Ako sa dnes máš? 4

Ahojte, milí priatelia!  

Mňa sa minulý týždeň zmocnila apatia a mal som hrozne silné nepríjemné emócie.  Ale potom som si povedal, že by som mohol skúsiť zase sa venovať modelárstvu. A tak som sa pustil do výroby domčeka, ktorý som mal rozpracovaný, ale nedokončený. A veľmi ma to začalo baviť.  Už je hotový a dobre sa vydaril. Kúpil som si aj tri polystyrénové gule rôznych veľkostí a vyrábam z nich snehuliaka.  Vždy ma lákalo háčkovanie, tak som si kúpil niť a skúšam to. Návody si hľadám na internete. Zatiaľ háčkujem taký jednoduchý obrúsok.

Ale, žiaľ, zarmucuje ma jeden zdravotný problém.  

Bol som dnes dvakrát vonku so psom. Tiež som lúskal orechy. V literárnej tvorbe som sa rozhodol urobiť prestávku aspoň na jeden rok, aby som mal menej stresu.  Teraz už nikam nič neposielam a takto je to lepšie, lebo mám viac pokoja. Idem sa venovať výrobe tých suvenírov. To je ľahší koníček ako literatúra. Som rád, že ma to modelárstvo zase začalo baviť a že som sa k tomu vrátil.  

Dreamer, veru dobre Ti radia. Je veľmi oslobodzujúce odmietnuť sebaľútosť a prijať zodpovednosť za svoju prítomnosť a búducnosť. Minulosť je už preč, nedá sa zmeniť, na tú treba už kašlať. Teraz máme nové šance uchopiť opraty svojej prítomnosti a budúcnosti, aby sme sa teraz a odteraz mali čoraz lepšie. Ak samého seba presvedčíš, že to Ty si zodpovedný za to, ako sa teraz budeš mať, tak pocítiš okamžite úžasnú slobodu. Lebo už viac na Teba nebudú mať vplyv všelijaké bočné emócie a psychické stavy. Samozrejme hovorím na pozadí prísnej relativizácie celej veci, lebo u nás chorých to nemožno chápať ako účinné vždy a za každých okolností. Každopádne je to cesta, ktorou sa oplatí vydať, hoci budeme na nej zaznamenávať pády v podobe návratov do sebaľútosti a psychickej mizérie. Treba však urobiť hrubú čiaru za minulosťou a investovať svoju pozornosť len do toho, čo môžeš Ty aktuálne meniť, zmeniť a ovplyvňovať. Vydaj sa na dobrodružstvo nového života, prispôsobeného podmienkam svojho ochorenia, nad ktorým pravidelne (hoc nie vždy) úspešne víťazíš prevzatím zodpovednosti za všetko, čo sa Ti odteraz stane.  

Čo sa týka priberania, súcitím s Tebou. Je to pliaga tá nadváha, sám som mal cez 100 kíl viac ako 4 roky. Je fakt ťažké schudnúť, keď berieš ten olanzapín. Na olanzapíne som práveže celú tú obezitu nabral. Máš môj neskrývaný obdiv a pochvalu, že chodíš na spinning a bojuješ s tým. Možno ešte upraviť jedálniček, investovať pozornosť do kilojoulového prehľadu, aby si neprijal denne viac ako povolený limit a nezjedol menej ako nariadený dolný limit (teda obvykle medzi 6500 až 8000 kJ denne). Môžeš prispieť aj do témy o chudnutí, rád Ti tam poradím. Ja azda čo sa týka kilojoulov a Tuto možno zo strany cvičenia, keďže on sa vyzná zas v tejto oblasti.  

Invalidný - neviem, ako sa naňho cítiš. Ja som sa vždy bál, že by som to musel nahlasovať zamestnávateľovi, a tak by ma neprijal na "normálne miesta". Preto som to večne odkladal a dodnes ho nemám. Ale istotne je tu na fóre kopec ľudí, ktorí ho nielenže majú, ale sú ochotní Ti povedať jeho výhody. Každopádne máš naň právo a môže to byť aspoň malou pomocou k dôstojnejšiemu zvládaniu svojho ochorenia (po tej materiálnej stránke veci).  

Držím Ti, Dreamer, prsty a želám mnoho síl do ďalšieho žitia. Nech sa darí.   

