Ako sa dnes máš? 4

Ahoj ľudkovia.

V posledných dňoch to mám nahnuté. Som psychicky labilný. Veľmi zle znášam stres, resp. bežné tlaky vo mne vyvolávajú silnú nervozitu, neurotické správanie, podráždenosť, nevrlosť. Chúďa mamina, že sa mi snaží pomáhať, a ja som k nej niekedy veľmi nepríjemný, lebo jednoducho neviem spracovať toľký nával stresu a sypem sa. Vtedy mi zostáva len tras, úzkosť, negatívne myslenie, pesimizmus a vskutku tá drzá podráždenosť, ktorá často vyúsťuje pri pretrvávajúcej prepracovanosti a strese až v neskrývanú, pyšnú aroganciu. Mňa to vždy potom veľmi mrzí, vlastne ma to už mrzí počas samotnej podráždenosti. Ale neviem to ovládnuť. To by som musel byť oslobodený od príčiny, teda od tlaku, od zdroja frustrácie.

A doktor na včeličke prítomný nebol, takže sa ani nič nemohlo s týmto poriešiť. Musím čakať ďalšie 2 týždne. Mám tiež dosť silné duchovné problémy, svetonázorové, problémy zmyslu a základnej naplnenosti života a jednotlivých aktivít a snažení. Preto prežívam silnú apatiu a nudu. Zaznamenávam značný úpadok. Včera som spal približne 16 hodín, možno až 18. A stále, keď akurát nie som v práci, tak veľa spím a som stále unavený. V práci mi už ani nezaberajú 2 energeťáky denne. Žeriem 3 polky oxazepamu denne na to zvládanie emócií a stresu. Trochu to pomáha, ale zas za cenu únavy a tlmenia. Včera som sa večer dosť triasol na posteli a zvierala ma úzkosť od toho, ako som cítil strašnú frustráciu zo všetkého. Ide ma často roztrhnúť a poraziť.

A akurát dnes som musel znovu ísť do roboty, hoci som mal voľno, a od zajtra do piatku ma čakajú tri dvanástky. Nemám pokoja, chýba mi základná vnútorná harmónia, rovnováha. Zmierenie. Akceptácia svojho miesta na zemeguli.
Nemôžem nič z toho urobiť ja sám, lebo sa mi rozpadla svetonázorová a epistemologická paradigma, ktorá ma až donedávna ubezpečovala o určitej správnosti faktov o tom, ako má vyzerať pravda. A nehovoriac o problémoch v práci, kedy nezvládam byť k ľuďom stále milý. Dnes som mal ísť do práce kvôli jednej veci na pár desiatok minút, a mal som z toho neskutočný stres. Naháňal som sa, vybavoval a triasol, hneval sa a bol podráždený. Nakoniec som aj tak meškal hodinu. A ešte by som mal ísť cvičiť za hodinku, a ja na to nemám síl. Ale už nemôžem z tej dohody vycúvať, lebo sa tam vložili isté osobné dôvody s tým, s kým som dohodnutý, a ja vtedy neviem byť dosť asertívny.

Proste naozaj som dosť nešťastný a mám pocit, že už aj vyše 2 týždňov skĺzam do kvalitnej depresie a úzkosti. Hnevám sa na všetko, na Boha, rúham sa často, neraz sa pristihnem pri pohŕdaní a vysmievaní - iste, nechávam si to len v srdci, ale aj tak mám v sebe toľko zlého a negatívneho, že by som mohol živiť aj tri peklá, nie jedno. A nemôžem si dovoliť rojčiť a nejak psychočiť, keď musím ísť do práce a usmievať sa a mať skvelú dobrú náladu a tváriť sa že som vynikajúci spoločník a neskutočne pozitívne naladaný človek, akého ma poznajú v práci. Tam by neprekusli, že mám celý deň zlú náladu. To jednoducho je nepredstaviteľné v podmienkach našej prevádzky s tými ľuďmi, s ktorými tam robím. To je ďalší tlak a frustrácia, ktorému musím čeliť. V minulosti som sa proste vyrojčil a trochu som si zašibal v hlave a tak som sa ukľudnil. Ale teraz sa to nedá. A ak si nechcem zhoršiť vzťahy, tak nesmiem ísť ani na péenku, jednak preto, že nesmú vedieť čo mi je, a jednak preto, že okrem mňa je tam len jedna kolegyňa, takže týždeň mojej PN by musela odmakať za mňa ona. A to by znamenalo, že by sa porušil aj zákonník práce, lebo by robila príliš veľa dvanástiek po sebe. O to mi ani tak nejde, ale ten hnev a to ohováranie mojej osoby, ktoré by nasledovalo, joj, ani nechcem hovoriť...

