Ako sa dnes máš? 4

Juj, kwecko, aj ja som unavený veru. Dnes som vstával do Bratislavy o 4:30. Bol som na včeličke. A teraz som tak trochu nedospatý a chce sa mi len vylehovať...

Inak, kwecko, dnes som si na Teba v BA spomenul a trochu som sa zasmial. Na Nivách predávali perníkové srdiečka pri príležitosti sv. Valentína a na jednom srdiečku bolo napísané veľkými písmenami "Môjmu kocúrikovi". No, ideálne od Teba pre partnera, čo povieš?    

Dnes deň prebieha lepšie než v predošlé dni. Ale vyzerá to na prispatý večer. Ten taký spomínaný humor moc nepoužívam. Ale srandu si zo seba robím pomerne často, menej to potom bolí, keď prežívam nepríjemnú alebo trápnu situáciu. A vtedy som schopný ironizovať a smiať sa aj na svojich príznakoch alebo neurotických prejavoch, zlozvykoch a takých tých špecifických zvláštnostiach, ktoré ma v spoločnosti robia tak trochu netypickým a divným.
Držím palce.
S pozdravom
Matej
   

no áno, veľa beháme po jarmokoch a už som také videla. Ale ujsť Kocúrovi a potajomky kúpiť ho je mišn imposibl. Raz som videla jedno srdco, a do dnešného dňa ľutujem, že som sa nechala odtiahnuť od toho stánku. Bolo na ňom "S tebou ma baví svet" - to mi normálne vravelo z duše

Priznám sa, že ja som zas cez Vianoce okukávala personál v Panta Rhei

kwecko, za ten predchádzajúci príspevok som Ti dal reputačný bod, lebo ten začiatok ma rozosmial.   Trochu humoru nezaškodí.   

Ja mám teraz apatické dni.   Ale po 9. hod. večer sa tá nálada zlepšuje. Aspoň to...

Kwecko mňa tvoj žartík vystrašil, no keď som ho dočítala tak som sa zasmiala.....aj ja trošku srandujem na tuto tému, ale len s mojou psychologičkou, kedže s nikým iným sa o chorobe ani nebavím....

Dnešný deň dúfam, že bude pohodový a veľa toho upracem - všade v dome je totiž bordel ...

Ahoj kamaráti   

Dnes neviem, ako sa mám. Ešte som sa nerozhodol. Ale cítim predbežne, že sa mi nádcha trochu zas vracia, mávam tiež dosť nepekné kašle. Zistil som, že som bol prechladnutý takto vo februári aj v r. 2013, aj v r. 2012. Februáre sú teda pre mňa nejaké rizikové.   

V noci som bol dlhšie hore, asi do jednej. Trochu som poplakával, lebo som sa cítil ničotný a zlý.
Včera som dokopy nič nerobil, iba sa hral celý deň PC hru a pozeral telku. Cez deň som si aj na pár hodín zdriemol. Dnes chcem byť aktívnejší. Plánujem hygienu, omšu, nejaké jazyky a celkový denný plán, ktorý mám stanovený na každý deň, len nie vždy sa mi ho chce dodržať. Musím však objaviť zmysel, prečo ho chcem vlastne plniť, inak sa k nemu nedonútim. Musím si stanoviť cieľ, ktorý chcem tým plánom dosiahnuť. Toto mi ešte chýba.   

Psychicky sa mám asi rozpačito. Všelijak, proste podľa podnetov. Dnešná nedeľa môže byť aj zlá, aj dobrá. Neviem to vopred odhadnúť. Fyzicky prijateľne. Chudnutie - váha prijateľná, ale bruško o 2 centimetre väčšie.   

Držte sa. S úctou
Matej
 

Ľudkovia priatelia, musím sa Vám s niečím zveriť.

Dnes cestou z obchodu domov som dospel k novému prístupu k životu. Cesta z Tesca ku môjmu činžiaku je trochu dlhá, a preto som mal čas meditovať. Doteraz som dlhé roky hľadel na život ako polaritu dvoch zón - zóna bezpečia, t.j. domov, a zóna nebezpečia, námahy a utrpenia, t.j. exteriér. Domov mi bol zónou bezpečia, cítil som sa v ňom chránený pred nebezpečným vonkajším svetom, necítil som tam poníženie, bol som sám sebou a dobíjal mi vo všeobecnosti "baterky", aby som vydržal záťaž tam vonku. A práve ten svet tam vonku, to bola zóna utrpenia, kde som sa už vopred cítil nedobre.

