Ako sa dnes máš? 4

Tuto napísal:
U vás ako? Ste proaktívny, alebo to s aktivitou nie je "ono"? Alebo niekedy raz tak a zas naopak?
Tuto

Ahojte  
tak u mňa je to z aktivitou ešte nie tak dobre ako by mohlo byť....mám takú skúsenosť, že zo sestrou sme robili tu istú prácu a ona vždy skončila prvá....ako čo sa týka minulosti to som neriešila, ale teraz keď to môže byť aj z choroby tak ma to zaujalo...proste ja som si myslela, a aj si myslím, že nemám žiadne veľmi viditeľne príznaky, ale to, že som pomalšia to je fakt .... no môže to byt aj v tom, že nie som tak šikovná ako sestra, aj keď je mladšia.....no musím sa priznať, že v poslednom čase som bola trochu aj náladová...alebo neviem ako to nazvať možno je to až príliš silne slovo, ale iné ma nenapáda....súviselo to s tým, že som po sebe 2 noci zle spala (okolo tretej som sa prebudila a bolo mi horúco a nevedela som zaspať a ešte aj komár mi bzučal okolo ucha) tak potom som bola táka nervóznejšia a naštvaná....Ale aby som sa vrátila k otázke tak snažím sa byť viac proaktívna, ale na to potrebujem ideálne podmienky spánok atď....

A čo sa týka včerajška tak som si dosť oddýchla, bola to skratka klasická nedeľa  

Ahojte,

Dnes som bol u psychiatričky a povedal som jej, že pociťujem zlepšenie, ale bývam veľmi ospalý a pasívny. Stiahla mi liek Trittico z 2/3 na 1/3 tablety. Ak to vraj bude dobre, nabudúce sa dohodneme na znížení Olanzapinu. Snáď mi bude dobre a časom si nájdem prácu aj vzťah. Tento rok je asi prekliaty, úplne sa mi zmenil život...Ale si je na čase nepozerať na minulosť a tešiť sa na budúcnosť. Myslieť pozitívne aj keď mi to nejde...

Tuto napísal: U vás ako? Ste proaktívny, alebo to s aktivitou nie je "ono"? Alebo niekedy raz tak a zas naopak?

Nóóó, vlastne je to u mňa biedne. Väčšinou mám plné ústa rečí o proaktivite, veľa si píšem plánov, ale keby som mal jak voľakedy za starých časov si zase písať krátke hodnotenie svojej aktivity na konci každého dňa, tak by som videl, ako málo som činorodý. Keď som v práci, tak to zaberie celý deň... ráno o 7:00 vstávanie, o 8:00 odchod, 21:40 príchod domov a 22:30 nočný spánok. Čiže nič extra nestíham. A keď mám voľno, tak sa venujem zväčša neproduktívnym veciam. Napríklad, ako je už o mne známe, nejaké tie hodinky venujem PC hrám, ako napríklad aj včera. Trochu si čítam, obzvlášť obľubujem surfovanie a čítanie článkov na internete. Ja vlastne totálne patrím k tým ľuďom, ktorí si nevedia predstaviť život bez počítača. Neviem, čo by som robil bez internetu. Je to základ mojej aktivity (alebo skôr lenivosti?). Občas spravím niečo produktívne, že napíšem blogový článok, alebo tak. Ale je to zriedkavé v súčasnosti. Skôr naozaj len zbežne net, čítanie, hranie sa, v telkáči len občas niektoré seriály, a to je asi tak všetko. Ostatné sú len drobnosti. Dlho som sa učil byť s touto mierou aktivity spokojný, lebo som si vždy želal byť proaktívnejší, efektívnejší a produktívnejší. Ale to funguje len do istého bodu, kým sa to nestane pre nás zhubným kvôli vyvolávaniu dojmu, že sme akože neschopní alebo že sa málo snažíme. To už potom treba dbať na podobné rady, aké tu vravel historik (mimochodom, kdeže si sa nám podel, historik?, chýbaš). Ten písal o spokojnosti aj s málom a že máme právo mať aj jednoduchší režim dňa. A že na tom nie je nič zlé. Ja som si po istom čase uvedomil, že pravdepodobne sa veľmi ťažko dá dosiahnuť pocit šťastia na tomto svete, a ak hej, tak naozaj len prechodne, vo vlnách a nedôsledne. Ale to, čo už môžeme asik dosiahnuť tu a o čo sa treba usilovať, je dosiahnuť vo svojej psychike a osobnosti mier, akýsi pokoj. Vyrovnanosť a akceptácia. Je to pre nás chorých myslím ťažké, ale je to ľahšie dosiahnuť, než pocit šťastnosti. Detaily sú však už na dlhú diskusiu a to sa mi teraz ťažko ide rozvetviť, takže to ponechám iba ako myšlienku, ktorú som mal na srdci ako svoj príspevok do debaty na tému "proaktivita". Hm.  

