Ako sa dnes máš? 4

Matej, som zvedavý ako to dopadlo. Daj vedieť!!!

No neviem, či tie tri držané palce neboli až priveľa, lebo ona ma presvedčila, že to vraj zvládnem.  

Rozhovor dopadol veľmi dobre, vzala to pokojne, dokonca s úsmevom, odovzdane. Mali sme spoločnú cestu mestským autobusom, tak ešte mi dohovárala a všelijako argumentovala. Ona má vynikajúce presvedčovacie schopnosti a vie mi to podať tak, aby som si viac veril. Má akýsi taký prirodzený dar na to. Ako mi vravela, sama o sebe veľa pochybuje a niekedy si dosť neverí, ale druhým sebavedomie vie veľmi dobre pozdvihnúť. Vymenovala viacero argumentov, prečo by som to mal aspoň na istý čas skúsiť. A vymenovala dôvody, prečo ich budem vedieť ja zvládnuť a tiež výhody, ktoré to so sebou nesie. Rozprávali sme sa veľa o zvládaní stresu. O nevýhodách vedúcej funkcie. Ona mi hovorila kopec svojich skúseností a dosť mi to pomohlo. Bola veľmi súcitná a chápavá.

Zatiaľ sme sa dohodli, že sa musím zoznámiť s našim novým manažérom a podľa toho, aký prístup ku mne on zvolí, tak sa môžem definitívne rozhodnúť. Po tejto dvojdňovke odchádzam na tri dni voľna domov akýsi optimistickejší a mám pocit, že si viac verím. Aj kolegyne mi vyjadrili podporu...

Ťažko povedať, či je to zase ďalší obrat mienky o 180 stupňov, aké zažívam ja veľmi často. Ešte tento obrat totiž nie je nijak potvrdený, ani nemá konkrétne dôsledky. Uvidím, ako sa to vyvinie. Ďakujem Vám, že ste mi držali palce a mysleli ste na mňa. Vážim si to a nebuďte zo mňa prosím sklamaní, že som taký ľahko presvedčiteľný a ovplyvniteľný. Verte, sám si túto vlastnosť vyčítam.

Prajem peknú stredu.  
Ahoj.
matej

Ahoj Matej, u mňa je to s tým sebavedomím podobne. Viem ho iným pozdvihnúť, keď je moje nízke. Človek sa niekedy rozhoduje na poslednú chvíľu a možno toto je práve pre teba znamenie kam sa v živote uberať. Každopádne Ti tu na fóre držíme palce. Určite to zvládneš.

Velmi pekna prilezitost (trocha nasilu, ale niekedy je to skratka osud) prekrocit svoj tien.
Zduchnut mozes kedykolvek - sanca je raz za cas.
Drzim palce, Matej.

Ahojte, priatelia!

V prvom rade chcem napísať Matejovi:

vôbec sa ti nedivím, že si sa nechal presvedčiť. Aj ja som ľahko ovplyvniteľná. Kedysi som nejaký čas robila i ja takú malú veducu na našom pracovisku /v úplne inej oblasti/. Nejaký čas som to zvládala, no po čase som si povedala, že stačilo a vrátila som sa na pozíciu radovej pracovníčky. Bola to dobrá skúsenosť.
Rovnako si myslím, že i Tebe to prospeje - aspoň si ohmatáš, či na to máš, či to zvládaš, či ti to za to stojí, či ti tá práca vyhovuje. Hocikedy môžeš prísť za manažérom a povedať mu: "mám s tým problém, už to robiť nechcem". V živote treba výzvy prijímať a nebáť sa ani výziev a ani príp. zlyhaní. Nič sa nedeje. Tak sa spoznávame, tak zisťujeme na čo máme a na čo nie, čo chceme robiť a čo nie. Takže nemaj z toho strach. Že máš predtým určitý rešpekt a pocit zodpovednosti, že ťa to istým spôsobom zaväzuje je normálne. Neberieš to na ľahkú váhu, ale ver, mi svet sa nezrúti ani keby si to neskôr vzdal a ty budeš o skusenosť bohatší. A venovať sa a rozvíjať v inej oblasti? To môžeš aj potom, život máš pred sebou, si mladý. Pripájam sa k tým, čo ti držia prsty  

