uzkosti

[quote="Tuto"]Ahoj Ivanko,
aj ja mám tieto problémy. Mne sa prejavujú najmä v súvislosti s dlhšie pôsobiacim stresom (napríklad bežným pracovným, frustráciou, sociálnou fóbiu)

Pociťujem ju ako určitú formu strachu, pri ktorej mi zviera hrdlo a žalúdok. Som napätý, môžu sa mi chvieť ruky, niekedy sa to môže podobať aj tréme a teda je tu prítomé až prechodné vtiahnutie sa do seba.

Patologická (chorobná) úzkosť je niekedy spájaná aj s depresiou. Psychohygienicky sa dá zmierniť napr. športovou aktivitou, zameraním sa na koníčky, nedoporučuje sa silenie sa do aktivít vyvolávajúcich úzkosť skôr sú vhodné pomalé pokroky v jej prekonávaní. Pomáha aj konzulovať s psychológom a psychoterapia. Niekedy je možné ju zvládnuť aj bez liekov, inak sa na tento účel používajú anxiolitiká.

............................

Mne v patologickej úzkosti spojenej pomohli antidepresíva. Pred rokmi som s tým mal závažné problémy, ale nakoniec to čas, psychohygiena a lieky akosi eliminovali.[/quote]

ďakujem ti za odpoveď Tuto, no ja som prešiel z istej dávky liekov na väčšiu a teraz už som v pohode, po 3 dňoch, ale človek nikdy nevie kedy sa to znova prejaví, neviem či môžem ten stav čo som mal nazvať úzkosťou, u mňa to boli stavy na srdci ale nie búšenie srdca, boli spojené s ťažkým dýchaním, došlo na mňa zývanie a nemohol som ani zývať kvôli tomu stavu asi tak by som to opísal.Trochu som aj športoval a hej keď sa človek venuje nejakému koníčku tak nato často aj zabudne a keď si ešte k tomu šťastný, tak je to na dobrej ceste.

Moje úzkosti sa do značnej miery upokojili a aj výrazne umenšili. Beriem už nejaký ten mesiac Oxazepam, polku ráno, polku na obed a polku večer. Myslím, že mi pomáha. Môžem ísť po ulici a nie je to také strašné. Ba je to temer prijateľné.

Moja úzkosť bývala červenavého typu, ako spomínam v Kauzách v téme "Kauza Matej Skalík 3". Ale niekedy mávam takú slabšiu úzkosť, keď pociťujem nával nervozity, trémy. Behám vtedy hore dole po obývačke a je mi takpovediac špatne. Ale to viem, že má čistú psychicko-externú príčinu, keďže to vzniká zakaždým keď sa mám učiť a keď sa mi zároveň nechce. Na rozdiel od červenania, ktoré v minulosti prichádzalo bez varovania a bez zjavnej vonkajšej príčiny.

Takže aj mne pomohli v tomto boji anxiolytiká a antidepresíva, obzvlášť geniálny liek zvaný Escitil. Teraz sa píšu na recepty predovšetkým účinné látky a v lekárni nám ponúkajú lacnejšie escitalopramy, ale ja si vždy vypýtam len Escitil, lebo mu lojálne dôverujem. Fakt skvelý liek.

Ahojte aké máte skúsenosti s Diazepamom prípadne oxazepamom pri úzkostiach?

Ja mám s Oxazepamom dobré skúsenosti.

Veľmi dobre mi pomáha na úzkosti vo verejných priestranstvách, nie je mi vonku špatne a cítim sa tam pomerne normálne. Aj červenavé veci sú dobre regulované na minimum.

Tiež mi významne pomáha na trému v škole, takže keď niečo prezentujem nahlas v triede, tak sa mi častokrát nechveje hlas, alebo len máličko. Sú aj výnimky, kedy mám trému nezvládnutú, no v poslednej dobe, keď idem na seminár a dám si namiesto jednej polky celú tabletku, tak Oxazepam cítim ako významnú pomoc a podporu.

