nejako chodím, dôležité veci sa riešia, škola sa tiež jakž-takž rieši (hoci som v "triede" asi najväčší prokrastinátor, keď počúvam ostatných, čo všetko už majú porobené...   ). Riady sú umyté, opraté je, a že nie je pozametané, ani umyté zrkadlo a umývadlo v kúpeľni? Hm, tak nabudúce... veď z poradovníka to neutečie.  

Ďakujem Vám, kamarátky a kamaráti, za vypočutie.  Prajem Vám všetko dobré, držme sa!

S úctou
matej

@Matej
Hlavne ti želáme skoré uzdravenie
Mimochodom, možno som tu spomínal, možno nie, ak ti môžem odporučiť na celkové posilnenie imunitného systému, tak máme v rodinnom kruhu odskúšaný slovenský komplexný doplnok výživy Covirin - zakúpiť sa dá v každej dobrej lekárni, je na trhu myslím nejaké dva-tri roky a sú naň veľmi dobré ohlasy. Plne postačuje pri vírusovej infekcii užívať 1 cps 2x denne s jedlom. Za mňa topka! Nám pomohol obzvlášť pri postcovidových symptómoch, môžeš si pozrieť na ich stránke zloženie, keďže obsahuje aj látky, ktoré v bežných multivitamínových/multiminerálnych doplnkoch výživy nenájdeš. Samozrejme, liečebný režim len dopĺňa, neradno takéto infekty podceňovať.
Ad: no stress - tiež s tým sakramentsky bojujem, mám pocit, čím viac sa snažím potlačiť fyzické prejavy, tým to je neraz ťažšie. Ale to nič nemení na tom, že sa snažíš podávať maximálny výkon a pristupuješ k práci zodpovedne - u niekoho to vidieť viac, u iných menej. V práci tvoji kolegovia môžu pôsobiť viac vyrovnane, skúsení a nad vecou.
V niečom si lepší ty, v inom zas oni. Sme zvyknutí sa porovnávať, ale vlastne na čo je to dobré, len to človeka frustruje - a neraz zbytočne. Každý má svoje slabé miesta...

Ahojte, tak mne uz odpisala ta psychologicka. V podstate mi napisala len to, ze oni diagnostiku nerobia a mam sa s tym zverit svojmu psychiatrovi. Aj sa mu zverim, ked u neho budem, co je za necely mesiac. Dnes sa mam takisto dobre, hlas neotravuje, tak dufam, ze to tak vydrzi. Inak vedeli ste, ze ludia s aspergerom alebo aj s roznymi poruchami osobnosti nemozu mat v Cesku vodicak? Neviem ako to je u nas. U nas myslim musia na testy. Neviem, ako je to so schozofreniou a podobnymi chorobami, ci su tam nejake obmedzenia.

@Catherin4
U nás, čo som zachytil, tak by psychiater mal nahlásiť na okresný dopravný inšpektorát, ak pacient-vodič trpí závažnou schizofréniou (riziko halucinácií) a bipolárnou afektívnou poruchou (obzvlášť manické epizódy).
Úprimne, ako to funguje v reáli, netuším. Je to dosť "ošemetná" téma - lebo napríklad aj pri ťažkej depresii môžu byť psychotické symptómy, obzvlášť ak dôjde k náhlej dekompenzácii stavu.
Navyše pri užívaní mnohých psychofarmák je výrazné upozornenie, že sa nemajú vykonávať činnosti, kde je potrebná zvýšená bdelosť - obsluha strojov, zariadení, šoférovanie. Niekde je uvedené, že pri konkrétnom lieku sa nesmú uvedené činnosti vykonávať, inde je všeobecná rada na odporúčanie ošetrujúceho lekára alebo podľa vlastného uváženia.
Tak či onak, vtip je v tom, že zákon o cestnej premávke č.8/2009 vyslovene v povinnostiach vodiča ZAKAZUJE jazdu, ak je jeho bdelosť znížená, napríklad v dôsledku únavy, choroby, užívania liekov a pod. V prípade dopravnej nehody to následne môže urobiť veľké nepríjemnosti pri prešetrovaní.
Možno budete vedieť iní viac k tomu povedať.