Historik, Tvoje záľuby inšpirujú aj mňa, priznám sa Ti.  Rozmýšľal som, že bych sa učil háčkovať aj ja, ale neviem či nie sú tie návody pre pravákov, a ja som ľavák. Ťažko povedať, nepozeral som si to ešte. Ešte vždy hľadám pre seba nejaký koníček a ručné práce sú jednou zo zvažovaných oblastí. Zatiaľ však rozvíjam iba čítanie, surfovanie, vieru, prácu a PC hry. Uvidím, ako sa pohnem ďalej, nejako pokroky až tak nerobím, čo je asi spôsobené tým, že som v poslednom čase dosť vyťažený. Historik, aj Tebe držím mocne palčeky, máš perfektný zmysel pre psychohygienu, v tom si nám všetkým parádnym vzorom, si myslím. Drž sa a želám polepšenie zdravotného problému. Ahoj, historik.    

matej

Ahoj priatelia  

V ostatných dňoch som sa cítil pomerne dobre. V piatok som cítil však smútok a cítil som isté poníženie, ktoré vyplývalo z istých udalostí na pracovisku, toto poníženie vo mne vyvolávalo rozmanité reakcie, najmä celodenné pocity smútku, ľútosti, ba niekedy aj hnevu. Trochu sa to prevalilo až do soboty, ale postupne bola sobota dobrá a večer sme išli s kolegyňami na vianočné trhy. Bolo dobre, hoci sa dosť pilo a tak mám výčitky, lebo sa to nezhoduje so zásadami vychádzajúcimi z môjho svedomia. Vlastne ma to mrzí to opilectvo, ale na druhej strane cítim, že som sa celkom dobre zabavil a urobil som pokrok vo vlastnej socializácii. Dnes v nedeľu bol pokojný deň, veľa som kecal, plánoval, pozeral telkáč, surfoval, fejsbukoval, bol som tiež v banke a v supermarkete na nákupe niekoľkých potravín. Minulotýždňová trojdňovka prebiehala v práci celkom dobre, aj stres sa darilo dobre zvládať, si myslím. Škoda len tých udalostí v piatok, ktoré by som však nerád špecifikoval bližšie, lebo sa za ne hanbím.

Psychicky sa mám teda polepšene, hoci evidujem zvýšenú náladovosť, nestabilitu v názoroch, dokonca aj kamenné názory, ktoré u ostatných ľudí bývajú obvykle dobre zakotvené, striedam ako ponožky. Snažím sa tým však netrápiť, ale ani zvyknúť sa mi na to nechce. Cítim tiež stále, že mi dosť chýba slniečko. To, že už je o štvrtej tma, má na mňa značný záporný vplyv, hoci väčšinou si to takto nepriznám. Je čas depresií, tak musíme všetci dobre dbať na psychoočisťovanie. Ja sa čistím od stresu a od negatívneho myslenia zväčša tým Carlsonom, čo som už spomínal, a venovaním sa viere. A samozrejme nemôžem nespomenúť spánok, strašne veľa spávam, len aby som nerozvíjal negatívne myšlienky. Cez voľno dosť vydrichmávam a cez deň si hocikedy zdriemnem, aj dneska.

Fyzicky je to polepšené. Chudnutie stojí...

Nechže sa Vám, priatelia, darí, prajem krásny štart do nového týždňa. Ahoj.  
S úctou
Matej

Ahoj forumáci  

Vidím, že nič nepíšete. Asi to máte všetci teraz zaťažko písať, chápem Vás.  Tento december je síce aj čas Vianoc, ale zase je to aj čas najdlhších nocí a najkratších dní. A ešte tá zima vonku. Akurát dnes je tu v mojom meste slnečno, hoci je to zubaté slnko, no i tak ma to ohrieva pri srdci.  Asi budem brať aj vitamín D, lebo akosi cítim jeho nedostatok kvôli absencii slnka, a niektorí mi vraveli, že to môže pomôcť na psychiku.  

Dnes som plánoval ísť na nákupy darčekov. Ale zatiaľ som sa rozhodol, že reku to vybavím zajtra, keď pôjdem od včeličky. Idem do BA na krv kvôli valproátu sodnému a kvôli krvnému obrazu. Taktiež kvôli kontrole a Risperdal Consta. Odtiaľ pôjdem po návrate do rodného mesta na nákupy - mamine mám už vyhliadnuté 2 veci naisto, tretiu ešte musím pozrieť. Bratom to bude najťažšie, ale napísal som strednému bratovi správu, že čo by si reku odo mňa želal, čo by ho potešilo. Nech mi skúsi dať aspoň predstavu, lebo ja s ním často nie som, a preto neviem. Tatinovi som dnes objednal cez niagara.sk niekoľko zaujímavých dokumentárnych DVD na tému vesmír a druhá svetová, lebo on má tieto témy rád a namiesto kníh dáva výhradne prednosť televízii, prípadne DVD.  

