Ako sa dnes máš? 5

Ahojte,
dnešok bol celkom fajn. Zobudil som sa už o šiestej na lieky a zostal som hore. Čosi som si počitoval. Na 10-tu som išiel psychiatričke a ešte aj obvodnému po lieky na tlak. Vybehol som na poštu a aj rozmnožiť životopisy. Obed bol výborný (šišky s lekvarom). Ďalej som bol len doma. Ostatok času vyplňujem čítaním, štúdiom, prácou, trochu TV a Net. V zásade pekný deň.

Srdečne vás pozdravujem a majte sa dobre. Tuto

Ahoj Matěji,

deprese je velmi zlá věc, když se do ní propadáš. Když tě drží smutek a nemůžeš z něj ven. Víš, mám jednoho kamaráda. Má velké deprese. Má ženu a je velmi nešťastný, že jí nedokáže dát najevo, jak moc ji má rád. Přitom on ji opravdu miluje. Vím, že když jsem byla v depresi, nechtěla jsem, aby ti okolo mě na tom byli líp. Protože mi jasně ukazovali, že já jsem na tom špatně. A to se mi nelíbilo. Tak jsem jim vyčítala kde co. Ale víš, nebylo to lepší. Uvnitř mě byl stále hluboký smutek a beznaděj. A protože jsem si proti sobě poštvala i ostatní, už mi vlastně nezbylo vůbec nic.

Naštěstí lidé, co jsou tady, to tak nevidí. Nenaštvou se, když je ti zle a kopeš kolem sebe, protože moc dobře ví, jak se cítíš. Jsou tu stále, i ve chvíli, kdy je ti nejhůř a trpělivě čekají, až ti budou moci říct, že to bude zase dobrý, protože už zjistili, že to tak vždycky nakonec je.

Tak se na ně podívej a hned se ti uleví.

J.

Matej Skalík napísal:Ako sa mám?
Otrasne. Som nahnevaný. Na seba, aký som sprostý, že sa hrám na duševne chorého, a pritom po svete behajú ľudia, ktorým píšu na recept rovnakú diagnózu, a oni halucinujú a majú delúzie. Akú hodnotu má moja F25, trebárs oproti Tutovej, ktorá je na vlas rovnaká, ale ja som v živote nepočul hlasy, ani som nikdy nemal problém kontrolovať svoje správanie, takže som ani nemusel ísť do uzavreté oddelenie, ale vždy som všetko vysvetľoval ako keby ma gniavila nejaká depresia? Jáj, jaký som ja sprostý. Okamžite kašlem na celú psychiatriu. Len som tomu venoval veľa rokov, tak ešte si musím nájsť dačo náhradné, čo mi bude vypĺňať dni. Nejaká iná téma. Okamžite si ju idem hľadať.

Je mi zo seba zle. Aký som len hlupák. Presne ten typ ťuťka, za ktorého ma považoval v práci môj nadriadený.

Ahoj Jindřiška

Ďakujem za povzbudenia, vysvetlenia a usmernenia.

Taký typ depresie, kedy som "kopal okolo seba" kvôli tomu, že iní sa mali lepšie, som mával v dobe temna, teda niekedy medzi rokmi 2005 až 2010. Teraz už to nebýva. Teď sa skôr teším a povzbudzuje ma, ak sa majú ostatní dobre. Čerpám z toho inšpiráciu. Tamten príspevok, na ktorý si reagovala, je už starší, resp. neaktuálny - vtedy sa ma dotklo zo sebeckých dôvodov to, že si sa mala horšie než ja, a pritom máme diagnózy na rovnakej úrovni závažnosti, k čomu inklinuje aj podobná liečba u nás oboch. A to mi prišlo nefér, zatúžil som totiž, aby som sa aj ja mal tak zle a mal také vážne symptómy, aby druhí uznali, že mi niečo je. V priebehu vývoja svojho ochorenia som totiž musel obvykle ja druhých presviedčať, že sa trápim. Už v čase prvej psychologičky na strednej škole, keď som za ňou prišiel s pomerne závažnými príznakmi sociálnej fóbie, tak to ona odmietla, že to sa ma netýka, a pritom ani si neuvedomila vtedy, čo vlastne svojím odmietnutím spôsobila a ako fatálne vlastne potom moja neliečená úzkosť zničila mnohé oblasti môjho života. Viem, bolo to z mojej strany sebecké, preto ten svoj príspevok už považujem za neaktuálny.

Každopádne vďaka za podporu, vážim si to.  

