Ako sa dnes máš? 4

Robo napísal: Ja som ale gantlemann, a preto ženy a dievčatá v rodine nekúpem vodou, ani vedro s vodou na ne nevylejem, dokonca ani ich korbáčom nevyšibem, lebo si myslím, že pre tú oblievačku s vodou ženy "trpia". A preto ich postriekam na hlavu s voňavkou.

  

U nás v mojom kraji sa nepolieva, ale iba šibe. Teda tatino občas oprskal vodou maminu v posteli ráno na Veľkonočný pondelok, ale to si akože robil len srandu.   Ja a moji bratia sme len šibali šibákom a prípadne ovoňavkovávali. Tiež si myslím, že by tento zvyk oblievania dievčatá rady oželeli.. a keďže aj mne je to dosť nepríjemné, tak s nimi súhlasím a rád by som tento rituál zrušil.   Ale také tie návštevy, ponúknutie koláčikmi, údeným, vajíčkom, to je pekné. Ale hodiť do potoka alebo vyliať zo štyri vedrá vody na ňu, to sa mi moc nepáči.   

Robo napísal:Chcem sa Vás, milí moji kamaráti opýtať, že ako oslavujete Veľkonočné sviatky vy? Ináč keď som bol malý, tak som chodil na kupačku s voňavkou po našej malej slepej ulici. No a dievčatá ako také kamarátky a susedky mi dali vždy nejaké vajíčko, zajačika a peniaze.

Oslavujem Veľkú noc prevažne upratovaním, potom samozrejme nejakou tou omšou v kostole, obradmi. Čo sa týka šibačky, tak to odkedy som sa kvôli ochoreniu sociálne izoloval, tak už nechodím na návštevy šibať. Ani dnes na Veľkonočný pondelok vlastne nikam nejdem. V užšej rodine máme taký divný zvyk, že sa nám nechce chodiť na návštevy, tak hoci by som to rád zmenil, nemám k tomu motiváciu a mám aj svoje typické strachy... Keď som bol chlapec, tak som chodieval šibať dve sesternice, krstnú, bratovu krstnú so sesternicou, babku. A dokonca aj svoje dve susedky, ktoré boli mojimi rovesníčkami a bývali hneď v byte oproti. Ale už sú teraz aj tak odsťahované.

Trošku mi je predsa len ľúto tých návštev, bolo by fajn si tam ísť posedieť azda a popozerať, čo má ženská časť našej širšej rodiny nové. Myslím, že by to šlo aj bez nejakého extra šibania, azda iba decentne a galantne (aby sa nepovedalo   ). Ale je to fuška sa prekonať v tejto veci, keď som toľké roky si odvykal od návštev.   

A čo som dostával od vyšibaných dievčat? Asi balíček vajíčok (uvarené a ozdobené od babky, čokoládové od tých mladších). A vždy sa šupla aj nejaká päťdesiatkorunáčka.   

Takže tak.   
S pozdravom
matej
 

Ahojte priatelia!


Ako trávim Veľkú noc?...dosť som chodila do cirkvi, aj dnes v pondelok....inak k oblievačke tu nemusím....aj keď som bola obliata otec ma oblial....u nás je taký zvyk že len sa oblieva žiadne šibanie.....keď som bola mladšia tak tiež chodili rodiny s malými deťmi ma obliať, ale to už dávno sa prestalo....v podstate aspoň jednu návštevu by som priala, keďže už dlhé roky žiadna nechodí na Veľkú noc....ale aspoň sestra prišla so psíkom....a ten je riadny zbojník tak sa nenudíme...  

Cítim sa trošku nevyspato, lebo menej spím, ale inak dobre....cvičiť teraz necvičím, ale len preto, že okolo Veľkej noci bolo kopa roboty....umyť okna, poupratovať, napiecť a nestíhala som aj cvičiť ani nevládala....teraz plánujem zase začať "behať", ale poriadne, lebo cez sviatky len priberiem to už viem a segra ma riadne zvozila, že sa o seba nestarám....ako také reči vedia dosť pokaziť deň, len už začínam byť imúnna voči nim....takže pohoda...

Prajem pekný Veľkonočný pondelok! Keby to počasie bolo lepšie... 

Dneska tatino vyšibal mamu, ale len tak zľahka, lebo sa "nechcela nastaviť", takže skôr po rukách a chrbte. Sedela za PC a jedla pri tom. Maminu to naštvalo, tak ako tatino utekal a smial sa, tak ho kopla do zadku. Celkom sa trafila ľavačkou a hoci je tato o dosť vyšší než ona, kopanec svoj cieľ neminul.

     

Niekedy mi to tu pripadá ako keby som prišiel medzi nejakých duševne narušených .

fuzohnusak napísal:Niekedy mi to tu pripadá ako keby som prišiel medzi nejakých duševne narušených .

