Ako sa dnes máš? 4

Ahojte, milí priatelia!   

ercinka, vitaj medzi nami.    Nuž také čuchové halucinácie sú asi naozaj zriedkavosťou. Ale so sociálnou fóbiou a izolovanosťou sa pasujeme takmer všetci.

Ale čo sa toho týka, výnimky existujú. V bytovke, kde bývam, býva aj jedna pani, ktorá má podľa môjho predpokladu manický typ schizoafektívnej poruchy. Všetci o nej vedia, že je duševne chorá. A ona vôbec nemá problém s kontaktmi s ľuďmi.

Teraz napíšem, ako sa dnes mám. Nie je to najlepšie. Už druhý týždeň prevláda apatia a zlá nálada. V dnešný deň nálada zas až taká zlá nebola. Iba na chvíľu som z tej apatie dostal nervozitu a prechádzal som sa ako nejaký trestanec na ploche pár metrov štvorcových po byte z izby do izby.   Mama ma presvedčila, aby som užil polovicu Ataraxu. Po chvíľke protestov som s tým súhlasil a myslím, že mi to pomohlo.   Už bolo na čase vziať si na pomoc Atarax, lebo z tej nudy vyvolanej apatiou mnou už začínali lomcovať čoraz silnejšie negatívne emócie. Ja sa v takých prípadoch sťažujem mame a ona mi radí užiť ten liek, no ja sa pár minut "bránim". Hovorím, že on nie je určený na apatiu. No potom ho užijem. Asi to má zmysel, lebo Atarax je liek na ukľudnenie a zdá sa, že tú nervozitu dokáže odstrániť.   

Potom už bola apatia bez depresie. Len tak som vylihoval na posteli a nič sa mi nechcelo robiť. Ale cez deň som bol s mamou v obchode nakúpiť potraviny. Teraz to vyzerá na lepší stav, keďže som bol schopný napísať tento príspevok.   

S pozdravom,
historik

erika . Vyzerá to na totálny nezmysel . Ako sa y toho liečiš ?

Ahoj, zdravím Vás   

Mám sa dobre. V práci mám za posledné 2 týždne už vyše 20 hodín nadčasov. Aj dnes som bol v práci a dobiehal zameškanú robotu, lebo tam je stále čo robiť. Našťastie ma to napĺňa a deficit voľného času ma až tak psychicky negniavi. Začínam chytať workoholické maniére.   

Teraz vo voľnom čase si asi pôjdem ešte čítať alebo hrať sa na PC. Cvičiť sa mi nechce teraz.

Čo sa týka symptómov, tak nejaké zvláštne neevidujem. A to, čo by som aj spomenúť mohol, to je myslím aj tak v porovnaní s ľuďmi z môjho okolia v norme. Fyzicky, dobre. Chudnutie nič moc, držím si stále tú istú váhu.

Prajem Vám krásny a pokojný víkend, resp. jeho druhú polku.   
Matej
 

Ahojte   

Ako sa dnes mám? ....tak celkom v pohode...je to taká oddychová nedeľa ....az mi trošku vadí, že až tak veľmi oddychová .....myslím, že to súvisí aj s tým, že za posledné týždne sa nič nové nedeje ....proste nuda ....ako cez týždeň sa to ešte da zniesť    ale v nedeľu sa mi to zdá už veľa, ako dnes aj keď nedeľa je o oddychu o relaxe....no čo ja viem, zrejme to bude aj tým počasím vonku sa ani vyjsť nedá a tak trávim čas pozeraním seriálu....ostáva mi už len par časti, tak si ich radšej odložím na neskôr....aby som sa mala na čo tešiť   

Plánujem dnes ešte pomôcť pri varení večere a neskôr cvičiť a samozrejme si pozriem reláciu a neskôr film podľa ukážok z neho to bude zaujímavý film - Jedz, modli sa a miluj    

V podstate ani nemám čo napísať, preto nepíšem tak často, ale budem veľmi rada keď napíšete ako sa mate? a čo mate nove?

