Ako sa dnes máš? 4

Ahojte, drahí priatelia!  

Matej, relax je určite veľmi prospešný.  Ono by to bolo dobre, keby sme boli činorodí. Je to škoda, že sa nám často nič nechce robiť.  Ale oddychovať je naozaj dôležité, lebo predsa ak si naplánujeme kopec roboty, že nám to až prerastá cez hlavu, budeme tým hrozne deprimovaní. Zmocní sa nás úzkosť a budeme pociťovať tieseň. Z toho množstva povinností, ktoré si uložíme, sa privalí poriadna depresia aj s apatiou a v takom prípade sa nám už vonkoncom nič nebude chcieť robiť.  Po tom nasleduje nespokojnosť so sebou samým, výčitky a aj strach z možného relapsu. Takže pokiaľ nemáme tendenciu byť veľmi aktívnymi, asi je lepšie dať si pokoj a nenútiť sa silou-mocou do rôznych činností. Myslím, že my všetci mávame také chvíle, keď sme plní energie a máme chuť, máme motiváciu niečo užitočné vykonať. Takú náladu aj využijeme, vtedy si môžeme všeličo naplánovať a hor sa do plnenia svojich plánov!   

Inak, ja mám dnes taký deň plný aktivity.  Už som dvakrát cvičil, vyvenčil som psa a potom som behal. Tam za obcou som sa vydal smerom k potoku, preskočil som cez neho a prišiel som na pole na kopci. Na druhom konci som zbadal poľovnícky posed a napadlo ma zájsť k nemu. Tak som vykročil tým smerom. Išlo sa mi dosť ťažko, lebo som už bol vybehaný a bolo treba kráčať do kopca. Takže som sa nevedel dočkať, kedy tam už budem. Napokon som k tomu posedu dorazil a vyliezol som naňho. Lenže ja sa necítim dobre v takých výškach, preto som stade rýchlo zliezol a šiel som naspäť. Ale tam je taká cestička popri potoku a tou som sa vybral. Potom som sa vrátil k potoku, zase som cez neho preskočil a striedavo behom a krokom som sa vypravil domov. Takže taký som ja dobrodruh, takto som sa chvíľu túlal prírodou.

Keď som sa vrátil domov, pocítil som hlad. Tak som sa pustil do vyprážania zemiakovo-cuketových placiek. Dobre sa mi vydarili a pekne som sa nimi nasýtil. Jedol som ich so smotanou. 

A teraz som tu, na internete, na našom fóre.

Takže nemali by sme sa zbytočne znepokojovať, keď sme pasívni a do ničoho sa nám nechce. Lebo to je kontraproduktívne a ešte viac nám to zhoršuje náš stav. Mali by sme si brať príklad z reginy. Veď ona nám písala, ako pozitívne rozmýšľa.  



Asi si treba povedať: 

"Dnes na mňa doľahla apatia, asi toho veľa neurobím a budem sa nudiť. Tak to musím trpezlivo prečkať a zase sa to zlepší."

Kedysi párkrát som sa v takej apatii snažil niečo robiť, ale išlo to naozaj ťažko. A teraz to už ani neskúšam. Len ležím a nudím sa. Neviem, možno je lepšie trochu sa pousilovsť a vyskúšať nejakú jednoduchú robotu. Včera som na nete našiel nejakú diskusiu o zlej nálade. A niektorí tam napísail, že oni, keď sa im nič nechce robiť, snažia sa niečo vykonať a potom z toho majú radosť a zlá nálada pominie. 

Ale, ako viete, ja v stave depresie pozitívne zmýšľať nedokážem.  Naopak, oddávam sa zármutku a pravdepodobne práve preto sa u mňa tá zlá nálada drží tak dlho.  Takže mám na sebe čo zlepšovať. Vždy myslím na reginu, ona je môj vzor.

Dobre, že máme toto fórum, lebo tu si vymieňame naše skúsenosti a navzájom si radíme.  
    
historik

Parádny deň, historik.  Ja také vidiecke cesty do prírody moc nepoznám, akurát tak skočím niekedy do nejakého nákupného centra alebo sa poprechádzať po uliciach plných smogu.  Veru, regina super. Aj liam, každý kto sa usiluje o pozitívny prístup. Svojho času som veľmi obdivoval aj Tuta, len teraz neviem kam sa tak dlhodobo podel, čo ma mrzí. Chýba mi tu.  Každý z Vás mi tu niečo dáva a dal. Mám z Vás všetkých radosť.  