Asi si si nevšimol, že toto fórum je pre duševne chorých a narušených.

Ahojte, drahí priatelia!   

Vidím, že sa tu už dlhšie nič nepísalo, tak sem prispejem. U mňa, žiaľ, došlo k zhoršeniu stavu.   Z hocičiho mávam riadne stresy. Najmä z komunikácie s ľuďmi, a to tak z priamej, ako aj z internetovej.   A po strese som inhibovaný, čiže spomalený, utlmený a je ťažké urobiť aj ten najjednoduchší úkon. Napr. obliecť sa, vyčistiť si zuby, umyť tanier alebo len vstať a zatvoriť okno či dvere. Hneď po strese mám sto chutí zaliezť do postele, prikryť sa dekou a len ležať a nerobiť nič. A potom, v nasledujúcich dňoch, aj keď už nezažívam stresy, mám apatiu.  Ale zatiaľ, po tom nedávnom dlhšom období aktivity a dobrej nálady, sa mi darí neupadať do takej hlbokej melanchólie, ako v minulosti. Len tým stresom sa treba vyhýbať, ale ja sa im nijako nemôžem vyhnúť. Vôbec voči nim nemám žiadnu obranu. Ach, ako veľmi by som chcel byť zdravší.   

Na internete som včera našiel jednu diplomovú prácu o schizofrénii a baví ma čítať ju. Aspoň to.   

Zo stacionára nám volala riaditeľka a pozvala nás na jedno stretnutie. Majú tam prísť nejakí sociálni pracovníci z Bratislavy a budú robiť stretnutie s rodičmi klientov stacionára. Ide tam o snahy vylepšiť poskytované služby. Tak som sa potešil, že snáď sa niečo bude riešiť. Lebo ja ako pacient s ťažkým ochorením som do veľkej miery bezmocný. Nie som schopný robiť mnohé veci, ktoré zdraví ľudia bežne zvládajú. Ja len sedím doma, nikam necestujem, nevidím svet okolo seba, s nikým sa bežne nestretávam. Sám toho veľa nedokážem. A takých ako ja je asi dosť veľa, takže by bolo dobré, ak by sa vykonávala nejaká kompexnejšia starostlivosť o nás, znevýhodnených chorobou. Lebo aj my chceme žiť dôstojný život. Veď aj spoločnosť je na vine tomu, že sme chorí. Spoločnosť stanovuje všelijaké normy, pravidlá, ktoré ľudia musia dodržiavať. Napr. koľko ťažkostí spôsobuje deťom chodenie do školy. A nie len deťom. Aj študentom. Cení sa úspech, snaživosť, vzdelanie, schopnosť podávať vysoké výkony. Spoločnosť nás vychováva v tomto duchu, ale je to ťažké. Potom to ľudia nezvládajú.

Ale samozrejme, že ten stres z komunikácie s ľuďmi mám aj v stacionári. Niekedy väčší a niekedy menší. Všade sa hovorí, že je dobré chodiť do spoločnosti, no pre mňa je ten kontak problematický.

Aby to nebolo také smutné, dám sem aspoň tento smajlíkový kvietok.   

S pozdravom,
historik

historik napísal:U mňa, žiaľ, došlo k zhoršeniu stavu.

Juj, to ma mrzí. Niekedy rozmýšľam, ako Ti poradiť, aby si sa naučil stresy zvládať. Stres je prirodzená súčasť života, záleží len na našej miere tolerancie tohto stresu, na našom prahu citlivosti naň. Často pomáha si podrobne analyzovať dané stresujúce situácie a spísať si na papier alebo do PC, čo všetko Ťa v danej situácii, ktorá Ti príde stresujúca, stresuje. Nemyslím všeobecne, že komunikácia s ľuďmi, ale pýtať sa na dôvody - vhodnou otázkou je "prečo Ťa to stresuje?", "čo zlého očakávam od daného človeka, keď mi je s ním nepríjemné hovoriť?", čoho sa obávam?", "kde vznikli a majú pôvod moje obavy?". Keď pacient spozná odpoveď, prečo ho niečo zaťažuje, tak spozná príčinu a s ňou sa dá už pohnúť nejakými opatreniami alebo motivujúcimi heslami. Napr. že sa otvorí človek na úrovni príčiny myšlienke, že to vlastne také horibilné ani nie je. Je veľmi dôležité vlastne pre naše prežitie v dlhodobom meradle, aby sme sa naučili adaptovať aspoň na základnú úroveň psychologického stresu.

