Ako sa dnes máš? 4

Ahoj Venusa,
som rád, že si opäť medzi nami a aj si nám napísala pekný, síce posmutnelý príspevok. Dúfam, že už nebudeš mať v budúcnosti také príznaky, ako si napísala v príspevku. Preto Ti veľmi držím palce, aby už bolo len lepšie a lepšie. Si veľká bojovníčka, mám dojem, že sa to u Teba raz zlomí smerom k normalizácii a už Tvoje skúsenosti so zdravím budú najmä kladné.

Liek, ktorý máš užívať depotne nepoznám, možno by sa mohla vyjadriť filipka.

Možno by si si na začiatok mohla určiť pár nenáročných cieľov a evidovať ich aj písomne. Tak by si mala prehľad o svojích úspechoch v liečbe, v podobe napríklad pozerania TV, čítania, prechádzky, nákupu...

................................................

Ahojte všetci,
dlhšie som nepísal, ale sporadicky som fórum navštevoval a aj som čítal príspevky.

Momentálne sa mám celkom dobre, ale trápi ma pasivita vo väčšine času. Aspoň symbolicky sa snažím plniť denný plán v zmysle čítania, učenia sa nemčiny, opakovanie angličtiny, štúdium dejín, prechádzky... Jednoducho mi to pomáha a robím tak najmä preto, aby som len stále nebol len pasívny. Čiastočne mi pomáha aj práca na záhrade a v sade, kde je toho celkovo dosť. Stále však fajčím a už mi pomaly nestačí ani krabička na deň. So športom je to biedne, ťažko sa mi prekonáva aj na malú rozcvičku.

Za dobu posledných dvoch rokov som si zažil vizuálne, sluchové, chuťové halucinácie a aj "hlasy" a nakoniec aj Bol som v tom čase 3X hospitalizovaný.
X blud.
S pozdravom pre všetkých pisateľov. Tuto

Venusa, som rada, že si sa po dlhšej dobe ozvala. Môžem sa opýtať, aké lieky okrem toho Cisordinolu užívaš? Cisordinol depot patrí medzi pomerne staré antipsychotiká, hoci pomerne účinné hlavne na pozitívne príznaky, ako sú hlasy a bludy. Ty si už toho asi vyskúšala dosť, tak doktorka siaha po stále starších preparátoch, lebo už asi nemá čo vyskúšať z tých nových...

Ahoj Filipka,

dakujem za vysvetlenie. Momentalne este uzivam 500mg kventiaxu 150mg leponexu, 40mg diazepamu a sanval na spanie.
______________________________________________________________________________________________

Ahojte kamarati, momentalne nie som vo svojej kozi, som akasi apaticka, nic ma nezaujima nikto ma nezaujima. Som stale unavena a navyse si neviem dat rady s tymi hlasmi a obsesiami. Inac je vsetko normalne, Kiez by mi bolo tak dobre ako ked som prisla z nemocnice.

Ahoj ľudkovia,

Až sa trochu hanbím sem ísť prispieť, pretože pribudli príspevky, pri ktorých sa ja cítim akoby som sa len hral na nejakú chorobu a že mi reku v podstate nič nie je. Vaše skúsenosti, Dreamer, Mischelll, venusa - to je niečo sila. Katatonické stavy, no proste čo tu ja vlastne robím? Tým samozrejme nechcem odrádzať od písania, práveže som veľmi rád, že ste sa znovu ozvali a opísali, ako sa máte a čo máte nové. Trochu som z Vašich skúseností smutný, lebo s Vami súcitím, a zároveň to vo mne vyvoláva pocit hlbokého rešpektu, že akí ste všetci statoční bojovníci, ako to spomenul aj Tuto.