Dneska som plný demotivácie. Chytá ma apatia. Včera som preležal celé poobedie a spal. Dnes doobeda rozmýšľam, ako naštartovať svoju motiváciu, keďže mi strašne veľa vecí príde zbytočných a nehodných svojej námahy. Zdá sa mi mnoho ako strata času, ako niečo čo nemá svoj význam a je to defacto na nič. Neviem, čo si mám odpovedať na základné otázky ako: "Čo stojí za to? Čo stojí za námahu? Kam sa uberať, aby moje úsilie malo význam a sprievodné obety boli hodné výsledku?" Takže som trochu apatický a rozčarovaný.

Čítam si motivačnú literatúru a čakám, či ma nakopne. Idem si do denníka spracovať nejaké ciele na ďalšie obdobie. Som zvedavý, ako to dopadne.

Držím Vám palce a želám pekný deň.
S pozdravom
Matej

Ahojte ľudia,
Tak som akosi prežila víkend :DBol naozaj plný a ubehaný. V sobotu sme dávali dolu klímu kvôli opravám, boli sme pre rámy na obrazy, potom kúpiť od kamošky hus, hneď odtiaľ gratulovať synovcovi no a potom domov - čistiť hus :DV nedeľu sme ju hneď upiekli a poviem vám - lepšia ako v Slovenskom Gróbe (raz sme sa tam s Kocúrom vybrali a dali nám len kožu! Boli sme hrozne sklamaní!) No a potom sme išli na jednu zrúcaninu a tam sme okukávali, kreslili a hľadali artefakty. Neverili by ste, koľko glazúrovaných črepov sa nachádza na takých zrúcaninách! Haldy!

V robote sme nabehli na sezónu, takže strach a hrôza. Už teraz vidím tie katastrofy, čo nás čakajú po náboroch nových ľudí :(Ale cítim sa oveľa lepšie a mám aj neporovnateľne väčšiu chuť do práce, keď sme teraz už presťahovaní naspäť do kancelárie, ktorá nehučí, nevibruje a kde aj počujem, čo sa deje.

Je mi trošku smutno z toho, čo sa zo mňa vykľulo  Už nie som taká neviditeľná ako kedysi, čo je síce fajn, ale vôbec sa mi nepáči, kam smerujem. Nikdy som sa na nič a nikoho nehnevala, vždy mi všetko bolo jedno, nestarala som sa. Celý život som bola buď v depke alebo apatii. A teraz, keď sa zo všetkého mám tešiť, som zlostná ako fúria  Všetko mi vadí, najradšej by som bojovala so všetkými, všetkým a všade. Ešte aj keď sa nič nedeje, mozog si vymýšľa konfliktné situácie a poďho bojovať a bojovať a bojovať a bojovať  a bojovať a bojovať a bojovať a bojovať a bojovať a bojovať....   Som zlostné kwéčko a neviem to kontrolovať :(Tak z toho mi je trošku smutno. Neviem ako z toho von...

Ale inak mi je fajn, v práci sa darí a včera som aj trošku kreslila - Mortyšu z Addamsovcov. Takým mojim štýlom. Chcela by som sa vrátiť ku kresleniu a maľovaniu, ale hrozne málo času je na to. Doma treba porobiť veci, s Kocúrom na výlety chodíme, za rodinou treba zájsť, priatelia sa ozývajú... Musím to nejak zorganizovať

Každý deň si prečítam vaše príspevky a je to fajn. Mám rodinu a Kocúra a kamošov, ale mnoho vecí sa im nedá povedať, lebo sú z toho potom ešte nešťastnejší, ako ja. Keď tu čítam veci, ktoré prežívam aj ja, je to taký fajn pocit, že to niekto pozná. že som akoby "v klube" Som naozaj rada, že ste tu

Ahojte, milí priatelia!  

