Ako sa dnes máš? 4

Tak, moja reakcia na niektoré z posledných príspevkov už odoznela, teraz pár písmenok, ako sa mám.   

Najviac ma v tieto dni obťažuje a znervózňuje rozporuplnosť mojej mysle. Totiž zakaždým v inej nálade mám iné názory, dokonca aj také zásadné videnia sveta, ako je trebárs celkový svetonázor, sa mi mení ako ponožky a strieda. Je to veľmi ťažké, lebo strácam fundament, na ktorom by som mohol stavať svoje ďalšie hodnoty a nádeje. Som v tomto dosť umorený, neraz som si už aj poplakal alebo ma chytali "behačky po obývačke". Vtedy sa cítim mizerne, doľahne na mňa depresívna nálada, skormútenosť, pesimizmus, nedôvera, pocit akútnej neistoty a obavy o svoje bytie. Neraz ma chytá úzkosť, proste sa celý zmáham v posteli a pociťujem veľký strach. Zo seba, z budúcnosti. Strašný des z neistoty. Chýba mi vtedy taká akási základná odovzdanosť a úzkostlivo pristupujem k všetkému. V práci stres, často sa cítim vyčerpaný, aj fyzicky, aj emočne. Máme vianočný zhon, miliónpäť zákazníkov a je ťažké byť 12 hodín ku každému milý a vysmiaty, aby Ti následne polovica z nich vynadala, že mu predávaš igelitku za 2 centy namiesto toho, aby to vraj bola automatická vec k nákupu. Akoby som ja o tom rozhodoval. A k tomu návaly tovaru, predvianočné zásobenie.

Vcelku sa mi darí kolísanie nálad na pocit ustáť. Mám na mysli, že to neberiem tragicky a že sa to dá zniesť. Často mávam aj svetlé chvíľky, kedy sa darí a vtedy sa nechám precítiť aj optimizmom a pozitívnym zmýšľaním. A vtedy by som ani svoju prácu nemenil a viem ju mať úprimne rád, dokonca aj s jej zhonom.

Takže ako sa teda mám? Znesiteľne. Už len jeden týždeň taký kritický (čo pre mňa znamená 2 dvojdňovky práce) a budú Vianoce. Potom to už bude v pohode a zmení sa mi aj funkcia, tak uvidíme. Od Nového roka robím osmičky od 8:00 do 16:30, takže budem mať každý deň minimálne 4 hodiny, kým pôjdem spať, aby som mohol sa venovať svojim veciam. Na to osmičkové robenie sa veľmi teším. Rok dvanástiek bol síce pekný, ale mám nádeje, že aj osmičky majú svoje čaro. Síce každý pracovný deň do roboty, ale kopec času poobede na seba, aj na hry, na koníčky, čítanie, kostol, a tiež na Vás, na fórum a stránku. Nie jak teraz, kedy fórum zanedbávam, aj stránku, lebo proste buď stále robím, alebo keď som doma, tak sa mi nič už nechce. Za čo sa Vám ospravedlňujem.

Fyzicky dá sa. Chudnutie stojí.

Želám krásny večer a peknú 3. adventnú nedeľu, dnes majú kňazi na omšiach ružové rúcha ako liturgický výraz radosti z blížiacich sa Vianoc, tak Vám prajem, aby ste aj Vy sa tešili a radovali z blížiacich sa sviatkov. Držte sa!   

matej
  

Ahojte, priatelia!

