Ako sa dnes máš? 4

Ahojte,
dnes stále rovnako ako včera. Ležím a pozerám si angličtinu, čítam niečo ľahšie. Som rád, že som sa bol schopný prejsť do knižnice, vstať v doobedí. Nepridáva mi, že mám občasný tras, určitú sociofóbiu, pociťujem úzkosť, nechuť do aktivity... Jednoducho sa mám super a nič mi objektívne nechýba, len mi je zle ako koňovi pred porážkou, ale som spokojný, že tu môžem pri Nete chvíľu sedieť a napísať vám ako mi je. Podľa počtu povzbudzujúcich slov je to aj tak (okrem Mateja) každému úplne fuk, lebo tak to aj v živote reálne chodí.

Depresia to je prasa,
borím sa ňou dneska zasa,
úzkosť, fóbia, tras,
to je na zlosť krás.
Nezúfaj však Tuto náš,
svojsky na to pozeráš.

Tuto, super básnička. Dal som Ti za ňu reputačný bodík.

Veru, je to pravda, že si náš veľký bojovník. Dolieha na Teba nielen deprimovaná nálada, ale evidentne závažné symptómy endogénne vyvolanej depresie. Až to už prerastá do psychosomatiky, by som laicky povedal. Máš v boji moju plnú podporu. Čítal som jednu dobrú knihu od amerického psychiatra, ktorý sa vyzná aj v zdravej výžive pri liečbe psychiatrických pacientov. Hovoril tam, že kľúčový pre prirodzenú tvorbu sérotonínu v našom mozgu je tryptofán, čo je aromatická aminokyselina. Ak ju neprijímame v strave dostatok, tak si náš mozog nevie vyrobiť sérotonín. Kvalitnými zdrojmi tryptofánu sú tieto potraviny: syry (obzvlášť zo sóje ako tofu), tekvicové semienka, múka s lepkom, sezamové semienka, mandle a vlašské orechy, arašidy, ďalej sa nachádza (hoci v menšej miere) aj v banánoch, tvarohu a rybách. Toto všetko skús vo zvýšenej miere papať, možno to, Tuto, pomôže aspoň čosi máličko. Viem, môžu sa to zdať ako rady predivné, ale koniec koncov aj lítium je prírodná záležitosť, hoci presný mechanizmus jeho efektivity vraj psychiatri nepoznajú. Ohľadom toho tryptofánu - to bolo z pera psychiatra, nie šarlatána. Preto skús bojovať proti tej pliage, ktorá Ťa morduje, aj možno touto cestou.

Si veľmi statočný, nemyslím to vriťolezne ani ironicky. Myslím to naozaj, lebo viem, aké sú to stavy, hoci Ty máš iné prejavy úzkosti, než ja. To, že si vyjadril svoj bôl poeticky, to je perfektné. Tak to má byť. Nejaký ten denníček, báseň, fórum, blog. Alebo nejak umelecky, ak sa dá.

Nevzdávaj sa. Sme s Tebou. Pokús sa nemalomyseľnieť, všepuj si svoje idey, ktoré máš nad posteľou. Prípadne pohľadaj niekde ďalšie motivačné výroky. Teraz tá hladina nálady a stavu klesá, ale nebude to snáď nadlho. Držím Ti mocne palce.

Touto cestou vyjadrujem podporu a držím prsty aj Letre, lebo viem, že i ona to má komplikované a neľahké. Azda viacerí sme tu takí, možno má na to vplyv nielen stres, nielen prerábka bytu, nielen zákonité fázovanie, ale aj fakt, že je zimné mrazivé obdobie. Asi sú už naše organizmy z tej zimy a krátkych dní unavené. Ale dni sa už pomaly predlžujú, tak horsa chopiť sa nádeje.

To mne sa dobre zvláda zamestnanie, keď nemám takú depresiu ako Vy. Keby som mal z polovice takú depresívnu fázu, akú má Tuto, tak verte, že hneď by som bol na dlažbe. Ja som velice slabý jedinec, čo sa týka výdrže pod depresiou. Vy sa držíte pod pazúrmi jej nadvlády veľmi statočne a preto Vám vzdávam pochvalu a naozaj mám záujem na tom, aby sa Vám polepšilo. Ibaže moja moc Vám pomôcť môže byť skôr v podobe priateľského gesta, o ktoré som sa pokúsil v tomto príspevku, a aj sa naďalej budem spoločne s ostatnými forumákmi pokúšať. (prípadne ak má niekto poruke praktickejšie rady, tak napíšte).

