Ako sa dnes máš? 4

Ahoj venusa, som rada, ako si dopadla, lebo neviem, kto iny by mal mat nan narok, ak nie ty...aspon par eur navyse potesi, dnes je vsetko drahe. Ta apatia snad casom trochu prejde, mozno to mas z liekov, mozno minusovy syndrom, je velmi tazke to prekonat, niekedy uplne nemozne.. Drz sa, dufam, ze teraz sa tvoj zdravotny stav bude len zlepsovat

Ahojte, drahí priatelia!

Milá venusa! Som rád, že sa Ti podarilo vybaviť si ten plný ID. A tiež Ti želám, aby si sa cítila čoraz lepšie, aby tá apatia ustúpila.

Dnes som sa potešil, lebo mi prišiel mail s pozvánkou na slávnostné vyhodnotenie jednej literárnej súťaže. Poslal som do nej rozprávku o chamtivom susedovi a dúfam, že mi za ňu porota udelila nejaké ocenenie. Tá slávnosť sa bude konať v budúci piatok. Chcel by som tam ísť, tak ešte uvidím, či sa to bude dať, či sa budem dobre cítiť a tak.

Veľmi som chcel napísať aj nejakú romantickú rozprávku, niečo na spôsob Andersenovej Malej morskej víly. A dnes sa mi podarilo niečo vymyslieť. Večer to idem zapísať do zošita a potom to budem prepisovať do PC a donekonečna upravovať a upravovať, čo mi zaberie možno aj 2 roky. Asi to nedosiahne takú umeleckú úroveň ako Andersenové rozprávky, lebo som v tejto oblasti len amatér, ale snáď tiež bude mať nejakú hodnotu a možno niekoho osloví.

Teraz som z toho vymýšľania rozprávky trochu unavený. To tak býva, že keď niečo vymyslím a napíšem, teším sa z toho, ale som aj taký rozrušený a zamyslený. V takom stave sa mi ťažko niečo robí. Trochu som si zacvičil, no nechcelo sa mi s tým cvičením začať. Tak sa do ničoho nenútim a oddychujem. Chvíľu som si poležal prikrytý dekou. kwecko napísala, že sa rada babuší do deky. A ja sa tiež rád niečim prikrývam, keď ležím. Asi mám vtedy taký pocit bezpečia, akoby som bol izolovaný od sveta.

Tie rôzne strachy, napätie, rozrušenosť teda pociťujem ešte stále. Začal som byť trochu aktívnejší na Facebooku. Lebo zatiaľ som si ho nejako neobľúbil a veľmi málo som tam písal. Teraz som tam na ploche uverejnil jednu skladbu z youtubu, a tiež svoj obrázok. A nikto na to nereagoval. Aj som viackrát okomentoval niektoré fotky svojich priateľov. Avšak problém je asi v tom, že som veľmi závislý na názoroch iných ľudí. Príliš mi záleží na tom, aby sa ostatným páčilo to, čo píšem, čo uverejňujem. Chcem dostávať like a očakávam ich. A tak mám obrovskú úzkosť a strach, keď sa prihlasujem na FB. Som zvedavý a napätý, či tam tie like sú alebo nie, a tiež rozmýšľam, čo mi tam asi tí priatelia odpísali. A ak nie sú like, alebo keď je všetko staré, keď sa neobjavili nijaké novinky, som z toho veľmi sklamaný. Je to tak, že mám stres z toho, že posielam svoje myšlienky niekam do sveta. Také napätie niekedy pociťujem aj pri prihlasovaní sa do svojej mailovej schránky. Veľmi chcem, aby tam bol nejaký nový mail, teším sa, kej tam je a niekedy bývam veľmi sklamaný, ak mi neprišlo nič nové. A som závislý aj na reputačných bodoch na tomto fóre.

Už sa teším na tú knihu o strese, ktorú som včera našiel v knižnici. Nazrel som tam do nej a náhodou som si prečítal pár viet o tej závislosti na názoroch iných ľudí. Zrejme aj to spôsobuje stres. Tak dúfam, že z tej knihy sa niečo naučím.

Často ma zarmucujú rôzne telesné ochorenia. Včera večer som z toho mal zmiešané príznaky. Pociťoval som žiaľ, ale rozprával som veselé veci a aj som si pospevoval. Neviem, či sa niekedy z toho všetkého vyliečim... Začal som uživať lieky na imunitu, ktoré mi predpísala imunologiočka. A modlím sa k Bohu, aby sa to všetko zlepšilo.

No našťastie som si v živote našiel niečo, z čoho mám radosť a na čo sa vždy veľmi teším. Je to toto fórum, a tiež denný stacionár. Do toho stacionára idem aj zajtra.. Hurá! Už sa teším.

