Ako sa dnes máš? 4

PS: Nevšimol som si, že už je po polnoci. V takom prípade platí, že to, o čom som v predchádzajúcom príspevku písal, že sa odoralo včera, bolo vzhľadom na dnešok predvčerom, a to, čo som spomenul, že sa stalo dnes, bolo vzhľadom na dnešok včera.   

Ahojte drahí priatelia!    

Matej vidím, že si vyčerpal všetkých plačucích smajlíkov - zrejme sa cítiš veľmi zle. Tak len ti napíšem, že neoddávaj sa smútkom. Sama som pochopila, že veľmi dôležitá je aj nádej - znie to tak jednoducho, veď nadej by mal mať každý, ale aj ja som pred pár týždňami prišla o nádej a cítila som sa strašne - každú maličkosť aj z minulosti som rozoberala a rozmýšľala o nej...Ja viem, že len tak ľahko neprídeš k nádeji - nerozdávajú ju v obchode, ale možno aj z okolia príde nejaká nádej ....niekto ti niečo odporučí, povie alebo urobí....ako sa vraví nádej umiera posledná...

Ako sa mám? ...Tak ako som písala znova mám nadej či už v to že možno od mája budem mať prácu po akej túžim a keby to aj nevyšlo tak nič no do mája aj ja snáď niečo nájdem...čo sa týka ľudí a ich poznámok zase sú mi ukradnutí hlavne, že už sa mi sníva o mojej novej práci a som nadšená snáď ju zvládnem.....ešte k tomu normálne rozmýšľam, že si spravím nástenku prianí Vision bord - ako chcela som to už dávno spraviť ale viete tie výhovorky že ani nemám časopisy odkiaľ by som to vystrihla atď...tak neviem teraz ma to zase napadlo uvidím ako pokročím v robení tej nástenky   
A moje chudnutie no poviem Vám des a hrôza pribrala som zase....a to cvičím skoro pravidelne....len mi viac chuti papať....a neviem si povedať NIE a papám z nudy....hmm tak na tom teraz pracujem na zdravej strave a aby som menej jedla....len chcem napísať, že ja viem dodržiavať disciplínu keď treba, aj pri jedení len teraz je to také, že sa nudím a zjem niečo čo by som nemala a nemusela.....a aj keď ma cvičenie baví tak len spálim pár kalórii, ktoré keby som sa stravovala rozumne ani nenaberiem....takže to je môj kruh v ktorom sa točím, ale aj tu svitá na lepšie časy začnem behať možno   
Inak denne aj dlhšie ako hodinu sedím na slniečku a vychutnávam si ho aj to pekné počasie je to pre mňa veľmi prospešné.  

Prajem pekný deň  

Cítim sa byť zdravá   

Čaf   

Ďakujem Vám, Mischelll a historik za slová potechy a pomoci. Veru, nádej vnímam aj ja ako niečo centrálne a akurát včera som mal zase slabú chvíľku, kedy som nádej nepociťoval.

Chcem sa Vás spýtať: Je možné, že po vynechaní psychiatrického lieku sa prejaví jeho absencia temer okamžite (v ten deň, prípadne na druhý deň)? Viete, priznám sa Vám s niečím. Keď mi je zle, tak občas vynechám liek. Ale nie pravidelne, skôr nepravidelne, občasne. Keď som smutný alebo som mal ťažký deň, tak vynechám trebárs večerný Orfiril 1000 mg. Je to niečo ako keď sa vrhnete na posteľ unavený, a nezaujíma Vás, že ste si ešte pred spaním neumyli zuby, proste chcete mať hneď pokoj už. Tak aj ja s tým Orfirilom. Ale mamina mi opakovane hovorí, že ona si veľmi dobre uvedomuje, že vždy, a teda podľa nej naozaj vždy, keď vynechám Orfiril, tak na druhý deň ma chytá úzkosť, nepokoj, depresívne príznaky a podobne. Tak tomu bolo aj včera. V stredu som neužil, a večer v štvrtok som vyplakával oceány slanej vody dlho do noci. Potom som sa ráno zobudil a mal som skvelú náladu. O deviatej na včeličke som sa cítil u doktora báječne, priam šťastne. Dáva to zmysel asi len tak, že absencia Orfirilu mi spôsobila výkyv hore-dole, resp. vlastne dole-hore, najprv v štvrtok depresia, v piatok ráno pocity intenzívneho šťastia (totiž dosť som slzil od dojatia, aký som strašne šťastný, musel som to v práci zahovárať, lebo si nemyslím, že je to normálne, najmä keď večer predtým som cítil zúfalstvo). Ale je to možné vôbec, že tak rýchlo sa prejaví vynechanie Orfirilu (stabilizátoru nálady)? Myslel som, že keď zabratie trvá aj týždne, že aj vysadenie sa neprejaví tak akútne.