Držte sa! My všetci spolupacienti sme jedna veľká rodina bojovníkov a zaslúžime si pochopenie a uznanie.
Prajem mnoho dní remisie.

S úctou
Matej

Ďakujem Matej!
Potešili ma Tvoje riadky, povzbudili...

.......................................................

Ahojte, dnes sa borím v pasivite aj depke, vlastne ako tak fungujem len pár hodín. Trochu mi pomohol autogénny tréning, inak však nič moc.

.......................................................

Na svete sa dobre smeje,
keď nás mánia takto hreje.
Horšie keď je depka hore,
ťažko sa budiť na ranné zore.
Vtedy nemám sa ja, áno,
radšej keby nebolo to ráno.
Každý deň je trápenie,
šepkám pri tom veľké nie.
Bolesť duše je tak tupá.
Nepovažuj sa za "hňupa"!
To tá choroba Ťa kvári,
lieky robia len malé čary.
Drž sa preto budúcnosti,
ochorenie dosť normál zlostí.
Budeš zasa v dobrom duchu,
dosť bolo od depky puchu.

Ahojte,

tak ako čítam, každý jeden prežívate teraz ťažšie obdobia, ja by som sa nemala na čo v podstate sťažovať, veď som u svokra, mám málo roboty, lebo som na návšteve ale moje depky nechcú odísť... včera mi bolo celé poobedie do plaču, tažko, proste chcem ísť domov do svojho kráľovstva, kde sa cítim v bezpečí a v pohodlí, ale teraz to nejde a ja to dosť ťažko znášam...ráno odnesiem deti do školy a prídem a idem spať....potom sa naobedujem idem so psom a potom net, niečo uvarím a telka...poobede je už tu až do večera rušno, lebo prídu deti a treba sa im venovať...ale ja keď tak večer vybehnem so psom, tak cítim ako mi nie je dobre...no čo už....ďalšie antidepresíva čo nemajú svoj účinok,....a ešte k spánku, spím málo v noci tak doobedu to nahrádzam, ale to nie je ono.....joj priatelia už nech je náš byt hotový....

Letra

Ahojte,
čítam, že aj Letra to teraz má ťažšie ako by bolo optimálne. Neboj Letra, ani sa nenazdáš a zase budeš v tom svojom a snáď aj lieky budú lepšie zaberať (časový záber antidepresív je rôzny), niekedy sú vonkajšie príčiny (prerábka) zaťažujúcim faktorom.

U mňa bez zmeny, fáza zostáva tak ako bolo. Myslím na to čo sa deje resp. nedeje so mnou, ťažko sa mi prekonáva do činností, problémom je aj niekedy zavolať... Antidepresíva nemám a dúfam, že skoro prefázujem do niečoho lepšieho. V lepšom prípade to za tri týždne bude schádzať z vrcholu. Tuto

Ahojte,
dnešok bol stále v duchu toho, čo doteraz. V určitom zmysle mi pomáha autogénny tréning, ale sláva to nie je. Som aj akýsi "ohlúpnutý", čo cítim na čítaní a v rozhovore t.j. spomalenie. Mal by som čosi vybavovať, ale skutočne nemám na to energiu a cítim sa ako "odtrhnutý vagón". Štve ma táto depresívna fáza, uberá mi zo života. Už som si myslel, že to líthium to fázovanie obmedzí, ale nie je to tak. V nemocnici som bol skoro v mánii (údajne hypománia) a teraz si to zrátavam v opačnom garde. Ešteže ten autogénny tréning mi je nápomocný.

Zatiaľ sa všetci majte pekne a dúfam, že vy nedepkujete a darí sa vám všetkým minimálne primerane a máte sa aspoň fajn. Držte sa! Tuto

Ako sa mám?
Dnes to napriek všetkému šlo lepšie ako včera. Zistil som, že mi proti depresii zaberá, v určitej miere, upravený autogénny tréning. Nie je to zázrak, ale pomáha. Menej tak pociťujem úzkosť, soc. fob., menej mi je zaťažko niečo malé spraviť...

Dnes som bol aj na kopaniciach pozrieť rodinu busom aj s otcom. Čítal som, aj nahlas angličtinu, pofajčieval. Ak by som mal takýto progress (pokrok) aj cez víkend bol by som rád. Na budúci týždeň mám jednu vec na vybavenie na úrade, pri súčasnom stave neviem-neviem. Som však rád, že som len neležal a milo ma prekvapilo, že ten aut. tr. mi trochu pomohol prekonať sa a fungovať trošku "normálnejšie"...

