Ako sa dnes máš? 5

Ahojte,
dúfam, že sa všetci máte dobre a sobota vám priniesla niečo príjemné a povzbudzujúce.

U mňa v zásade nie je nič úžasné, alebo neobvyklé. Ráno a doobedie som akosi predriemal a nemal som chuť na najmenšiu aktivitu. Okolo 10:00 som už však obstojne fungoval a pomáhal som trochu aj s prípravou obedu. Po ňom som išiel na záhradu, ale celkovo som sa na práci podieľal skôr slabo. Niečo málo som urobil, ale reálne som čas nevyužíval na robenie, skôr som si čosi čítal, alebo som rozprával so susedmi (rodinou). Navečer som sa venoval svojím tradičným aktivitám, ktoré mi deň nastavujú na to, že som vykonal niečo užitočné pre seba.

Potešilo ma, že môj kocúr ma dnes nielen pochopil, ale aj urobil to, čo som od neho chcel.
Zarmútila ma celodenná únava, hoci som mal aj lepšie chvíľky.

S pozdravom Tuto

Ahoj   

Ja len krátko, lebo nemám akurát poriadne o čom písať. Mám sa pomerne dobre, náladovo to bolo dnes stabilné a prijateľné. Potešilo ma, že som zvládal horúčavy vďaka klimatizovanému centru v práci, povzbudilo ma, že sa mi darili plniť povinnosti. Únava vďaka (bezcukrovej) kofole a energy drinkom bola výrazne v úzadí. Zarmútili ma neurotické príznaky, napr. problémy s nestabilitou tváre (časté červenanie) a tiež robenie si záderov na prstoch. Včera som zaspal už o 23:00 zhruba a vstával som o 7:30. Čiže som relatívne skôr išiel spať (oproti minulosti) a naplnil som aj štandardných 8 hodín spánku. Fyzicky prijateľne, chudnutie nič moc (aj teraz po príchode domov o 21:35 som si dal plný tanier obeda).

Srdečne pozdravujem a želám vydarenú nedeľu.
Matej
  

...

Ahojte,
dnešok bol v znamení najmä pobytu v byte t.j. mojej izbe. Vybehol som akurát na nákup a vyniesť smeti, čo považujem za dosť málo. Inak som najmä polihoval s knihou, bol na NB a pozeral TV. Zajtra by už mal byť živší deň, lebo by som mal ísť na záhradu a tam je takmer vždy čo porábať. Dávno som už nebol aj v mestskej knižnici, ale reálne aj doma mám stále čo čítať. Cítim sa obstojne, už asi 3-4 dni ma sprevádza únava, ťažké zaspávanie a problematické vstávanie. Občas sa u mňa ukáže úzkosť a v malej miere hlasy na balkóne, keď tam pofajčievam.

Potešil ma telefonát od kamaráta, dokument v TV a dobré jedlo na obed.
Zarmútilo ma to, že som dnes takmer stále doma, tiež ma mrzí, že sa nedokážem dokopať k pravidelnému cvičeniu, čo by som nutne potreboval.

Ahoj nox,
môžeš mať aj ID, keď pracuješ. Všetko závisí od posudkovej komisii a tomu čo Ti napíše obvodný lekár. Popri dôchodku som niekoľkokrát bol na HPP a nič sa nezmenilo. Momentálne som na UPSVaR-e akože si hľadám prácu, pričom mám už jeden job sľúbený. Zamestnávateľ bude za/na mňa dostávať príplatok, ak budem min. 3 mesiace registrovaný na UPSVaR-e. Možnosťou ako dostať ID je napríklad aj PN dlhšia ako 1rok. V tom prípade obvoďák musí navrhnúť posudkovú komisiu. Na ID do pos. kon. môžeš podať návrh na ID aj sám.

Veľa šťastia pri vybavovaní ID praje Tuto

Ahojte   

Nox napísal si presne to, čo aj mňa trápi, to zle obdobie....možno nie tak veľmi trápi, ale zamýšľam sa už aj ja nad tým ...ako sa osamostatním, keď nemám prácu, a tiež podľa doktorky som na tom dobre....nemám žiadny ID a ani neuvažujem o tejto možnosti....lenže čo aj mňa napadlo už dávnejšie, že nakoniec skončím ako bezdomovec a desím sa toho....  
Vlastne nebyť rodičov tak už dávno som bezdomovec....a viem, že ma doma trpia aj keď by vôbec nemuseli....ako nie je to myslím ešte také zle zo mnou, ale sama by som neutiahla ani účet za internet, nehovoriac o ďalších.....proste som im za to veľmi vďačná, aj keď im to nehovorím často.....čo viac k tomu dodať ....

Ahojte.tak po dlhej dobe sa aj ja ozyvam a pripajam do diskusie.Tiez nie som na tom dobre.Vyskusala som asi 6 druhov AD a nic mi velmi nepomaha.Zamyslam sa,aky zmysel ma toto trapenie.Ani v robote to nie je nic moc.Len sa trapim pocitmi smutku,uzkosti,chvilami az beznadeje.Ani nezijem,povedala by som,ze prezivam.Snazim sa,aby mojimi stavmi netrpeli moji najblizsi.Inak niekto tu spomenul ID,tak ja si ho prave vybavujem.Ale popravde,pochybujek,ze ho dostanem,a uz vlastne ani nemam zaujem na tom,aby som ho dostala.Nemam vlastne zaujem o nic :-( Prajem vam,aby ste mali radost zo zivota a pokoj na dusi... Lebo to si najviac prajem aj ja.

ahojte, viem ze to sem asi nepatri...ale mam otazku, ci mate niekto skusenost s branim Invegy a Kinedrylu sucasne? Ja som sa na to dnes v lekarni pytala, a tam mi lekarnicka povedala, ze sa to nesmie spolu uzivat. Caka ma dlha cesta a neviem, ci ho mozem teda uzit. Dakujem za skore odpovede

...