Zatiaľ čo iní pacienti, majú tendenciu vynechať liek, keď im je dobre, lebo si povedia, že už to akože nepotrebujú, tak ja zlyhávam, keď mi je zle, všetko pri myšlienke, že "aj tak mi to ako vidno nepomáha". Tiež sa cítim zvláštny, že mne je ráno veľmi dobre, a večer zle. Predstava, že sa ide spať a že sa končí deň, je pre mňa veľmi pochmúrna. Naopak ráno, keď je more času a príležitostí predo mnou, je mi dôvodom na optimizmus a činorodosť. Mám proste večerné pesimá, ktoré podľa psychiatra vlastne nebývajú (aj dnes bol znovu tým prekvapený).

Je podľa Vás možné, aby toto rozhaprovanie bolo takto rýchlo, ba až temer okamžite spôsobené vynechaním jednej dávky Orfirilu?

Inak celkovo mávam teraz také psychoticky rozhodené obdobie. Napr. som sa pristihol, že verím, že v jednom dome cestou do práce sa stretávajú slobodomurári. Samozrejme som to odmietol, ale jednoducho stále na ten dom myslím, keď tade idem, vždy sa pozerám do okien. Alebo som sa pristihol, že ustavične podozieram svoje kolegyne, že ma ohovárajú. To nebývalo. Ale už pár týždňov bežne klesám na duchu, lebo za každým stíšeným hlasom vnímam kritiku mojej práce a kompetencie. Možno sa nemýlim a naozaj ma ohovárajú, ale u jednej kolegyne som nadobudol odvahu sa to spýtať, a ona vysvetľovala, že sa veľmi mýlim a že to tak nie je. Tiež v čase depresívnych aták v čase večerov mávam strašne chaotické myšlienky, vtieravé. Nielenže som podráždený a všetko ma v mojej hlave irituje, ale proste nemôžem na nič nemyslieť, a preto generujem rôzne myšlienky, ktoré sú navzájom v konflikte. Neviem ako to bližšie popísať, ale proste všetko, čomu verím, všetko, čo je súčasťou mojej mentality a celkového náhľadu na svet a realitu okolo seba, to všetko ma v depresii irituje a keďže je to súčasťou mňa, tak sa s tým hádam. Povedzme rovno - hádam sa sám so sebou, jedni mimovoľné automatizované myšlienky na jednej strane a moje protirečiace myšlienky na druhej strane. Dva presne nevyhranené myšlienkové prúdy.

A to som sa chystal akurát prestúpiť k inému psychiatrovi, aby som nemusel každý druhý piatok toľko cestovať a vynechávať prácu, keď už robím osmičky. Doktor mi navrhol namiesto prestupu iný derivát molekuly risperidonu, ktorý sa vraj môže vstrekovať iba raz mesačne. Ešte som sa nerozhodol, ale bojím sa takýchto náhrad, lebo viem, že nie je risperidon ako risperidon (lieky Rispen, Risperdal a Risperdal Consta mali u mňa vskutku rôzne účinky). Môžem byť šťastný, že mám lieky, ktoré mi nerobia nežiaduce účinky, a nie to teraz popri zamestnaní skúšať zamieňať za niečo, čo neviem, čo so mnou spraví. Mám z toho teda obavy.

No zase som sa vykecal. Joj, a ľudia, ako mi strašne teraz chutí jesť. Napchávam sa, žeriem všetko. Brucho, to ani nechcite vidieť... zdá sa, že som nastúpil znovu na cestu obezity... Jem zo stresu a z nudy, z pocitu prázdnoty. Iba pracujem, spím a jem. Nemám žiadny život medzi, nepoznám zábavu, ktorá by ma nejak zmysluplne pobavila. Neviem, nechápem sa. Kto ma pochopí, ak ja sa nepochopím?