---

Ahoj všetci

Trošku mi nie je dobre. Síce niektoré veci sú na tom skvelo, ale nálada je nejako posmutnelá. Včera som sa nedonútil nikam ísť z domu. Zahnieval som doma, väčšinu dňa som preležal a prespal, a poobede navečer som, čo je pre mňa netypické, čumel telkáč. Nič sa mi nechcelo a bol som zo svojej neprekonanej pasivity dosť smutný. Myslím, že je to tá už spomínaná diagnóza "zahnievanie doma", a preto som taký, resp. preto mám takú náladu.

Mohlo by sa to azda vyriešiť, keby som dnes niekam vybehol von... Zajtra už isto pôjdem, lebo mám ísť na injekciu prvýkrát vo svojom meste, plus v sobotu mám kurz. Len by sa zišlo aj dnes niekam ísť... snáď sa presvedčím vyraziť, lebo to je pre mňa to najhoršie, prekročiť hranice bytu.

Neurózy inak dobre, fyzično ako-tak, chudnutie - žiadna zmena.

Želám Vám, priatelia, pekný štvrtok.
So srdečným pozdravom
matej

Ahoj Matěji,

to, že se ti nechce nebo nemůžeš z domu, to není žádnou diagnózou "zahnívání doma", protože to funguje přesně naopak. Nejsi smutný kvůli tomu, že se ti nechce z domu. Ale: protože cítíš smutek, nedokážeš se k ničemu přinutit a to ti ho ještě prohlubuje. Nakonec jsi v něm tak uzavřený, že se nedokážeš přinutit ani vyjít z bytu. Takže chce to řešit emoce a jejich příčinu a pak se upraví i všechno ostatní. Pak budeš mít najednou chuť do aktivity i do setkávání s ostatními v reálném světě tam venku.

Před dvěma dny jsem se setkala s člověkem, který odmítal komunikovat, uzavíral se do vlastního světa, byl dokonce i hodně hádavý a nikdy neuznal svou chybu. Nikam nechodil a o nic se nezajímal. A víš, co mi řekl, když se mi ho podařilo přimět ke kontaktu? "Jsem smutný. Tak moc, že už nedokážu cítit nic jiného. Já vím, že ženě ubližuju a moc bych to chtěl změnit, ale přes ten smutek nemůžu nic dělat." (promluvila jsem si s ním a včera mi psal, že se poprvé byl schopen ženě omluvit a obejmout ji. a druhý den si dokázal sám pomoct od smutku).

Jindřiška

Matej Skalík napísal:Ahoj Jindřiška

Ďakujem za povzbudenia, vysvetlenia a usmernenia.

Taký typ depresie, kedy som "kopal okolo seba" kvôli tomu, že iní sa mali lepšie, som mával v dobe temna, teda niekedy medzi rokmi 2005 až 2010. Teraz už to nebýva. Teď sa skôr teším a povzbudzuje ma, ak sa majú ostatní dobre. Čerpám z toho inšpiráciu. Tamten príspevok, na ktorý si reagovala, je už starší, resp. neaktuálny - vtedy sa ma dotklo zo sebeckých dôvodov to, že si sa mala horšie než ja, a pritom máme diagnózy na rovnakej úrovni závažnosti, k čomu inklinuje aj podobná liečba u nás oboch. A to mi prišlo nefér, zatúžil som totiž, aby som sa aj ja mal tak zle a mal také vážne symptómy, aby druhí uznali, že mi niečo je. V priebehu vývoja svojho ochorenia som totiž musel obvykle ja druhých presviedčať, že sa trápim. Už v čase prvej psychologičky na strednej škole, keď som za ňou prišiel s pomerne závažnými príznakmi sociálnej fóbie, tak to ona odmietla, že to sa ma netýka, a pritom ani si neuvedomila vtedy, čo vlastne svojím odmietnutím spôsobila a ako fatálne vlastne potom moja neliečená úzkosť zničila mnohé oblasti môjho života. Viem, bolo to z mojej strany sebecké, preto ten svoj príspevok už považujem za neaktuálny.

Každopádne vďaka za podporu, vážim si to.  

---

Ahoj všetci

Trošku mi nie je dobre. Síce niektoré veci sú na tom skvelo, ale nálada je nejako posmutnelá. Včera som sa nedonútil nikam ísť z domu. Zahnieval som doma, väčšinu dňa som preležal a prespal, a poobede navečer som, čo je pre mňa netypické, čumel telkáč. Nič sa mi nechcelo a bol som zo svojej neprekonanej pasivity dosť smutný. Myslím, že je to tá už spomínaná diagnóza "zahnievanie doma", a preto som taký, resp. preto mám takú náladu.

