Ako sa dnes máš? 5

Ahoj

X, nemohol som ísť na chat vtedy, lebo som sa akurát obliekal na omšu a o 17:35 som už aj vyrážal z bytu. Ospravedlňujem sa.

---

Včera večer som si ešte čítal knižku "Môžete byť šťastní, nech sa deje čokoľvek" od Richarda Carlsona. Je to fajn kniha. Hovorí v zásade o tom, že šťastie je vrodený pocit, na ktorý sa môžeme napojiť kedykoľvek, keď sa odpútame od negatívnych myšlienok, ktoré vezmeme vždy len ako myšlienky. A teda nie ako niečo, čo by nás malo znepokojovať, ale naozaj len ako obyčajné myšlienky. Opisuje tam tzv. zdravé psychologické fungovanie, ku ktorému má prístup každý. No to by bolo trošku na dlhšie to vysvetľovať, asi z toho spravím nejaký vhodný článok alebo recenziu skôr...

Kniha ma povzbudila. Aj keď brať myšlienky len ako myšlienky je dosť ťažké, poviem Vám. No snažím sa. Venujem sa prítomnému okamihu a cieľom je navodiť si pocit spokojnosti, ktorý leží vo mne a nezávisí od súboru vonkajších okolností.

Dnes už tradične prednáška, a potom príprava do školy...

Nálada v norme, príznaky zlepšené, neurózy zlepšené, fyzično bieda, chudnutie bieda.
So srdečným pozdravom
Váš kamarát a reziduálny schizofrenik
matej

Ahojky všichni,

Matej: dáš mi ten článek pak přečíst? respektive asi ho dáváš pak na svou stránku, ne? ta je super. budu ráda, když se domluvíme na jejím začlenění do projektu DsD zatím jsou v projektu jen mé články, ale to jen proto, že zatím nikdo nechtěl nějaký napsat... ale témat kolem psychických stavů a vnímání a duševních "poruch" je habaděj...

Shadow: taky to tak občas mívám, že se mi do ničeho nechce a moc mi pomáhá si jen tak povídat... kdyby cokoliv, tak se ozvi... to platí pro všechny...
BTW: život nikdy není tak rozlámaný, aby se nedal složit zase dohromady. a často z toho poslepovaného vznikne daleko originálnější a cennější umělecké dílo, protože je prodchnuté úctou k prožitku...

Mischell: když budeš všechno dělat co nejupřímněji, tak věř, že se Ti stane přesně to, co bude nejlepší. já mám třeba zkušenost, že když upřímně říkám, co si myslím, i když s citem, tak někteří lidé to sice nesnesou v první chvíli, ale pak, po nějaké době, se jim to rozleží a většinou najednou v pohodě přijdou a dají mi navíc za pravdu. nikdy není nic ztracené, nikdy není nikdo odepsaný a hlavně když jsi upřímná, nikdy neděláš opravdovou "chybu", která by se nedala citlivě napravit, pokud zjistíš, že to někdo pochopil jinak a záleží Ti na tom, abys mu to vysvětlila.

Jožo: ty stránky jsou fakt super, ozvu se Ti dneska kvůli těm našim, musela jsem udělat radikální rozhodnutí, protože takto to dál nešlo (myslím se Štěpánem), takže se ozvu a domluvíme se... díky, že se se mnou na tom podílíš...

Já: a mé dny? houpačka od začátku až do konce... ale super, nestěžuju si. včera nejdřív velké zklamání z chování jednoho člověka, ale pak krásné smíření a uvolnění, uklidnění a tvůrčí nálada, protože je super, když si člověk opět ujasní, že tudy opravdu ne a má zase znovu jasný směr...

Přeji všem krásné a příjemné pracovní dny, zase se sem mrknu...

BTW: už je nějaké téma na čtvrteční Zello? budu v tu dobu v Praze, ale počítám s tím, že si tam sednu někde na lavičku na Václaváku třeba a budu Zellovat všechny vás zase ráda uslyším, to si nenechám ujít...