V ostatných pár dňoch sa cítim veľmi dobre a mám všelijaké drobné plány a s radosťou ich plním.   Dnes som dvakrát vyvenčil psa a aj som behal vonku. Moja trať meria asi tak necelých 2 km, je to cesta za našou obcou a tam ja behávam. Okrem toho som 2-krát cvičil doma na koberci. Pozrel som si jeden dokumentárny film o histórii, a tiež dokument o emóciách. To je seriál o emóciách, ktorý vysiela televízia ČT2, ale ja som to pozeral v archíve na webe. Ešte si chcem pozrieť dve predchádzajúce časti. Pripravil som si šalát z mrkvy a hrášku. Doňho som dal smotanu a trochu majonézy. A vypražil som si vajíčko s klobásou. Trochu som umýval riad. Potom som nakŕmil psa a šiel s ním von. A pritom som vyhodil smeti. Keď som prišiel domov, umyl som topánky, ktoré teraz nenosíme. Už asi vyschli, takže ich môžem schovať. Takže aj dnes mám vydarený deň.

A včera som písal rozprávky. Už mám ďalšie dve takmer hotové.   To znamená, že na budúci rok budem mať, čo poslať do literárnej súťaže. No asi od toho dlhého písania som túto noc vôbec nespal. Podarilo sa mi zaspať až asi o desiatej predpoludním a vstal som okolo druhej. Ale som rád, že tým dvom rozprávkam už k dokončeniu veľa nechýba. Teraz mám z toho optimistické myšlienky.  

Matej, blahoželám ti k prekročeniu počtu 900 príspevkov!  



S pozdravom,
historik

Ahojte, drahí priatelia!  

Dnes som bol v knižnici. Zdá sa mi, že teraz sa tam cítim akosi lepšie, ako ešte v nedávnej minulosti. Ani nemám úzkosť, keď som ešte doma a chystám sa tam ísť.  Asi to tá vyššia dávka Serdolectu ma tak drží. 

Mal som aj takú krátkodobú apatiu a chvíľu som poležal v posteli prikrytý paplónom. Najprv som pri tom čítal jednu z kníh požičaných z tej knižnice. A potom to bolo iba také ležanie. Ale netrvalo to veľmi dlho.  No je pravda, že veľmi činorodý som dnes nebol. Dnešný deň mi prebehol akosi rýchlo. Ani som sa nenazdal a je preč.

Napísal som jednu básničku. Začal som ju písať pred pár dňami a dnes som ju dokončil. Včera mi mailom prišla pozvánka do Žiliny.  Tam sa bude konať slávnostné vyhodnotenie jednej literárnej súťaže, do ktorej som sa zapojil aj ja. Ešte neviem, či sa mi podarilo získať tam nejaké ocenenie. Oni totižto pozývajú všetkých zúčastnených, takže táto pozvánka ešte nesvedčí o tom, že som aj ocenený. Ale ja tam nepôjdem, lebo mi to nevychádza. 

Dnes večer som sa dlho prechádzal vonku. Najprv sám, bez psa, a potom aj s ním. On najprv nechcel ísť, tak som sa sám vydal do ulíc našej obce. A hneď potom som ešte vyšiel aj so psom. Ale malo to jednu chybu, lebo som veľmi intenzívne rozmýšľal. Pokúšal som sa vymyslieť rozprávku, ale na nič dobre som neprišiel. A celý čas som bol z toho veľmi frustrovaný.  Ja mám nízku frustračnú toleranciu. To mi povedala doktorka, keď som bol v nemocnici. To znamená toľko, že aj nejaký drobný neúspech vo mne vyvoláva silnú frustráciu. Primár mi povedal, že tú nízku frustračnú toleranciu mám z tejto choroby. Žiaľ, prejavuje sa to aj pri písaní. Najmä pri vymýšľaní príbehov. Kým všetko nevymyslím, som priam nešťastný a cítim to aj v tele. Ale zato keď na niečo prídem a potom to napíšem, mám z toho radosť. A veľké potešenie mi prinášajú ocenenia v literárnych súťažiach. Takže mám takýto koníček. Je síce pre mňa veľmi ťažký, ale keď sa niečo podarí, dodáva mi to pozitívne, optimistické myšlienky.  

Teraz sa teším na spánok. Prajem vám dobrú noc, tí forumáci, ktorí si toto ešte teraz pred spaním prečítate. 

historik

Ahojte, drahí priatelia!  

Dnes nemám veselý deň. Trochu som písal jednu rozprávku, ale zle to vychádza. Neviem vymyslieť nič dobré, nijaký podarený príbeh.   Som tým veľmi frustrovaný. A v takom stave frustrácie sa ťažko rozmýšľa. Asi dve hodiny som nič nerobil, len som ležal v posteli prikrytý paplónom. Ani som dnes ešte nebol vonku. Ale asi tam teraz pôjdem, no priznám sa vám, že sa mi hrozne nechce. 