v prvom rade sa chcem poďakovať za odpovede na moje otázky    Nie náhodou som sa pýtala, ale preto že som bola smutná. Môj smútok pramenil s toho, že osoba - moja mama, ktorá mi je najbližšia a ktorá mala na mňa dávať pozor či beriem lieky tak ochorela......(keď som ja pred par rokmi ochorela tak aj jej bolo ťažšie a mala depresie spojene ako keby s halucináciami, to však prešlo a bola v poriadku)....teraz sa jej to však vrátilo a musela som s ňou isť k doktorke a vôbec to nebolo ľahké kedže ona ani veľmi nechcela isť a potom druha vec rozprávať o všetkých tých bludoch čo hovorila. Pociťovala som úzkosť, keď som o tom mala hovoriť a kedže od doktorky mam povolene, že keď mam nejakú ťažkú situáciu tak si mam o polovicu zvýšiť dávku lieku tak som tak spravila, ale nepomohlo to veľmi.....len som stále mala pocit ako keby som sa dusila, alebo zle dýchala - nedostatočne, alebo mala hrču v hrdle .....to však časom prešlo....No aby som sa vrátila k mojim otázkam tak odpoviem na ne aj ja, to že som chorá vedia iba moji rodičia ani sestra nevie čo mi vlastne je, vie že som bola v nemocnici aj bola za mnou ale nevie diagnózu....nie preto, že by som jej to nechcela povedať, ale pre mamu ktorá nechce aby to moja sestra vedela....keď mi bolo zle tak mama zo mnou išla k doktorke, ale vôbec nikdy mi nekontrolovala lieky ani či ich beriem proste to všetko ja sama...a taktiež aj keď mi prišlo zle tak ja som jej povedala či by so mnou neprišla k mojej doktorke....proste neviem ale zatiaľ to zvládam aj sama no to, že mame prišlo tak zle a že teraz ja musím byt ta čo dava pozor či mama zoberie lieky a chodiť všade s ňou je ozaj unavujúce najviac však rozprávať sa s ňou a občas hovori s cesty...nechcela som to tu napísať, ale ja si nevediem ani denník ani sa o tom nemám s kým porozprávať tak som to tu napísala.....Teraz je už všetko lepšie mama berie lieky a ja už úzkosť nepociťujem....  Takže všetko je fajn ako sa vraví všetko zle je na niečo dobre....zatiaľ neviem na čo, ale snáď to časom zistím  ....

V poslednom čase som sa pustila do chudnutia a cvičenia a aj mi to išlo dala som 2 kila dole ale prestala som ...no zase sa do toho plánujem pustiť   .... inak som rada, že je dnes nedeľa a konečne si oddýchnem ....  

Skoro by som bola zabudla, že som bola veľmi milo prekvapená úvodnými obrázkami fóra ozaj pekne spestrenie   

S prianím krásne prežitej nedele   

Mischelll

Ahojte, drahí priatelia!   

Mischelll, veru, máte to ťažké...   Ale to platí pre nás všetkých. Tuto, aj Ty sa, žiaľ, cítiš zle... A ja mám už siedmy deň apatiu. A nevyzerá to tak, že sa to chystá prejsť.   Včera som bol z toho nešťastný, a tak som užil Atarax. Ale v noci som spal asi len tri hodiny. Potom som ležal a bolo mi zle. Ráno som išiel do chrámu, a tam mi bolo ťažko. Doma som potom spal, a po prebudení som pociťoval neuveriteľnú únavu. Ani som nevládal vstať z postele. Asi to ten Atarax na mňa tak účinkuje.

Mischelll, o mňa sa stará moja mama. Má vybavené opatrovateľstvo, lebo ja samostatne vôbec nie som schopný cestovať, nedokázal by som sám ísť k lekárovi ani na nejaký úrad. Ja mám zo všetkého stres.   Aj lieky u obvodného lekára mi predpisuje mama. Ja beriem lieky aj na telesné ochorenia, a tie mi predpisuje obvodný lekár.

Pred pár dňami som si napísal zoznam tých túžob a plánov, ktoré by som chcel uskutočniť. To je to, o čom písala kwecko. Vyšlo mi toho dosť veľa. Ale nedarí sa mi byť šťastným. Ja sa veľmi zarmucujem, keď mám apatiu. To je hrozná nuda, keď sa nič nechce robiť. Nemám chuť ani sa pokúsiť niečo urobiť. Niekedy sa premôžem a pustím do nejakej činnosti a občas sa stáva, že ma to začne baviť. No býva aj tak, že mi to naozaj ide veľmi ťažko.

Neviem, či by som nemal brať AD. Lekár mi chcel predpísať Escitil, ale ja nechcem brať veľa liekov.