Jindřiška

Matej napísal:Ahojky

Jindřiška => taký článok o schizofrénii v dejinách pre jedny noviny. Podaril sa mi dokončiť, aj keď ešte neviem, či je vyhovujúci. Blíži sa uzávierka, tak čakám na vyjadrenie, či vyhovuje, aby som prípadne mohol ešte zasiahnuť a opravovať

Shadow => Abilify vyzerá fajn. Je akési prebúdzajúce k činnosti a k dobrej nálade. Nezabudni v tejto súvislosti jesť banány a orechy a fyzicky sa namáhať, najmä niečo na spôsob kardia To všetko pomáha k tvorbe sérotonínu, pričom kľúčový dopamín Abilify potlačuje len tam, kde treba, a nie tam, kde ho je na životaschopný pocit šťastia zapotreby. Aspoň taká je moja skúsenosť s Abilify.

Čo mám nové? Vlastne nič. Akurát som použil dvoje slnečné okuliare a cédečko, aby som videl zatmenie slnka. Podarilo sa, je to zaujímavé divadlo. Teším sa, že je prvý jarný deň. Dnes dominuje môjmu dňu učenie sa na kurz.

Držím všetkým palce.
S pozdravom
Matej

Ahoj,
Jindřiško, super, že sa pripojíš aj keď budeš v Prahe. Zdá sa, že platforma Zello bola zvolená správne - práve kvôli takejto možnej mobilnosti. Téma zatiaľ nie je. Napadá mi, po sobotňajšej akcii - Moje nezvyčajné zážitky. Povedať to, čo sme možno ani najbližším nikdy nepovedali. Konkrétne zvláštne presvedčenia, vnemy, pocity... Mám pocit, že niekedy o tomto sa bojíme hovoriť, ale je to škoda. Možno často už len tým, že zistíme, že to neprežívame sami, sa budeme cítiť lepšie...

Čo vy na to?
J.

Priatelia,
Citim sa fakt otrasne...
Ani neviem,co napisat,ale ta nova liecba mi hadam nerobi dobre...
Odtrham sa od reality formou Pokecu a hladanim si pochybnych znamosti na nom...a vobec v hlave mi znie len internet internet a internet...
Asi pojdem zas za svojim lekarom a vobec to nie je v poriadku,nic...
Zdravy Vas zdrveny Shadow

Bratu Shadow, hlavu hore.

Pokojne odpočívaj, trebárs aj pri tom Pokeci. Poznám vábivý efekt Pokecu, odtŕhajúci od reality. Ale myslím, že Ťa to môže odtrhnúť ani nie v zmysle psychózy, skôr v zmysle zanedbania zodpovedného vzťahu voči realite, teda mám na mysli to, že sa potom ťažko donútiš k bežným starostiam, ako je umývanie riadu, inzulín, udržanie poriadku, hygiena a tak podobne. Myslím si, že v Tvojom psychickom stave Ti môže chat pomáhať, ak tam budeš hľadať kontakty, ktorým môžeš aspoň ako-tak dôverovať a môžeš sa im zveriť. Mne osobne chat veľa pomáhal, keď som trpel pestrou paletou príznakov. Mal som okruh známych, ktorým som sa zveroval a oni ma vypočuli. Vedeli zniesť aj moje zlé a depresívne nálady. Až neskôr, keď už sa chce človek pohnúť z miesta, tak chat zanechá ráznym seknutím z minúty na minútu. Ale do tej fázy sa ešte, si myslím, Shadow, nemusíš nútiť. Pokojne odpočívaj, snaž sa o zachovanie pokoja, akejkoľvek vyrovnanosti. A obmedzuj kontakty na Pokeci na tie normálne, ako-tak dôveryhodné z Tvojho hľadiska, teda vylúč tie pochybné, ak sa Ti to dá.