A ako sa mám? Zistila som, že po tých rokoch, čo s chorobou žijem, ju zvládam akosi lepšie. Neviem, hádam je to tým, že som dlhodobo na rovnakých liekoch a stav je dlhodobo stabilizovaný bez relapsov. Či som v mánii alebo depresii, oba stavy zvládam bez navyšovania liekov a bez nutných hospotalizácií. Nehovorím však, že ľavou zadnou. Samozrejme, že mám nanič dni pri depresii a pri mánii trpím bludmi, no spolunažívam s nimi bez väčších problémov. Akoby sa mi potvrdzovalo (nechcem to samozrejme zarieknuť a tak klopem na drevo), že schizoafektívna choroba je fakt liečiteľná.

Prajem všetkým pokojné dni!

ech, Matej, ty táradlo! Šak nám je jedno, kde robíš alebo akú prácu robíš! Hlavne že nestresuješ, vieš dobre spať a neprenasledujú ťa naši démoni. To je dôležité, nie to, či si sa dal alebo nedal presvedčiť Ujsť sa dá vždy. Kým som si nenašla terajšiu prácu, vydržala som na jednom mieste maximálne rok. Aj to s veľkým úsilím. Už mám za sebou 7 firiem.

***
Dnes som sa tak rozhliadla po našej firme s kľudom ľubovníka a došlo mi, že mnoho ľudí je tam na tom horšie ako ja. A ani sa to nesnažia riešiť. Výbuchy zlosti, zúfalé činy a nerozmyslené kroky... Som rada, že viem, čo mi je a môžem tak mnohým veciam predísť. Aj keď nie všetkým, ten nával adrenalínu je niekedy fakt nezvládnuteľný

Ďakujem Vám všetkým za podporu a povzbudenia. Posielam Vám objatie.

Dnes sa mám pomerne dobre. Včera som sa mal dosť zle, hlavne na večer. Zmocňoval sa ma pesimizmus, výčitky a menejcennosť. Bolo to spôsobené bratovou návštevou, ktorý je materiálne veľmi úspešný človek, a z jeho rečí sa cítim pri svojom chudobnom plate veľmi menejcenne a ako nula, ktorá nič dokopy nemá. Ale dnes je to lepšie, dnes sa dávam opäť dokopy. Doobeda som bol však moc unavený, vlastne som do nejakej jednej obeda drichmal. Potom som už bol aktívnejší, urobil som si kopec plánov, roztriedil myšlienky, urobil som si aj fyzicky poriadok vo svojej izbe a pozametal byt. Tiež som si naplánoval vianočné darčeky, ale žiaľ strednému bratovi ešte vymyslené nemám. Zaumienil som si tiež kúpiť nejaké nové rastliny do izby. Mám tri, z toho ten plazivý jano sa ťahá už veľa metrov všelikade. Je čas viac zozeleniť to tu. Prípadne si tu spraviť malú vianočnú výzdobu. Teraz sa idem venovať nejakému výpredaju, mám kopec kníh, ktoré vôbec nepoužívam a ani nechcem, tak ich reku rozpredám cez internetový bazár. Neviem však, či bude nejaký záujem. Minule som ponúkal aj zo štyri knihy, no predala sa len jedna.

Psychicky som na tom dnes teda lepšie. Upokojujem sa a povzbudzujem sa. Ešte sa musím dať aj hygienicky do poriadku, lebo zajtra idem na včelu Risperdal Consty. No jo, ďalšie 2 týždne za mnou, letí to. Pozerám, že tento rok mi to zase vychádza dobre a znovu mi nepadne včelička akurát do medzisviatkového obdobia. To je super.