Už asi pol roka každý Boží deň bez výnimky večer užívam tabletku na spanie. Obyčajne je to voľnopredajný Melatonín 5 mg. Niekedy beriem pol tej tabletky a spím, no stáva sa, že sa mi nedarí zaspať ani s celou tabletkou. Ak na druhý deň mám niekam cestovať, musím užiť Dormicum. Ale občas tak robím aj vtedy, keď sa nikam nechystám ísť. S Dormicom spím lepšie, ale keďže je to návykový liek, nesmiem ho užívať príliš často.

Neviem, čo teraz budem robiť. Pozerať TV sa mi nechce. To je pre mňa asi také ťažké, ako pre študentov sedieť na prednáške a dávať pozor. Mne to všetko, čo tam dávajú, samé nejde do hlavy, musím napínať pozornosť. A nič v tej televízii ma nezaujíma. Nevydržím dlho pozerať jeden program, lebo ma to nebaví, a musím stále prepínať.

A čítanie mi ide ešte ťažšie.

Tak zatiaľ toľko.

S pozdravom,
historik

PS: Na skrášlenie tohto príspevku sem aspoň hodím zopár veselých smajlíkov.      
A ešte tohto:   

Ahojte kamaráti. Dlhšie som nič nenapísal a dnes som sa tak rozhodol, že Vám napíšem ako sa mám a tak. V mojom meste boli v dňoch 6.až 8.decembra Vianočné trhy. Trhoval som aj s mamou, mama si kúpila peňaženku, papuče, ja zas CD od Indiánov z Peru a sveter. Dali sme si aj medovinu a bolo nám dobre. Zo SZZP-Klub deti som zažil nezabudnuteľný víkend v mojom živote. Kamarátova mama-predsedníčka vo zväze ZP vymyslela výlet do Maďarska do Budapešti na Vianočné trhy. Do Budapešti na tie Vianočné trhy sme cestovali 14.decembra od 6:00 hod ráno, dorazili sme tam okolo 11:30. Išli sme cez tunel Branisko cez Prešov, potom cez Košice a dolu na Milhosť do Maďarska. Pozerali sme si aj v Budapešti niečo také ako hrad-volá sa to Citadella, tam sme videli Budapešť zhora. Potom sme boli na námestí a na Vianočných trhoch.Boli sme tam asi 5 hodín.Poviem Vám, milí kamaráti, tá vysvietená Vianočná Budapešť večer to je taká krása, taká nádhera, že až som mal otvorené ústa a povedal som si, jéj...Cítil som sa ako v nejakej rozprávke, videli sme tam aj Vianočnú električku, ktorú sme si tiež "cvakli". Na námestí bol aj taký "železný pánko", ako je napr.v Bratislave Čumil a ten človek, ktorý mu dal nejakú mincu,sa potom začal pozerať, ako sa socha pánka "hýbe".v tých stánkoch predávali všelijaké veci od výmyslu sveta. Čo sa týka jedál, tak predávali jedlé gaštany, guľáš v chlebe, jaternice, videli sme tam aj pečené prasiatko, klobásky a tak ďalej. Ja som si ale jedlo nekupoval, aby mi potom nebolo v autobuse zle... S mamou som si dal punč, ale bez alkoholu, bol zohriaty, čo nám padlo vhod. Mali sme z domu jedenie-chlieb so šunkou a chlieb s kuracími rezňami, čaj, kávu, cukríky a žuvačky... Mamka si kúpila taký pekáč na mäso a zemiaky, taký keramický a hrnček, na ktorom je nakreslený Maďarský parlament. Ja som si kúpil tričko , také modré, so vzorom a nadpisom Budpaest...Priateľke som kúpil pekný náhrdelník. Ešte by som jeden darček priateľke na Vianoce kúpil, ale neviem aký. Nevedeli by ste mi s tým nejako poradiť? Okrem sladkostí a kozmetiky, lebo priateľka je AVON LADY. v sobotu 14.decembra o 19:00 hod sme mali odchod domov, domov sme prišli o 01:00 hod už v nedeľu nadránom. Domov sme išli tou istou cestou, cesta trvala o hodinu dlhšie, lebo tunel Branisko bol uzavretý, tak sme išli cez kopec. V sobotu 7.decembra sme mali na fare Mikuláša. Mikuláš bol riaditeľ charity, v ktorej som kedysi praxoval pol roka na absolventskej praxi... Mikuláš dal nám, dobrým deťom krémové figúrky Orion, adventný kalendár s čokoládkami, čokoládový dukát a peniaze, ktoré sa dajú "zjesť"-taká oplátka. Malé deti mu aj zaspievali, aj zarecitovali... Na toho Mikuláša zobrala mamka aj mojich synovcov, ktorí sa tiež potešili sladkej odmene. U nás sme si kúpili aj skalický trdelník, ktorý mám veľmi rád, bol škoricový. Minule pri poslednej