Samozrejme som si ani nepočítal kilojouly už hodne dlho. V depresii mám iné myslenie a jednoducho kašlem na sebakontrolu. Takže som už pribral nové dve kilá a 2 centimetre. Dával som si macdonaldy neskoro večer (okolo 22:00), bagety, hranolky, chipsy, džúsy, krémové polievky, vyprážané a fritované jedlá jedna radosť. Snažil som sa zajedať svoj nezvládnutý stres.

Neviem, ako to riešiť. Neviem, ako byť znovu tá pozitívne naladená osoba, ktorou som bol už toľké mesiace. Escitil antidepresívum beriem už dva kusy ráno a na obed, teda dohromady 20 mg denne. Orfiril jak keby som ani nebral, ja neviem čo je to za liek, nikdy som nepociťoval nejaké jeho účinky, ani kladné ani záporné.

Jednoducho to nezvládam. Nezvládam seba, Boha, vieru, motiváciu, aktivity, chorobu, prácu, vzťahy. Nezvládam nič. Všetko sa mi zdá také strašne komplikované a nejasné, že sa ustavične cítim, akoby som bol stále niekým úmyselne klamaný. Všetci a všetko zneužíva moju naivitu, a namiesto toho, aby to bolo vzaté ako prejav pokory a cnosti jednoduchosti, tak ma všetci zavádzajú, všetko znejasňujú, oháňajú sa samými sofizmami a systematicky štruktúrovanými polopravdami konštruujú zbesilé vyslovené lži. A ja som do tohto rybníka vhodený s postojom, že na, plávaj. Nevieš plávať? Tak sa utop, nám je to jedno. Tvoja vec.

Necítim žiadnu lásku, pokoj, naplnenosť, harmóniu, nič. Len stres, tlaky, ťažkosti, problémy a oceány požiadaviek, ktoré sa na mňa nezmyselne kladú len pre princíp bez akejkoľvek ľudskosti. Pretože to, čo je dole, je hore, a to, čo je hore, je dole. Naruby. Heslo dňa - všetko naruby. Čím horšie, tým lepšie. Čím viac trpíš, tým si na tom lepšie.

Vďaka, že ste si to prečítali až sem. Želám menej smútku a stresu vo Vašich životoch a bojoch. Ahoj.
Matej

Už som sa vrátil z cvičenia z fitka. Trochu som sa tam ponamáhal, ale zrovna som sa nepretrhol. Azda i úmyselne. Nechcelo sa mi extra potiť a snažiť. Ale myslím, že to nevadí, lebo aj tak sa vyplavili nejaké tie endorfíny a subjektívne sa mám dnes večer o deviatej lepšie, než keď som písal ten predošlý príspevok. Chcel som Vám to ešte teda takto napísať, skôr než nastúpim zajtra do práce a zrejme sa dostanem k fóru až v sobotu.

Naďalej riešim zvládanie stresu a frustrácie, ale je to kapánek umenšené, keďže v oblasti svetonázoru som si polepšil a aspoň v tejto chvíli sa cítim tuná stabilnejšie. Taktiež som si dnes dával pozor na kilojouly a cvičil som, takže konečne nastúpila aj sebakontrola. Tiež dvakrát sprcha, vlasy, holenie, solárko, holička. Čiže bol vlastne pestrý deň, takže aj keď sa končí (a rozhodne o jeho koniec ešte nemám záujem), aj tak si nemusím zúfať.

Vďaka, že máte so mnou trpezlivosť. Budem sa snažiť, aby som ďalšie dni dobre zvládol a aby som nebol nepríjemný voči mojej mame, ktorá sa tak snaží a toľko mi pomáha, a naozaj si nezaslúži, aby som na ňu prenášal svoje neurózy.

Mám Vás rád. Držte sa všetci.

S úctivým pozdravom
Váš Matej

Dneska ráno som vstal už krátko po šiestej. Trochu ma bolí hlava, ale inak sa cítim pomerne odpočinuto a idem sa vrhnúť na nový deň, konkrétne do práce. Ako som napísal v téme "Vcelku ma teší", tak aj teraz ráno ma naďalej teší, že môj polepšený stav pokračuje aj dnešným dňom. Cítim sa stabilizovanejšie a pokojnejšie. Hneď vo viacerých oblastiach (chudnutie, fyzické zdravie, svetonázor a viera, pracovné požiadavky) sa mi polepšilo. Tak som tomu rád.

