Ako sa dnes máš? 5

Ahoj filipka, dlho som uvazoval aky virtualny priestor zvolit, aby sa kazdy citil bezpecne. Je pravda, ze pri prvom hovore sme nemali ani heslo na kanale ale ak by sme rozoberali citlivejsie temy myslel som aj na to. Hlavna vyhoda pre pocit bezpecia voci skype je prave jednosmerna komunikacia. Kym nedrzis tlacidlo, nik ta nepocuje. Je mozne byt len ako posluchac, nikoho ani teba vsak nejak nepresviedcam. Ak sa z toho stane pravidelnost a tradicia bude len dobre.

Mozem sa oputat? Si bola nedavno hospitalizovana ze mas taky nasup? Alebo take kombinacie davaju aj ambulantne? Ale dobre sa s tym pasujes ked vies aj s tymto pracovat. Mna 40mg zyprexy tak odrovnalo ze som dostal vypoved a k tomu som mal len stabilizator. Teraz na 800mg queti.. fungujem ok.

Kdeže, nebola som hospitalizovaná, pretože túto možnosť tvrdohlavo odmietam. Našťastie mám s mojou psychiatričkou výborný a blízky vzťah a snaží sa mi vychádzať v ústrety. Kedysi som užívala aj Zyprexu, mala som max. 20mg, ale s tým sa nedalo existovať, bola som ako zombie. Seroquel je pre mňa podstatne lepší preparát, oveľa lepšie ho znášam. Abilify je také nutné zlo, ak to môžem tak nazvať, lepšia bola Invega, lenže z nej som mala nežiadúce účinky, ktoré mi ju nedovoľujú brať. Ale teším sa na dni, keď budem lieky znižovať. Pretože toto sa zdá aj mne už príliš

Po akej dobe cca zacinate znizovat? Ja som uz treti rok na max

To ťažko povedať, proste keď sa začnem cítiť lepšie, alebo keď poviem, že som príliš utlmená po liekoch. Musím sa predsa sústrediť, aby som kohosi neotrávila :-) (myslím v práci) Ale 800mg nie je maximum, poznám paniu, ktorá dlhodobo fungovala na 1800mg ambulantne...

Ahoj, filipka,

Vyjadrujem Ti svoju podporu. Verím, že sa to zlepší tak po psychickej, ako aj po telesnej stránke. Ja tiež mám rôzne telesné ochorenia, a tie sa u mňa ťažko liečia. Veľmi ťa obdivujem, keďže pri tom všetkom dokážeš pracovať. Pamätám si, ako si raz písala, že všetko robíš nasilu, ako robot. U mňa je to podobné. Drž sa, filipka, a nech sa Ti darí aj napriek tým nepríjemným zdravotným problémom nachádzať optimizmus a tešiť sa zo života.

Ja viem ze to nie je absolutne max ale 1800 uz je hodne extrem. Fakt som v rozpakoch z toho jak to robia v zapadnom laponsku. Tiez ti prajem podporu.

Ďakujem historik. Niekedy je to ťažké a naozaj som ako robot a niekedy ma práca teší a neviem si bez nej predstaviť život. Na tú apatiu mi dobre pomáhala spomínaná Invega, škoda, že ju nemôžem užívať.

xkrchnav, priznám sa, že som spomínané linky ešte nepozerala, dnes mám po dlhšej dobe aktívnejší deň. Možno teraz cez víkend sa na to mrknem. Verím, že keby mal človek sústavne po boku nejakú podporujúcu osobu a intenzívnu psychoterapeutickú pomoc, tak by nepotreboval až také dávky liekov, to som presvedčená. Lenže zdá sa mi to u nás dosť nereálne po finančnej i personálnej stránke.