Dreamer, chcem Ťa povzbudiť, neboj sa. Ak je Tvoj stav naozaj prechodný, tak postupne znovu dáš svoj život do poriadku. Najviac sa zameraj napríklad na schudnutie. Hovorím to preto, lebo sa trochu v Tebe vidím. Tiež som na olanzapíne (vtedy Zyprexa) nabral 20 kg a táto váha ma dlhodobo paralyzovala. Totiž spôsobovalo mi to samé nepríjemnosti v styku s ľuďmi a bol som vždy nesvoj. V mnohom si uvedomujem, že práve moja obezita bola príčinou mnohých mojich sociálnych strachov a nízkeho sebavedomia, či už pri kontakte v škole, problémy na pracovných pohovoroch, pri nadväzovaní známostí s opačným pohlavím. Možno to vidíš inak a si povahovo celkom odlišný. Ale ak by som mal zo svojich skúseností vychádzať, tak by som Ťa zameral na zdravý životný štýl a racionálne chudnutie. Ja svoju stratu 20 kg hodnotím ako najväčší prínos do celkovej rekonvalescencie (aj keď ešte zo 5 kg by trebalo dať dole). Samozrejme, môžeš nápravu svojich životných okolností vziať aj z iného konca... len si vytýč cieľ alebo ciele a pomaličky na nich pracuj. Pôjde to. Som trošku prekvapený, že 3 psychotické epizódy sú Tvojou lekárkou vyhodnotené ako niečo prechodné, kedy sa môžu v určitom čase vysadzovať lieky. Ale zrejme si nemal schizofrenický syndróm a v iných typoch psychóz nie som priveľmi múdry, takže mi zostáva sa len s Tebou tešiť, že Tvoj stav vyzerá vlastne optimisticky. Ono je asi potrebné si vlastne sám uchopiť nápravu životných okolností do vlastných rúk, namotivovať sa, že čo takého chcem vo svojom živote zlepšiť, aby som sa mal odteraz lepšie, a šup do toho. Možno nedosiahneš znovu spokojnosť so všetkým nejak rýchlo, ale postupne to pôjde, netreba sa nechať odohnať netrpezlivosťou. Držím Ti moc palce, Dreamer.   

Venusa, neviem presne, čo by som Ti poradil, dúfam že sa za to na mňa nenahneváš.   Ale keď Ťa dostali lekári do celkom dobrého stavu vtedy raz na konci hospitalizácie, tak Ťa môžu dať dokopy aj ďalší raz. Nezúfaj, dúfaj. Tvoja lekárka s tou pliagou v Tvojom mozgu bojuje ostošesť. Treba tie hlasy nakopať do zadku.   To píšem na odľahčenie - viem, že to inak nemáš vôbec ľahké. Fúzo písal svoje postupy, ako tie hlasy ignorovať - niektoré jeho myšlienky sa mi pozdávajú. On je v tom pravdepodobne tiež skúsený, tak skús si to prečítať. Je isté, že Ťa odvádzajú od tohto sveta, preto tá apatia a nezáujem a plochosť prežívania. Počul som, že tie staršie lieky, ako máš Ty ten depot, tak dobre účinkujú na hlasy a bludy, ale nepotláčajú moc záporné príznaky, ako je tá Tvoja plochosť a apatia. Myslím, že by si túto situáciu nemala vidieť pesimisticky, pretože je potrebné Ťa predovšetkým zbaviť tých halucinácií, aby si mala čistejšiu myseľ, pripravenú na také myšlienky, ktoré budú v Tvoj prospech a ktoré budú smerovať k Tvojej lepšej nálade a lepším pocitom. A ktoré Ťa neodsúdia na zanedbávanie potrieb, ale Ťa skôr popoženú veriť vo vlastnú dôstojnosť. Sme tu všetci s Tebou. Vidíš, aj filipka, aj Tuto, ktorí síce navštevujú fórum, ale píšu pomenej, tak sa kvôli Tebe ozvali. Máme Ťa radi a držíme Ti palce.

Mischelll, veľmi ma oslovilo z Tvojho príspevku, že "nemôžem mať predsa smolu vo všetkom".   Som nad tým uvažoval a je to zaujímavá myšlienka, pre mnohých samozrejmá, no vo mne celkom spontánne vyrobila príjemné súvislosti. Totiž v tých motivačných knižkách sa často píše o teórii pravdepodobnosti, že keď často niečo skúšame, tak nám to musí raz predsa vyjsť. Oni tí autori to zväčša vzťahujú na nejaké podnikanie alebo tak, čo mňa až tak nezaujíma, ale v Tvojej súvislosti to znamená, že máme rôzne oblasti nášho života a na mnohých pracujeme, aby sa zlepšili, a v niečo sme úspešní a v niečom nie. Uvedomil som si, že keď mám smolu v jednej veci, môžem mať šťastie v druhej veci. A naozaj to takto funguje, že napr. mám smolu v partnerskom vzťahu (teda že nemám žiadny a ani sa nerysuje), ale môžem mať šťastie zas v dobrom rodinnom zázemí tu u rodičov. Alebo mám smolu, že som tisíckrát prerušil štúdium a vo svojich 28 rokoch veku som stále ledva bakalár, ale zas mám šťastie na zamestnanie, ktoré ma baví. A tak podobne v ďalších veciach. Si mi teda, Mischelll, vnukla takéto povzbudzujúce myšlienky na rozum. Vďaka. A držím aj Tebe prsty, rád sledujem Tvoje snahy zahnať nudu. Ja mám vlastne rovnaký problém, často sa nudím, a preto rozvoj nejakých záujmov, ako to robíš aj Ty, rád vnímam.   