Psychicky sa momentálne mám prijateľne, cítim akúsi nádej, že veci sa pohnú tým správnym smerom.   Len mnoho ešte musím cez toto voľno vybaviť a nejak sa mi do toho nechce, napríklad učiť sa knihy do práce a taktiež pripraviť si zoznam otázok, keďže v pondelok mám školenie u vedúcej, ktorá ma bude zasväcovať do vedúcovstva. A ja som lenivý, no to je moja chyba, takže sa musím nejak pozviechať, lebo to budem inak dosť ľutovať...  

Spánok je momentálne dosť prehnaný, veľa spím, až ma to obťažuje. Bývam značne unavený. Občas cítim tlak, že ma nič nebaví a som z toho následne frustrovaný. To sú všetko však drobné problémy teraz. Fyzicky je to tiež prijateľné momentálne. Chudnutie, 1 kilo išlo dolu, ale nie je to ešte spečatené, keďže som nebol na wecku a neviem, či dnešné pribratie je len dočasné, alebo po wecku sa hodnota vráti späť na stav zo včerajška, keď som mal o to spomínané kilo menej.  

Želám Vám, drahí forumáci, pekný čas. A hlavne čo najviac svetlých chvíľ a nádeje. S pozdravom
Matej

Ahojte, drahí priatelia!  

Ja sa teraz nemám najlepšie. Mám depresívnu náladu a nie som aktívny.   Pred pár dňami som bol v hlbokej depresii a mal som aj hostílnu náladu. Ja už tie svoje depresívne epizódy zvládam veľmi zle. Nemám trpezlivosť.

Dnes som skúšal vyrábať toho snehuliaka z polystyrénu, no nejde mi to. Ale lúskal som orechy a naplnil som nimi celý pohárik. Bol som dvakrát vonku so psom a raz s mamou v obchode.

V súčasnosti výskyt duševných ochorení v populácii rastie. A nie len tých duševných, no aj rôznych civilizačných chorôb. A veď svet, naše životné prostredie a náš spôsob života sa za ostatných asi tak 100-200 rokov prudko zmenil. Naši predkovia na dedinách pracovali na čerstvom vzduchu a mali viac pohybu. Sami museli orať, siať, zbierať úrodu, mali kravu, kone hydinu a o to všetko sa starali. Gazdiny piekli chlieb, robili maslo, priadli, tkali, šili atď. Muži rúbali drevo, kosili, robili zabíjačky, stavali domy a i. Mali motiváciu robiť to, lebo za nich by to nespravil nikto. Asi to nebol ľahký život, lebo tej roboty mali veľa. Ale my teraz máme všetko hotové. Všetky potraviny sú v obchodoch a aj všakovaký iný tovar. Máme mikrovlnky, kanvice na vodu, radiátory, plynové šporáky, vysávače, práčky, autá, traktory, počítače, televízory a všelijaké iné stroje. Máme veľa stresu, lebo všetko je rozpísané po hodinách, musíme sa ponáhľať na autobus či do práce. No ľudstvo žilo tisícročia bez vymožeností tecniky, žilo v súlade s prírodou a my možno nie sme prispôsobení na taký život, aký vedieme dnes. Preto trpíme takýmito chorobami. V minulosti depresiu a apatiu mávali asi len šľachtici a obyčajní sedliaci si vždy našli nejakú robotu. Mali chuť pracovať, lebo inak by jednoducho neprežili. Asi to tiež mali ťažké, no my, keďže sme takí materiálne zabezpečení, máme dosť času na to, aby sme sa nudili. Traba mať aj nejaké povinnosti, lebo ak človek niečo nemusí robiť, ak sa to zaobíde aj bez toho, nemá motiváciu robiť to. A bez tej motivácie to ide ťažko.  