psychiatrickej kontrole mi sestrička zobrala krv-pichla ma posledný krát tohto roku kvôli Leponexu. Zatiaľ som mal a aj mám krvný obraz, čo sa týka Leopnexu v poriadku... Ináč so zas bol lucidny, vzťahovačný, introvert, naposledy mi napísala, že mám teraz neviem,či to dobre napíšem kohektné alebo korektné myslenie,pred tým mesiac kontrola dozadu, čiže v novembri zas korektné správanie, alebo naopak... Pani doktorka je ale spokojná, že nepočujem "hlasy", čo je už u mňa, musím zaklopať, dlhodobá záležitosť. Ja aj moja mama sme s tým spokojní... Ježiška -darček pod stromček mám takmer už pre celú najbližšiu rodinu. Pre sestru a najstaršieho synovca mám kozmetiku Old Spice a Dove, pre synovca Edka mám knihu 1000 zaujímavostí Slovenska a pre najmladšieho synovca Slavka mám výtvarný komplet-fixky, farbičky, voškovky... a je tak na obale aj autíčko MQ QUIN. Pre babku mám knihu od Jaroslava Žideka, Nebíčko v papuľke 2 a ešte máme pre ňu nohavice. Pre druhú babku mám také pančušky-podkolienky. Mamka si nájde pod stromčekom nový kostým, papuče, sveter, botasky. Ja si nájdem pod stromčekom to spomínané CD a vraj aj CD-s Chorvátskou hudbou, ktorú často počúvam. Nuž, nechám sa prekvapiť. A samozrejme, aj to tričko Budapešť a sveter si nájdem pod stromčekom. Určite aj priateľka Miška, keď ku nej pôjdem-pocestujem vlakom,na Silvestra, tak ma určite nejakým darčekom obdaruje, a ja, ako správny gantle man, ju obdarujem nejakým darčekom okrem toho náhrdelníka tiež.Bol som sa "porozprávať aj pri psychologičke, ktorá mi tiež veľmi pomáha. Raz mesačne chodím ku psychologičke a raz mesačne zas ku psychiatričke. Už dlhodobo to mám tak zaužívané... Minulý týždeň mi auto prinieslo letáky. Začal som totiž roznášať reklamné noviny Kaufland. Mám ich na starosti rozniesť v okolí našej ulice-mestskú časť a okrem nej aj mestskú časť Kozí vŕšok. TIe letáky mi zajtra prídu s tým autom druhý krát, niekedy poobede. Potom ich roznesiem do schránok. Tá naša časť mesta, to je v pohode, ale ten Koží vŕšok, to je katastrofa, ulice tam idú do kopca, tam majú také veľké domy a pred nimi majú sedenia, záhrady, garáže, a veľa schodov a až na dome schránka. A chodiť vždy po tých schodoch hore dole. to je riadna drina. Ináč veľa ľudí odmieta na Kozí vŕšok nosiť Kaufland. Preto som sa aj ja rozhodol, že to roznášanie novín Kaufland nechám tak, alebo budem roznášať iba našu mestskú časť okolo zimáka. Ja som už aj mojej inšpektorke zatelefonoval, že už o danú prácu nemám záujem, ale tá mi povedala, že musím ešte raz, alebo dva krát rozniesť reklamné noviny Kaufland-plus s nejakou prílohou, ktorá bola minulý týždeň napr. nábytok a Kik-oblečenie letáky, lebo ináč by mi z účtu strhli peniažky... Ináč začal som s mamou chodiť na JÓGU a akosi sa nám to zapáčilo. Chodíme na JÓGU, dobre si tam pocvičíme, zrelaxujeme a tak. JÓGU máme raz týždenne vo štvrtok a volá sa to Jóga na boľavý chrbát. Ináč s tým roznášaním novín Kaufland mi pomáhala na tom Kozom vŕšku aj mama a to sme išli s autom-škoda benzínu, škoda chodenia... Preto sme minulý štvrtok na JÓGE neboli, lebo sme boli dobití roznášania reklamných novín Kaufland. Bolo to v stredu. A v stredu tie noviny musia byť roznesené najneskôr do 20:00 hod. čo sme len tak tak stihli... Rozmýšľam aj o kúpeľnej liečbe na budúci rok. Uvidím... Takže asi tak... Milí moji priatelia. Prajem Vám všetkým šťastné a veselé Vianoce, milostiplné požehnané Vianočné sviatky, v Novom roku, veľa šťastia, zdravia, osobných a pracovných úspechov, nech sa vám všetkým dobre darí a nech sa máme medzi sebou radi a raďme si spoločne, aby sme ten rýchly, stresujúci a uponáhľaný život v dnešnej dobe zvládli a boli zo sebou spokojní. A na záver Vám prajem šťastný Nový rok PF 2014. S pozdravom, Robo.                             