Dnes sa to zmenilo. Už pár dní meditujem nad tým, ako nebyť tak veľmi posadlý samým sebou. Ako sa tak strašne nekontrolovať, nesledovať svoje pocity, nálady, myšlienky. Ako nerozoberať svoje plány a ako sa stále nevŕtať sám v sebe. Tento sklon je totiž v tomto bode môjho života už neprípustný, a to aj vzhľadom na môj svetonázor. Dnes som zistil, že život je sled činností a udalostí. Jednoducho som chvíľu v práci, spravím objednávky, nahrám tovar, vybavím maily, spravím vratku, nablokujem zákazníka. A potom idem domov, pomaličky skočím do banky, kúpim si dva svetre v Tescu, v Kauflande nejaké kaiserky a nátierky. A potom šup ožiariť sa do solárka. A potom domov papať, poupratovať, pozrieť správy a tak ďalej. (To som akurát použil príklad z dnešného dňa). Tým som chcel povedať, že kráčam od jednej činnosti k druhej, pričom medzi činnosti radím aj odpočinok, zábavu, rozptýlenie, ničnerobenie, spánok. Konečným cieľom je smrť. Každou činnosťou, každou minútou a každým prežitým dňom som bližšie k smrti. Nemusím sa báť ani trochu. Kráčam. Akceptujem blížiacu sa smrť. Nemusím sa naháňať, ona príde vo svoj určený čas. A pak podľa svetonázoru verím v nebo. To už niektorí neveria, takže si z tohto môjho nového prístupu nemôžu urobiť príklad. To nevadí, nejak si to azda prispôsobia podľa vlastnej mienky.

A tak kráčam. Povznášam sa od jednej činnosti k druhej. Od jedného rána k druhému ránu. A takto deň za dňom som bližšie k svojmu cieľu, k fyzickej smrti, ktorá mi je zdrojom nádeje.

Hneď cítim účinky tohto môjho nového prístupu. Som akýsi pokornejší a nie taký sebestredný. Pozornosť sa presúva skôr na aktivity, na žitie, na povinnosti, na plynutie času. Nie na moje plány a moje ego. Zároveň sa mi dobre akceptuje tok času, udalosti, tlak povinností, ako i samotný stres zo smrti.

Konečne cítim trošku kvalitnej radosti a dôvery. Cítim, že mám nádej. Nie sú veci také zlé. Snáď.

Ak budete náhodou reagovať na tieto moje slová, prosím, vedzte, že ide o subjektívne poňatý prístup a nedá sa zovšeobecniť a odporučiť pre každého. No chcel som sa Vám zveriť, lebo pre moje prežívanie je táto zmena plusom.   

S úctou
matej
  

Hehe, Memento mori!
Stalo sa mi niečo podobné v 2009. Sedela som poobede na zastávke v takých krkahájoch a sledovala chlapov pred krčmou a nevychované detváky ulice. Duša mi normálne krvácala, kam som sa pozrela, videla som len biedu, hádky, chľast, ignoranciu, neúctu a dospela som k názoru, že toto je horšie ako peklo. A že tu nechcem byť. Narastalo to vo mne do obrovských rozmerov, až v jednom okamihu to už mozog nedokázal zniesť a prišla spásna myšlienka:

V decembri 2012 má byť ten koniec sveta, vykašlem sa na celé blbé ľudstvo a budem si užívať to, čo mi tento svet ponúka. Títo ľudia to posrali tak, že sa už nevedia vrátiť, prečo by som sa nimi mala vôbec zaoberať? Nezmení sa to, NIKDY SA TO NEZMENÍÍÍÍÍ! Klapky na oči a idem si sakra žiť svoj vlastný život! Tie tri roky tu ešte vydržím

Dovtedy bol môj život veľmi mizerný, všetky dni boli totálne rovnaké a nudnéééé, že až... Ale vtedy sa to nejak stočilo, začala som chodiť jazdiť na koníkoch, chodila som na výstavy, pilates, bicyklovala som, šla som na kurz kreslenia pravou hemisférou... Čo ma zaujalo, to som spáchala a hotovo. Je to super doteraz, a to je už vyše roka po tom mojom konci sveta

Chňapla som to za iný koniec, ako ty, Matej, ale ono platí, že smrť vie fakt inšpirovať