Fyzicky ako-tak. Dnes som dokonca dodržal kilojoulový limit. Ale cvičiť sa mi moc nechce.

Celkovo však pociťujem akúsi nudu. Možnože len neviem relaxovať. Niekedy je tá nuda príjemná, len tak sa vyvaliť a nič nerobiť. Ale občas mi to vadí a zaváňa to vnútornou prázdnotou až. A to už pekné nie je. Zatiaľ to však až tak neriešim, aspoň dnes nie.

Prajem krásny večer a píšte, ako sa máte. Pozdravujem.
S úctou
Matej

Ahojte, drahí priatelia!  

Ja som teraz prechladnutý.  Bolelo ma hrdlo a včera to prešlo do nádchy. Dnes som nameral zvýšenú teplotu, 37,1 stupňov. Ale v ostatnom čase bývam dostatočne aktívny, robím domáce práce, lúskam orechy a dnes som s mamou uvaril polievku s kuracími žalúdkami. Tie žalúdky mi chutia.  Len minulý týždeň po dlhom čase som mal apatiu a depresiu a bol som z toho veľmi nešťastný. No potom som skúsil robiť nejaké tie domáce práce a ono ma to aj začalo baviť a všetok ten pesimizmus zo mňa opadol.  

Toto som čítal v knihe o strese:

Keď sme dlhodobo vystavení stresu, prejavuje sa to štvorako.

1) Máme vtedy negatívne emócie, napr. strach, hnev, smútok. (Emócia je to, čo cítime, čiže sú to subjektívne zážitky pohody alebo nepohody. Keď sa nás zmocnia negatívne emócie, je to nepríjemný pocit, a keď sú to pozitívne emócie, napr. radosť, cítime sa dobre.)

2) Hlavou nám bežia pesimistické myšlienky. Myšlienky necítime, ale môžeme ich sformulovať slovami.

3) Je to sprevádzané zmenou správania - apatiou, lebo v takom stave človek nemá chuť niečo robiť.

4) Máme telesné prejavy, napr. búšenie srdca, tras rúk alebo nôh, zvýšenie krvného tlaku, neostré videnie atď.

A emócie sa s myšlienkami navzájom podporujú a ovplyvňujú. Pesimistické myšlienky v nás vyvolávajú negatívne emócie, a naopak, keď pociťujeme tie zlé emócie, naša myseľ v kuse produkuje pesimistické myšlienky. Pri takých nepríjemných emóciach sa nedarí myslieť pozitívne.

Emócie sú ťažko ovplyvniteľné vôľou. Keď máme nejaký problém, keď sa niečoho bojíme, čiže máme strach, môžeme si povedať: "To nevadí, to nič nie je, veď všetko sa nejako vyrieši. Niet sa čoho báť." Môžeme sa snažiť ten nepríjemný strach potlačiť, ale ono to nefunguje. Emócie majú veľkú "zotrvačnosť."

Myslím, že depresia sa prejavuje rovnako ako stres /najmä v tých bodoch 1), 2) a 3)/.

Ja mám pri depresii spojenej s apatiou tie hrozne nepríjemné emócie (je to pocit nudy, smútok z toho, že som chorý, ale aj zlosť, že ma nič nebaví). A tieto emócie sa nevzájom ovplyvňujú s pesimistickými myšlienkami. Pesimistická myseľ prináša zlé emócie a ony zas podporujú tie pesimistické myšlienky. Stále myslím na to, že mám apatiu, že sa mi nič nechce robiť, že som chorý. A neviem sa z tohto začarovaného kruhu vymaniť. Ale párkrát sa mi to podarilo tým, že som nasilu začal niečo robiť. Aj pred pár dňami mi to tak vyšlo. Ono to spočiatku išlo veľmi ťažko, lebo som ešte stále mal tie nepríjemné emócie, ktoré vyvolávali apatiu, takže sa mi chcelo všetko nechať tak a nerobiť nič. Ale pokračoval som v práci, vysával som koberce, lúskal som orechy, utieral som prach, umýval som riad, obil som čalúnenú stoličku novou látkou, a tiež som nalial vodu do fľaštičiek a vsunul som do nej lístočky z dvoch kvetov, aby pustili korienky. Potom ich presadím do kvetináčov. A keďže tá moja pôvodná nespokojnosť vychádzala z toho, že nič nerobím, takto aspoň moje myšlienky sa zmenili na optimistickejšie, lebo som predsa všeličo robil, bol som aktívny. A tak pomaly aj moje emócie sa zmenili na príjemné, pociťoval som radosť z práce a celkovo som sa cítil dobre.  