Marián F, srdečne Ťa vítam na fóre.   Áno, tá spolupatričnosť nás pacientov, to je vlastne dôležitá vec, ktorá nás združuje. Prajem Ti tu na fóre mnoho príspevkov, podpory od forumákov a mnoho dôvodov, aby si sa cítil lepšie na svojej strastiplnej ceste za zdravím, pokojom a spokojnosťou.   Držím palce.   

Matej
 

A ešte k Tutovi som sa nevyjadril.   

Tuto, ahoj! Veľmi rád som, že si znovu prispel a ešte radšej som z Tvojej správy, že si na fórum nezanevrel, ale sporadicky si čítať príspevky chodievaš. No paráda.   Dlho som rozmýšľal, že čo asi je s Tebou, ako sa máš. Tvoj denný plán, vidím, je obohatený o nemčinu. To by som chcel aj ja, len som zistil, že mám dosť medzery v angličtine, takže by som sa chcel zamerať najmä na ňu. Chcel som chodiť aj na kurz, ale nejak som sa nakoniec nedokopal k činu. Asi som typ, ktorý potrebuje, aby ho stále niekto kopal do zadku, čo sa týka samoučenia jazykov.   Tá Tvoja pasivita sa mi v kombinácii s tým, že sa máš pomerne dobre a stabilne, zdá ako určitý druh životnej rovnováhy, ba možno takej menšej podoby vnútornej spokojnosti. Možno sa mýlim, ale teším sa, že Ťa aspoň neotravujú také tie významné príznaky... snáď. Si človek, ktorý ma veľmi vnútorne oslovuje svojimi postojmi, preto chcem, aby si vedel, že si naďalej pre mňa inšpiratívny forumák, azda aj kamarát. Moc Ti držím palce, nech sa Ti darí, Tuto.   

  

Ahoj Matej

dakujem za povzbudenie, niekedy ho clovek fakt potrebuje aby vladal bojovat ani nie tak s chorobou ako so sebou. Ja bojujem kazdy den a velmi ma trapi, ze okolie to tak nevnima. Pre mna je pokrok ist na prechadzku precitat si nejaku knihu, pozriet sa do chemie a podobne malickosti. Citim vsak ale, ze ostatnym to nestaci. nie som ten typ co robi rychlo pokroky, je to so mnou ako s mojim ochorenim vsetko to ide pomaly. Krocik po krociku napredujem a aj ked mam nejake pasivnejsie dni, neberiem to zo svojej strany ako zlyhanie. Uz som sa odnaucila, za vsetko sa trestat a nenavidiet sa. Ziskavam novy nadhlad nad sebou samou. Uvedomujem si, ze ja za to nemozem a nemam na vyber, bud budempasivna a nespolupracovat alebo sa postavim na nohy a pobehnem ten maraton za normalizaciu svojho stavu.

Pekny den, Venusa

Veru, poznám heslo: Kto nebojuje sám so sebou, budem samým sebou raz porazený... To je to najťažšie. Je parádne, že si sa odnaučila nenávidieť a trestať sa. To je naozaj veľmi dobré a správne. Ako to vravela aj kedysi kwecko, forumáčka - jej sa veci začali lepšiť v zdravotnom stave, keď sa začala mať zdravo rada. Aj Ty podobne tak skúšaj. Tie maličkosti, ktoré tvoria podstatu Tvojich pokrokov, tak ja ich ani nevnímam ako maličkosti, ale ako normálny progres pri liečbe Tvojho ochorenia. Veď ani ľudia, čo mali nejakú ťažkú autonehodu, tak kým sa trebárs znovu naučia normálne chodiť bez barly alebo nebodaj behať, tak to trvá určitú dobu rehabilitácie. Podobne aj Tvoje sociálne návyky, odolnosť voči stresu, záujmové činnosti, aktivita a podobne, to všetko chce čas. A kľudne si ho hrdo vyhraď, máš naň právo. Aj keď viem, že keď Ti ho okolie nechce absenciou svojej trpezlivosti strpieť, tak Ťa to zaťažuje a trápi, lebo by si chcela od nich pochopenie, uznanie a podporu. Okrem toho, že sa budeš mať zdravo rada a budeš si potrebný čas rehabilitácie po intenzívnych relapsoch sama dopriavať, tak veľa môže pomôcť spolupatričnosť s nami trebárs tu na fóre alebo niekde inde, kde sú takíto pacienti. Lebo my Ťa chápeme a mnohí majú Tvoje skúsenosti, hoci ja som hlasy osobne nemal, ani katatóniu, preto som tak trochu v kúte a so svojimi skúsenosťami by si si ma mohla strčiť do vrecka. To však iste nie je na prekážku pre náš dialóg, či všeobecne dialóg tu na fóre. Nadhľad nad sebou - to je super vec. Ešte si treba však vyhradiť priestor pre tretiu cestu - spomínaš prvú cestu (pasívna a nespolupracovať), druhú cestu (postaviť sa na nohy a pobehnúť maratón). Ešte je tretia cesta - pasívna byť, ale spolupracovať. Človek si síce niekedy nevyberie toto, všakže, najmä keď Ťa schytí do katatónie. Ale píšeš, že až na tie hlasy, apatiu, obsesie, je všetko normálne. Takže zrejme sa tá tretia cesta dá zvoliť, a pomaly kráčať popri zvládnuteľnej pasivite dňami života, spolupracujúc s okolím, vychádzajúc si s ním v dobrom a dbajúc na potreby. Myslím, že to práve aj robíš, ja som to len pomenoval. Ideš na to myslím dobre. Neboj sa, si statočná a kráčaš správnym smerom.