Nateraz je pre Teba určitý pokoj a harmónia veľmi dôležité. Liečiš akútne zhoršenie stavu, v rámci psychotického rozladenia máš aj znížené vôľové schopnosti, takže si nerob výčitky, ak si menej aktívny, alebo je celý Tvoj deň len o Pokeci. Neboj sa, aj to musí byť. Všetko má svoj čas.

Ak cítiš, že treba ísť za lekárom, vrelo to podporujem. Tiež choď na facebook, kde sme sa včera stali priateľmi, a lajkni odber nejakých citátov, napr. od autora menom Brian Tracy. Alebo iné, ak nejaké vygooglíš. Taký citát ako inšpirujúca myšlienka vie pomáhať veľmi - som zástanca toho, že aj akútnym psychotikom je možné pomáhať alternatívne/motivačne, hoci stále chápem, že lieky sú základ.

Shadow, bratu, drž sa! Nebuď zdrvený. Povedz si, že si sám sebe priateľom a že sa máš rád taký, aký si. Uver tomu. Nechci za každú cenu meniť okolnosti svojho života, zmeň najprv to, čo môžeš zmeniť okamžite. A síce svoj postoj k chorobám a životnej situácii. Si veľký bojovník a veľmi Ti fandím. Máš tu na fóre veľa fanúšikov, Shadow. Patrím medzi nich. Myslím na Teba.

Posielam objatie.
Tvoj kamoš
Matej

Ahoj Veronicka

Tvoj problém s chatom, facebookom a Tvojim kamarátom sa dá definovať aj ako závislosť. Najmä citová. Takýto problém nastáva vtedy, keď človek niečo zásadného postráda, cíti sa prázdny, niečo mu chýba, je nespokojný. Akoby sa cítil neúplný a prázdnotu zaháňa zdanlivou plnosťou v podobe naviazanosti na iného človeka na spôsob lásky. Alebo v podobe chatovania vo virtualite, kedy žije a rozvíja virtuálne medziľudské vzťahy. Je isté, že ak by si náhle sekla s chatom, tak by si tú prázdnotu, ktorá sa medzičasom enormne zväčšila, veľmi silno pocítila. Náhle by si sa nesmierne nudila, nemala čo robiť, bola by si nervózna, podráždená, chýbalo by Ti dačo k Tvojmu životu, niečo zásadné.

Toľko diagnóza situácie.

Riešenie môže spočívať buď v postupnom vysadzovaní alebo náhlom. Sú závislosti, ktoré treba vysadiť náhle, napr. alkohol, sexuálna neviazanosť a podobne. Tvoj problém môže byť riešený aj tradičným 20-dňovým odvykaním si. Teda 3 týždne v 3 krokoch znižovať počet hodín online. Nahradiť to trebárs offlinovou PC hrou, alebo telkáčom. Keby si upadla a nájdeš sa v tom, že zrazu celé hodiny tráviš online, tak musíš náhle opustiť virtualitu na ten daný deň, teda nie povedať si, že "zajtra sa polepším" ale práveže hneď a zaraz sa polepším. Výsledkom 20-dňového odvykania bude napr. 2 hodiny alebo 3 hodiny denne na chate ako stanovené maximum (vrátanie mobilovania).

Na citovú závislosť ťažko hľadať podporný liek. Jedinou podporou pri budovaní nového 20-dňového návyku je hľadanie alternatívnych zdrojov naplnenia vlastnej prázdnoty. Ťažko radiť nejaký nový koníček, to sa aj u mňa ukázalo ako neúčinné. Lebo čo ma doteraz až tak nebavilo, ťažko zrazu ma začne na povel baviť. Ale vyskúšal som trebárs motivovanie sa skutočnosťou, že spokojnosť a vlastné naplnenie má byť otázkou rozhodnutia a pocitu. Nie vecou zhody vonkajších okolností. Má vyvierať z nášho rozhodnutia, že my sami chceme sa cítiť spokojne. My sme zdroj. Alebo ísť trebárs cestou objavovania iných činností reálneho sveta... napr. varenie, upratovanie, prechádzky, televízor, správy, noviny, knihy, cvičenie, životospráva, chudnutie, vzdelávanie, iné osoby mimo virtuality, živé zvieratá, rastliny, záhrada, drobné prácne koníčky, písanie blogu,...