Aj včera večer som písal jednu rozprávku. Zabralo mi to asi dve hodiny. A tak som sa pri tom vyčerpal, že mi celú noc bolo zle.  Ale aj tak tá rozprávka nie je dobrá.

Zajtra idem do stacionára. Dávno som tam nebol. A potom pôjdem k imunologičke. Užijem Dormicum, aby som sa vyspal. Už sa teším na ten spánok.  

historik

Ahojte, milí priatelia!  

Dnes je to u mňa s tou náladou lepšie.  Bol som v stacionári. Síce po ceste tam sa ma chytala melanchólia, ale potom to prešlo. V stacionári som sa cítil celkom dobre.  Bol som aj u doktorky a po návšteve jej ambulancie som sa vrátil do stacionára. 

Keď som sa vrátil domov, trochu som si zacvičil. Ale menej ako v minulosti. Keď si v tom cvičení dávam veľké normy, potom sa mi do toho nechce. Takže radšej cvičiť menej, ako vôbec nie.

A bol som aj v záhrade.

S rozprávkami je to už lepšie. Vyskúšal som brainstorming a voľačo sa mi asi aj podarilo vymyslieť. Ten brainstorming som robil sám. Dá sa to aj tak, samostatne a nie v skupinke ľudí. Ale už som z toho dosť unavený. Na dnešok by to stačilo. Ja sa budem snažiť teraz už viac nerozmýšľať, aby som si oddýchol a spal. Pokračovať vo vymýšľaní a písaní budem zajtra.

Včera večer som prečítal zopár rozprávok z knihy, ktorú som si požičal z knižnice. Ale ony sa mi nepáčili. Tá kniha nie je podarená. Aj dnes som ju čítal, ale ani som nedočítal to, čo som začal a nechal som to tak. Zajtra ju odnesiem do knižnice a požičiam si nejakú inú knihu. Zato som dnes zas prečítal jednu rozprávku z tej knihy Ondreja Sliackeho, o ktorej som tu už písal. Táto kniha sa mi páči oveľa viac.   

Takže dnes som mal celkom vydarený deň. Bol som aj nadšený, lebo v stacionári mi to išlo lepšie, ako minule. A takú náladu mám rád. Nebola to mánia, len taká radosť, že som všetko dobre zvládol. Síce na autobusovej stanici, keď sme s mamou čakali na autobus, ktorým sme mali ísť domov, som bol trochu taký skľúčený. Ale potom to prešlo a mal som také malé nadšenie. Takže tak je to so mnou. 

Teším sa na vaše príspevky, priatelia.    

S pozdravom,
historik

Ahojte, drahí priatelia!  

Dnes mám neskutočne ťažký deň.  Ledva vládzem písať sem. Ráno ma mama zobudila, že mi niekto volá. Išiel som k telefónu, a tam je organizátorka jednej celoslovenskej literárnej súťaže, do ktorej som sa zapojil. Ja som si už myslel, že tam nezískam žiadne ocenenie, ale ona mi hovorí, že porota bola nadšená mojou poviedkou a udelila mi 1. miesto.  Tak to sa, samozrejme, veľmi teším. No zároveň som z toho dostal taký šok, že doteraz sa z neho neviem spamätať a je mi zle.  Veru žiadna robota mi nejde. Takže som taký citlivý, priam hypersenzitívny. Užil som pol tabletky Atarax na ukľudnenie, potom ešte jednu polovicu, lenže to nepomáha. Som nesmierne rozrušený. Ale čo už. Aspoň to je dobré, že nie som súčasne aj vzrušený, ako to bývalo v minulosti v podobných prípadoch. Asi ma tá vyššia dávka Serdolectu nepúšťa do mánie. A pozitívum je, že ten stres prejde, pominie, ale pekný diplom, z ktorého budem mať radosť stále, zostane.