Ja šoférujem aj kvôli chorobe a liekom. Choroba ma v tom nijak neobmedzuje.
Keď som si robil vodičák musela mi dať psychiatrička, ešte vtedy detská papier že si ho môžem robiť. Tak som sa hanbil, ale ani ona nemala problém. Teraz sa ma doktorka spýta aj či som prišiel na aute a tak. Vôbec mi to nezakazuje.

Čo sa týka liekov to je už druhá vec. Myslím že na kvetiapíne a amisulpride je aj napísane že neviesť vozidlá, neobsluhovať stroje lebo ovplyvňujú pozornosť. A cítim to veru riadne. Hrozne ma oblbujú tie lieky. Keď som ich nebral to bolo super, nemal som hoci kde problém šoférovať a ísť na aute. Aj na koniec sveta by som šiel. No tie lieky žiaľ robia veľkú šarapatu, ale zas bez auta v dnešnej dobe ťažko a bez šoférovania. Ja si nezvyknem nikdy chodiť autobusom a nie všade sa autobusom dá dostať. Je to naprd celé tieto lieky a ja beriem akurát také ktoré toto spôsobujú. Tak nehodu hádam nespôsobim. Ale zas nikde neni v zákone napísane že kvôli nejakému lieku nemôžeš sadnúť do auta. Takže je to už na každom človeku ako ho lieky ovplyvňujú a zvláda to ale ja mam tiež také rozmazané videnie ako keby. Aj rozmýšľa sa mi horšie ale tak šoférovať mi nikto zakazovať nebude

Zial, taky zakon na Slovensku je
https://novy.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/vyhlasene_znenie.html
§ 4, odstavec 2, b

Ono, úprimne, keby sme ten zákon brali doslovne, tak 3/4 vodičov nesmie sadnúť za volant - jeden môže byť prechladený a je znížená jeho pozornosť, ďalší je unavený po nočnej, iný zas má nasadené lieky na hypertenziu a môže mať závrat atď.
Nehovoriac o tom, že už najnovšie sa nevykonávajú len dychové testy na alkohol, ale aj súčasne drogové testy - kde je okrem iného aj kontrola prítomnosti na benzodiazepíny a opiáty.
Obzvlášť pri BZD by ma zaujímalo, do akej miery to riešia. Na jednej strane môžem ich mať legálne predpísané od psychiatra či iného lekára a nepociťovať útlm. Na druhej strane, samozrejme, niekto môže byť zneužívateľ a jeho pozornosť je výrazne obmedzená! Hm.
A o opioidoch nehovoriac, mnohí pacienti s chronickými bolesťami sú nastavení napríklad na opiod 1. stupňa tramadol alebo v kombinácii s paracetamolom (Doreta), tam je vyslovene zakázané jazdiť. Realita? Nehovoriac o silnejších opioidoch.
A zas niekto môže mať predpísané len antidepresívum a môže mu byť extrémne nevoľno či mať poruchy videnia.
Je to celé veľmi tenký ľad podľa mňa.
@Jaro123444 - vieš, to je práve to, že človek nikdy nevie. Premávka je čoraz horšia, ja tiež sa snažím byť maximálne ostražitý. Ale keď sa fakt na to necítim, nesadnem proste za volant. Navyše, ak test alebo odber krvi odmietne vodič, okamžite je považovaný za vodiča jazdiaceho pod vplyvom návykovej látky, kde sa začína voči nemu trestné stíhanie vo veci TČ všeobecné ohrozenie. Tam už automaticky je zakázaná ďalšia jazda, odobraté vodičské oprávnenie a kým nerozhodne súd, tak už nikomu nepomôže ani svätená voda. Samozrejme, ibaže by si bol poslanec NR SR, že...? Nedávna kauza Semafor.
Inak mimo témy, myslím, že som už spomínal. Dánejšie som zachytil odpoveď na otázku, čo keď mám niekomu dať prednosť, no auto uvidím v poslednej chvíli na križovatke a spôsobím dopravnú nehodu. Automaticky som vinník, lebo druhé vozidlo išlo po hlavnej ceste?! ALE vyšetrovaním sa zistí, že druhé vozidlo išlo neprimerane rýchlo (napríklad v obci, kde je 50-ka, sa zistí súdnoznaleckým posudkom, že šlo minimálne rýchlosťou 100km/hod.), čiže ja som nemal možnosť včas zastaviť a dať mu prednosť - vinníkom bude vodič druhého vozidla, hoci šiel po hlavnej ceste.
A dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti je kapitola sama o sebe. Niekedy mám chuť zastaviť a spýtať sa dotyčného, či si chce sadnúť na zadné sedadlo, keď sa tak na mňa vyslovene lepí!