Ahojte, milí priatelia!      

Robo, prosil si o radu ohľadom darčeka pre priateľku. Tak ma napadá, že by som Ti mohol navrhnúť kúpiť jej nejaký hlavolam, napr. drevený. Tie hlavolamy sú všakovaké - drevené, so šnúrkami, drôtené, kovové či plastové. Výber je široký až-až a sú rôzne stupne zložitosti. Ja som sa o ne pred pár rokmi veľmi zaujímal, tak som si nejaké vyrobil. Mám ich dve krabice a poviem Ti, že je s nimi zábava. Dával som ich riešiť napr. hosťom, ktorí k nám prišli na návštevu. To sú také vecičky na pobavenie. Tie hlavolamy sa dosť predávajú na trhoch, ale nájdeš ich aj v internetových predajniach. Ale asi je lepšie kupovať ich na trhoch, lebo tam si ich môžeš aj vyskúšať, zistiť, čo je to zač.   

Ja som sa dnes mal lepšie, ako v predošlé dni.   Dokonca som včera zaspal bez užitia akejkoľvek tabletky na spanie. Ale na začiatku, keď som dnes vstal, mal som úzkosť. Potom to prešlo. Bol som s mamou v obchode, venčil som psa, aj tú rotundu som trochu robil a večer som si pozrel jeden hraný film, čo je u mňa zriedkavosť, lebo ja zvyknem pozerať len dokumenty. Takže dnes sa mi podarilo zdolať apatiu a depresiu tým, že som niečo začal robiť. Pomohla mi najmä výroba rotundy. Dvakrát som si poskákal cez švihadlo.    A raz som išiel von sám, bez psa, lebo jemu sa nechcelo. Poprechádzal som sa tam dosť dlho, odhadujem to asi tak na trištvrte hodiny.

Takže taký som mal dnes deň.       

historik

Ahojte, drahí priatelia!   

Dnes sa cítim celkom dobre.   V priebehu ostatných dvoch týždňov to so mnou vyzeralo zle, len na nejaký čas sa mi zlepšovala nálada, no teraz je to v poriadku. Už som sa bál, že budem mať dlhotrvajúcu depresiu. Ale dnešný deň je pre mňa príjemný. Dúfam, že aj zajtra bude dobre. Teraz vyrábam loďku z orechovej škrupinky. Dvakrát som bol vonku so psom, a tiež som si zaskákal cez švihadlo.   A k tomu som napísal jednu báseň.   Len so spánkom som mal dve noci veľké problémy. Preto dnes užijem Dormicum. Takže tak.   

historik

Priatelia, želám Vám milostiplné a pokojné vianočné sviatky!   