Vďaka, že ste si mrkli moje vykecanie sa. Držím Vám palce a prajem pekný víkend všetkým.
S úctou
Matej
 

Ahojte, milí priatelia!   

Ja sa k vynechávaniu liekov staviam kriticky. Treba ich užívať pravidelne, veď je to základ nášho zdravia!   Snažím sa robiť všetko preto, aby som ich nezabúdal užívať. To, že na to zabudnem, sa mi stáva veľmi zriedkavo. Z psychiatrických liekov teraz pravidelne beriem len AP Serdolect 16 mg, jednu tabletku ráno. A k tomu podľa potreby Atarax a na spanie Dormicum alebo Melatonín. Nuž a raz sa mi stalo, že ráno som zabudol užiť Serdolect a potom v noci som nijako nemohol zaspať ani po užití Dormica (čo na mňa inak vždy účinkuje). Tak som to AP užil v noci a podarilo sa mi zaspať.   

Dnes som mal zase pekný dník. Bol som v záhrade, venčil som psa, bolo aj lúskanie orechov a dokonca som uvaril zemiaky v šupke a vypražil som k nim cibuľu. Snažím sa jesť čo najviac ovocia, veď to je zdravé.

Inak, so psom som bol na poli za obcou. Tam som si trochu zabehal. A potom, keď som kráčal, v tráve som zbadal malú jašteričku.   Bola svetlohnedá s čierno-bielymi bodkami na tele a dlhá asi 20-25 cm vrátane chvosta. Snažil som sa jej dotknúť, tak som ju trošičku ponaháňal. Darilo sa mi jej dotknúť a, keďže tráva ešte nie je vysoká, jašterička si zrejme uvedomila, že sa nemá kam schovať. Preto nakoniec zastala, zdvihla hlavičku, rozďavila papuľku a párkrát zasyčala. Ako taký malilinký dráčik.   A ja som sa dotýkal končeka jej chvosta, pričom ona stála na mieste a už neutekala preč. Tak som sa od nej napokon vzdialil, aby som ju viac nestresoval.    Dúfam, že tá jašterička na to rýchlo zabudla a nehnevá sa na mňa.   

S pozdravom,
historik

Ahojte   

Čo sa vynechávania liekov týka, tak ja beriem pravidelne v podstate sa mi ešte nestalo, aby som zabudla, alebo sa mi nechcelo zobrať, aj keď idem spať pravidelne a som aj ospalá tak si ľahnem do postele a vtedy ma to napadne, že ešte lieky zobrať....iba pod lekárskym dohľadom som vynechala lieky 2x ...a myslím, že to zaleží od toho aké lieky berieš a na čo ....lebo ja beriem abilify a to mi doktorka vysvetlila, že ich braním mám v tele určitú hladinu účinnej látky proste, že aj môžem raz vynechať a nič sa nestane, lebo mám tu hladinu, akurát trošku klesne....ale, že pár dni to potrvá kým úplne vyprchá....aspoň ja tak viem....

Hmm a čo dnes?...U nás je vonku strašne počasie - fúka studený vietor. Bola som vonku, ale ani naznak po slniečku.  
Chystám sa ešte upratovať v celku je doma dosť bordel.  

Prajem ešte pekný deň   

Hej-hej, tá hladina sa drží. Keď som vysadila lieky, krízu som pocítila až o 2 týždne. Ale to som vtedy bola už na veľmi nízkej dávke, keď som vysadila. 1/4 tabletky.