Ahojte,
ID som si, nox, nakoniec nevybavoval, takze v tomto neporadim. Este uzivame dni na dovolenke, ak by ste mali chut na ten pokec, vytvoril som temu v stretnutiach, tak sa tam mozete pridat a az dojdem dom mozeme nieco skusit. V auguste sa chcem este stretnut s clenom s narativu a uvidim v akej faze je finsky model u nas. Majte sa pekne, drzte sa!

Ahoj   

Veronička - neviem Ti poradiť, prepáč. Nemám skúsenosť s užívaním týchto dvoch liečiv súčasne. Ale keď Ti tak poradili v lekárni, tak radšej ich poslúchni... hm...   

---

Ako sa mám? Ťažko povedať. Skľučujú ma intenzívne pocity viny, ktoré som konfrontoval s internetom a vďaka nemu som sa dozvedel, že ide o falošný pocit viny. Doporučujú na to psychologickú pomoc. Neviem, či na takú pomoc nájdem odvahu. Ale tie pocity viny sú veľmi silné. Úplne ma znechucujú, ničia. Nič nerobím dobre, stále nie som dosť dobrý. Furt nerobím dosť...

Keď sa to tak vezme, tak nespočetne veľa depresívnych výkyvov za posledné obdobie mi boli navodené práve pocitmi viny. To ustavičný pocit vlastnej nedostatočnosti a viny je mi zdrojom častých depresií. Zaujímavé, že som si to dokázal takto verbalizovať až vďaka internetu. Prečítal som o tom totiž dnes viacero článkov na nete. Žiaľ ale všetky len opisovali, ako takýto falošný pocit viny vzniká a ako sa prejavuje. Lenže to nepotrebujem vedieť. Potrebujem vedieť riešenie a v rámci svojich riešení sa vždy články odvolali len na pomoc psychológa-odborníka. A tým celá pomoc článku zhasla.

Čo sa týka nálady, strieda sa mi to. Teraz momentálne na večer sa mám prijateľne. Doobeda to bolo zlé, poobede sa to postupne zlepšovalo. Dnes som venoval voľný čas čítaniu knihy (po dlhej dobe beletristickej). Tiež som sa venoval hygiene, upratovaniu izby, zametaniu bytu, poliatiu domácich rastlín. A skočil som aj na malý nákup. Tiež som si počítal kilojouly, zjedol som asi 8400 kJ, čo považujem za pomerne v poriadku, hoci by som chcel dodržiavať limit 7500.

Uvidím, či predsa len neinvestujem do psychologickej pomoci. Tie pocity viny sú fakt príšerné na subjektívne prežívanie. Vlastne ja nepoznám, čo je to vnútorná sloboda, alebo čo je to len tak niečo robiť pre seba voľačo, bez toho, aby som pri tom nemal mučivé výčitky a ustavičný pocit sledovania a kontrolovania s automatickým negatívnym a ostrým odsúdením mojej činnosti (a ešte väčšmi najmä mojej nečinnosti).

Matej
 

Ono mi to tak trochu súvisí s tým, že sa necítim ako individuálna jednotka spoločnosti, ako samostatná bunka. Cítim sa skôr ako nejaké fluidum, ktoré objíma celý svet a celý svet sa ho nejako týka a všetko sa ho nejakým spôsobom dotýka. Vždy, keď sa niečo deje vo svete, tak na to citlivo reagujem - mám stále pocit, že sa ma to dotýka a že ja mám na to vplyv. Trebárs že by som sa mal nejak modliť, aby sa tá ukrajinská vojna skončila, a keď to nerobím dostatočne, tak mám mučivé výčitky, že zanedbávam svet a že som sebecký. Akékoľvek činnosti, ktoré sú motivované mojím vlastným prospechom, vnímam s výčitkami a pocitom viny. Obdivujem ľudí, ktorí napr. nepotrebujú sledovať správy a netrápi ich nejak extra to, že niekde v Palestíne umierajú ľudia. To je forma slobody, ktorú vôbec nepoznám. Ja mám pocit, že sa povolaný sa svetom nutne zaoberať, a že všetko sa ma nejak týka a že všetko viem ovplyvňovať svojim postojom, modlitbou. Cítim sa zviazaný so svetom, nie som len jeho malá šedá bunka, ktorá si môže existovať sama osebe a pre seba, ale som vlastne krv, ktorá organizmom do všetkých jeho žíl a tepien prúdi. Možno sa vyjadrujem trochu divne, myslím to všetko strašne metaforicky. Ale len som chcel dodať nejaké súvislosti medzi niektorými mojimi pocitmi viny a vonkajším svetom, o ktorom cítim v emocionálnej rovine (nie racionálnej), že som s ním úzko prepojený a že sa ma bytostne (priam metafyzicky) týka. Čiže nie všetky pocity viny, ktoré mám, sú len falošnou reakciou mojej pokazenej psychiky na údajné morálne zlyhania...