Mohlo by sa to azda vyriešiť, keby som dnes niekam vybehol von... Zajtra už isto pôjdem, lebo mám ísť na injekciu prvýkrát vo svojom meste, plus v sobotu mám kurz. Len by sa zišlo aj dnes niekam ísť... snáď sa presvedčím vyraziť, lebo to je pre mňa to najhoršie, prekročiť hranice bytu.

Neurózy inak dobre, fyzično ako-tak, chudnutie - žiadna zmena.

Želám Vám, priatelia, pekný štvrtok.
So srdečným pozdravom
matej

Ahoj Jindřiška

No, dnes akurát, aj včera, a tak vôbec, smutný som. To máš pravdu. Riešenie nepoznám. Príčine nerozumiem.

Ahoj Matěji,

dnes dopoledne budu doma. Jestli chceš, tak napiš zprávu. Můžem si o příčinách smutku popovídat.

J.

Matej Skalík napísal:Ahoj Jindřiška

No, dnes akurát, aj včera, a tak vôbec, smutný som. To máš pravdu. Riešenie nepoznám. Príčine nerozumiem.    

Helou

Zahnieval som ešte asi do nejakej 13tej. Potom som začal upratovať. Dal som sa hygienicky do poriadku, následne som skočil vyniesť všetky smeti, ktoré som naupratoval. Pozametal som celý byt okrem spálne. Potom som skočil na prechádzku, trvala asi hodinu. Jej súčasťou bol okrem iného aj drobný nákup. Vonku bolo fajn - síce ma vyštípal mráz, ale na to, že som si nedal oxazepam, tak to bolo priam ideálne.

Prechádzka a hygiena ma vzpružili. Tiež som mal dnes 2 zaujímavé telefonáty, ktoré sa mi podarili zdvihnúť, hoci ten prvý som zdvihol zo strachu až na tretíkrát. Ten druhý však hneď na prvý raz. Teraz si asi spíšem novinky do denníka a pôjdem sa učiť alebo si čítať. Zajtra hor'sa prvýkrát mojej novej psychiatričke. Po 9 rokoch opäť v domácom meste, žiadne ranné vstávanie, žiadne cestovanie. Fúha, snáď to bude dobré.

Každopádne, bojím sa večerného pesima. Vždy mi je večer nevysvetliteľne smutno. Akoby sa končiacim dňom vždy niečo dôležité strácalo a už nikdy nevrátilo späť. Nehovoriac, že často sa obzriem dozadu a vidím premrhaný čas. Následne sa pozriem na terajšok, aby som zistil, že to ani do búducna neviem zmeniť. Lebo som proste taký. Večne unavený a bez energie.

Myslím, že moja strata energie sa v súčasných dňoch, v ktorých sa objavilo rozsiahle zahnievanie, významne prehĺbila. Predpokladám, že s tým súvisí moja najnovšia úplná abstinencia od kofôl, ktorú som asi 4 dni dozadu nastolil. Značný výpadok kofeínu na seba dáva upozorňovať.

---

Ďakujem za prečítanie. Držím Vám palce.
S pozdravom
matej

Môj duševný zdravotný stav sa výrazne zhoršil smerom k afektívnej a psychotickej symtomatike.

Matej, dame zivy chat? Pomohlo by ti to?

Ten dole pod forom...ale to je asi jasne...

Ahoj Matej,
každopádne sa drž, keby to bolo zlé daj si navyše neuroleptikum, ktoré obvykle užívaš, ale rozumne s tým. Zajtra máme nedeľu, takže si môžeš aj oddýchnuť ako sa patrí.
Myslím na Teba, nech sa Ti čoskoro polepší... Tuto

..............

Ahojte,
dnešok bol taký o čosi slabší deň, najradšej by som celé doobedie prespal, alebo podobne. Po obede som však išiel na chlalupu a tam bolo fajn. Cítim sa niekde v strede, takže celkovo Ok.

Ahojte

Matej - dúfam, že sa tvoj stav čim skôr zlepší...

Ako sa dnes mám?....tak nie moc dobre....ale nie po psychickej stránke, ale po fyzickej....cítim, že mám vnútornú horúčku, ale je mi zima,  v noci som sa dosť potila, sem-tam kašlem a najhoršie na tom celom je, že nemôžem ani paralen zobrať, lebo cela choroba by prepukla a ja potrebujem ísť v pondelok do mesta - je to dosť dôležite.....takže sa udržujem v takom tom pred chorobnom stave....jem ovocie a vitamín C a dúfam, že to neprepukne na plno.....lebo to by bolo ozaj veľmi zle....ako po pondelku kludne vyležím aj týždeň, dva, tri .....ale pondelok fakt musím byť fit a ísť od rana do mesta a vybavovať veci....ako prišlo to v tom najnevhodnejšom čase....inak sa mam fajn, všetko po starom


Peknú nedeľu prajem