Myslím, že ti nie je zle z toho, že si vynechal, ale z tej zmeny v práci. Viem, že sa to hovorí ľahko - ale nerieš, čo o tebe hovoria podriadení. Venuj sa práci - nech ťa teší, nech máš z toho radosť.
Žiadny šéf nie je u všetkých obľúbený - keď zle vedie firmu, tak pret. A a keď ju vedie dobre, tak sa rozoberá súkromný život a povaha, lebo sú to ľudia a závida Rob svoju prácu dobre, buď na nich milý a všecko bude ok Čím viac budeš podozrievať, tým viac budeš čudnejší a tým viac ťa budú pretriasať, že čo sa ti stalo, že si taký čudný... Venuj sa práci, mon ami

Ja sa mám úžasne, bola som u tej psychologičky a veľmi mi to pomohlo. Zdrclo sa mi to všetko aj s motivačnou literatúrou a beletriou a zrazu si myslím, že dokážem žiť šťastne až do smrti   Niektoré myšlienky sa mi rozbehli až do krajnosti a posledné dni som z toho poznania v úplnej eufórii Škoda, že to tu nemôžem rozobrať, ide to trochu až do krajnosti a asi by som tu pár ľudí pobúrila. Ale cítim sa skvelo. Môj nový životný štýl samozrejme overí až depresívna fáza, ale myslím, že to bude fungovať. Je to celé logické a nádherné, akoby mi spred očí spadla opona a ja som uvidela skutočný svet   

Matej, tým iným derivátom risperidónu myslel doktor Xeplion, čo je v skutočnosti depotná Invega (paliperidón odvodený od molekuly risperidónu, ale iná štruktúra s inými vlastnosťami).
Čo sa týka paranoidných myšlienok z kolegýň, tak, pokiaľ si toho schopný, nepripúšťaj si ich a ani sa ich na to nevypytuj. Nejaké rozhovory o tvojej osobe sa odohrávajú celkom určite, pretože sú to ľudia a preberajú ľudí vo svojom okolí, nedajbože ešte keď je to šéf    Nikde však nie je napísané, že ťa hodnotia negatívne. Je lepšie sa od toho odosobniť. Ja som pred pár mesiacmi zmenila pracovný kolektív, pretože v starom som sa cítila zle, až úplne paranoidne. Mala som pocit, že som sledovaná, zle hodnotená, že sa čaká len na moju chybu, všade som mala pocit, že sú tam kamery. Myslela som si, že za to môže moja psychická porucha. Zmenila som pôsobisko a zrazu, hoci na novom pracovisku sú ozajstné kamery na každom druhom kroku, mám pocit oslobodenia, pretože sa ukázalo, že moje paranoidné pocity boli vyvolané skutočne realitou    Naozaj bolo bývalé šéfstvo zlé a čakalo na chybu nielen moju, ale hocikoho zo zamestnancov... takže platí veta:"To, že trpíš paranoiou, ešte neznamená, že ťa nesledujú"    Na novom mieste nemám pocit sledovania, ani vyčkávania na moju chybu, ani toho, že mi niekto zabodne dýku do chrbta, pretože sú tam úplne iní-lepší-ľudia.
Čo sa týka vynechávania liekov, mám to podobne ako ty-znížim dávku a cítim to hneď na druhý deň. Prípadne ak vynechám úplne, tak do pár hodín sa stav zmení, zhorší. Po 16 rokoch nepretržitého užívania sa ani nečudujem.

Čaf   

Ďakujem Vám za Vaše vyjadrenia, postrehy, názory a rady.   

Veru, budem si odteraz veľmi dobre dávať pozor na to, aby som papal všetky lieky, jak mám. Aj dnes som skoro zabudol obedný Escitil, ale po štrnástej som si naň spomenul a hneď som ho skočil zapiť. Kwecko má pravdu v tom, že mnohé moje rozladenia súvisia s prácou, je mi zaťažko nájsť v živote rovnováhu.

Dnes sa mám pomerne dobre. Moje nafúknuté bruško spľaslo a zase mám tie tradičné centimetre, na ktoré som v ostatných mesiacoch zvyknutý. Psychicky je to lepšie, no blíži sa večer a vo mne sa začína zase duševne stmievať... cítim často frustráciu, že mám málo voľného času a že sa nemám možnosť žiadnym spôsobom realizovať. Čítal som, že sebarealizácia je jedna z dôležitých ľudských potrieb, možno preto som furt nespokojný. Bojím sa aj o svoj flek, lebo nám navyšujú plány o desiatky percent (trebárs vo februári o 50% v porovnaní s februárom 2013) a to nemáme ako splniť. Máme najmenej splnený plán dlhodobo z celého regiónu. Vina sa hádže na mňa, ale ja nemôžem chodiť na ulicu ťahať ľudí za goliere s rozkazom "poďte si k nám niečo kúpiť". Keď Ti proste ľudia neprídu do predajne, tak nemáš na kom robiť proaktívny predaj. Veľmi zle znášam, že sa zodpovednosť za tento stav vzťahuje z pohľadu firmy na mňa. A preto sa bojím, že ma zosadia, a potom nemám si ako pestovať nádej, istotu, školu a vôbec ďalšiu perspektívu na najbližšie roky.