To by ma prave zaujimalo, ako je to financne. Finsko ok, je asi bohatsia zem, ale neverim, ze by tam v zdravotnictve bol prebytok. Oni to maju (ale len v niektorych oblastiach) ako beznu prax hradenu z poistenia. A vravia ze sice spociatku nakladnejsie stretnutia u pacienta sa vratia financne z dlhodobeho hladiska (menej liekov, relapsov, hospitalizacii..). Ale vraj to je prave tazke ukazat - zvonku na zaciatku vidno vela terapeutov na jedneho klienta... Budem rad za dalsi nazor na to de facto z "oboru". V pondelok mam stretnutie prave v Narative co tieto postupy postupne uvadzaju do "ceskoslovenska", tak sa tesim na novinky.

Ó, priatelia moji drahí, mať po boku podporujúcu osobu, čiže partnerku, resp. partnera - to by bolo fajn. Čítal som, že ľudia, ktorí žijú v manželskom zväzku, sú šťastnejší, než tí slobodní. Ja po tom manželstve niekedy túžim. Aj také objatie je asi príjemné. A deti... Mám ich veľmi rád. Každý raz, keď idem do chrámu, po bohoslužbách sa rozprávam s kňazovými deťmi. Ukazujú mi hračky, zabavíme sa s loptou, kreslíme. Ja by som chcel mať vlastné deti, a to povedzme aj 8 (slovom osem) by nebolo zlé. Ja na to mám aj energiu (aj keď tá je značne znížená; neviem, či liekmi alebo chorobou ). Vôbec nechápem takých otcov (a asi je ich nemálo), čo sa nie veľmi zaujímajú o výchovu svojich detí. Však to ja, keby som ich mal, trávil by som s nimi veľa času. Kupoval by som im všelijaké skladačky, Legá, vystrihovačky, detské knižky, hral by som s nimi stolné hry atď. Rozvíjal by som ich. A keď by už chodili do školy, určite by som ich nenechal trápiť sa s domacími úlohami. V tom by som im každy deň pomáhal. Samozrejme do takej miery, ktorá by bola potrebná, aby nestratili samostatnosť. No určite by som nezvládol nijakú záťaž, ktorá je s rodinným životom spojená. Veď sa treba o všeličo postarať...

Ja som sa v živote už viackrát pokúšal nadviazať nejaký kontakt s dievčatami. Aj v reálnom svete, aj cez internet. Ale mne to vždy spôsobovalo neskutočný stres. A ja sa musím šetriť... Takže tak. Ale mám rodičov a brata a tí sú pre mňa oporou. Nie som sám.

Ja po deťoch netúžim, možno som divná, ale je to tak. Deti sú fajn, ale je dobré, keď si ich rodičia opäť odnesú domov a mne ostane božský pokoj.

filipka napísal:Ja po deťoch netúžim, možno som divná, ale je to tak. Deti sú fajn, ale je dobré, keď si ich rodičia opäť odnesú domov a mne ostane božský pokoj.

Snáď sem nechodí moja potenciálna budúca partnerka, ale musím sa zveriť, že mám k Tvojmu postoju, Filipka, veľmi blízko. Všade síce hovorím, že mám rád deti a že by som ich aj chcel mať vlastné a tak... a že som rodinný typ a tak podobne. To hovorím najmä dievčatám a ženám (napr. tým mojim kolegyniam). Ale v skutočnosti nesiem v srdci tajomstvo, že sa akosi neviem stotožniť s úlohou otca, resp. obzvlášť ak by som mal byť otcom 0-6 ročného dieťaťa. Tých prvých 5-6 rokov - to je niečo pre mňa neúnosné, čo by som asi nevedel zvládnuť, ani by som nemal k tomu vôľu, chuť, ani také dieťa uvrieskané a odporujúce neviem akceptovať.

Možno akonáhle by som mal reálnu partnerku a chcela by mať rodinku, tak môj postoj by sa pravdepodobne rýchlo zmenil a nejak by som sa zaprel. Ale zostáva naďalej mojím skrytým tajomstvom, ktoré nahlas nehovorím (ani mame som ho nehovoril), že po deťoch nejak extra netúžim...

Snáď som u Vás teraz neklesol v očiach... Ako vravím, som otvorený sa zaprieť, ak by som našiel tú pravú...