Človek, ktorý je naviazaný na chat, tak často nevie dobre riadiť reálny svet. Resp. nie je zvyknutý sa v ňom obratne pohybovať. Tak možno s kúskom zvedavosti môže byť koníčkom naučiť sa postupne objavovať jeho taje a to, čo je normálne. V zmysle sledovania záujmu, že chcem byť citovo zrelý, lebo je to tak správne a cítim tak väčšiu sebaúctu.

Veronicka, drž sa! Prípadne založ o tom tému niekde a môžeme o tom pokecať viac, postupne ako budeš robiť jednotlivé kroky k zlepšeniu situácie.

Všetko dobré.
Matej

dakujem Matej, posnazim sa od toho postupne odputat.. mozno zalozim aj temu o tej zavislosti od virtualnej reality, bude to kazdopadne beh na dlhej trati, pretoze je to pre mna ozaj tazky oriesok.. drzte sa vsetci

Tá závislosť mi trošku pripomenula tému s "P". Je to iné, ale možno príčiny podobné... SAA má na to 12 krokový program. Čo už samo o sebe naznačuje že to nie je len tak niečo také zvládnuť...

Držím palce!
J.

Ahojte,
po čase sa zasa ozývam, ale aj tak nemám nejaké svetoborné novinky, alebo čosi podobné. Podľa hore napísaného čítam, že viacerí to nemáte ľahké a boríte sa rôznymi problémami. Môžem k tomu len to, že vám držím palce, aby ste to mali lepšie už od zajtra a každým dňom aby sa to zlepšovalo.

U mňa problémy sú tradičné, ako aj v predchádzajúcich príspevkoch. Pozitívne je, že anxieta je už dúfam, len minulosťou, ale to ostastné zostáva podstate ako predtým (balkón, pasivita, nervozita...). Mimo to ma trápi tabakizmus, teda fajčím niečo málo nad krabičku za deň. Bola to sprostosť vôbec s takouto blbosťou začínať.

Pozitívne na tomto období je, že som sa dal trošku viac dohromady a celkovo jar na mňa pôsobí lepšie ako zima. V záhrade kadečo rastie a kvitne. Všetko sa to akosi rozčvirikalo, takže budú aj mláďatká v apríli a máji. Inak sa mi celkom darí. Plním "akožepovinnosti" aj povinnosti na znesiteľnej úrovni. Môže byť aj menej, ale aj viac. V zásade som spokojný.

S priateľským pozdravom, Tuto

.

Ahojte

Shadow - no, myslím si, že všetko vidíš až moc čierne ....viem, že teraz ta situácia nie je najlepšia u teba ....a preto viem, že aj moja rada aby si nevidel všetko čierne a stratene vyznie ako zbytočná, alebo veľmi ťažko dosiahnuteľná....ale ja ti aj napriek tomu niečo odporučím: čo tak začať čítať motivačnú literatúru - aj keď výsledok sa nedostaví hneď, ale ďalšiu zlu situáciu zvládneš ľahšie...teda keď sa tím aj skúsiš riadiť....alebo len budeš nasávať z kníh ten optimizmus a to, že nič nie je stratené ani v tvojom či mojom veku....ako ja mam taký pohlaď na svet....a je mi lepšie...