Ahojte kamaráti. Od štvrtka do pondelka som bol pri svojej priateľke Miške. Oslávili sme Miškine meniny, aj sme sa boli pozrieť na jarmok v meste, v ktorom Miška býva. Vystupovali tam na námestí Indiáni z Peru, ich vystúpenie sa mi veľmi páčilo. Bol som nadšený z ich vystúpenia. Miške som ako darček k meninám dal drevenú podkovu pre šťastie, drevený črpáčik, sviečky v mušliach a také srdce, ktoré vraj pôsobí proti nespavosti. Boli sme si sadnúť aj do cukrárne, dali sme si koláč, kávu a tak. Raz sme si dali aj colu. Ja som si od tých Indiánov aj kúpil 1 CD-čko. A ešte aj jedno-novú Jadranku, lebo sa mi veľmi páčia chorvátske piesne. Keď som išiel, cestoval od Mišky domov, tak som nešiel s vlakom, ale s Miškinými rodičmi. Miš. rodičia išli do tatier na dovolenku-na túry a tak.. A keďže moje mesto-mesto, v ktorom bývam - Spišská Nová Ves je nie až dak ďaleko od Popradu- Tatier, tak ma odviezli až ku mne na našu ulicu. Mamka urobila kávu M.rodičom zo slušnosti, oni ju vypili, dali si koláčik a išli smer Tatry. Miška je teraz týždeň doma s babkou. Môj kamarát vozičkár Martin je v popradskej nemocnici na ortopédii. Operovali mu nohu, včera som išiel s jeho otcom ho navštíviť do nemocnice, odviezol ma k nemu aj domov... Mamka mala koncom septembra narodeniny. Kúpil som je kyticu-2 karafiáty a jednu gerberu, ešte som dal mamke Raffallo. Od  sestry mama dostala pomôcky do kuchyne. Minule sa babka potkla na koberci-moja babka, tak spadla, že až k nám hore bolo počuť, ako spadla. Vykĺbila si ruku, nevládali sme ju ani dvihnúť, aj babke sa nedalo vstať, ani keby sa oprela o nás alebo stoličku. Zavolali sme potom sanitku, urobili jej rentgen ruky, dostala injekciu, potom na druhý deň-to si mamka dala péčko, išla mamka s babkou do Ortokomplet-u pô ortézu na babkinu ruku. Museli ísť do Ortokomplet, lebo v nemocnici už nemali ortézy. Potom babke tú ruku aj zaviazali. Minule sa niekto pýtal na Leponex. Ja ho užívam dlhodobo a myslím si, že je to celkom dobrý liek. Beriem ho poobede 1 tabletku, a večer 3 tabletky. Kedysi dávno som Leponex bral aj jednu ráno-ale to som kvôli nemu zaspával v škole, tak mi ho doktorka-už dávnejšie vysadila z ranných tabliet, ktoré užívam. Moja posledná psychiatrická kontrola dopadla celkom dobre, lucídny, introvert, a senzitývne vzťahovačný som stále. Niekedy si namýšľam, zapoznávam ľudí, som nervózny, ale na šťastie nijaké "hlasy" nepočujem, čo je dobré. Minule som vyhral filtračnú kanvicu, no ešte mi neprišla. Dúfam, že sa jej dočkám. Pustil som sa ešte do jednej súťaže a môžem vyhrať víkendový pobyt v Terchovej. Babka-otcova mama má narodeniny v ten deň, presne ako mamka. Babka-otcova mama už mala 83 rokov, čo je podľa mňa slušný vek. Prvú noc som u Mišky, kričal zo sna, a jej rodičia si mysleli, že je jej zle, že niečo má... Našťastie sa to nepotvrdilo, takže je to v poriadku. Ja vždy, keď idem niekam ďaleko tak mám také prvé noci-že vždy vykrikujem zo sna a nemôžem sa z toho dostať. Keď som raz bol s kamarátom Martinom v tábore v jednej obci v okrese PD, tak som tiež v noci zo sna vykrikoval. Martin to počul a pýtal sa ma, zo srandy.samozrejme, že či ma v noci rezali, že nemohol spať, lebo som ho tým krikom zobudil... S Miškou sme si dali aj cukrovú vatu-chutila nám. ale nebola na špilke, ale vo vedierku-jednu sme mali banánovú a druhú čerešňovú...Minule som našiel na internete-stále som bez práce na ID, prácu do chránenej dielne v Poprade. Zavolajú ma na výberové konanie a potom Vám napíšem, že ako to dopadlo. Dnes som poslal jeden e-mail firme KAUFLAND ako distribútor reklamných novín. Možno ma vyberú za distribútora... Takže asi tak... Majte sa krásne, píšte Vaše príbehy a básne. S pozdravom Robo.             