U mňa je teda takáto cesta, ako sa dostať z depresie a apatie. Treba začať niečo robiť a ono ma to po čase aj začne baviť.  

Hej-hej, prinútiť sa treba. Mne to veľmi pomáha, ale ja sa musím prinútiť. Niektoré veci sa samy nespravia a potom som buď hladné alebo nervózne z toho bordelu Keď sme sa presťahovali do nášho bytu, jednoducho k tomu pribudlo plno vecí, ktoré spraviť musím a žiadna žiadna vnútorná diskusia sa nebere
Ale nie vždy to pomôže, stále a stále si musím aj vymýšľať nové prostriedky proti démonom. Nič nefunguje trvalo. Raz zbehnúť do minulosti a vyloviť niečo detské, potom do budúcnosti a spraviť niečo praktické alebo zbehnúť z cesty stereotypu a byť trochu aj viditeľne za blázna  

Dnes sa cítim celkom fajn. Cez víkend som mala dlhý rozhovor s človekom, ktorý ma už privádzal do šialenstva. Bolo to super, opadlo zo mňa hrozne veľa hnevu. Pochopila som, čo sa deje na druhej strane a zase som si ukradla trošku pokoja  

Ahoj forumáci  

Veru, historik, dobre si to popísal, lebo presne tie príznaky stresu sa vo mne v poslednom čase dosť manifestujú. Napríklad v nedeľu ma schytila v práci taká apatia, negatívne emócie, pesimistické myšlienky, neostré videnie, zamyslenie až zahmlenosť pohľadu. Cítil som sa aj unavene, emočne vyčerpane, prázdno. Mal som chuť sa resetovať alkoholom, čomu som nakoniec odolal. Potom ma to schytilo aj v pondelok večer, kedy sa už prejavila aj nechuť sa snažiť, a akési znechutenie zo všetkého, pocity menejcennosti a túžba zblázniť sa, vykašľať sa na všetko a zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti. Uf. Stáva sa mi to teraz pravidelne, doktor už aj ide nabudúce dať spraviť mi krvný obraz a hladinu valproátu sodného. Často to je spustené počasím, nedostatkom slnečného svetla, aspoň si to myslím, lebo sa to snažím nejak logicky vysvetliť, keďže keď si príčiny vysvetlím, tak sa mi to ľahšie znáša.

Občas je to spustené stresom, záťažou, predvianočným zhonom a tlakmi.

Skúšam to eliminovať tým, že som si komplet prešiel, čo budem robiť a čo budem musieť vedieť urobiť po povýšení, a zistil som, že to nie je také hrozné, preto mám dôvod to brať pokojne. Čítam si tiež Carlsona "Môžete byť šťastní, nech sa deje čokoľvek". A tiež od Carlsona "Netrápte sa pre maličkosti". Sú to dobré knihy, len sa mi teraz ťažko čítava, je to pre mňa ďalšia záťaž, takže to vnímam len pomaly a postupne. Tiež stres sa pokúšam eliminovať tým, že si robím podrobný rozvrh, čo zákazníkom odporúčať, keď si pýtajú rady. Totiž počas posledných týždňov a mesiacov mi je zaťažko aj radiť ľuďom a robiť proaktívny predaj - myslím že som sa v tom zhoršil pod zvyšujúcim sa tlakom iných okolností. Tak si robím taký písomný prehľad, ktorý by ma mal uviesť do obrazu a malo by byť pre mňa radenie zákazníkom ľahšie a menej stresujúce, ba dokonca mám ideál, že by mi to malo robiť radosť, ako kedysi.