Matej - len som chcela, že som si všimla, že používaš na konci príspevkovou formulku " bojujme" v zmysle, aby sme sa nevzdávali a bojovali ďalej z chorobou, situáciami, životom....čo je pekné.....ale práve to je nesprávny pohlaď, teda nesprávne zvolené slovo .....totiž to čítam zase raz motivačnú literatúru a viem, že aj pomohla istému známemu a podla tej knihy aj formulky, alebo to ako to vnímame hovoríme dosť vplyva na naše prežívanie....teda je tam presne ten príklad "Život je boj" keď to tak formuluješ a myslíš, tak vyznie to ako život je ťažký a plný nástrah....ale keď si namiesto toho aby si povedal Život je boj povieš Život je dobrodružstvo - napadne ta niečo iné...teda, že je zaujímavý, že niečo nove vždy prinesie (nie len to zle, ale aj dobre).

Ako sa mám?....no, dobre v celku dobre....nič nove zatial nemám takže som v istej neistote   ....ale aj napriek nej sa neviem prinútiť k učeniu....včera som sa síce učila veci navyše, ale len veľmi malo som stihla prebrať za pomerne dlhy čas....takže ide mi to dosť biedne....ako učenie angličtiny mi až taký problém nerobí...už je to lepšie....hlavne keď viem, že ju až tak nepotrebujem teraz.....ale učiť sa viac mi robí problém....aj keď viem, že to potrebujem ako soľ....
Posledne dni veľmi rada sedím vonku na slniečku a čítam si knihu je to taký môj relax aj keď na to nemám dosť času teda toľko koľko by som chcela....stále treba niečo umývať/ upratať, lebo sa blížia sviatky...ale keď si chcem oddýchnuť tak rada čítam ...

Prajem pekný deň

Ahoj Tuto. Strašne mi z Tvojho príspevku vyznieva priateľskosť a milota. Takže som Ti musel dať za seba reputačný hlas, lebo ma, úprimne povedané, ten Tvoj príspevok ohrial pri srdci. Nech sa Ti darí.

Ahoj Mischelll. Asi máš pravdu. Ja aj viem vlastne, že by som si nemal život predstavovať ako boj. Ale kupodivu sa mi ľahšie znášajú rôzne ťažké okolnosti, keď sa voči nim ohraním ako bojovník, ktorý s nimi bojuje, aby ich následne rôznorodo prekonal. Beriem to teda takto, že mi to reku pomáha takto vnímať. Hoci máš pravdu vlastne, že asi by som to nemal zakaždým šíriť aplikovaním na život druhých forumákov. Vychádzal som hlavne zo seba, že mňa, keď mi niekto povie, že som dobrý bojovník, tak ma to povzbudí. Menej som myslel na to, že niekomu môže poňatie života ako boja škodiť. V tejto veci, v ktorej som to až tak nedomyslel, sa ospravedlňujem. Držím Ti palce.

---

Ahoj všetci. Ani ja nemôžem hlásiť nejaké veľké novinky. Chodím naďalej do školy. V škole zdá sa všetko v poriadku, nič útopného sa nedeje. Na kurz sa učím, ale mám trochu stres zo záverečných skúšok, ktoré budú v sobotu po Veľkej noci. Kurz stál nemalé peniaze a nerád by som z neho nezískal osvedčenie. A učivo je ťažké. Mám sa inak celkom dobre. Včera som bol na chat-e a tam mi povedali, že prázdnota občas schytí každého človeka. Rozhodol som sa teda svoju prázdnotu nebrať ako negatívny príznak, ale jednoducho ako jav, ktorý sprevádza aj zdravých ľudí celkom bežne, v menšej či väčšej miere, častejšie či menej často. Takže keďže to je normálne, tak to aj normálne riešim, teda nie smútkom a nešťastím, ale skôr nejakou činnosťou, televízorom, zábavou, hrou, chatom, alebo tak. Jednoducho nejakým rozptýlením. Často sa cítim prázdny vtedy, keď sa zastaví tok povinností a náhle mám voľný čas a mám teda aj príležitosť dumať nad chrústami. Toto svedčí a potvrdzuje, že moja prázdnota je normálna, resp. je to typ, s ktorým sa občas stretne aj zdravý človek.

Mám Vás rád. Želám Vám hojne zdravia a pohody. Držte sa!
Matej