Takže proaktívny moc nie som, hoci ma to niekedy ešte vie trochu štvať. Ale mojím súčasným cieľom je práveže akceptovať, že zatiaľ takáto podoba môjho bežného denného režimu stačí. A má stačiť. Nebuďme na seba takí prísni, nesmieme si zamieňať vyčerpávajúcu prísnosť s vítanou sebavýchovou. Preto ma o to viac štve, keď niektorí "zdraví" ľudia pozerajú na nás okom zdravého, takže je prirodzené, že sa cítime zle, keď nespĺňame ich očakávania. Tento problém je večitý a ako som pochopil z Tutových príspevkov, tak aj on ho zažíva občas v styku so svojimi rodičmi. Riešenia typu osveta sú dôležité, ale len ťažko sa to presadzuje. Pomôže v praxi asi skôr naša schopnosť odpustiť a tým sa trpezlivo oslobodiť od výčitok okolia, lebo my veľmi dobre vieme, že by sme mnoho chceli a nemôžeme. To nie je naša vina a musíme to dobre vedieť aspoň my sami. Hlavné je, že sa snažíme a že sme nerezignovali na život. Niekedy proste sa musíme mať trošku radi aj my sami, aby sme mohli budovať vzťahy s inými a mať pre nich trpezlivosť, keď nás atakujú ich vlastnou netrpezlivosťou... A vývoj miery našej proaktivity následne korigovať a debatovať jednak s vlastným zmyslom pre sebavýchovu (s osobnou túžbou byť činorodejší) a jednak s lekárom, psychiatrom a s medicínou v širšom zmysle. To sú také dva styčné body, ktoré dokážu odhadnúť, čo je iba lenivosť a čo už je z povahy ochorenia.

Jááááj, koľko som toho zase napísal, prepáčte.  Dúfam, že nie až tak o ničom, ako obvykle.  

Držím palce.
Matej
 

Ahojte, máte niekto skúsenosti so znižovaním antidepresív? Ako som písal, od pondelka ich mám o polovicu znížené. Bol som tri dni v pohode, no dnes od rána hrozná depka, únava, plačlivosť, neviem čo mám robiť...

mimoriadne nepravdepodobne , zeby ta depka bola vplyvom 3 dnoveho znizenia AD na 1/2.
tak ako treba na dosiahnutie efektu AD niekolko tyzdnov, tak sa vysadenie prejavi tiez za taku dobu.
najskor autosugescia...

Môže byť aj autosugescia, ale jak kukám aj po ľuďoch z môjho okolia - hnusné obdobie je momentálne. Aj "zdraví" sú zlostní, podráždení, vyčerpaní a labilní... Je to blbé obdobie na redukovanie liekov.

Čo pomáhalo mne bolo také presvedčovanie samej seba, že moje pocity sú spôsobené len a len tým, že som zredukovala lieky. Že to proste musím prečkať a bude to ok. Dalo mi to taký kľud a nádej, že to zvládnem. Že je to jednoducho absťák a treba vydržať Ono potom vždy prišla nejaká dlhšia svetlá chvíľka a to mi dávalo čoraz väčšiu silu.

Ale ak sa na to necítiš, nenechaj to prerásť!

