Ako sa dnes máš? 4

Ahoj priatelia

Dnes sa mám tuším pomerne stabilne a normálne. Mal som pracovný víkend, no bol pokojný a stres bol vskutku minimálny. Psychicky sa mám teda v poriadku, zlepšili sa aj niektoré neurotické prejavy. Dnes som už ráno vybavil holičku, nákup košieľ, lekáreň, samozrejme aj holenie, zmývanie vlasov, lieky, raňajky - nie v tomto poradí. Teraz sa chystám na obed a mám stanovených ešte zopár cieľov, ktoré dnes musím spraviť. Snáď ma nepochytí leňošenie. Únava je slabšia, hoci som dnes nemal ešte žiaden energetický nápoj, čo je vlastne veľmi dobre, keďže to podľa jednej zdravotníčky škodí srdiečku a podľa filipkiných znalostí vyvoláva úzkosť.

S tým alkoholom - to je extrém, nehodlám to v sebe pestovať, ani si to nechcem do života pripúšťať. Takže snáď sa to už nebude opakovať. Čo sa týka psychológa - možno by som to mal skúsiť. Len teda je mi zaťažko si ho vybaviť. Snáď by to šlo, uvidím. Ešte si to nechám prejsť hlavou. Veľa bude závisieť aj od toho, ako sa vyjadrí moja potenciálna škola k mojej prihláške. Lebo náhle megaučenie na prijímačky bude určite riadnym stresujúcim činiteľom.

Oxazepam - beriem ho 2 polky tabletky cez prácu a maximálne 1 polku tabletky až žiadnu cez voľný deň.

Filipka, chcel som sa Ťa tak nejak pokorne opýtať, ak sa dá, že ako to Ty zvládaš v práci. Na Teba sú kladené tlaky ešte čo do Tvojej odbornosti a profesionálnej kompetentnosti, takže to máš fakt ťažké. No niektoré rysy našich zamestnaní nachádzajú isté spoločné a podobné kontúry, však? Alebo nie? Každopádne určite zažívaš aj stres - ako to zvládaš po psychickej stránke? Ako sa s tým vyrovnávaš? Ako veci zvykneš riešiť?

Historik - parádička, ako sa Ti daria rôzne činnosti. Robíš si také vlastne autoterapeutické aktivity. Máš môj neskrývaný obdiv.

Kwecko - no ja *azepamy beriem bežne, lebo vlastne moja choroba sa prejavovala v počiatkoch hlavne ťaživou a spoločensky veľmi dehonestujúcou i ponižujúcou úzkosťou. Môj prvý doktor ma informoval, že ja musím vlastne tieto veci užívať, lebo sú pre mňa potrebné. Reagoval tak na moje obavy, že sú tieto lieky návykové, a preto ich reku nechcem užívať.

Čo sa týka fyzična, stále je to okolo 84,7 kg a 99 cm. Takže pokroky idú pozvoľna len. Veci ohľadom trávenia sú myslím stabilizované.

Tak ešte sa azda do trojdňovej dvanástky ozvem. Ďakujem Vám vrúcne, že ste mi odpísali. Prajem Vám všetkým krásny deň a čo najviac duševného vnútorného pokoja a rovnováhy.
S úctou
Matej

Ahojte kamaráti. Mám sa na ****, ale s mäkčeňom. Som naštvatý, lebo som pre Vás milí kamaráti napísal dlhý článok-príspevok a pravdepodobne som ho nechtiac zmazal. Zajtra odchádzam do kúpeľov, tak sa zatiaľ majte, píšte a potešíte ma aj vtedy, keď na mňa budete myslieť. Potom Vám dám vedieť, že ako bolo. Takže asi tak... Majte sa krásne, "nešťastný" Robo.