Ahoj priatelia,

zriedkavo sem píšem, no čítavam pravidelne a držím nám všetkým prsty.
Nezvyknem sa nejako pozorovať. Keď sa mám fajn, tak si to užívam a keď príde depresia, tak to skonštatujem, spomalím a ako som už viackrát písala snažím sa ju "prečkať", no pritom si plniť podľa možností svoje povinnosti - postarať sa o syna, o domácnosť. Celkovo mám potom dobrý pocit, no bude to asi tým, že tých depresívnych dní až tak veľa nebýva. Všetko je však relatívne, niekto by mal možno dojem, že ich je dosť.
Na jeseň mi psychiatrička znížila antidepresíva a čuduj sa svete, nejaká väčšia depresia neprišla. Už 5 rokov užívam Abilify 15 mg, a tak som ju požiadala - kedže som za ten čas nemala žiadny relaps, či by sme to neznížili a ona mi prisľúbila, že možno, ak to takto ďalej pojde tak o dva, tri mesiace to môžme skusiť. Supéér. Teším sa z toho ako malé decko.
Pred dvoma mesiacmi som zacala pravidelne jedávat 5-6-krát denne menšie porcie, no schudnuť sa mi zatial podarilo len 1 kg, ale verím tomu, že sa to časom pohne smerom dole.
Tak asi tak sa mám ja a rada si prečítam vaše radosti a starosti, s ktorými sa tu na fóre podelíte.
Majte sa len a len dobre!
Regina

Ahojte, drahí priatelia!   

Regina, ja ťa vždy obdivujem za Tvoj optimistický prístup k chorobe a často na Teba myslím.   Vždy s potešením čítam Tvoje príspevky.

Tento týždeň v utorok a aj dnes som bol v stacionári. V utorok bol nejaký lepší deň, cítil som sa tam pomerne uvoľnene. Dnes to bolo horšie. Pociťoval som veľké napätie, stres. Žiaľ, nejako ťažko mi to ide v spoločnosti. Počas hospitalizácii v nemocnici som sa medzi tými ľuďmi cítil lepšie. Ale tam som bol v kuse každý deň, a tak 2 mesiace, takže za ten čas som si zvykol.

Veľmi ťažko sa mi rozpráva. Aj medzi ľuďmi, ale aj doma. Nenachádzam vhodné slová, mám problém s vyjadrovaním sa.   

Ale tak sme sa dohodli s mamou, že asi aj na druhý týždeň pocestujeme na výlet do niektorého mesta v okolí. Ja by som si chcel kúpiť multifunkčkné zariadenie - tlačiareň so skenerom. Už sa na to teším.   

Návštevou stacionára som sa pokúsil bojovať s apatiou a nudou, ktorú doma zažívam. A ono to funguje.   Je ľahšie niekam vyraziť a len tak sa porozprávať s priateľmi, než sedieť doma a nútiť sa silou-mocou do nejakej roboty. Len škoda, že je to také s tým stresom. Sám naozaj nedokážem cestovať, lebo keby ma niekde niečo vystresovalo, mohlo by byť ťažké dostať sa domov.

V utorok, keď som sa vrátil zo stacionára, vypražil som si zemiakové placky. A urobil som ich veľa. Mňam!  

V ostatných dňoch som užíval Atarax. Zdá sa mi, že mi trochu pomáha. Mám ho brať podľa potreby, keď som rozrušený a pod.

Nálada je teraz dobrá.   Vymýšľam všelijaké nové výrobky, aj ich začínam vyrábať, ale potom mi to ide ťažko, lebo to sú dosť komplikované veci. Tak som dnes začal robiť jeden výrobok z papiera. To je lahšia robota a celkom ma to baví. Mohol by som pri tej výrobe používať aj tlačiareň. Keď si ju kúpim, budem môcť vytlačiť náčt na výkres vo väčšom náklade a potom to vystrihnúť a zlepiť. Tak by som to nemusel rysovať všetko zvlášť. To rysovanie ma celkom baví, ale keď sa dá pomôcť si skenerom a tlačiarňou, takú možnosť treba využiť. Mohol by som si tie papiere zobrať aj do stacionára a tam to strihať a lepiť. Takže takéto plány ja kujem.   

Pajem Vám veľa dobrej nálady, priatelia! Zatiaľ ahojte!   

historik

Srdečne pozdravujem   

Neviem presne, ako sa mám. Cítim sa unavene a vôbec fyzická únava dominuje teraz môjmu prežívaniu. Mal som náročnejší týždeň, tak teraz víkend prebieha veľmi pasívne. Včera som doslova vylehoval na gauči, podriemkával, dosť som sa kŕmil a občas surfoval po sieti alebo čumel telkáč. Dnes je to podobné, ak nie rovnaké, ba dokonca pasívnejšie. Stále sa doma vypytujem, či je o.k., že takto vylihujem a nič nerobím, lebo mám kvôli tomu určité výčitky. Rodičia vravia, že mám právo odpočívať, baraj aj pasívne. Tak sa tým nejak uspokojujem. Problém je asi len v tom, že sa veľa vykrmujem. Už som do brucha pribral - mám pocit - ďalšie dva centimetre. Proste des a hrôza.