Teraz, večer, sa tá moja nálada zlepšila. Zase som bol vonku so psom a už ma to bavilo. Vyprážal som rybu a umyl som riad. Mal by som sa usilovať nepodliehať zlej nálade, trpezlivo to prečkať s vedomím, že to prejde a opäť budem v pohode. Moje depresívne fázy niekedy trvajú aj niekoľko dní v kuse, ale asi som tomu sám na vine. Možno by to vôbec nebolo až také zlé, ale keď sa mi zhorší nálada, ja sa veľmi zarmucujem a myslím si, že som veľmi chorý. V takom stave sa neviem zmieriť s tým, že mám túto chorobu a že som ňou do značnej miery obmedzený. Asi ma aj baví takto pesimisticky rozmýšľať.  Keď mám tú depresiu, nejako sa mi nechce veriť, že to prejde, a to v podstate po nie veľmi dlhom čase - maximálne po pár dňoch. A veď ak by som tak nepodliehal tej melanchólii, pravdepodobne by sa moja nálada zlepšila rýchlejšie. Ja predsa aj vtedy, keď sa cítim veľmi zle, viem, že mi býva aj celkom dobre. Odkedy som na tomto fóre, už si to pamätám, lebo často v takom lepšom stave píšem sem, ako dobre mi je a čo všetko som stihol urobiť.  Takže keď ma atakuje depresívna nálada, treba sa snažiť voči tomu postaviť tak, ako to robí regina - pretrpieť to zlé a zase bude dobre. Budem sa snažiť!  

Ahojte všetci :-)

dnes sa mam o dosť lepšie veď je Mikuláš  a dokonca u nás nasnežilo síce len tak trochu ale keď sa pozriem vonku je skoro všetko biele   Myslím si, že pozitivné myslenie mi dosť pomáha. Plánujem si dokonca kúpiť knižku taký návod na pozitívne myslenie, lebo zatiaľ to skúšam len pozeraním rôznych videí a filmov a viem, že zo správnym návodom by to bolo ešte lepšie.

Chcem sa spýtať ako a čím Vám pomáhajú rodičia a rodina, súrodenci, aj tety a ujovia? Vedia o vašej chorobe? Kto je Vám najbližší s kým, keď je zle idete do nemocnice? Alebo mate vôbec niekoho, kto na Vás dava pozor, že vie kedy je zle a zoberie Vás k doktorovi? Kedže som nenašla takú tému tak sa pýtam.

A ešte historik to čo si písal, keď ti je zle citujem: "Možno by to vôbec nebolo až také zlé, ale keď sa mi zhorší nálada, ja sa veľmi zarmucujem a myslím si, že som veľmi chorý. V takom stave sa neviem zmieriť s tým, že mám túto chorobu a že som ňou do značnej miery obmedzený. Asi ma aj baví takto pesimisticky rozmýšľať."  
Tak len som chcela napísať, že prežívam niečo podobné nechcem sa zmieriť s chorobou a vôbec ju nechcem prijať, pretože ma branie liekov obmedzuje, ale to som tak intenzívnejšie prežívala, keď som vysadila lieky a potom zase musela začať brať vtedy som chcela poprieť, že mam nejakú chorobu a hľadala vysvetlenie (čo mi vlastne je?), skúšala som všetko možne. Ale len čo lieky zabrali tak som prestala hľadať a síce nezmierila som sa s tým, ale lieky beriem pravidelne. Takže no nerozmýšľaš tak pesimisticky sám, ale aj mňa presne to trápilo a trápi. Nie nejako intenzívne, ale občas. Aj napriek tomu si myslím, že práve pozitívne myslenie aj v takomto čase by mohlo zabrať  a tiež niečo robiť vymyslieť nejakú činnosť.

S pozdravom a prianím pekného Mikuláša  

Mischelll

Ahojte,
nedávno som dočítala jednu knižku, bolo to o tom, ako byť šťastný s tým, čo človek má a ako v živote dokázať to, čo chce.
Čo sa týka toho šťastia, bolo tam písané, ako ľudia predpokladajú, že ak dosiahnu niečo, po čom túžia, alebo získajú peniaze, vec, človeka... - tak potom budú šťastní. Ale že je to vlastne naopak: ak je človek šťastný, dosiahne úspech, majetok, bude obľúbený, atď...
Písalo sa tam aj o životných plánoch. Že raz do roka je dobré spraviť si taký plán, kde bude spísané, s kým chcete tráviť čas, čo chcete robiť, kde chcete byť a čo chcete dosiahnuť. Treba to vraj napísať, okukať to a potom trebárs aj zahodiť. Tým, že ste tomu venovali čas a dali to súvisle dokopy, máte už v podvedomí smer, kade ísť a bez toho, aby ste na to vedome mysleli, idete správnym smerom.
Celkom sa mi to páčilo, tak som skúsila. Začala som znovu kresliť a v januári idem na stretnutie amatérskych umelcov. A tiež sa snažím byť lepším človekom, a myslím, že to ľudia vidia, lebo zrazu sa na mňa usmievajú

Ahojte, priatelia!  

kwecko, to čo si napísala, sú pekné myšlienky. Chcem si zostaviť taký plán, o akom si sa zmienila.  Ono to môže byť ťažké, cítiť sa dobre, keď nás niečo trápi, ale s pokorou sa to asi dá. A mimochodom, to je super, že sa venuješ kresleniu. Len tak ďalej!   