Ahoj Matej, u mňa je to s tou prácou trošku zvláštne. Lepšie sa cítim, keď pracujem, aj keď v poslednej dobe sa mi zdá každý deň 8 hodín v práci priveľa. Tých 6 hodín by bolo optimálnych asi... Čo sa týka odbornosti, s tým problém nemám, myslím, že môj intelekt nie je príliš postihnutý, skôr naopak. Mám však problém s pohotovosťou reakcií, musím mať aspoň chvíľu na premýšľanie. No a mimoriadne zle znášam zlú pracovnú atmosféru a psychický tlak či od pacientov, alebo zo strany šéfstva. To sa potom trochu sypem, i keď sa snažím relaxovať a nepripúšťať si veci k srdcu. Na mojej práci za najzložitejší považujem kontakt s rôznymi typmi ľudí, aj keď som sa už hodne "otrkala" Ale celkovo za najťažší považujem syndróm vyhorenia, prešla som si ním a je to niečo hrozné. Vznikol nie vplyvom nárokov na odbornosť a podobne, ale trvalým napatím v práci, tlakom zo strany šéfstva a neadekvátnym "ohodnotením" mojej práce...
4o sa týka Tvojho Oxazepamu, tak dve polovičky tablety denne, to ani nerieš... Keby si ich zjedol celý blister, potom by bolo načase niečo riešiť, ale tableta denne je úplne OK..

Robo, nezarmucuj sa! Tvoj príspevok je v kútiku literárnej tvorby - v časti poézia. Zrejme si ho omylom uverejnil tam. Nezmazal sa, takže si ho môžeš prekopírovať do Ako sa dnes máš.

Ahoj Historik. Dobre, už sa nebudem zarmucovať. Ten môj článok som našiel, tak ako si mi písal. v časti poézia. Veľmi pekne ti ďakujem, čau, Robo.

Robov text z dnešného 13. mája 2013 z 13:25

-------------------------------------------------------------------------------
Ahojte kamaráti. 16.mája som mal ísť na "kontrolu" ku psychologičke sa "porozprávať". Nestane sa tak, lebo zajtra v utorok odchádzam do kúpeľov na 3 týždne. Kamarátka Miška je už v kúpeľoch tretí týždeň. Takže sa uvidíme zajtra. Nepovedal, som jej, že kedy do kúpeľov prídem, lebo chcem ju tam prekvapiť mojím príchodom. Myslím si, že tam určite spoznám nejakých ľudí a ako seba poznám, tak sa možno budem prechádzať vonku aj s nejakými dvomi ženami, ktoré môžu mať toľko rokov, ako keby boli mojimi mamami. Takto som to presne mal pred dvoma rokmi, keď som bol v kúpeľoch Vyšné Ružbachy po prvý krát v živote. Mám troch synovcov, na ktorých som hrdý, najstarší má odo dnes akademický týždeň, 20. mája bude mať ústne maturity. Prostredný synovec bol cez víkend plávať v meste Humenné, a získal druhé a tretie miesto. Z predošlých súťažiach, ale z iných miest má môj synovec aj zlaté medaily. No a najmladší synovec je prváčik a občas príde k nám spať na víkend ku babke-mojej mamke. Kamarát Martin sa má tiež dobre, už ma napísanú "bakalárku", ešte ju musí obhájiť a odpovedať na otázky profesorov a začiatkom júna bude mať diplom Bc. Siedmeho júna budem mať meniny, tak si potom s Martinom pôjdem do Madarasu oslaáviť moje meniny a jeho prvý titul Bc, dáme si asi pivo. Mamka je dnes v robote, zajtra ma odvezie do kúpeľov a potom príde domov sama. Otec ten zas pracuje v Prahe, pár dní bol doma, teraz už je v Prahe a najbližšie príde domov, keď ja ešte nebudem doma z kúpeľov. Rád nakupujem v obchodných centrách-hypermarketoch, supermarketoch. "Naše" obchodné centrum Kaufland, začali vo veľkom rozširovať a modernizovať. V auguste sa môžme tešiť na väčšiu predajnú plochu, ale aj napr na vynovenú pekáreň atď. A popri tom môžeme pokojne nakupovať v Kauflande, Kaufland nie je zatvorený kvôli rekonštrukcii, normále sa nakupuje a sa aj prerába vo veľkom súčasne. Ináč som taký, ako vždy-teda klasika, lucídny, vzťahovačný, introvert, depresívny, chvála bohu "hlasy" nepočujem, čo ma aj teší. Zo slovenského zväzu zdravotne postihnutých urobia pani Mlynárová-Martinova mama klubu detí a mládeže výlet do Poľska do miest Osvienčim, Wadowice, minulú sobotu. Ja som na výlet s mamkou do Poľska nešiel, lebo Poľské mesto Osvienčim som už videl tri krát. Dva krát sme tam boli zo strednej školy a raz vtedy, keď som praxoval na absolventskej praxi v charite. No a 6.júna pôjdem na "kontrolu" ku psychologičke, aby som sa s ňou, ako som už na začiatku spomínal dobre "porozprával". O deň neskôr idem zas na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny teda 7.júna na školenie, ktoré bude v UPSVaR a po školení zas hneď pôjdem ku "môjmu" sprostredkovateľovi. Veľmi ale veľmi sa teším na siedmy jún, lebo v ten deň mám ja-ako už mnohí viete meniny a sestra narodeniny. Martinova mama vybaví aj jeden hotel, v ktorom budeme mať medzinárodný deň detí a bude sa variť guláš, možno budú mať deti a mládež nejaký malý ale milý darček . Ja na oslavu medzinárodného dňa detí zo Slovenského zväzu zdravotne postihnutých- klub detí a mládež nebudem-lebo v tom období budem mať ešte kúpele. No a najviac sa teším na hippoterapiu na koníky. Potom Vám milí moji drahí kamaráti napíšem a dám vedieť, že ako bolo v kúpeľoch. Dúfam, že tam budem mať "normálneho" spolubývajúceho a že bude tam pekné počasie. Takže asi tak.... Majte sa krásne a píšte napríklad aj básne. Robo.
-------------------------------------------------------------------------------