Majte sa pekne, priatelia, a prežite príjemný zvyšok dňa!

Historik, vôbec nie si chudák. Možno sa tak občas cítiš - verím, že len občasne a zas Ťa to po chvíli prejde. Aj ja sa tak občas cítim. Osobne si myslím, že si dosť statočný. To, že si tak dlho bol mimo sociálnych interakcií, zanechalo veľké stopy. Spomínam si, aké to bolo pre mňa, keď som ešte len začínal vychádzať z domu. Tiež som dlhé roky bol doma a stránil sa ľudí. Dokonca som sa schovával pred návštevami našej domácnosti. Von ma brala v podstate mama, keď sme chodili spolu do Kauflandu alebo Tesca na prechádzku, resp. na nákupy. Aj to mi bolo niekedy úzkostne a dosť nepríjemne. Páči sa mi, ako sa postupne rozvíjaš a je vidno z Tvojich príspevkov do tejto témy, že niečo so sebou robíš a snažíš sa. Preto nezúfaj, ale drž sa nádeje, že sa Ti stav bude postupne čoraz viac zlepšovať. Potrebuješ pokojný vzostup, kľudný rozmach. A so stresom prichádzať do styku len do tej miery, aby si sa pomaličky oťukával a zvyšoval si svoju hranicu citlivosti tak, že by Ťa čoraz menej vecí rozhádzalo. Je to dlhší proces, ale to nevadí, lebo si ho koriguješ podľa seba. Chcel by som Ťa teda povzbudiť a vyjadriť držanie palčekov. Drž sa a nedaj sa!

Venusa, gratulujem vrúcne k plnému ID! Teda je to vlastne negatívna správa, ale keďže vieme, že Tvoj stav si túto finančnú podporu a starostlivosť zaslúži, tak je to fajn nakoniec. Držím Ti taktiež aj ja v ďalšom boji palce.

matej

Ja sa mám dnes a včera trochu biednejšie. Som výrazne apatický a nič ma nebaví. Začalo mi to po dlhom čase zachádzať do mínusových príznakov, čomu sa nestíham čudovať. Už som si totiž od týchto symptómov odvykol. Som celý napätý, lebo ma nič nebaví, ale zároveň ma ide roztrhnúť, lebo niečo robiť chcem. No nenachádzam nič, čo by ma napĺňalo alebo bavilo. Občas sa z toho cítim až frustrovane. Včera som spal poobede 3 hodiny, dnes som preležal a prespal viac ako 4 hodiny poobede. Proste zbytočný a zabitý deň. To ešte umocňuje celé napätie a pocit sklamania zo seba.

V posledných dňoch som taký, že sa pre niečo nadchnem, a potom tá bublina spľasne. Nadchcem sa pre nejakú tému alebo hru, alebo činnosť, a prejde pár hodín a zase to spľasne do apatie a bezbrehej nudy. Jednoducho ma to omrzí a sklame. Som z toho zmätený. Najhoršie je, že pocitovo mám teraz okolo druhej hodiny poobede, a ono už bude sedem. Takže už sa pôjde akože spať, a ja samozrejme nie som na to psychicky pripravený, lebo som dnes ešte nič neurobil.

Páčia sa mi Vaše činnosti, ktoré sú občas väčšie, občas drobné a zaplníte si nimi svoje dni. V súčasných dňoch sa ja skôr však podobám len na chodiaciu kôpku apatického a unudeného nešťastia.

matej

Ahoj, Matej!

Ďakujem za povzbudenie!

Je mi veľmi ľúto, že sa teraz cítiš horšie a že sa Ťa zmocnila apatia. Verím, že tento stav nebude trvať dlho a o niekoľko dní sa to zlepší. Snáď čoskoro zase budeš fungovať naplno a budeš schopný podávať dobrý výkon. Zatiaľ sa na seba nehnevaj za to, že sa ti nič nechce robiť a že si pasívnejší. Potom to prejde a dúfam, že sa Ti bude dariť viac.

Ahojte, priatelia!

Tak dnes som bol v dennom stacionári. Prišla tam sociálna pracovníčka, ktorá robí posudky. Porozprávala sa so mnou a s mojou mamou a všetko potrebné si zapísala. Takže dúfam, že mi uznajú nárok na poskytovanie takýchto služieb a budem môcť i naďalej navšetvovať ten stacionár. Len som dosť sklamaný z toho, že tá pedagogička tam dnes nebola. To som vôbec nečakal. Takže som ju dnes nevidel a som z toho smutný. Okrem nej tam pracuje ešte jedna pracovníčka, takže som bol s ňou a ešte s jedným klientom. Nikto viac neprišiel. Ale inak mi to tam už išlo o čosi lepšie ako počas predchádzajúcich návštev. Už som bol uvoľnenejší a ľahšie sa mi komunikovalo. Aj som viac rozprával. Absolvovali sme exkurziu po meste s miestnym historikom, pracovníkom múzea. To bolo v rámci festivalu Envirofilm. Takže sme sa niečo dozvedeli o meste.