Mischelll, pýtala si sa o príbuzných. Tak moji príbuzní nevedia, akú mám diagnózu.

Včera som sa zase venoval modelárstvu. Teraz vyrábam maketu veľkomorovskej rotundy a celkom ma to baví. Tiež som vyrobil jeden diel do takého jednoduchého maličkého hlavolamu z dreva. Pred mnohými rokmi som v knihe našiel návod na jeho výrobu a vyrobil som ho, ale nie som si istý, či celkom správne. A potom som raz dostal mániu a jeden diel som upravil, odpílil som z neho istú časť, a tým som ho poškodil. No to som si uvedomil, až keď už bolo neskoro. Tak ten hlavolamik ležal veľa rokov, a teraz som doňho vyrobil náhradný diel, takže už je zase v poriadku.  

Dnes mám radosť z toho, že som napísal fejtón. Dalo by sa to označiť aj za poviedku. Budem mať, čo poslať do súťaže, ale ešte uvidím, kedy tak urobím.

Ráno som bol v chráme, a takiež som tam bol aj včera. Asi pred polhodinou som venčil psa. Lenže som trochu rozrušený a aj ten zdravotný problém dáva o sebe vedieť.  No nejako to musím zvládať. Ale náladu mám teraz dobrú. Včera sa nálada na nejaký čas mierne zhoršila a potom som sa zase cítil lepšie. Často mávam aj také malé nadšenie, chuť do nejakých činností. Všeličo si plánujem a robí mi radosť plnenie tých úloh.   

Ahojte, drahí priatelia!   

Ja sa mám tak všelijako. Od pondelka u mňa prevláda apatia.   Nič sa mi nechcelo vyrábať, ale potom som to skúsil a začala ma baviť výroba tej rotundy. Len už si nepamätám, kedy som na tom pracoval, či včera, alebo predvčerom. Ja sa často neviem orientovať v čase a nedokážem si spomenúť, či niečo bolo pred jedným dňom, alebo pred dvoma. Aha, už som si spomenul, že to bolo včera.

Dnes v noci som spal asi len jednu hodinu a potom som sa nudil. Najprv som pozeral televízor a potom bolo vylihovanie v posteli. Včera som v poštovej schránke našiel oznámenie, že mi prišiel balík. Išlo o zásielku od organizátorov jednej literárnej súťaže a boli v nej rôzne darčeky, diplom a zborník. A tak som sa tešil, že dnes ráno pôjdem na poštu, že som nemohol spať. Potom som zaspal až napoludnie a spal som do štvrtej večer.

Včera som navštívil stacionár. Ale bolo mi tam ťažko, lebo som pociťoval stres. Ja sa necítim dobre medzi ľuďmi.   

A dnes doma som tiež mal stres a aj taký strach, úzkosť. No už je to lepšie.   

historik

Ahojte priatelia,
ako čítam každý tu má nejaké starosti súvisiace s chorobou a ani ja nie som výnimkou.

U mňa sa momentálne jedná o pasivitu, ktorá ma kvári, veľmi ťažko sa mi prekonáva do činnosti, vlastne si už pár týždňov neviem ani predstaviť, že by som dostatočne zvládol nejakú tú prácu. Dosť ma to v poslednej dobe umára, ale v zásade tie myšlienky aj zaháňam, pretože na mňa pôsobia úzkostlivo v súvislosti s mojou perspektívou do budúcna. Som celkovo rád, ak sa postarám sám o seba a spravím aj čosi máličko navyše. Pri fajčení na balkóne sa mi vybavujú nepríjemné hlasy, vstávanie a zaspávanie je nič moc a to najmä pre ich časovú dĺžku. Mám naordinovaný kopec liekov na F25, ale zdá sa, že vo mne vyvolávajú skôr únavu, "oťapenosť", snáď detinskosť. V doobedí tak skôr prežívam ospalosť, zvláštne, že v súvislosti s nervozitou po cigaretách...

Inak je tu znova čas adventu a Vianoc, tak vám želám aby ste sa mali čo najlepšie a zvládli aj ten hunbuk okolo príprav na tieto sviatky.   