Prosím, prípadné reputačné bodíky udeľujte Robovmu príspevku v sekcii Poézia.

Ľudia, vážne uvažujem o amputácii hlavy... Bolí ma žmurkanie, žutie, prehĺtanie, otrasy pri chôdi, otočenie krkom... Má to len jednu výhodu, bolesť zvyšku tela sa už nezdá taká hrozná jak keby ma prešiel parný valec... Čím sa mám nadopovať? Do zajtra to musí prejsť, zajtra odchádzam na víkend k budúcej rodine, nechcem tam byť ako zombie, bude ma to štvať pol roka, že som im skazila náladu chcela som toho toľko pobehať - pozreť moju školu, poprechádzať sa pri Váhu, kúpiť si rifle, a tlakomer a park a môj strom a možno stretnúť triednu profku a dať sa s ňou do reči a nepredstaviť sa a sledovať, jak sa jej strašne pretáčajú kolieska v hlave, keď sa snaží prísť na to, kto som.... a tak... kwííííííííík! chcem nové telo!

Ahojte!

Ja dnes tiež mám horší deň. V noci sa mi nedarilo zaspať. Potom som aj zaspal, ale čoskoro som musel vstávať a ísť na zdravotné stredisko na plánovaný odber. A keď som sa vrátil domov, spal som do poludnia a vstal som až o druhej. Potom som pozeral Webnode. Napadlo ma totiž, že by som si mohol vytvoriť web stránku a uverejňovať tam fotky svojich výrobkov spolu s návodmi na ich výrobu, svoje obrázky a literárne diela. Tam sa všade veľkými písmenami píše, že je to vraj úplne zadarmo. A le nie je to tak. Najprv si treba kúpiť doménu. A čo sa týka toho ostatného, zadarmo je len verzia s veľmi obmedzenými možnosťami. Ja veľa peňazí nemám.

Dnes sa mi naozaj nič nechce robiť. Aj ten hokej ma zarmútil. Ale boli sme teraz večer v záhrade. Nič som tam nerobil, len som si posedel. Neviem, čo bude v noci, ako budem spať. Keď som dnes vstal tak neskoro, asi sa mi nebude chcieť spať.

kwecko, prajem Ti, aby sa to všetko u Teba zlepšilo. Snáď aj tá návšteva dopadne dobre. Drž sa! Dúfam, že Tvoja budúca rodina si nevšimne nijaké problémy a všetci budete mať dobrú náladu.

Ahojte, milí priatelia!