Držím palec!
(len jeden, ostatné musíš zvládnuť sám )

Tento týždeň som prežila celkom v pohode. Porobila som pár vianočných ozdôb, sú celkom haluzné, bola to sranda :)Tiež som poslala svoje kresby do takého miestneho klubu amatérskych výtvarníkov a teraz čakám na verdikt  
Spravila som si smajlíkový denník, a zistila som, že najkritickejšie obdobie mám okolo obeda, tak sa vtedy snažím nerozčuľovať a vyhýbať sa ľuďom, o ktorých viem, že sú v práci zásadne vždy akčne mimo kontext. Pijem ten Kocúrov ľubovníkový čaj už druhý týždeň, a som o dosť kľudnejšia. Už sa so mnou aj šéf začal baviť priateľskejšie a dnes mi dokonca vybavil zvýšenie platu, tak som happy    
Asi ho trošku heglo, keď som v návale tej svojej zlosti hlásala vo výrobe, že odídem do inej firmy

Tak tak, zatiaľ sa mi darí držať sa na uzde  

Ahoj  

Ako sa mám? V poslednom čase som akýsi tak trochu destabilizovaný. Nie v pravom zmysle slova, ale mám to nahnuté. Prežívam množstvo stresu a dosť ma to trápi. Ten ľubovníkový čaj, kwecko, skúsim aj ja. Dnes ma schytilo "chodenie po obývačke", lebo som strašne nervózny, ako vezme vedúca, že nechcem byť jej nástupca. Zvážil som rekvalifikáciu na úplne inú oblasť a teraz mám na to aj našetrené a už sa kurzy aj teraz začínajú. Len sa bojím, lebo ona to môže brať ako podraz, a teda osobne. A v práci všeobecne? To ani nejdem hovoriť, proste veľa stresu. Teraz mám už napísaný iný plán do budúcnosti, tak sa idem inak riadiť. Čas ukáže, či som sa dobre rozhodol, ale toto terajšie je už pre mňa zrejme passé. Samozrejme vianočné obdobie aj januárové ešte dobojujem, nemôžem im tam dať výpoveď, keď akurát je najviac návalu. Ale keď už bude kľud, už bude ľahšie zaškoliť novú silu. A ja sa poberiem na nové pláne života. Tieto sa už pre mňa načisto vyčerpali a nevidím v nich perspektívu. Nepopieram, že ma práca vlastne baví, resp. mám ju rád. Ale miera negatív prevýšila už tie pozitíva, ktoré boli prevažne citového a medziľudského charakteru, než faktického.

Psychicky som teda napätý, beriem viacej toho Oxazepamu a cítim sa inšpirovaný kweckom, že si môžem vypomôcť aj nejakými prírodnými čajmi, aby som bol pokojnejší a lepšie zvládal tento predvianočný ošiaľ, ktorý sa každým dňom u nás stupňuje. Teraz asi pred 45 minútami som si dal Oxík a zdá sa, že som vskutku pokojnejší a už nemyslím len na obavy z vedúcej a obavy, či moje plány na rekvalifikáciu vyjdu. Ale už môžem asi mať aj normálny večer a pekne pokojne nažívať v nedeľu. Snáď. Nehodlám robiť nejaké namáhavé veci, skôr iba tak leňošiť, nejaká tá kniha, občas hra, azda cvičenie, ak sa mi bude chcieť. Nebudem nič siliť. Ani som nikde dneska nebol, tatino išiel na prechádzku a hneďka mi aj vybral mince do pokladne, takže som nemusel ísť ja. To mi veľmi pomohlo.

Fyzicky - bolí ma hlava, no včera bolela viac. Trávenie relatívne dobré teraz. Včerajší megabombastický mcdonald sa strávil cez noc celkom prijateľne a rýchlo. A zatiaľ som na váhe prírastok z neho neznaznamenal. Skôr úbytok, ale podľa mojej skúsenosti len prechodný. Dneska som zjedol 8100 kJ, a to som od obeda nič nejedol. Mal som totiž pizzu. Našťastie nie som hladný z nejakého podivuhodného dôvodu, takže super.

Celkom sa tu dobre triedia myšlienky. Ste mi ako taký druhý denníček s prirátanou výhodou, že ma niekto aj možno číta, a tým ma snáď aj tak trochu pochopí. Niekedy túžba byť vypočutý a pochopený je dôležitá...