Prajem Vám krásnu stredu, nechže sa Vám mocne darí. Držím Vám palce.

S úctou
Matej

Ahojte,  spolok výnimočných, ďakujem za milé slová, presne ste vystihli čo som potrebovala J 
Matej - no presne si to vystihol v tom dlhom príspevku:


"V posledných dňoch to mám nahnuté. Som psychicky labilný. Veľmi zle znášam stres, resp. bežné tlaky vo mne vyvolávajú silnú nervozitu, neurotické správanie, podráždenosť, nevrlosť. Chúďa mamina, že sa mi snaží pomáhať, a ja som k nej niekedy veľmi nepríjemný, lebo jednoducho neviem spracovať toľký nával stresu a sypem sa. Vtedy mi zostáva len tras, úzkosť, negatívne myslenie, pesimizmus a vskutku tá drzá podráždenosť, ktorá často vyúsťuje pri pretrvávajúcej prepracovanosti a strese až v neskrývanú, pyšnú aroganciu.   Mňa to vždy potom veľmi mrzí, vlastne ma to už mrzí počas samotnej podráždenosti. Ale neviem to ovládnuť"



Je mi to hrozne blízke, sa to vracia v nepravidelných intervaloch stále dokola... Ale teší ma, že ti je už lepšie

----

U mňa, zbytky smútku ešte hlodajú dušu, ale čo už. Snažím sa vyhýbať ľuďom, pretože ma dokáže rozčúliť už naozaj každá prkotina. Prevencia je fajn. Do práce si nosím Emila – moje prenášadlo. Plyšový psík, ktorého som dostala na 18. narodiny ma vie v prípade núdze preniesť niekam, kde je to oveľa príjemnejšie. Síce tu na mňa kukajú tak divne, ale v podstate je to sranda. Vidíte ľuďom na očiach, jak sa im naprázdno pretáčajú kolieska, a pritom robia to isté len v zelenom. Každý tu má prenášadlo, ibaže tie ich vyzerajú inak. Nie sú to plyšáky ale fotografie detí. Úplne rovnaký princíp!
Doma je fajn... za posledný týždeň som nerobila skoro ništ... Keď si spomenem na tú kopu pokrčeného prádla, rozširujú sa mi zrenice Ale dnes sa do toho musím pustiť, už si nemáme čo obliecť.

Včera sme kúpili postieľku pre morča, v piatok si pôjdeme kúpiť  chlpatú guličku. Máme jedno vyhliadnuté, dúfam, že ho od pondelka nikto nekúpil.

Ahojte, milí priatelia!

Matej, aj ja som rád, že sa teraz cítiš lepšie. Si veľký bojovník a verím, že ťa len tak hocičo nezloží.

Milá kwecko, to s tým plyšovým psíkom je zaujímavé. A pekné.
Dúfam, že dostaneš chuť na pranie a všetko hravo zvládneš. Veď aj to je zaujímavá robota. Na začiatku je všetko špinavé a pokrčené. My to hádžeme do práčky, nasypeme prací prášok, vlejeme aviváž a potom to práčka perie a všetká špina ide preč. Nakoniec je oblečenie čistučké a krásne. Síce ho ešte treba vyžehliť. Ale potom je radosť to nosiť. No nie je to zábava? :jumping:Ja s tým zatiaľ nemám veľké skúsenosti, no chcel by som sa polepšiť.

A som rád, že ste sa rozhodli kúpiť si morča. Určite vám s ním bude veselšie. Zvieratká sú veľmi milé stvorenia. Veď Ty to dobre vieš, keďže si už mala morča. Pamätám si, že si písala, ako veľmi Ti pomáhalo zvládať depresiu a apatiu. Preto verím, že aj teraz ti toto zvieratko pomôže. Želám Ti veľa šťastia!

Ja mám aj dnes celkom pekný dník. Bol som aj v záhrade, aj v knižnici i v obchode. Z knižnice som si požičal tú knihu o tom, ako zvládať stres. Už som ju trochu čítal. Pre tú slabú pozornosť aj to ide trochu ťažko, no veľmi ma to baví. Dúfam, že sa z nej dozviem všeličo o tom, ako sa stres dá eliminovať a zvládať. Teším sa na ďalšie čítanie.

Pozdravujem vás všetkých! 



historik

Ahojte, priatelia! 