Pekný zvyšok dňa  

Ahojte, taká som rada, že som sa ku vám pridala, viem, že nie som sama, čo sa pasuje s touto diagnozou. Doktorka mi povedala, že keď ide po meste, tak ako keby robila vyzitu   no bieda toto naše mesto, ale asi to je tak všade ...

neviem kto sa pýtal, beriem lieky rispen, quentiapin teva, valdoxan a mirzaten.
Dnes som robila také "testy" ako cítim, myslím čuch, dala mi 3 vône a nech poviem, čo to je. Smrdelo to riadne, ale nevedela som čo to je, aj mi dala 4 možnosti, nič z toho mi to nepripomínalo   potom ďalšie dve som už s možnosťou tipla   
Ale som aj úplne bez nálady, cítim, že som spomalená, ťažko sa mi hovorí, cítim, že sa musím premáhať, aby som niečo povedala, možno to poznáte. A to už idem do roboty, aj keď je pravda, že sama som sa pýtala, lebo sa bojím o miesto   Dnes je to asi bieda s robotou, duplom, keď máme nejaké zdravotné problémy.
Chcela som sa vás opýtať, ako vám zamestnávatelia rešpektujú, že chodíte pomerne často ku doktorom?

Ahojte   

ercinka napísal:Chcela som sa vás opýtať, ako vám zamestnávatelia rešpektujú, že chodíte pomerne často ku doktorom?

Hmmm tak na túto otázku som zo začiatku nechcela odpovedať, keďže teraz nemám prácu, ale predtým som rok pracovala aj s touto diagnózou a chodila na kontroly aj keď som ich nemala zase tak často raz za 2-3 mesiace. A aké to bolo?......tak najprv som chodila na kontrolu neskutočne skoro ráno .....aby som bola prvá.....prišla do prace na 8 alebo 9 s tým, že by som povedala, že som jednoducho zaspala.....  veď čo raz do mesiaca či dvoch môže každý zaspať   akurát to neskutočne skoro bolo ozaj skoro a moja spolubývajúca si to všimla ....takže som si vymyslela, že idem na odber krvi k doktorke...neskôr že idem po výsledky....atď....tak som tak skoro ráno prestala chodiť na kontroly aj tak doktorka prišla až o 8:00 ...a medzi nami niekedy prišla aj neskôr...čo som si myslela, že mam v práci riadni problém, keď som dorazila až o 9:30 no šéf si to ani nevšimol, keďže môj kolega dorazil až 10:30 a to už bol problém - on naozaj zaspal   ...skúšala som využiť aj  obednú pauzu, len malo času som na to mala.....ako mohla som využiť, aj že si beriem voľno teda dovolenku na jeden deň ....ale prišlo mi to zbytočne pokiaľ som dorazila do prace načas.....no v druhej práci tak tam som nepracovala dlho....ale keby som chcela ísť k doktorke musela by som využiť dovolenku inak to jednoducho nešlo.....nedalo sa z nej len tak odbehnúť cez obednú pauzu, alebo že ráno zaspím....proste to nešlo.....vlastne teraz vidím, že som mala šťastie preto, že som tam nebola dlho  ... neviem ako by som riešila doktorku .......mňa skôr ericinka zaujíma vie tvoju diagnózu zamestnávateľ?...hmm tiež dobra téma na písanie...

ercinka napísal:Ale som aj úplne bez nálady, cítim, že som spomalená, ťažko sa mi hovorí, cítim, že sa musím premáhať, aby som niečo povedala, možno to poznáte.

Hej poznám to, aj keď mne sa niečo také stalo, keď som prestala brať lieky - spomalená, malo komunikujúca, ako keby som mala hrču v hrdle alebo opuchnuté cele hrdlo a nedokázala povedať ani slovo aj keď som chcela....


Ako sa dnes mám?....v pohode....spánok ujde... cvičiť cvičím....zdravá strava nič moc - do toho sa mi moc nechce....a nálada viac optimistická aj vďaka peknému počasiu...  

Majte sa dobre  

Ahojte, drahí priatelia!   

ercinka, ja tiež často mávam problém s ústnym vyjadrovaním sa. Chcem niečo povedať, ale ťažko sa mi hľadajú slová. A čo sa týka zamestnania, som na ID, takže keď idem k lekárovi, nemusím si od nikoho pýtať žiadnu priepustku.