Som však z toho trochu fyzicky unavený. Veď som skoro vstával, takže som sa nevyspal. A, navyše, som sa tam trochu nachodil. Po psychickej stránke mi je tiež trochu ťažko. Tej pedagogičke som totiž napísal správu na Facebooku o tom, ako bolo v stacionári. Tak neviem, či to bol dobrý nápad a či mi vôbec odpíše...

Umyl som riad, pochutil som si na jahodách a potom som dlhší čas ležal pri zapnutom rádiu. Takže som oddychoval. Mám nádej, že v noci sa mi bude chceť spať, keďže som dnes trochu nevyspatý. Neviem, či dnes budem cvičiť. Možno by som si v tomto mal dovoliť jeden deň voľna. Uvidím, ako to zariadim.

Tak zatiaľ len toľko. Pozdravujem vás všetkých.

historik

Ahojte, dnes mi je hrozne smutno. V práci hrozný chaoz, už 3x reorganizujeme výrobu a môj mozog z toho ide zošalieť! Rozhodnutia bez akéhokoľvek pohladu do budúcnosti! Keď si môj zrýchlený mozog začne predstavovať tie katastrofy z tých rozhodnutí, mám chuť ísť do Zálužia na 7 týždňov a liečiť sa z kreposti druhých! Ja už naozaj nevládzem kontrolovať, či všetci majú kompletné informácie a či si robia svoju robotu... Nevládzem rozmýšľať aj za iných
Zoberú nám prémie a dovolenku, čo sme si naplánovali s kocúrom, mi nechdú podpísať, hoci mi týždeň dozadu povedali, že môžem plánovať... kvôli reorganizácii.... A ako čerešnička na torte sa mi zdá stretnutie s rómskym primitívom, čo oslovuje ľudí na ulici oplzlými otázkami.
och, dnes sa mi hrozne chce plakať
som tak hrozne unavená, myslím, že za poslednú hodinu som komplexne pochopila, ako sa cíti lekvár.............

Ahoj, milá kwecko!

Je mi ľúto, že si včera mala takú smutnú náladu. Dúfam, že dnes je to už lepšie. A ak nie, verme, že sa tie problémy v práci nejako vyriešia a že zo všetkého budeš mať radosť. Snáď ti tú dovolenku ešte schvália alebo ti ju dajú o niečo neskôr. Občas prichádzajú ťažkosti, s ktorými si nevieme poradiť... Preto Ti želám veľa trpezlivosti a statočnosti, aby si to všetko zvládla. Drž sa kwecko a nezúfaj. Snáď to bude dobre.

PS: Máš pekný avatar. Ty sama si si ho nakreslila?

ďakujem, historik, máš pravdu, vždy niečo bude. Pánbožko sa postará (ako zvyknla hovoriť moja babka). Len ma štve, že už nejak nestíham absorvovať tie zmeny. O chvíľu začnem robiť vážne chyby a tie sa budú ťahať cez ďalších 15 ľudí... Môžem spôsobiť malú katastrofu... To by som veľmi nerada, mám svoju prácu hrozne rada. Dlho som hľadala, kým som našla niečo, čo viem robiť a aj super kolektív a šéfa, ktorý neverí na telepatiu... Nechcem o to všetko prísť.
Tú dovolenku mi určite dajú, problém je v tom, že kocúr ju už na ten termín nahlasoval u neho v robote. U nich dovolenky uzatvárali 2 týždne dozadu. Takže ak mi ju moc posunú, tak sa nám možno ani nestretnú. Čo je že úplne na houby... No a tak... Ale dnes som za už vyzúrila, už pomaly prechádzam do štádia apatie. O chvíľu budem na dne a to sa potom už len jemne odrazím a zase bude fajn

Avatar nie je môj, našla som ho na FB. hrozne sa mi páčil, tak teraz ho mám úplne všade, kde sa dá

Ahoj kwecko,

dufam, ze to teraz pojde uz len k lepsiemu. Ako hovoril moj ocko, obcas treba spadnut az na dno aby si sa vedela odrazit a ist dalej. Poznam ten pocit apatie a nie je to nic prijemne, skor je to hroza pre teba aj pre okolie tak sa skus odrazit a najst na tom vsetkom aj nejake pozitiva. Obcas to pomaha, aspon mne. Nie som velky spisovatel a neviem dat radu k veci tak ako historik ale dufam, ze ta aspon moja osobna skusenost obohati o novu vedomost, koniec koncov, nemusis sa nou riadit ale chcela som aby si o nej aspon vedela.