Včera som bol s mamou na slávnostnom vyhlásení výsledkov jednej literárnej súťaže. Vo svojej kategórii som obsadil 1. miesto. Takže konečne sa mi to podarilo. Dostal som diplom a darčeky - peknú knihu a aj iné veci. 

Ale, samozrejme, mal som z toho obrovský stres.  Unavilo ma aj to cestovanie s množstvom prestupov z autobusu na vlak a naopak. A veľmi ma vyčerpala komunikácia s ľuďmi. Ešta aj dnes som z toho dosť mimo. Ja mám takú hypotézu, také podozrenie, že to preto sa mi tak ťažko cestuje, lebo mám snahu všetko kontrolovať. Každý detail chcem mať pod kontrolou a bojím sa, že urobíme chybu, napr. zmeškáme vlak alebo autobus, nenastúpime na ten správny vlak, prípadne nastúpime na nesprávny vlak, alebo že niekde stratíme tašku a pod. Všade chodím s mamou, lebo sám by som to cestovanie určite nezvládol. No ja nedôverujem ani mame, ani sebe. Ale asi na seba sa spolieham o čosi viac, ako na iných, a preto mám pocit, že práve ja som ten, kto na všetko musí dávať pozor, aby sa nič zlé nestalo. A možno práve preto som po ceste taký napätý. 

Keď sme sa včera vrátili domov, bol som veľmi zamyslený a rozrušený. Ale skúsil som užiť na noc pred spaním Atarax, čo je anxiolitikum, a podarilo sa mi zaspať. Síce brat mi hovoril, že som v spánku fučal, syčal, takže zrejme som zase mal spánkovú paralýzu.

Ešte aj dnes som dosť zamyslený a ťažko sa mi niečo robí. No ja verím, že časom v tom dennom stacionári si zvyknem na ľudí, a v spoločnosti nebudem mať taký veľký stres z komunikácie.

Ahojte kamaráti. Mám sa dobre. Bol som v kúpeľoch od 14.mája do 3.júna. Bolo mi aj smutno, lebo celé tri týždne som bol sám na izbe.Ale nevadí, aspoň som mal väčšie súkromie. Mal som aj procedúru nordic walking-chôdza s palicami, asi ste už o nich čo to počuli... Chodilo sa mi s nimi dobre, ľudia, ktorí ma videli chodiť s nimi tak mi povedali, aby som si ich kúpil. Ja nad ich kúpou aj uvažujem, ale v susednom Poľsku. Siedmeho júna som mal meniny a tak sme trochu oslavovali. V ten deň je narodená moja sestra. Dnes som chcel navštíviť kamaráta Martina, neurobil som tak, lebo keď som mu telefonoval, že prídem dnes, tak mi povedal, že dnes nie, že dnes má návštevu. Ale nevadí... Určite sa nabudúce dohodneme a možno sa aj prejdeme."Našiel" som si prácu. Bol som aj na školení-konkrétne včera v piatok,neďaleko Košíc, po víkende sa s tým pánom stretnem už v mojom meste. Som zvedavý, že čo mi ešte povie a čo ma naučí. Minule mi povedal, že ak zvládnem 3 mesačné školenie, tak mi dá vždy po mesiaci jeden certifikát, a potom by ma asi zamestnal... No neviem, uvidím, potom Vám dám vedieť, že ako som s prácou dopadol.Práca je ponúkaná v ekonomike. Priateľka Miška sa má dobre, sme v kontakte, Miška bola ešte týždeň v kúpeľoch, keď som do nich prišiel ja. Minule som išiel z NAY Elektrodomu, lebo sa mi pokazil mobil, prestal mi ísť reproduktor, tak som tam prišiel a tam v NAY-ke mi povedali, že mi o mesiac napíšu sms, či mi reklamáciu uznajú, alebo nie... Našťastie mi ju uznali a ešte som mal výhodu,že mobil bol a ešte aj je v záruke. Išiel som a predstavte si, že som stretol dvoch ľudí z charity, v ktorej som praxoval na absolventskej praxi. Bola to sestrička Nikodema a Jarka-malé dievčatko, ktoré býva v charite. Ešte ma len zbadala a vykríkla "ahoj Robino". Veľmi ma potešilo, že si ma tak zapamätala, nikdy na ňu nezabudnem... No a v kúpeľoch sa mi stala taká vec. Bola tam jedna pani, ktorá býva v Izraeli v jendom meste. Volá sa pani Judita. Pani Judita mi povedala, lebo sme sa stretli najprv prvý krát cez deň, potom druhý krát cez deň no a potom mi povedala, že ak sa stretneme ešte raz tretíkrát, čo sa aj stalo, tak ma pozve na zmrzlinu. A veru ma na tú zmrzlinu pozvala. Mohol som si vybrať do pohára až tri. Dala mi svoju vizitku, tak som si ju odložil. A ešte ma Judita milo prekvapila, povedala mi, že je musím tykať, aj keď má 67 rokov, lebo že vraj tam v Izraeli si všetci v krajine tykajú... Mala aj taký notes, do ktorého si napísala. že mi pošle na Nový rok knihu o svätých miestach a už teraz sa na knihu veľmi teším. Dnes moja sesternica Klaudia, ktorá robí redaktorku v TV JOJ má svoj deň "D". Dnes sa vydala v kostole, už je z nej Klaudia S. Myslím si, že  svadobní hostia už teraz budú tancovať,jesť,piť... a že je im, ale hlavne mladomanželom dobre. Ku psychiatričke plánujem ísť na kontrolu po víkende ráno v pondelok. Aj si preto ráno privstanem, aby som bol prvý. Pri psychologičke som bol nedávno, porozprávali sme sa a je to v pohode. O mesiac ma to čaká zas. Takže asi tak... Majte sa krásne a napr.píšte básne. Robo.