V poslednej dobe sa ho snažím obmedzovať, aby som nerozvinul návyk, ktorý by som nevedel kontrolovať. Robím to tak, že v deň školy som schopný si dať až 4 polky, ale v ostatné dni v týždni (teda 4 ostatné dni) si nedám oxazepam vôbec, alebo iba 1 polku denne.

Diazepam som neužíval.

Matej

Uzkosti boli moj prvy problem, kvoli ktoremu som zacal chodit za psychiatrom. Roky som bral rozne antidepresiva (AD), ale jednoznacne na nu najlepsie posobili benzodiazepiny, Konkretne ucinna latka Alprozolam, ktora je v liekoch ako Xanax, Neurol, Frontin, Helex. Problem je, ze sa na ne rychlo ziskava tolerancia a su na nich jedny z najtazsich zavyslosti vobec, takze sa to moze brat len kratkodobo, resp. narazovo. Urcite nie denne, to je dlha cesta do pekla.

Samozrejme som si musel hladat inu cestu. Zistil som vsak, ze mozog si na uzkost vie zvyknut a tak, ked sa jej postupne vystavujete, prestanete ju citit. Ako barlicky pomoci su vtedy dobre uzivat AD a tiez robut mikro-meditacie pocas uzkosti, resp. vedome uvolnenie uzkostou stuhnuteho tela.
Dobre je aj stiahnut vedomie do seba, inak povedane, prestat sa sustredit na okolie, ale sustredit sa napr. na svoje telo, dych, uvolnovanie svalov, zuzit akoby svoj vnemovy radar; prestat vnimam zmyslami periferne,namiesto toho sa sustredit na jeden bod, alebo proste pred seba na zem. Toto pomaha extremne.

Tiez je fajn uvedomit si, ze sa na vas nikto nediva. Ludia si vacsinou hladia svojho. My paranoici v tomto ale excelujeme – vyjdeme na ulicu a citime na seba vsetky oci. Nic nie je dalej od pravdy

Toto je ta najtazsia cesta, ako sa uzkosti zbavit – chce trening, pomale kroky, vydrz, ale je jedina ucinna a dlhodobo posobiaca.

Mám tiež veľký problém s úzkosťami z iných ľudí. Stacionár mi nepomohol nijako v tom smere, aj keď zrovna v utorok sme preberali túto tému na skupinovej psychoterapii. Mám strach z veľkých obchodov a MHD. Tam sa nedá to vydržať. Napr. minule v MHD porazilo ma skoro, že koľko ľudí a ako bolo to nastískané tam. Zdalo sa mi, že aj ako by ku mne hovorili. Ale nehovorili nič. Jednoducho nie je to nič príjemné... V niektorých situáciách bohužiaľ zbohom zdravý rozum. Je to aj môj veľký strašiak. Môžem robiť, čo chcem ani toho sa nezbavím. Pričom sa vystavujem aj tomu. Hoci ja nechcem ani papať lieky na to a tak trpím ako kôň... Niekto sa nezbaví toho možno už nikdy. Keď raz je sociálna fóbia, tak to je celé zle...

Presne tam mi to zacalo, primestske autobusy a rady pri pokladniach v obchodoch. Spustali sa mi ta derealizacie ako svina. Potom som male este jedno specificke miesto, resp. dve a to kreslo u holica a u zubara. Vadilo mi tam asi ta blizkost toho cudzieho cloveka, a ze ma na mne uprene oci a mysel a ze sa nemozem pohnut ani utiec To bolo uplne najhorsie, zubarovi som raz aj prevrhol tacku s nastrojmi, co mi vyletela ruka, lebo som myslel ze ma tam uz vystrelo. (u zubara som sa paradoxne nebal zubarskeho ukonu)