Z psychiatrického hľadiska myslím, že je situácia pomerne prijateľná. Zmáhajú ma skôr neurotické ťažkosti a únava a celková nestabilita vnímania nádeje v mojom živote. Tým chcem povedať, že niekedy upadnem do zúfalého pesimizmu na pár hodín alebo na celý večer. Mám naozaj nestabilné city, chvíľu cítim takto a spravím si podľa emócií patričný pohľad a úsudok. Potom cítim zas onak a mám podľa toho úplne iný pohľad i úsudok. Celé je to umocnené tým, že pre mňa sú emócie veľmi dôležité. Som strašne citovo založený človek. Je to fakt nevýhoda, ale neviem byť iný, som taký od detstva. Asi to súvisí s mojím ľaváctvom a dominanciou pravej hemisféry. Ťažko povedať, čím si to inak vysvetliť...

Teraz sa idem trochu hrať na PC. Snáď sa neunudím.
Držte sa, kamaráti.
S úctou
matej
 

Ahojte   

po pravde nemám veľmi čo napísať, preto ani často nepíšem....dni plynu pre mňa dosť monotónne...dokonca už ani víkend nie je veľmi iný ako zvyšné dni. Dosť sa nudím a spím pre mňa je ideálne 9-10 hodín spánku čo viem, že je veľa....normálne mi vždy stačilo 8 hodín....ale teraz už dlhšiu dobu spim až po 10 hodín a vtedy sa cítim dobre...aj tak sa cez deň nudím tak ja neviem aspoň nad-spávam   už sa snažím dokonca vstavať skôr o hodinu predsa aj 9 hodín je dosť...a zatiaľ nepociťujem rozdiel...čo ja dobre...len mam viac času sa nudiť....už si zahrám z tej nudy aj hru na počítači čo som dosť odsudzovala ako zabíjanie času.....proste ide to zo mnou dolu vodou....nič poriadne nerobím....aj keď sa začnem učiť tak len s odporom tu anglinu a ledva 2 minúty vydržím v poslednom čase.....ako je pravda, že vždy som veci robila na poslednú chvíľu tak možno aj s tým učením čakám až keď ma zavolajú na pohovor.....aj keď to bude už dosť neskoro...proste aj viem, že sa mam učiť aj tak to nerobím....to ma najviac štve na sebe....okrem iného...

Po fyzickej stránke - prestala som cvičiť, ale nie úplne len menej cvičím, myslím, že som si zle nastavila cvičenie cely týždeň cvičím len cez víkend nie.....ako ku koncu týždňa sa mi už veľmi nechce....čo sa chudnutia týka tak tiež stojím s nim.....

Ako celkovo sa necítim, až tak zle len sú veci čo ma trápia a je pravda, že občas myslím aj pesimisticky.....čo by som vôbec nemala, ale keď ma to napadne nedá sa to zastaviť.....

A preto pridávam aj čo pozitívne sa mi prihodilo: predstavte si vyhrala som v jednej súťaži - cena mi ešte neprišla ale strašne sa teším z toho a čakám cenu aj keby to mali byť len propagačne materiály firmy   nešlo o nejakú náročnú súťaž ani kreatívnu.....len som proste napísala svoj názor na ich výrobok a oni ma vytiahli....no takže sa veľmi teším       

Veľa zdaru  

Mischelll, vôbec si nič nerob z toho, že teraz prežívaš dni pasívnejšie. Máš proste teraz také obdobie, v ktorom dominuje viac pokoj, relax, odpočinok, snaha vyhnúť sa stresu. To nemusí byť nevyhnutne zle hodnotené. Skôr to využívaj na kvalitný oddych, prípadne si hľadaj cestičky k optimizmu v boji proti občas klesajúcej nálade. Veľmi zaujímavým riešením Ti môže byť aj to, že si činnosti rozdelíš na kvapôčky. Napríklad spomínanú angličtinu vydržíš 2 minúty a zase za 2 hodiny si dáš ďalšie 2 minúty. Ja teraz takto postupujem vlastne stále. Že keď cvičím, tak si dám 5minútovku na elipťáku, a zase neskôr si dám znovu a tak. Je to oveľa znesiteľnejšie a ľahšie, než vydržať vkuse polhodinu makať. Dohromady tie päťminútovky dajú celkom pekný kilojoulový výdaj energie. Tak aj Tvoja angličtina po viacerých dvojminútovkách, rozvrstvených počas dňa tak, aby Ti neboli záťažou, dá dokopy slušný progres. Môžeš to skúsiť aplikovať aj na iné aktivity. Nerob si však zo stereotypu ťažkú hlavu, nuda niekedy robí divy a človek si často nájde čo robiť, najmä ak to bude potroške a nebude mu to záťažou.

A čo sa týka víťazstva v súťaži - gratulujem!    

Všetko dobré, Mischelll.