Taj zákon byť môže ale je to jedno, @Lucas to napísal trefne si myslím ,lepšie to ani nešlo.
Nemyslím že som jediný čo šoférujem s touto diagnózou, takých je viac si myslím. Keby každý sa držal toho že nemôže šoférovať lebo ma nejakú chorobu a užíva lieky , ktoré spôsobujú horšie zmyslové reakcie, útlm, vplývajú na mozog v negatívnom zmysle, rozmazané videnie, nezaostrené videnia atd. by nemohla polovica ľudí šoférovať. Mne je jedno čo hovorí zákon, mne to nikto nezakázal.
Keby ma zastavia policajti nemám problém sa podrobiť dychovej skúške, ukázať doklady alebo spraviť čo budú žiadať. Ale kvôli tomuto mi to nikto určite nemôže zakázať.
Samozrejme ak sa necítim na to že mi vyslovene niečo je horšie si nesadnem za volant ale choroba aká taká neni dôvod zakazovať to.
Myslím že taký dôchodca je ešte ďaleko horšie ak sedí za volantom, dôchodca myslím v slovazmysle staršieho človeka

@Jaro123444
Ak ti lekárka vyslovene jazdiť nezakázala, tak je všetko ostatné, čo sa šoférovania týka, len a len na tvojej zodpovednosti.
Pri epilepsii viem, že musí byť minimálne dva roky diagnostikovaný pacient bez záchvatov, stabilizovaný na liečbe a vtedy mu neurológ (epileptológ) môže dať potvrdenie o spôsobilosti jazdiť pre ODI. No nemusí. Vezmime si, aká je to zodpovednosť pre toho-ktorého lekára!
Ale opäť - gro je na pacientovi! Skutočne nemal záchvat v priebehu dvoch rokov? Užíva zodpovedne denne lieky? Dodržiava komplexný liečebný režim?
Veľmi-veľmi tenký ľad...

Jaro123444 napísal:Mne je jedno čo hovorí zákon, mne to nikto nezakázal.

Jaro123444 napísal:
Čo sa týka liekov to je už druhá vec. Myslím že na kvetiapíne a amisulpride je aj napísane že neviesť vozidlá, neobsluhovať stroje lebo ovplyvňujú pozornosť. A cítim to veru riadne.

Takze citis to riadne, ale potrebujes, aby ti to niekto zakazal, aj ked to je zakazane v zakone?
Nejak nechapem tvoje chovanie, uz len co sa tyka zodpovednosti je to fest bezohladne voci inym ludom. Vyhovarat sa na inych je dost mimo. Nechcem sa s tebou hadat.. len je to smutne.

https://www.autoviny.sk/novinky/119233/lekari-su-povinni-hlasit-policii-vas-zdravotny-stav-vodicak-vam-mozu-vziat-aj-za-lahke-choroby
Nuž, keďže mi to nedalo, našiel som zaujímavé (?) informácie v článku (nič novšieho dáta).
A teraz o realite daných diagnóz a ich kontrol v praxi môžeme debatovať do Vianoc...🤨