Dlhšie som sa neozval, predvianočný zhon v kníhkupectve nabral enormné obrátky, takže som bol v práci posledné 2 týždne asi pomaly každý deň. Teraz to už mám za sebou a bude zas pokojné obdobie. Celkovo teraz dosť bilancujem a hovorím si, že to nebolo až také zlé a že sa ten tlak a stresy oplatilo vydržať. V podstate to všetko dobre dopadlo, si myslím. Aj Štedrý deň bol pekný. Darčeky moje snáď potešili, hoci mám pocit, že u stredného brata som sa netrafil. Čo sa týka jedla, tak som prežratý až až, proste neviem, ale už asi hneď v piatok sa zase začnem nejak kontrolovať, lebo mi nejak znovu podivuhodne rastie obvod pása, čo je nedobré.   

Zároveň som prekvapený, že mi chutí sladké. Koláče, marlenky, salonky... hm.   

Psychicky som sa mal rôzne. Prežíval som aj ťažšie chvíle pesimizmu a smútku, kedy som mal sklony plakať. Totižto zarmucoval som sa niektorými svojimi rozpoloženiami a myšlienkami, cítil som v sebe zviazanosť, neslobodu, býval som obvykle aj frustrovaný. Doktorovi som o tom však ešte viacmenej nehovoril. Nemyslím, že by šlo o niečo zásadne chorobné, skôr reakcia na niektoré moje životné situácie. Ale znášať to býva aj tak ťažké.

V súčasnosti sa cítim polepšene. Snažím sa čítať, len akosi vždy pri knihách zaspávam - zle sa mi hľadá vhodná poloha na čítanie. Ale dostal som dve skvelé knihy pod stromček, musím ich prelúskať, no je to fakt oriešok pre môj nesústredený mozog. Iste ma viete pochopiť... Trochu som sa aj hral, ešte trochu upratujem izbu, bo som to nestihol pred Vianocmi. A inak sa venujem ničnerobeniu. Dnešný deň mi pripadá na pocit veľmi dlhý, čo mi vyhovuje. No fakt som nič dokopy nerobil. Dosť leniviem teraz, ale mamina hovorí, že si to môžem cez sviatky predsa dovoliť.   

Ďakujem za vypočutie a želám Vám ešte raz krásne sviatky. Nech sa Vám darí, forumáci. A napíšte, podeľte sa, ako sa teraz máte a ako Vám plynú Vianoce...   

Čaf.   
Matej
 

Nezabudnite sa, drahí priatelia, vyjadriť aj v iných témach fóra. Napríklad by som ocenil, keby ste dole zahlasovali v ankete, ktorú som v metafóre ponúkol, abych zistil Vaše preferencie. Vďaka.   

No, tak sme zvládli naše prvé Vianoce
Myslela som si, že mi bude smutno alebo sa budem cítiť divne, ale myslím, že toto boli najsuprovejšie Ježiškove narodeniny, aké som malo Oveľa menej stresu a nervozity, fakt sme si to s Kocúrom užili   A videli sme aj zlaté prasiatko. Ono je síce čierne, ale keby ste ho videli - fakt je
zlaté! Papalo s nami, morča jedno hlodavé, natrhali sme mu trávičku a posadili na stoličku k nám.

Tiež sa mi na Vianoce zasnúbila kamoška, tak som sa tešila jak blcha
Včera sme sa boli prejsť za mesto, vykonala som si týmto činom nádherný pľuzgier na päte, ale aspoň sme spálili tie haldy kalórií z koláčikov. Dnes sme boli v divadle. Chytili sme táááák hrozné miesta, že sme prvú polovicu predstavenia mali akurát tak audio zážitok. Proste nás posadili pred stenu! Pane bože! To divadlo ma neprestáva udivovať! Ale cez prestávku sme sa posťažovali a druhú polku sme si užili

Tak tak, inak beháme po rodine a spolu sumarizujeme, čo sme pozažívali. Jednoducho vianočná pohoda

 Ahojte ludkovia,ako sa mate?dlho som tu nebola,nemala som net...

Čo je realita nepozná skoro nikto *** , ale väčšina ľudí pre to nezačne behať bez rozumu po horách a podobne , alebo že by to malo nejaké zaujímavejšie vysvetlenie o ktorom by sa dalo filozofovať , alebo ste ozaj celkom mimo . Prepáčte ak som sa niekoho dotkol  , ale chcel som poznať váš názor .

To bolo myslené na Tuta , alebo podobných , čo si o tom myslia .