Včera som zaspával v smútku a v "drsnom psychickom rozpoložení". Ráno som ešte vyspával do jedenástej. Potom som sa už psychicky mal čoraz lepšie a začal som byť aj aktívnejší, celkom dobre som sa vychystal hygienicky a bol som aj vonku, napr. u holičky a v banke. Teď sa mám pomerne pokojne. Fyzicky je to zhoršené, pribral som kilogram, jeden centimeter, ťažké trávenie, krv a tak. Ale inak sa dá, si myslím.

Celkovo to beriem optimisticky. Najlepší pokrok, ktorý u seba cítim, je, že aj v čase psychickej krízy sa teraz už dokážem povzbudzovať tým, že mi stačí sa poriadne vyspať (stratiť tak kontinuitu so svojím temným myslením prerušením vedomia na dlhší čas) a mne sa stav polepší. Aj včera som sa tým riadil a stále som si vravel, že zajtra sa možno budem cítiť inak. A vyšlo to. Aj v nedeľu som mal tú apatiu a mŕtvolnosť, ale povedal som si, že je to z počasia, tak som sa upokojil, nejak som svoj stav akceptoval a nechal nech odoznie sám. A nevŕtal som sa v ňom, len som si ho precítil a prežil. Vidím v tom určitý progres.

Aj ja vidím, historik a kwecko, riešenie často v tom prinútení. Najmä keď sa dám hygienicky do poriadku, tak už to mi veľa pomôže mať lepšiu náladu a sebavedomie. Historik, prajem Ti skoré uzdravenie z nachladnutia.  

Držím Vám všetkým palčeky, majte sa čarovne.  Ahoj.  
S úctou
Matej
 

Ahojte,

bol som dnes u psychológa, o všeličom sa rozprávali...a povedal mi že mám dve možnosti a je na mne ktorú z nich si vyberiem:

a) budem sa stále ľutovať, nadávať aký som unavený a budem sa "báť plávať v mori", alebo:
b) zoberiem zodpovednosť za svoje činy a postupne skúsim, čo dokážem a "skúsim v mori plávať napriek tomu že sú v ňom žraloky.

Tak si asi vyberám druhú možnosť, aj keď bude to chcieť veľa úsilia a premáhania. Osobne si tú druhú možnosť predstavujem tak, že aspoň sa skúsim ponoriť do otcovho účtovníctva, blíži sa koniec roka tak by som bol aspoň trochu užitočný a zabudol na svoje malicherné problémy. Túto časť účtovníctva nemám prebádanú ale aspoň to skúsim, aspoň budem mať nejakú činnosť. Možno sa to aj podarí...

Čo sa týka priberania, tak mám zas o kilo navyše, to mám asi preto, že mi chutí sladké. Snáď po znížení olanzapinu to bude lepšie a zase schudnem, lebo teraz sa mi to nedarí napriek tomu že 3x týždenne chodím na spinning.

Zároveň som bol aj u obvodnej tak mi hovorila o možnosti vybaviť si invalidný dôchodok. Vraj je to teraz tak, že môžem pracovať aj keby som mal invalidný. Máte s tým niekto skúsenosti? Mal by som aspoň nejaké peniažky navyše s otvorenou možnosťou zamestnať sa.

Takže asi tak čo sa týka dneška. Celkovo sa cítim menej unavený napriek tomu že som bol celý deň po doktoroch a po nákupoch. Aj nálada je taká ustálená a v celku dobrá. A ešte sa pochválim, dostal som pokutu za parkovanie, čo už  

Bolo raz jedno zvieratko, ktoré nikdy nezažilo Vianoce...

http://zasmejsa.com/videa/zobrazit/66464/najmilsie-vianocne-video/?lang=sk