Ahoj  

Priznám sa Vám, ani sa mi sem nechce písať. Ale už som strašne dlho nič nenapísal, tak reku že musím. Prežívam dnes strašnú apatiu. Som ako nejaká chodiaca mŕtvola, ovca bez pastiera. Nič ma nebaví, nič ma nenadchýňa, všetko je prekliato nudné. Som aj psychicky, aj fyzicky unavený, vyčerpaný. V práci prechádzame na nový systém, takže musím chodiť na školenia v rámci nadčasu, okrem toho robíme kopec predinventúrnych príprav. Školu som musel zanechať, resp. prerušiť, lebo to kombinovať nezvládam. Dnes je mi vyslovene zle. Rozmýšľam, že si po inventúre vezmem dovolenku. Ale to je aj tak ešte nejaké tie dva týždne, a ja už umieram teraz. Mám ísť aj teraz večer na ôsmu na školenie, ale asi nepôjdem, lebo fakt sa mi to nedá. Doobeda na školení som bol čiperný a bavilo ma to, ale potom doma som vypol, doľahlo to na mňa všetko, na tri hodiny som ťažko zaspal a odvtedy otrandžený chodím hore-dole a nemám čo robiť, lebo ma vôbec nič, až frustrovane nič nebaví. Všetko je také fádne, nudné, plytké. Nič nestojí za to...

Často mám teraz v ostatnom čase chuť na sladké, na čokolády, zmrzliny, ale aj mastné mcdonaldy a podobne. Proste si doprajem nezdravú kuchyňu, keďže zajedam stres. Túžim sa opiť, ale nenachádzam taký alkohol, ktorý by mi chutil. V minulosti som skúšal všeličo, a jediné, čo môj krk ako-tak vypil bez dávenia bol vaječný likér Party. Ostatné alkoholy, čo som skúsil, ma veľmi dávili, aj víno. Pivo je samozrejme výnimka, ale to ma neopije. A ja potrebujem reset.

To rozhodnutie, či budem vedúci u nás, sa stále vlečie už 2 mesiace, nevedia sa k tomu vyjadriť. Dneska mala sa k tomu vyjadriť manažérka, tak uvidím, čo povedala... zistím to až v piatok, keď ideme do jazykovej školy prezentovať našu firmu.

Strašný fofr je v posledných týždňoch a ja som moc unavený. Ešte vydržím tú inventúru a potom trojdňovku a hurá na dovolenku. Budem sa týždeň vyvaľovať doma.

Psychicky sa mám teda takto, no. Fyzicky, nič sa nezmenilo. Stále zlé trávenie, nadúvanie, plynatosť. Obzvlášť v práci je to veľmi bolestivé, keď sa zohnem do zásob a začne ma duť, stáva sa mi to pravidelne aj 15krát za deň. Nemám pohodu.

Želám Vám pekný čas. Pa.
S úctou
matej

Ahoj priatelia  

Vzal som si na srdce túžbu Vám znovu dnes napísať, aby som informoval o zlepšení stavu. Mávam totiž sem-tam akési emočné vyčerpania, a dnes sa to poobede skombinovalo aj s fyzickou únavou. Teraz ku večeru zažívam oživenie. Po takej siedmej večernej som začal byť doma viac komunikatívny a prežívam už aj kladné emócie. Som tomu veľmi rád, je to skutočné zlepšenie. V práci takéto "vyčerpania" prichádzajú ako-kedy, sú jasne ohraničené, napr. trvajú len 2-3 hodinky. Dnes to trvalo výnimočne až celé poobedie. Som veľmi rád, že to vždy prejde, javí sa to ako nával záťaže a náhleho povolenia podpier mojej psychiky. Ale potom to vždy prejde po pár hodinách a zas sa cítim lepšie a vyrovnanejšie.

Neurotické príznaky mávam teraz hlavne tie obsesie-kompulzie, veľmi si robím zádery na prstoch a trhám a jem pery. Tiež klepocem nožkami, trasievam sa, proste fyzickými pohybmi "odvádzam" psychické napätie. Určite to poznáte, že reku čo myslím. Javím sa tak nervózny, ale zväčša to mávam pod kontrolou. Papám tie Oxazepamy, maximálne dve polky denne. Cez voľno si nedám vlastne žiadnu, čo zastupujúca doktorka ocenila, lebo si tak aspoň trochu robím odstup od závislosti na benzodiazepínoch. Nemyslím, že som od nich úplne závislý našťastie, zvyšovať dávku som si nemusel, aj v tie najnervóznejšie dni nepresiahnem 2 polky. A počas voľna väčšinou vydržím úplne bez Oxazepamu (čiže aj zo tri dni). Niekedy si však dám aj cez voľno jednu polku, lebo mi to trochu pomáha na červenanie. S pribúdajúcim chladom vonku mi horšie reaguje pokožka tváre, takže to týmto ukľudňujem.