Ja sa mam celkom obstojne, hlasy sa zmiernili a uz nie su take obsedantne, je to urcite zasluhou liekov ale tie ma neuveritelne utlmuju, neviem ci ta otupenost prestane ked si na ne zvykne alebo to tak bude az kym ich nevysadim.

Pekny den

Ahojte, drahí priatelia!

Milá kwecko, dúfam, že to v práci nejako zvládneš a nedôjde k žiadnym závažným chybám. Škoda, že vám to s dovolenkami vychádza tak rôzne. Mohli by ste si spolu oddýchnuť a načerpať nové sily, len keby tie termíny boli zosúladené... Keď máš teraz také apatickejšie obdobie, tak doma od seba ani nevymáhaj nejakú mimoriadnu aktivitu. Urob len to, čo je nevyhnutné a čo ti ide ešte ako-tak ľahšie. Dúfam, že Ti Tvoj kocúr pomáha s domácimi prácami. Tá apatia určite nebude trvať večnosť, zaberie len nejakú dobu. A dúfajme, že to nebude trvať dlho. Teš sa z každej, i tej najjednoduchšej vykonanej činnosti a pochváľ sama seba, že si zvládla aspoň to. Možno by Ťa bavilo napríklad zalistovať si v nejakom časopise a snáď Ťa nejaký článok zaujme a pustíš sa do čítania. A ak dlho ležíš, nič sa Ti nechce robiť a nedokážeš sa do ničoho prinútiť, tak si povedz, že to nevadí a dopraj si tie chvíle voľna. Keď sa Tvoj stav zlepší, zase budeš fungovať naplno a podávať dobrý výkon. Drž sa a nech sa to všetko rýchlo vyrieši a zlepší.

Milá venusa, veľmi ma teší, že u Teba nastalo zlepšenie, čo sa týka tých hlasov. Vrúcne Ti želám, aby sa vyskytovali čo najmenej, a najlepšie by bolo, aby úplne zmizli. Len škoda, že ťa tak tlmia leky... A pamätám si, že si písala o cvičení. Ak ťa to nebaví, tak Ti dám jednu radu. Ja tiež nie som nejaký nadšenec do cvičenia, ale poznám veľa cvikov. Pred pár rokmi ma od práce v záhrade začal dosť silno bolieť chrbát v oblasti krížov. Tak som išiel k fyzioterapeutičke a tam ma naučili množstvo cvikov. Bolo mi povedané, že ich musím robiť každý deň. Tak som ich robil a vydržal som tak jeden rok. Cvičil som každý deň okrem nediel a sviatkov. Niekedy ma to trochu bavilo, ale obyčajne som sa nevedel dočkať, kedy všetky tie cviky dokončím. To bol taký perfekcionizmus, povedal som si, že ich budem robiť každý deň všetky. A ak by som nejaký neurobil, tak by som bol "v mínuse". To je ťažká stratégia. Aj teraz občas mám také obdobia, kedy cvičím, ale už na to idem inak. Najviac ma baví robiť brušáky. K posteli som si pripevnil taký hrubý popruh, do neho si zasuniem nohy a tak to cvičím. Tak keď si naplánujem to cvičenie, poviem si, že idem spraviť tie brušáky. Na ne som najviac zameraný. Ale keď si ľahnem na koberček, najprv urobím taký cvik, potom hentaký a potom ešte nejaký. Hovorím si: "Toto nemusí byť, ale urobím to." A po brušákoch sa otočím na brucho a zacvičím si trochu aj v takej polohe. Tie brušáky sú teda povinné a to všetko ostatné je navyše, takže keď to zvládnem, som "v pluse". A pociťujem spokojnosť so sebou samým, že som niečo dokázal. Takže Ti radím, milá venusa, aby si sa zamerala na taký cvik, ktorý Ťa ako-tak baví a to ostatné k tomu môžeš pridať a budeš rada, že si veľa zvládla. Držím Ti palce.

historik

Ahojte, milí priatelia!

Dnes som zase robil všeličo, bol som dosť výkonný. Ale večer ma jedna vec veľmi zarmútila a na nejakú hodinku až dve sa ma zmocnila depresia s apatiou. Takže som si poležal a počúval som rádio Lumen. Napokon som sa pristihol pri myšlienkach, že život je ťažký a že sa neoplatí žiť. To určite nie je pravda, ale tá depresia je taká nevyspytateľná... Verím, že zajtra opäť budem fungovať naplno.