A čo vy? Ako ide život? Dúfam, že ste všetci v pohode a chorobnosť vás netrápi

Ahojte,
Tuto, mám radosť, že sa ti darí lepšie. Síce autogénny tréning je pre mňa niečo neznáme, ale hlavne, že to aspoň troch pomohlo. Že som sa nevyjadroval pri výlevoch, nie je to preto, že by som ťa mal u ... ako si písal. Ale proste neviem, čím poradiť, hlbokú depku si asi ani neviem predstaviť, i keď na angličtine som raz povedal pri diskusii na otázku, čo je podľa vás najhoršie na svete pre človeka? Tak som práve povedal takúto depku. Je mu vlastne dobre, ale pritom sa cíti, že by radšej nebol... Keď už to píšem, tak v rodine jeden takto odišiel... Česť jeho pamiatke. A ako my? Píšem to stále dokola, ženuš s dcérkou sú choré... tak sa o nich starám a je to také napäté. Mimochodom som sa naučil pár skladieb na gitare - Kometa (tú viem skoro aj spievať), REM Everybody Hurts (veľmi jednoduché na hranie, spievať si netrúfam) a Ještě mi scházíš (túto ešte musím poriadne trénovať). Tak sa majte pekne všetci.

J.

Ahoj priatelia

Píšem po troch dňoch, lebo som ťahal v práci 3 dvanástky po sebe. Teraz mám celý víkend voľno. Juchú.

Fyzicky sa mám dosť zhoršene, lebo som nakapatý, soplím a mám proste nádchu, a už som včera a dnes začal aj kašľať. Vyzerá to zle, a nelepší sa to napriek nejakým tým bežne dostupným liekom. Vo štvrtok a piatok som soplil aj v práci - zatiaľ sa mi darilo vždy mimo dohľadu zákazníkov, prácu mi to ovplyvnilo minimálne, ale cítil som sa predsa len horšie a neviem, či smiem dúfať, že v pondelok, keď idem na ďalšie 2 dvanástky, či budem na tom nádchovo a kašliarsky lepšie. Aj som povedal vedúcej, že sa cez víkend poriadne preliečim, no hovorím, zdá sa, že sa to skôr zhoršuje. Chrípka z toho nie je, ale ide o prechladnutie, ktoré som pochytil u maminy, lebo ona ochorela na nádchu a kašeľ o 2 dni skôr než ja. Uvidím, ako to ovplyvní ďalší pracovný výkon, lebo si fakt nemôžem dovoliť teraz maródovať. Bol by to v práci fakt problém (ako lieky používam sprej Jox do hrdla a sprej Vibrocil do nosa).

Čo sa týka psychiky, som rád, že sa mi podarilo bez ujmy zvládnuť tri dvanástky za sebou. Našťastie boli pokojnejšie než obvykle, buď sme oceňovali knihy, rozmiestňovali, alebo vybavovali papiere. Také väčšie prerábky sme nerobili už, hlavne nie po tom, ako som dokončil v stredu usporiadanie svetovej beletrie podľa abecedy (trvalo mi to 3 smeny! ). Týmto víkendom som odrobil presne 2 týždne. Takže som tam už dlhšie než v Samsungu.

Z psychopatológie vnímam najmä neurotické prejavy, obzvlášť trhanie pier, veľa si šklbem kožku okolo nechtíkov na prstoch rúk. Potom to krváca a celé je to aj špatné a nesympatické, nehovoriac že to neraz bolí. Ale mám to ako nejakú obsesiu. Často som nesústredený, ale už nadobúdam v práci v kontakte so zákazníkmi väčšie sebavedomie. Raz som zdvihol aj služobný telefón, ale som ten hovor celý pobabral, lebo mi chýbalo to, že som dotyčnú pani na druhej strane linky nevidel. Proste ešte neviem telefonovať, je mi to neprirodzené. Párkrát som počul svoje meno, ako niekto na mňa v práci volá. Myslel som, že mám prvý raz v živote sluchovú halucináciu, lebo nikto v prevádzke nebol. A to zo susednej reštaurácie volali na čašníka. Je vidno, že niekedy sa až príliš pozorujem.

Spánok sa dá, väčšinou po smene zaspím už do hodiny. Chudnutie - o tom dám samostatne do príslušnej témy.