Často si nevie človek poradiť sám, tak vtedy sú užitočné nejaké knihy, ktoré o strese pojednávajú, ale nie z medicínskeho hľadiska, nýbrž z hľadiska psychoterapeutického a motivačného. Ale aj týmto publikáciám som sa ja dokázal otvoriť až po nasadení Escitilu, ktorý má výrazné účinky proti sociálnej úzkosti. Voľakedy si spomínal, že Ti chceli predpísať Escitil, ja by som sa na Tvojom mieste na to ešte spýtal a nechal si to predpísať. Nie kvôli antidepresívnemu účinku, ale kvôli príznakom sociálnej úzkosti a fóbii. Mne osobne tento liek zmenil život...

historik napísal:Cení sa úspech, snaživosť, vzdelanie, schopnosť podávať vysoké výkony. Spoločnosť nás vychováva v tomto duchu, ale je to ťažké. Potom to ľudia nezvládajú.

Súhlasím. Aj mne to vadí, že sa cení stále len veľa úspechov, najmä v spoločenskom postavení, vzdelaní a financiách. Dnešná spoločnosť je veľmi dravá, asertívna s ostrými lakťami. Jej hodnoty sa mi nepáčia. Je ťažké sa oslobodiť od spoločnosti, keď aj vlastní príbuzní žijú v duchu jej hodnôt a pozerajú sa na mňa (na nás) s prísnym úsudkom. V tejto veci, historik, využi svoju vieru, ktorá nás učí, že tieto hodnoty sú len prach a nič z toho pred Bohom neobstojí.

V ďalšom príspevku napíšem, ako sa mám ja. Držím Ti prsty, historik, ako i všetkým forumákom.   
S úctou
Matej
    

Mal som ťažký týždeň. Kolegyne mali dovolenky, takže som robil štyri dni kopec nadčasov. A navyše, keď už mal byť kľud, tak niektoré kolegyne spravili dosť závažné chyby, ktoré ja teraz musím vysvetľovať vedeniu a som z titulu funkcie zobratý na zodpovednosť, hoci morálne za to vôbec nemôžem, pretože som aj urobil všetko preto, aby k tým chybám nedošlo. Celkovo zodpovednosť za chyby svojich kolegýň zle psychicky znášam, včera som z toho aj trochu vyplakával. V piatok a sobotu mi dosť od stresov búšilo srdce večer pri zaspávaní, lebo tie chyby sú naozaj zlé a ja to neviem do telefónu účtovníčkám vysvetliť a nebodaj obhájiť. Proste mi bude vynadané a budem to ja musieť riešiť, a pritom za nič nemôžem. Dosť mi to vzbudilo depresívny výkyv až do pocitov mizérie vlastného života a pohŕdania sebou samým...   

Dnes v nedeľu sa cítim psychicky lepšie. Zatiaľ mi nevolali z roboty, že by bol zas nejaký problém. Moje podvedomie sa ma, zdá sa, snažilo utešiť, lebo som mal v noci humorné sny. Dokonca som sa budil na svoj smiech. To ma celkom povzbudilo a ráno som vstával s pomerne dobrou náladou. Tá sa mi drží relatívne doteraz. Ešte som ráno riešil, či mám sebou pohŕdať a nemať sa rád, lebo podľa môjho citlivého svedomia je to vraj cnostné. Myslím - seba nenávidieť a druhých milovať a slúžiť im. Tak moje svedomie definuje lásku k blížnemu. Ale mám pocit, že je to asi nesprávna interpretácia, hoci je do mňa veľmi zažraná. Koniec koncov, ani v biblii nie je napísané, aby som seba mal menej rád, než druhých, ale práveže narovnako, tak ako seba aj druhých. Nie? Takže musím popracovať opäť na svojej zdravej forme sebalásky, ktorá sa zo mňa zase stráca a má to na mňa deštruktívne vplyvy.

Takže psychicky dnes lepšie. Fyzicky akurát, chudnutie nič moc, stále to isté. V stredu som mal narodeniny, už som starý 28-ročný cap. Nijak som neoslavoval, bol to pre mňa deň, ktorý bol výnimočný iba nejakou tou čokoládou a arašidmi. A v piatok som bol na injekcii Xeplionu 75 mg. Dobre bolo a dobre to dopadlo. Tento raz ma ani miesto vpichu nebolí, ani tam necítim cudzie teleso po stuhnutí tej tekutiny.

Dneska stále odpočívam, čumím na telku a čítam si knihy, konkrétne "Jedz, posti sa a chudni" a potom známu knihu "Indigový svět". Tak trochu na striedačku.

Držte sa, priatelia. S pozdravom
Matej
  

Matej napísal:Koniec koncov, ani v biblii nie je napísané, aby som seba mal menej rád, než druhých, ale práveže narovnako, tak ako seba aj druhých. Nie?