A strašne ma štve to moje myslenie, že môžem robiť len to, čo má zmysel. Vo všetkom len hľadám zmysel. To kto mi dal takúto povahu?? To preto odmala sa ako jediný z rodiny venujem náboženstvu, lebo už ako desaťročný som sa trápil otázkami zmyslu života a všetkého. Ja tak závidím mojim rodičom, ktorí sú povahovo úplne iní, oni sú takí slobodní, ich nezaujíma, čo to, čo robia, má zmysel. Nepotrebujú svoju činnosť rozdebatovávať. Vedú jednoduchý život. Neviem, ale ich vôbec nezaujíma, či sú šťastní alebo nie. Oni sa takto nepýtajú. Raz som ich v hádke obvinil, že sú len ako stroje, ktoré žijú preto, len aby žili. Proste sa narodiť, dačo si odžiť, a umrieť. Nič hlbšie a nič medzi. Napriek tomu, že sa s nimi o tom už nehádam, nedokážem pochopiť tento prístup k životu, a strašne im ho závidím. Tú slobodu. Takíto ľudia potom ani nie sú náboženskí, ale ani antináboženskí. Pre nich to proste nie je téma. Je to človek milión.

Ach, prečo som taký neslobodný. Mám splnené všetky fyzické potreby, ale moja vlastná mentalita ma odsudzuje k trápeniu sa nad všetkým. A to som prečítal haldy motivačnej literatúry! Napriek tomu sa tejto svojej mentality nemôžem zbaviť. Akonáhle som nútený robiť niečo, čo nemá perspektívu a zmysel, tak upadám na duchu a depkárčim. Prečo si sám prichystávam atentáty na vlastné šťastie? Prečo neviem zmeniť svoje myšlienkové rámce? To s tým naozaj nič nemôžem urobiť?

Ach, zase som sa rozkecal. Prepáčte. Idem teda ďalej niekde. Zatiaľ Vám prajem krásny zvyšok soboty.
S pozdravom
matej
 

Filipka, vďaka za Tvoje slová. Tajne som dúfal, že sa mi vyjadríš práve k tomu derivátu, čo si nakoniec urobila a dokonca si mi ho aj pomenovala. On mi totiž ten názov povedal, ale ja som si ho nezapamätal, preto som si nevedel pozrieť na nete príbalový leták. Teraz som si ten Xeplion prečítal a zdá sa, že jeho možné nežiaduce účinky sú des a hrôza, avšak ak ho porovnám s Risperdal Consta, tak vlastne tam vidím obrovskú podobnosť vo vedľajších účinkoch. Inými slovami - nemusel by mi Xeplion robiť také starosti, lebo Risperdal Consta mi len robí, zdá sa, drobnosti (padnutá sánka pri chôdzi, únava, a to je asi všetko).

Musím teda dôsledne rozmýšľať, či presídlim na Xeplion, alebo budem pokračovať v dvojtýždennom intervale u iného lekára tu v mojom meste mimo Bratislavy. Teraz sa mi to zdá reálne aj s tým Xeplionom.   

Som veľmi rád, že sa Ti podarilo nájsť pracovné prostredie, kde sa už necítiš zle. Paráda.   Som tiež rád, že aj Ty to máš s tými účinkami vynechania alebo zníženia ako ja... o to viac ma to povzbudzuje si dať naozaj lepší pozor, aby som lieky jedol tak ako mám predpísané.

Držím palce.
S úctou
matej
 

Tuto, strašne mi tu chýbaš!  

 

Xeplion   232,38 € - 537,71 € /balenie podla davky

nemozem sa zbavit pocitu, ze niektori lekari z predpisovania najdrahsich liekov ziju

a ze este za cenu neprijemnych ucinkov na pacientov, ktori im bezbreho zda sa doveruju