Teraz napíšem, ako sa mám. Mával som apatiu a bol som tým veľmi zarmútený. Ale včera som zase začal vyrábať jeden výrobok. Nie veľmi sa mi chcelo, ale voľačo sa mi aj podarilo.   Síce som bol z toho trochu vzrušený, a nemohol som spať.   No užil som Atarax a potom to prešlo. V noci som trochu sedel na nete a pozeral som nejaké stránky o literatúre a potom som zaspal.  

Dnes som mal celkom pekný deň. Ráno som bol v chráme a potom som si ešte pospal. A ďalej, keď som začal čítať básne z knihy a poviedky z časopisov, tak som toho prečítal na moje pomery dosť veľa. Takže sa veľmi teším.     Zajtra vstanem a hneď hybaj do knižnice po knihy! Minulý týždeň som tam bol a požičal som si tri knihy. Jedna je zbierka vtipných básní a tú som dnes čítal. Páčila sa mi. Dve ďalšie sú prozaické - Prázdniny u strýca Rafaela a ešte jedna knižka. Ale tieto ma akosi neoslovili. Nedočítal som ich. Zajtra si v knižnici pohľadám niečo iné. V ostatnom čase som sa trochu pustil do písania vlastných poviedok a mám chuť aj niečo čítať, aby som sa tak učil a získaval skúsenosti. Dnes mi to čítanie nešlo až tak ťažko a naozaj mi prinieslo veľa potešenia.  

Takže u mňa také novinky.   

historik

historik . Môžem sa ťa čosi opýtať ? Ako dlho si chorý a odkedy ? Pozoruješ že sa čosi postupom času mení , či k horšiemu , alebo k lepšiemu , alebo je to stále rovnaké ? Lieky ti zaberajú dobre ? Alebo necítiš sa po niektorých ešte horšie ?

ercinka napísal:Chcela som sa vás opýtať, ako vám zamestnávatelia rešpektujú, že chodíte pomerne často ku doktorom?

Minulý rok som pracoval na dvanástky na dlhý a krátky týždeň. K psychiatrovi som išiel vždy, keď som mal akurát voľno, takže s tým nebol nikdy problém. Tento rok robím zatiaľ osmičky, takže sa už musím manažéra pýtať. Ale to mu vždy napíšem cez mail, že idem k lekárovi odvtedy dovtedy a hotovo. On neskúma, k akému. Do dochádzky si to zapíšem ako PVP (prekážka v práci). A čo sa týka potvrdenky, tak priepustku mi sestrička orazitkuje a podpíše. Dáva takú tú všeobecnú danej nemocnice, nie konkrétne psychiatrickú. Takže nie je z toho jasné, u akého lekára som vlastne bol. Ale aj keby tam bol štempel od psychiatra, myslím že by to nikoho na personálnom a mzdách nezaujímalo. A manažér, ako hovorím, mi priepustky ani nepodpisuje, takže on s touto témou, kam vlastne chodím, nijak neprichádza do styku. Len mu to musím oznámiť cez mail, aby vedel, že nie som na pracovisku. A práve kvôli tomu, aby som mu to neoznamoval stále každé dva týždne, tak som presedlal na Xeplion, takže už vynechám len raz do mesiaca. To si pri mori prevádzok a vedúcich, ktoré má on pod sebou, ani nevšimne.

A k iným doktorom nejak nechodím. Potrebujem ísť v blízkej dobe na prehliadku k všeobecnej a taktiež na kožné skontrolovať znamienka, ale to je vec asi až júna. Uvidím, ako to vtedy bude, lebo od 1. júna sa mi mení pracovný režim trochu, keďže mi jedna sila odchádza a nemám povolené ju nahradiť, iba zastúpiť. Bude to iné než doteraz, asi viac flexibilné, ale pravdepodobne každodenné. Uvidím.   

ercinka napísal:Ale som aj úplne bez nálady, cítim, že som spomalená, ťažko sa mi hovorí, cítim, že sa musím premáhať, aby som niečo povedala, možno to poznáte.