Nemyslím si, že je v biblii niečo také ako, že seba máš mat menej rad....a podlá pozitívneho myslenia máš sa najprv postarať o seba a potom o ostatných a dokonca keď chceš robiť len dobro pre druhých skončíš ako chudák.....veď aj v lietadle mate najprv nasadiť masku na dýchanie sebe a až potom pomáhať ostatným z nasadeným masky....

A ako sa dnes mam? tak trosku nevyspato sa mam....včera sa mi ťažko zaspávalo.....respektíve cele moje telo chcelo spať....iba mozog stále produkoval úvahy a myšlienky....takže som celkovo spala "len" 8 hodín....ako nedá sa ani povedať, že som nevyspatá...len mi to prišlo málo.....aj keď cez deň som to vôbec nepocítila.....inak nove nemám nič také....stále cvičím....aj keď výsledky nemám nejaké veľké.....a chudnutie to skôr priberám teda pribrala som 1 kg....takže som na mojej východiskovej váhe....čo nie je vôbec dobre....


S pozdravom a prianím všetkého dobrého... 

Ahojte, priatelia!   

Máš pravdu, Matej. Keďže v Biblii sa píše: "Miluj blížneho svojho ako seba samého," z toho vyplýva, že aj seba treba mať rád. Lebo ak človek nemá rád seba a má sa tak isto staviať aj k svojmu blížnemu, tak potom ani toho blížneho by nemusel milovať. Ale čo by to bolo? Veď to tej myšlienke, ktorú som citoval, odporuje. Takže z toho vychádza to, že treba milovať aj seba, aj blížneho svojho.   

Mischelll napísal:
včera sa mi ťažko zaspávalo.....respektíve cele moje telo chcelo spať....iba mozog stále produkoval úvahy a myšlienky....

Mishelll, to poznám, tiež som zažil takéto stavy. Zrejme si bola v strese. Vtedy sa naša myseľ zaoberá problémami. Ja to chápem tak, že aj keď telo je unavené a chce spať, myseľ mu to nedovolí, lebo sa jej zdá, že je tu nejaký závažný problém, ktorý treba súrne riešiť a na spanie nie je čas.

Ja sa počas týchto apatickejších dní teším na večer, na spánok. Lebo spať ma baví viac, ako byť hore a snažiť sa niečo robiť, resp. nerobiť nič. Ale baví ma aj sedenie pri počítači na internete. Bol som dnes s otcom, bratom a psom vonku. A teraz večer som sa ešte raz prešiel s otcom a so psom okolo bytoviek.

S pozdravom a prianím sladkých snov,  
historik

Ahojte. Len dnes som sa zaregistrovala, hoc som vás čítala už dávnejšie... a ani neviem či píšem na správne miesto. Moja diagnoza je schizoafektívna porucha. Liečim sa 5 rokov a teraz som nejak horšie, som PN 2 mesiace... ale som sa u nikoho - teda aspoň myslím, nestretla s tým, že by trpel čuchovými pseudohalucináciami. Nezažili ste to niekto? Mám dosť problémy chodiť medzi ľudí, veľmi sa musím ovládať, niekedy sa to ani nedá. Asi to znie divne tieto čuchové halucinácie, strašne mi všetko smrdí, ale zase niekedy aj vonia - vtedy som veľmi spokojná :-) len škoda, že je to málokedy...

Ahojte priatelia!   

vitaj ercinka, tie čuchové pseudohalucinácie som nezažila, tak neviem sa k tomu vyjadriť.

Ako sa dnes mám? ....no práveže dobre....žiadny stres nemám .....a pravé to je čudne, že som tak nemohla zaspať....skoro 3 hodiny som len myslela čo poviem u psychologicky, a nič podstatné ma nenapadlo.....iba to, že ani neviem či som presne extrovert alebo introvert???...ako fakt vždy som bola presvedčená, že som introvert, ale keď som tak rozmýšľala o mojej minulosti tak sem- tam až extrovert tak napríklad som moderovala jednu študentskú reláciu....alebo som často vyhľadávala spoločnosť aj keď som nebola stredobodom pozornosti ....proste aj keď som nebola sem- tam som bola aj stredobod pozornosti...a keď si spomeniem na rôzne plesy a večierky na ktoré som chodila ....proste tam som vždy niečím zaujala    a nejako mi to nesedí teda neviem, jasne v každom je kus extroverta a aj introverta....len neviem u mňa je to také pomiešane...teda teraz by som podľa posledných 3 až 5 rokov povedala, že som introvert.....ale tiež je to komplikovane....

Inak stále behám no už je to tak rozdelene že 30 minút rýchla chôdza a 5 minút čistý beh....a zatiaľ mi to stačí....nechcem nabehnúť na behanie príliš rýchlo, lebo už teraz ma boli koleno...len tak od behania tak no neviem a to nemám žiadne problémi s kolenami....no takže tak...

Prajem pekný večer