@relouth
U mňa podobne, ťažké úzkosti a s nimi spojené  depresívne rozlady ma prioritne dostali do psychiatrickej ambulancie a následne aj do nemocnice, a to x-krát.
Môžem povedať, že si jeden z tých "šťastných" pacientov, ktorí nie sú odkázaní na dennú pomoc BZD (ako si spomínal alprazolam).
Doteraz som zažil dovedna 10 rokov rôznych spôsobov liečby nadmernej chronickej úzkosti psychofarmakami od výmyslu sveta i za pomoci psychoterapií - napríklad dýchanie do štvorca, ktoré by po údajnom nácviku v rámci dvoch-troch mesiacov na dennej báze malo účinkovať pri úzkosti ako injekcia Apaurinu (?). Komu to pomôže, tlieskam.
Avšak sme tu i takí, ktorí nereagujú na podobné metódy predýchania, sústredenia sa na niečo a podobne. Určite sú to fajn tipy, ale rada typu od psychológa, že úzkosť je ako návšteva, ktorá príde na kávu a odíde - mi príde vyslovene ako výsmech!
Úzkosť, ktorá sama o sebe už nie je zdravá, nie je pre mozog ani celý organizmus nič dobré!  Byť v neustálom pohotovostnom režime je mimoriadne psychicky aj fyzicky vyčerpávajúce (sťažené dýchanie, napätie svalstva, potenie, tras končatín, derealizácia, náhly vzostup krvného tlaku, zvieranie v oblasti hrudníka, napínanie na vracanie, hnačka). Navyše neliečená úzkosť takisto je cesta do pekla - pridružia sa k nej často ďalšie psychosomatické problémy (srdcovocievne, tráviace, kožné a pod.).
Môžem sa naučiť mozog postupne vystavovať fóbiám s pomocou psychoterapeuta - často je to najlepšia možnosť liečby (+ lieky p.p.).
Ale keď otvorím oči a mám hneď úzkosť, v noci sa na ňu budím, idem často s ňou spať - som jej vystavený dlhý čas dennodenne! A čo ďalej?!
Taká napríklad generalizovaná úzkostná porucha vyradí človeka totálne "z hry".
A nie, nie som zástancom BZD, nepodporujem ich denné užívanie, ak to nie je vyslovene nevyhnutné. Ale som na nich už 10 rokov a viem, že budem na nich doživotne. Aby som ako-tak fungoval. Rovnako ako ľudia s chronickými bolesťami, ktorí musia užívať denne silne návykové opioidy, aby sa mohli o seba postarať ešte; ako astmatici, ktorí sú na inhalátoroch, aby sa neudusili; ako cukrovkári, ktorí si denne pichajú inzulín, aby prežili ďalší deň, ako epileptici; ktorí sú na rôznych antiepileptikách...
A, žiaľ, sú medzi nami i takí, ktorým ani kombinácia AD a ďalších liečiv nepomôže znížiť úzkosť a musia užívať práve návykové benzodiazepíny...
Je okolo nich veľká stigma, ale pravda je, že zatiaľ nič lepšie múdre hlavy nevynašli (odhliadnuc od barbiturátov, ktorých užívanie je už obsolentné), ktovie možno sa dočkám/-e o niekoľko rokov, že bude jej liečba iná, účinnejšia.
Tak či onak, BZD majú svoje nezastupiteľné miesto v mnohých oblastiach medicíny.
A v súčasnosti sa preferuje v psychiatrii trend presedlať pacientov na dlhodobo pôsobiace BZD, ako je klonazepam či diazepam (obrat v liečbe spred cca 10 - 15 rokov napríklad, keď sa uprednostňoval alprazolam s údajne nižším návykovým potenciálom, čo sa nakoniec v praxi  zistilo ako pravý opak).
Želám každému, aby ho chronické úzkostné stavy obchádzali na kilometre ďaleko!

Tiez mi podobne techniky nesli hned, to sa uci roky.. Ale tak chapem, tabletky su easy way, naco sa trapit.. Je to kazdeho vec, neodsudzujem.