Nechže len sa Ti darí, Venusa.   
So srdečným pozdravom
Matej
 

caute rada by som vyjadrila podporu vsetkym spolubojovnikom so schizoafektivnou poruchou, som v tom tiez, ale nastastie sa mam velmi dobre som rada ze funguje toto forum na vymienanie si informacii )

Ahojte,

dufam, ze sa mate dobre aj ked pomerne malo prispievate, mozno je prave to, ze sa mate fajn samotnym dovodom.

Ja sa tu pasujem sama so sebou, chvilu je dobre a za par chvil to na mna dopadne. Pomaly si prestavam verit, ze sa dam dokopy. Myslim si, ze je to nad moje sily. Mam problem s hlasmi a skusam vsetko co mi radite ale zatial nic, mozno to chce viac casu. Na zaklade hlasov mam niekolko neprijemnych obsesii a to mi vobec nezjednodusuje fungovanie.

Na buduci tyzden idem na kontrolu a tak dufam, ze mi pani doktorka nieco poradi.

Drzte sa tu, majte sa fajn, Venusa

Ahojte,

dnes neskutočne ťažké vstávanie, ale proti vlastnej vôli som vstala a šla vybaviť, čo bolo treba. Prišla som domov a znova zaľahla. Po hodine spánku to už bolo fajn.
Práve dnes sa mi známy - tiež psychicky chorý - sťažoval, že v tomto teple je stále unavený a apatický. Ja neviem, u mna to teplom nebude, lebo aj v iné dni neraz upadám do depresie.
Zajtra musím skoro vstávať k lekárovi. Dúfam, že to budem zvládať ľahšie ako dnes.

Dobrú noc!

Ahojte   

vitaj sugar  

Matej presne tak som to myslela, proste, že keď si rozdelíš svoj život na zdravie, vzťahy, lásku a peniaze, tak vlastne v niečom sa ti darí menej ale v inom viac...proste nemôžeš mat vo všetkom teraz smolu.....aspoň tak som to videla na jednom motivačnom videu ale už bohužiaľ neviem, kde som ho našla, rada by som si ho ešte raz pozrela....no u mňa to je teraz tak, že zdravie je také aké je v podstate zdravá len ta schizofrénia sa vždy zas môže objaviť. Vzťahy dobre s rodinou a okolím, aj z kamoškami. Láska tak na tu oblasť som sa zamerala a darí sa mi ....povedala by som až moc, ale ďalej to nerozvádzam....Peniaze no nič moc...to súvisí s tým, že nemám prácu takže táto oblasť je u mňa o ničom .....ale tak už som sa dávnejšie rozhodla, že kašlem na prácu ako keď ju nemám tak ju nemám (aj keď sa mi tým rozplynul jeden môj veľký sen a nie len môj, ale chcem sa pohnúť ďalej a tým, že som stále riešila len prácu, ktorú som aj tak nemala tak mi nezostal priestor na iné veci...)....takže radšej sa zameriam na lásku..  ....v tejto oblasti sa mi začína aj "dariť" respektíve oslovil ma niekto a vyzerá to nádejne....  

Ako sa mám? tak povedala by som že dobre...aj keď k ešte lepšiemu to tiež nemám ďaleko   proste celkom sa mi darí dokonca som bola aj na jednom pohovore aj keď nevyšiel podľa mojich predstav ...tak po dlhom čase som zase raz bola dokonca na pohovore a je to čoraz ťažšie pre mňa ísť na nejaký ako zase tie stresy a zodpovednosť, ale čo už tak to chodi.....no aj tak si myslím že ma nevyberú,(nemala som dostatočnú prax) ale bola to fajn skúsenosť.... 
Cvičiť cvičím, a aj zase chudnem....takže som rada  

Ahojte,
pisem len tak narychlo. Chcela som sa opytat ako je to s ucinkami antipsychotik? Treba na vysledok nejaku dobu cakat ako u antidepresiv alebo je mozne ze sa mi uz po par dnoch upravuje stav?

Venusa