Ahojte. Tuto

Tuto, veľmi statočne to znášaš a si veľký bojovník. Veľmi Ti držím palce a chápem, že to máš ťažké. Ďakujem Ti aj za nás ostatných forumákov, žes znovu napísal. Neviem Ti síce účinne poradiť, ale máš moju podporu a účasť. Robíš krôčiky postupne dopredu a premáhaš sa, bojuješ. Tu platí: Zmyslom nie je nájsť zmysel, ale hľadať ho, alebo nie je dôležitý cieľ, ale cesta. Cesta je cieľom. Tvoje útrapy sú silným prejavom ducha, ktorý sa nehodlá vzdať a ktorý som vždycky tu na fóre obdivoval. Voľakedy si často propagoval psychohygienu a jej zásady, postupy - preto azda pomaličky aplikujúc tieto zásady smiem veriť, že sa Ti polepší. Dúfam v to. Nezabudni nám písať, hoci sa veci často opakujú, aj tak je dobré zdieľať sa. Zameraj sa na to, čo je krásne v Tvojom živote, a čo je pekného na tomto svete, niečo sa istotne nájde. Nech je Ti to pookriatím Tvojej duše. Cvič sa v nádeji, čo by stála na niekoľkých radostiach života. Myslíme tu všetci na Teba, nášho verného moderátora a hoci sa vyjadria aj ostatní, už teraz viem za nás všetkých povedať, že Ťa máme radi a držíme Ti palce.   

Historik, mnohé Tvoje uvažovania sa mi páčili a dal som Ti aj reputačné bodíky. Veru, mne osobne pomohlo, keď som si vsugeroval, že moje zhoršenia nálad nesúvisia s chorobou, ale sú len bežnou náladovosťou aj zdravého človeka, ktorý rôznorodo reaguje na podnety. Dospelí ľudia mávajú hocikedy zlý deň alebo dobrý deň, raz sa im darí, inokedy nie. Raz sú dole aj náladovo a sú hostílni, ako si to nazval, a inokedy sú hore a plní "chuti do roboty". Voľakedy mi to takto vysvetľovala aj moja psychologička. Vtedy som to ešte nevedel pochopiť, lebo som zhoršenie nálady asocioval automaticky s prejavovaním sa svojej choroby. Ale akonáhle sa to človek naučí takto neasociovať, tak pochopí, že môže mať aj zlú náladu, a pritom sa nič takého dokopy nestane, proste sa to pretrpí a zas vyjde slniečko. Gratulujem inak k darčekom, zborníku a diplomu.   Držím Ti palčeky, nechže sa Ti darí, si veľmi zručný a šikovný, tak Tvoje svetlé chvíľky môžu byť naozaj nielen príjemné, ale aj tvorivé a plodné. Drž sa, historik!   

Mischelll, o mojej diagnóze vedia len bratia a rodičia, a myslím ešte že moja krstná, lebo tá ma bola voľakedy s mamou pozrieť aj na Mickiewiczovu, keď som bol hospitalizovaný. Inak z rodiny asi nikto, niektoré sesternice asi tušia, hoci možno nevedia konkrétne diagnózu. Ale tieto vedia, že som bol hospitalizovaný a že z dôvodu psychických problémov. Ďalšia rodina to už nevie, netuší ani diagnózu, ani akékoľvek moje minulé či súčasné problémy. Najvýznamnejším rodinným príslušníkom, ktorý sa o mňa stará, bola a je moja mama, ktorá so mnou dlhé roky chodila aj do BA k psychiatrom, chodila ma navštevovať do nemocníc, a tak vôbec. Tiež mi kontroluje lieky, nie je večer, čo by sa neopýtala, či som si dal lieky pred spaním. Je to taká moja opora, ktorá ma chápe a počúva aj moje klábosenie, keď sa jej zverujem so svojimi myšlienkovými pochodmi a problémami. Lepšia než denníček, ktorý mám vo Worde v počítači.

Kwecko, presne to sú tie myšlienky motivačnej literatúry, ktorých som sa načítal a veľa mi pomohli. Začal som s nimi v roku 2010 až 2011. Momentálne čítam Byrneovej Tajomstvo, čo je už klasika teraz... Ale ako som už vravel, mnoho z týchto kníh už zanedbávam, čo asi robím chybu, lebo ma častejšie zmáha pesimizmus v poslednej dobe, no navrávam si, že je to zimným počasím a nedostatkom slnečného svetla.

matej