Mám jednu otázku: Bývate takí uzavretí do seba, že sa nedokážete nikomu zdôveriť s urcitými svojimi problémami? Tak u mňa k tomu dochádza veľmi často. Stáva sa, že nastane nejaký problém a veľmi ma to trápi, až to pociťujem niekde v tele, zviera mi to hrudník. A ja sa s tým nikomu nedokážem zdôveriť. Funguje to tak, že čím viac ma to trápi, tým viac sa za tú problematickú skutocnosť hanbím. Ten pocit hanby mám mimoriadne rozvinutý. Asi očakávam, že keď to doma niekomu poviem (napríklad, že som niečo urobil, niečo niekomu povedal alebo plánujem urobiť a pod.), bude nejaká negatívna reakcia. Teda že nebudú s tým činom spokojní, že mi povedia, že som to nemal robiť atď. Ja sa v takých prípadoch chcem prepadnúť pod zem od hanby. Naozaj častokrát o svojom probléme nikomu doma nedokážem povedať a nikto ani netuší, že ma niečo trápi.

Našťastie existuje toto fórum. Tu sa môžem vyžalovať.

No tak dnes v noci som urobil možno šialený cin. Včera bol pre mna velmi zlý deň a nakoniec ma napadlo niečo čudné... Napísal som mail svojmu bývalému triednemu profesorovi z gymnázia, ktorý ma učil matematiku. Mal som s ním veľmi dobrý vzťah, celé 4 roky, lebo som tú matematiku vedel perfektne a zúčastňoval som sa rôznych matematických súťaží. Veľmi veľa sme sa o matematike rozprávali. Veď som ani na nič iné nemyslel. Ale nakoniec, vo 4-tom ročníku som sa s ním a aj so všetkými ostatnými profesormi pohádal. Zdalo sa mi, že zle učia, a to som im vyčítal. Vtedy sa u mňa začala objavovať psychóza. Odvtedy prešlo 11 rokov a ja som ani raz nenavštívil tú školu a s tým triednym som nebol v kontakte. Veď sa strašne hanbím tam ísť, lebo moji spolužiaci vyštudovali vysoké školy a pracujú. Niekto v Anglicku, niekto v Austrálii a tak. A ja nič.... Keď som bol druhák, na konci školského roka ma vyhlásili za najlepšieho žiaka na škole, lebo som vyhral jednu celoslovenskú matematickú súťaž. Možno som kedysi bol najlepší, ale teraz som najhorší. Som na ID. Ten triedny ma asi doteraz má rád, lebo jeden žiak, ktorý sa tam učil po mne mi raz povedal, že ten profesor nás s bratom často spomína v dobrom. No tak som dostal šialený nápad - napísať mu, ako sa mám a opýtať sa, ako sa darí jemu. Keď ja tak rád píšem maily a vôbec, písomne komunikujem cez internet. Ale mám rozum, o chorobe som mu, samozrejme, nepísal. Len ako sa mi darí. Pripadá mi to až veľmi zvláštne, mám z toho magické myslenie. Neviem, či som urobil správne, že som sa mu ozval. Bolo by dobre, keby som to povedal mame a bratovi, cítim tú potrebu, ale ja to jednoducho nedokážem, nedokážem, nedokážem. Takže musím to tajiť v sebe... Och! Až som z toho asi mal pseudohalucináciu. Práve som počul svoje meno...

Čau,historik!
S tým uzatváraním sa do seba mám bohaté skúsenosti.Niekedy moja rodina ani nevie,že sa so mnou niečo zlé deje.V minulosti to bolo iné,teraz už dokážem lepšie skrývať svoje prežívanie pred inými.Momentálne sa nedokážem otvoriť ani tu,na fóre...Viac už nedokážem napísať...

Aj keď je to tá najľahšia cesta, dusiť to všetko v sebe, nie je to správne. Ja som sa s mojimi rodičmi po jednom nešťastnou incidente tak zmierila, že sa teraz objímame, máme sa oveľa radšej a lásku si dokazujeme. Mamka mi je veľkou oporou,vo všetkom. Potom je tu aj môj priateľ. Nájdite si niekoho komu sa budete zdôverovať, či už to je kamarát, kamarátka, niekto z rodiny, alebo aj psychológ, psychiater. Nie je na škodu vyrozprávať sa. Ľahko sa všetko píše, ale ťažšie sa koná, to je pravda. A keď nie, tak sa aspoň tuto zdôverujte.... A Shadow, môžeš pokojne aj mne, veď si už aj tak píšeme, tak nie si až tak veľmi cudzí... Držte sa

Ahojte!

Idem do záhrady a sľubujem, že sa budem snažiť a poriadne tam popracujem. To je také predzavzatie. Potom Vám napíšem, či som to zvládol.