Ďakujem a želám Vám pekný večer a ešte krajšiu nedeľu. Ahoj, priatelia.
S úctou
Matej

Ahoj Matej, vidím, že máš hektické obdobie, dúfam, že ti všetko dobre dopadne. Je lepšie, keď máme prácu, ktorá nás baví, ale hrozne dôležité je aj mať v práci kolektív, ktorý nás nestresuje. To je tuším ešte dôležitejšie. Ako šéfa by ťa kolektív stresoval stonásobne viac... Jak to zoberie šéfka je podstate jedno, nemôžeme si dovoliť trpieť... Hehe, raz som dala výpoveď po tom, ako mi šéfka vylepila facku za moje depresívne reči To bolo v 2008, a dodnes si vymieňame správy na FB  

Ale na ľubovník bacha! Bije sa s mnohými liekmi vrátane antidepresív a antikoncepcie :)Tak prečítaj všetky interakcie v tvojich príbalových letákoch.

Držím palec, ale len jeden!

Ďakujem, kwecko. Veľmi ma Tvoje slová oslovili a povzbudili. I keď stále sa strašne prestrašne zajtrajška bojím. Stále si to v hlave rozprávam, ako jej to poviem a aké slová použijem. Už som raz s ňou hovoril o výpovedi, a ona to vtedy brala veľmi osobne, až plačlivo a výrazne ma presviedčala veľa hodín v kuse. Bojím sa moc, že bude plakať, alebo sa naštve, že som ju podrazil a podobne. Dlho do noci, minimálne od desiatej do jednej som sa prehadzoval na posteli od stresu, že čo jej poviem. Dnes celý čas stále na to myslím a veľmi ma to trápi. Neviem riešiť nič iné už. Chytá ma už podráždenosť a hnev - mám pocit, že o chvíľu vybuchnem a keď je to zajtra budem hovoriť, tak jej to poviem príliš asertívne, a nie milo a upokojujúco, ako som pôvodne plánoval. Ale to robí ten tlak. Už sa mi aj snívalo, že som bol destabilizovaný, že som reku rozbíjal okná na ulici. Zviera mi brucho a cítim fyzické tlaky v hlave. Ono to totiž nie je len tak ledajaký kolegiálny vzťah, ale velice osobný a priateľský. A to ma momentálne v ďalšom posune v živote zväzuje, hoci vlastne by nemalo, lebo ona tak či tak odchádza do inej prevádzky, takže by sme od januára tak či tak už spolu nerobili. Nemalo by to teda brať tak tragicky. Len akurát že jej to poviem pár desiatok minút predtým, ako má prísť manažér, ktorý celú vec má definitívne doriešiť. Ach. Z toho Samsungu to bolo ľahšie odísť, tam som nebol s nikým v osobnom styku.

Tak takto sa aj dnes mám. V strachu, úzkosti a v obavách i napätí.

Držte palce, alebo aspoň teda ten jeden, ako kwecko. Ahojky.
matej

Držím palce, nech to dobre dopadne  

Och, no s tým prehrávaním rozhovoru to je vždy moja nočná mora! To furt len meníš a opakuješ a zabúdaš jak to bolo... Vždy ma to len doplete. Rada si normálne spíšem takú osnovu, že ako chcem rozhovor viesť, na čo nemám zabudnúť. Som taký "debilníčkový typ", čo už Ale dá mi to taký kľud pred spaním: Tam to mám na papieri, ráno si to prečítam a bude to ok. Lepšie sa spí  
Môžeš to tiež zaviesť tak, že už dlho rozmýšľaš, že povedieš svoju karieriu inou cestou. Že jediné, čo ťa tam držalo bola ona ako dobrý šéf, a nová pozícia by ti nepriniesla to, čo naozaj chceš. A že máš svoje roky a chceš sa venovať inej sfére, v ktorej chceš ešte niečo dosiahnuť Ak ste mali priateľský vzťah, určite ti popraje veľa šťastia a úspechov  

Držím ti ten jeden palec, to už sú s Dreamerom 3, a to je viac jak dosť!