Ja mám "knedlík v krku" keď som v spoločnosti viacerých ľudí. Neviem na žiadnom stretnutí, kde je viac ľudí, niečo normálne povedať. Proste mi nič nenapadá. Aj som bol pozvaný na jednu oslavu, ale som odmietol, lebo viem ako by to dopadlo. Iba by som tam sám stál alebo sedel, a čumel jak taký tĺk unudene, ako sa druhí rozprávajú. Ja by som sa nikdy nepridal, proste ma to neláka a ani mi nič nenapadá, čím prispieť. Nemám rád byť v centre pozornosti, vtedy upadnem do trémy a začnem zmätkovať. Vyhovuje mi stretnutie s jedným, nanajvýš dvomi ľuďmi.

Ahoj ľudkovia   

V ostatnom období som sa mal všelijako. Aj som bol smutný, mal som depresívne pády, ktoré boli v podobe rôzneho znechutenia, vyplakávania a podráždenej nálady. Postupne som však znovuobjavil svoj denníček vo Worde, a začal som si doňho opäť viesť zdĺhavé monológy, v ktorých si rozoberám svoje pocity a myšlienky. Je to vynikajúca terapia, má vskutku svoje ovocie. Včera večer som si celý čas denníčkoval a hneď sa mi zlepšila nálada a dobre sa mi zaspávalo. Denníček ako formu autoterapie odporúčam vrúcne všetkým.   Nie je to zďaleka nič tínedžerské ani babské, proste je to skutočne dobrá metóda, ako sa vysporiadať so sebou samým.

Dnes sa teda cítim lepšie. Vnímam, že mi nálada hapruje. Nie je to také, ako kedysi prednedávnom, kedy som mával dobre stabilizovanú dobrú náladu. Teraz sa hocikedy objavia aj 2 zlé dni v týždni, neraz aj 3 dni. Zle na mňa celkovo pôsobí nuda, keď som doma, taktiež duchovné dôvody, počasie. Veru tá nuda je biedna, lebo som sa naučil zmýšľať dosť workoholicky, a keď nepracujem, tak sa nudím. Ale zas keď pracujem príliš, tak aj to vie mať na mňa negatívne dopady v oblasti nálady. Musím si nájsť nejaké aj iné záujmy. Na tom pracujem už dlhodobo, ale vždy neúspešne, lebo ma nič nevie baviť. A ak hej, tak len na chvíľku.

Fyzicky dobre, chudnutie nič moc, stále po starom.

So srdečným pozdravom
matej
 

PS: Ešte k tomu predchádzajúcemu príspevku: Doma mi odporučili, že namiesto PVP (prekážka v práci) si mám na návštevu psychiatra vyberať náhradné voľno, keď ho už mám toľko k dispozícii. Je to lepšie aj pre personalistky a mzdové, a zároveň neriskujem, že budú o mne chyrovať, že chodím často k lekárom. Polepším sa a pri najbližšej injekcii to tak spravím.   

Ahojte,mám 23 rokov a pred rokom mi diagnostikovali f23.9. Rada by som sa vás všetkých opýtala na jeden problém. S touto diagnózou som musela prerušiť svoje štúdium na vysokej škole. Momentálne som doma a kvázi nič nerobím a neviem ci by som sa chcela znova vrátiť do školy. Chýba mi už len jeden rok k získaniu magistra. Chcela by som sa vás opýtať, ak máte, alebo ste mali podobný problém ako ja, ako ste to zvládli? Ako ste zvládli všetok ten stres a vypätie a či sa to dalo?

Dalo sa to. Ja som bola chorá už dlhšie, ale liečiť som sa začala tiež až vo 4.ročníku VŠ, hoci som neprerušila štúdium, ale zaťala som zuby a porobila skúšky, aby som mohla normálne pokračovať. Boli to teda stavy, ktoré nikomu neprajem, ale zvládnuť sa to dá, len treba veľmi chcieť a mať podporu. Ja som mala šťastie, že som mala obetavú psychiatričku a v mieste štúdia ešte psychologičku, kam som chodila raz týždenne. Bez nich dvoch neviem-neviem...