Ja som bez benzo uz tak 10 rokov (mam sklony k zavsilostiam a ak by som to nestopol, dnes by som uz bol zrejme pod zemou – mixoval som to aj s chlastom). Doktorka mi ich na moju ziadost prestaka pisat. Bral som ich predtym 10 rokov a bol obrovsky problem sa ich vobec zbavit. Bral som ich denne, roky.. ku koncu uz len na odstavenie abstakov z chlastu   (ked doktorke zas poviem, bude mi ich pisat – pre nu to je nieco ako kseft asi, aj ked vie, ze sa maju brat len kratkodobo, kludne mi ich bude davat do smrti )


Pisal si „byt v pohotovostnom rezime". Toto by som zdoraznil. S tym mam problem stale. Alebo mal som vo velkej miere este pomerne nedavno. Vyrazne sa to zredukovalo, ked som PRESTAL SLEDOVAT SPRAVY a prestal sa zdrziavat na nete v temach, kde sa take veci vyskytuju.

Spravy su naschval nastavene tak, aby mali co najvacsi impakt na cloveka. Uz od praveku si clovek viac vsimal zle spravy, impulzy z prostredia.. pretoze ak napriklad nieco zasuchotalo v nedalekom kriku, ak si spozornel, mohlo ti to zchranit zivot. Ti co boli pozorni, bojazlivesji, obozretnejsi, tych sme my potomkovia, pretoze prezili... Ti pohodaci boli zozrani zverou ..trochu  zjednodusene napisane.

Toto nastavenie mame teda stale v sebe stale a spravodajske portaly to vyuzivaju, sypu na nas neuveritelne mnozstvo negativity, lebo tu si viac vsimame – kedze nam to viac stimuluje dopamin – ako tie dobre.
Zacal som si to uvedomovat, ked bol covid, neskor vojna, potom medvede, migranti.. Vysledok? Myslel som si, ze do polroka tu nastane apokalypsa.

Nic cloveku neujde, ak to prestane sledovat, aspon co sa tyka politiky a vojny. Ak sa nieco naozaj dolezite objavi, resp. nieco, o com mas vediet, napr. nejake zmeny v zakone atd. dostane sa to k tebe napr. cez rodinu, alebo kamaratov, ak im povies, nech ta informuju..

Nesledujem spravy uz od aprila 2023 a zije sa mi ovela lahsie.

Tiez je rovnako dolezita psychohygiena . Fajn portal na temu self-improvmentu je slovensky podcast Mozgova atletika

Samozrejme, ak beries bzd, tak sa neda len tak prestat.. najprv sa treba zbavit navyku na nich, a az potom trenovat.. Je to beh na dlhu trat. Praca so sebou je najtazsia.