Z psychotických príznakov - neviem, občas nejaké tie mínusové sa nájdu, plusové asi nie. Neviem, okolie na mne eviduje len neurotické veci a náladové. Psychotické som nejako neznaznamenal už dlhšie, a keď hej, tak už ani som to nepostrehol, pretože som žiaľ zabudol tak trochu tú teóriu okolo našich ochorení, takže keď sa mi objaví trebárs i schizofrenický príznak, už ho neviem ihneď identifikovať a po jeho odoznení naňho proste nemyslím a zabudnem naňho. Mám teda tak trochu znížené sebapozorovanie, čo zas takým negatívom zrovna nemusí byť. Vlastne aj preto som teraz tak dlhšie nepísal, lebo som sa venoval povinnostiam... a mal som málo času na skúmanie svojich intrapsychických záležitostí. Dokonca som ani nepísal do denníčka.

Školu teda prerušujem. Naozaj mi to za to nestojí, lebo som to nezvládal a ani ma to až tak nebavilo, a ani spolužiactvo nebolo extra prívetivé. Zostávam s nádejou, že si magistra niekedy dokončím, ale v tomto čase, keď sa rieši práca a kariérny postup, by som sa nerád vzdával práce, ktorá sa - ako viete - dnes tak ťažko zháňa. Verím, že pochopíte moje dôvody, hoci zároveň chápem, že Vám to môže byť vlastne jedno, lebo máte veľa svojich vlastných starostí. Tie stále čítam, aj keď som vlastne teraz dlhšie nepísal, chodil som sem ako anonym a čítal som si nové príspevky naďalej.

Takže psychicky sa cítim teraz už lepšie, apatia ma prešla. Zajtra si spravím voľno a až večer skočím na školenie na hodinku... Držím Vám pevne pršteky a prajem Vám úprimne, aby sa Vám všetkým darilo a mali ste sa prevažne dobre. Ahoj priatelia.  

S úctou
Matej
 

Zdravím fórumákov.

Som rád, že fórum stále žije svojím komunitným životom. Osobne si anonymne pozerám a čítam príspevky. Sám som už pomerne dlho neprispel, čo ma trošku aj mrzí, lebo aktivita na tejto stránke bola vždy pre mňa určitým potešením a rád som tu ako aj reagoval na príspevky, tak aj písal o sebe.

Od poslednej hospitalizácie som sa dostal do dlhodobého stavu mľandravosti, lenivosti, apatie a pasivity celkovo. Prakticky to znamená asi toľko, že doobedia preležím len tak na posteli a až k obedu sa začínam ako tak preberať. Pri obede už asistujem, následne po ňom mám nejaký program v podobe prechádzky po meste prípadne práca na záhrade. Večer pozerám správy v TV, potom ešte nejaká TV. Medzičasy si často krátim nejakou dobrou knižkou. Dosť ma mrzí, že som pribral od jari 8kg, čím som sa ešte viac priradil k ľuďom s nadváhou. Ďalšou vecou je, že v súčasnosti žijem s rodičmi a mnohé bežné povinnosti nemusím vykonávať, hoci vždy tá domácnosť si vyžiada aj moju ruku.

Užívam:
depot: Haloperidol a Akineton
perorálne: Amilia, Lithium, Haloperidol, Prothazin a Alventa

Pripadám si celkovo dosť ubitý. Nejaké to nadchnutie pre hocičo u mňa nie je už veľmi dávno. Skôr sa prevaľujem zo dňa na deň a tak akosi to kdesi aj ide. V súčasnosti na zamestnanie radšej ani nemyslím, jednoducho by som to nezvládol. Netvrdím, že môj život je zlý, ale zasa môžem jednoznačne povedať, že by mohol byť aj lepší.

Inak vás všetkých srdečne pozdravujem a nech vám aspoň trošku ide život podľa vašich najlepších predstáv.
Tuto