Ahoj kamaráti.

Po čase sa zasa hlásim. Tentoraz asi týždeň po liečení vo Veľkom Záluží. Vyfasoval som na cestu 7 druhov liekov perorálne a dva depotne. Tak sa teda cítim unavene, ale momentálne nemám tušenia z ktorého lieku a ako t.j. mám v tom pekný chaos a vlastne sa divím, že ešte nejako fungujem. Uvidím, čo to bude znamenať pre mňa vylaďovanie medikácie ambulantne, lebo keď som bol u obvodnej psychiatričky tak mi z 3 diazepamov obmedzila obedný, čo mi ako diera do sveta nepríde. 

A tak si v rámci možností si užívam radost z teplého počasie trochu aj nutnou prácou na záhrade, ale to len tak akosi, lebo zasa aj pobyt na slnku nám tam nedoporúčali, ale zato sa mi MUDr. pripomenula slávnym J. Neshom, ktorý napriek d. chorobe dostal nobelovku. Takže môžem váhať medzi tým, či dosiahnem dejinný úspech, alebo skončím v stoke luzerov. Tak som sa zaradoval, že to takto úžasne všetko je, že som akosi aj dnes radostnejšie prehltol tú svoju podarenú dávku. Len teraz si vlastne uvedomujem ten strašný nepomer medzi tými "miliónmi" Neshmi a tým "jedným" nepodarkom. No, nezačal som najveselšie, ale ono to tak po takýchto pobytoch jednoducho býva. 

Po dlhšej dobe vítam našich nových súputníkov, starších zdravím a všetkým prajem čo najviac zdravia.

&&Ahoj Tuto, som velmi rada, ze si sa nam vratil!! Aj ked s tolkymi liekmi, snad sa to podari casom poriadne zredukovat. A s tym Nashom to tiez nebolo ktovieake, pani doktorka asi necitala jeho skutocny zivotopis...Nobelovku dostal za pracu, ktoru urobil pred vypuknutim schizofrenie a vdaka tejto chorobe nebol pouzitelny cele desatrocia. A zda sa, ze aj ta Nobelovka bola ciastocne "zo sucitu", pretoze mu vdaka chorobe a jeho predchorobne neprijemnej a arogantnej povahe unikla najvzacnejsia cena za matematiku (Nobelova cena za matematiku neexistuje)...takze pozdravujem pani doktorku, ktora ani nevie, o com rozprava. Ale co sa tyka Teba, Tuto, k luzerovi mas velmi daleko, takze si to nepripustaj, si inteligentny, vzdelany, len Ta limituje nieco, co nedokazes ovplyvnit....

Ahojte, drahí priatelia! 

Milá kwecko, ďakujem Ti pekne za gratuláciu.  Tá rozprávka, za ktorú som získal ocenenie má 10 normovaných strán. Neviem, či by sa to tu niekomu chcelo čítať.

Myslím si, že táto choroba je príliš závažná na to, aby človek trpiaci ňou niečo v živote dokázal.  Určité veci sa aj môžu podariť, ale veľa z toho, po čom tak veľmi túži a o čo sa silou-mocou usiluje, zostane navždy neuskutočnené. A človek potom pretrváva v stave trpkého sklamania...

Historik, aj ja ti srdecne gratulujem k uspechu, super! Zelam ti i nadalej produktivne basnicke crevo