@relouth - úprimne, vôbec ma neteší hádzať do seba tabletky niekoľkokrát denne! Ako ani mnohých z nás s rôznymi poruchami a chorobami. Nie každý je tu na depote či jednom druhu lieku denne.
Jasné, zdravá, prirodzená úzkosť je v poriadku - ako si to dobre opísal pri našich predkoch.
Avšak patologická úzkosť nemá svoje odôvodnenie, nie je to konkrétny strach z niečoho, uvedomujeme si, že nemá logický základ (mnohokrát), avšak dokáže veľmi sťažiť celkové fungovanie v živote, doslova ho zničiť, a to práve pre fyzické symptómy! Preto som to prirovnal napríklad ku chronickej bolesti, veď ani na chirurgii ti nepustia proti bolesti Mariku Gombitovú, ale pichnú ako pomoc Tralgit. A nastavia ťa naň, ak treba. Holt, návyk-nenávyk. Lieky sú na to, aby nám pomáhali predsa.
Nehovoriac, že mnoho psychofarmák je v istom zmysle návykových, dokonca aj vysadenie AD či AP môže mať neznesiteľný priebeh a v liečbe sa musí pokračovať (venlafaxín, paroxetín, kvetiapín...).
Mám totiž osobnú skúsenosť, že v liečebni sa rozhodli zo dňa na deň mi vysadiť dvojkombináciu BZD vo vysokých dávkach (!) z nemocnice bez akejkoľvek informácie a vyslovene ma tým ohrozili (konkrétne alprazolam a diazepam) - "nahradili" mi to megadávkami kvetiapínu (1200 mg denne), Depakine (2 g denne), amisulpridu (800 mg denne) a na záver mi ešte pichli Cisordinol depot. Výsledok? Za dva mesiace som zosivel, trpel úpornou svalovou rigiditou a hypersaliváciou, nehovoriac o príšernej akatízii!
Toto bola podľa nich "úspešná liečba" vysadenia BZD. Keď ma uvidela moja psychiatrička a prečítala si správu z liečebne, skoro spadla zo stoličky - okamžite mi vysadila všetky lieky, z ktorých som mal EPS, a vrátili sme sa k Rivotrilu (klonazepam) a Mirzatenu. Toť moja skúsenosť. NIKDY viac!
Navyše pri chronickej úzkosti zlyháva aj amygdala na celej čiare, čiže nie je to vyslovene len vec pevnej vôle a závislosti od BZD ako takej.
Súhlasím, samotné zníženie BZD je riadna makačka pre obidve strany - ako pre lekára, tak i pacienta, musí sa to veľmi-veľmi opatrne a pomaly. Aj to sme skúšali, sám som bol za to! Avšak x-krát neúspešne. Nádej umiera posledná, ale v súčasnosti to nie je ani podstatné, sme radi s lekárkou, že ako-tak fungujem a som na 1/4 dávkach liečiv oproti minulým rokom.
Apropo, správy nesledujem vôbec. To človeka dokáže demotivovať (krimi noviny sú strop).
Tebe sa to teda nakoniec podarilo, si vari druhý, o ktorom počujem. Takže klobúk dole v tomto smere!
Len tvrdím to, čo mi bolo povedané aj v nemocnici, aj ako to sám cítim i vníma moje okolie - radšej byť na dvoch liekoch, hoci návykových, ale funkčný - ako na piatich a totálne mimo. Spomínanú "liečebňu" v živote nechcem ani vidieť, ani o nej viac počuť. Zlý sen, nič viac...

Nedavno som cital na reddite o ludoch, co prestali brat lieky na psychozu. Naucili sa s tym nejak manipulovat, vyhybat sa triggerom, ktory ju spustaju, samouzrejme stresu. Jeden tam napriklad pisal, ze sa musi vyhybat fantasy zanrom vo filmoch, videohrach atd..
Tusim aj John Nash nejaky cas zil bez liekov a pritom mal f20. Bolo to aj vo filme.
Touto cestou sa tiez mozno niekedy vydam, zatial sa ale na to necitim.

Mimochodom, tiez depot neberiem. Ale AP beriem len jedno. To, ze do seba musite hadzat vela druhov liekov denne vam nezavidim.. Dobre by asi bolo brat k tomu aj toto, nech si setris pecen https://www.drmax.sk/generica-silymarin-140-x24189
Mne to doslova zachranilo zivot, kedze som si ju pekne poskodil v minulosti.

Áno, silymarín od Genericy som užíval kedysi. Povedal by som, že z voľnopredajných doplnkov výživy je jedným z top.
Vzhľadom na to, že posledné hepatálne transaaminázy pri preventívnej prehliadke som mal 3-násobne zvýšené, užívam už vyše roka liek Lagosa 150 mg 2x1 tbl (detto ostropestrec mariánsky - či ostrostrelec mafiánsky? ).
Pečeňové testy sa krásne upravili!
Inak "vtipné" je, že daný liek u nás je dokonca preskripčne obmedzený na špecialistov
(aj psychiatrov), no mnohí otáľajú neraz dlhodobo predpisovať. A úplne náhodou som včera na Lagosu videl reklamu ako voľnopredajný liek v Českej republike. Zvláštne.
Takisto aj Flavobion bol kedysi u nás voľnopredajný, nerozumiem tým obmedzeniam na predpis...