Celkovo som si všimol, že teraz, keď frčím v práci na rôznych zadaniach a úlohách, tak som schopný to preniesť aj domov a doma akoby pracovať. Myslím - ponechať si také pracovné nasadenie pre vec. Aj preto budem dúfať, že by som mohol od septembra začať v škole toho magistra externe s tým, že ak to nebudem stíhať, tak proste naozaj školu zanechám, a budem sa venovať len zamestnaniu. Hovorím to preto, lebo už vlastne teraz v týchto týždňoch sa musí poslať prihláška. Plánujem tak učiniť.

Ďakujem, že ste písali, všetky nové príspevky za posledné tri dni som si prečítal. Želám veľa pohody a najmä toho zdravia, aby sa Vám darilo a stabilizovali sa Vaše psychiky a duše.

S pozdravom
Matej

Ahoj

Dnes je to také akési pokojnejšie. Prechladnutie sa zhoršuje, často kašlem a nádcha neustupuje. Dávam si sprej Jox do hrdla a sprej Vibrocil do nosa. Papám oplátky s medom a veľa pijem vody. Som v teple, mám župan a mamina mi akurát dorobila vývar z cibule osladený s medom... Dúfam, že zajtra budem schopný normálne nastúpiť do práce, lebo inak to bude katastrofa. A akurát teraz v utorok máme inšpekciu z vyšších firemných postov.

Psychicky sa mám pomerne dobre. Včera som mal miernu depku. Ale dnes je to znovu stabilnejšie. Venujem sa pokojnému nedeľnému nažívaniu plus nejaká tá literatúra na čítanie. Azda i hry.

Dole v téme o ambíciách som už napísal, že na vysokú zatiaľ nejdem. Je možné, že tento názor zmením, ale zatiaľ to ponechávam takto. A síce že sa budem venovať pokojnému životu, plus webové projekty, plus zamestnanie, plus jazykové kurzy tu v Trnave (najmä angličtina, francúzština a na jeseň asi aj nemčina, tú som sa však nikdy neučil, takže to budem musieť úplne od základov).

Z psychopatológie evidujem len to, čo včera. Žiadne zásadné zmeny. Čo sa týka chudnutia, už mi to kleslo konečne pod 97 na 96,7 kg. Pomaly to teda klesá. Teraz, keď menej cvičím, tak to ide pomalšie, ale zas často fyzicky makám v práci, a menej jem, takže to ide celkom dobre aj bez klasického kardia.

Želám Vám veľa pokoja a zdravia. Ahoj.
S úctou
Matej

Ahojte,
dúfam, že sa máte všetci minimálne fajn. U mňa stále rovnaká fáza. Zvládam ju znesiteľne. Asi vďaka tomu autogénnemu tréningu mám len v zmenšenej forme úzkosť, sociálnu fóbiu, strach celkovo. Výrazná je však pasivita t.j. polihovanie, nutnosť nútenia sa do činností, akési "ohlúpnutie", strach z "väčších" úloh (taký ochromujúci, bojím sa konať, zdá sa mi to priťažké, vybavujem si to dookola), automatické myšlienky, neodôvodnená únava, ťažšie sa i vedie rozhovor, aj čítanie je pre mňa výzva, budúcnosť vidím čierne...

Na druhej strane som bol dnes v obchode na nákup, prečítal som asi 30 strán ľahšej literatúry, čítal som nahlas angličtinu, pár minút som sa hýbal do rozohriatia, trošku domácnosť, TV, Net, rozhovory s rodičmi, telefonát, 3Xminibáseň, fajčenie a ležanie.

Ahoj...

Som aj ja rád, Tuto, že sa Ti trošička tá fáza stala znesiteľnejšou. Rozmýšľal som, ako Ti poradiť, aby si nevidel svoju budúcnosť čierne, že reku zamerať sa na hodnoty, ktoré by Ťa uspokojili a napĺňali, ale myslím, že vidieť budúcnosť čierne je jednoducho súčasťou takýchto depresívnych atakov. Ja som mal v nedeľu a v pondelok výrazné depresívne pocity a hoci sa hrdím optimizmom, mal som pred mamou plné ústa rečí o tom, ako nemám rád žitie a že sa mi tu na svete nepáči. S budúcnosťou sa mi spájal pocit ťažkého údelu, ktorý nechcem vliecť. Zdá sa, že človek jednoducho je viac realistickejší až v normálnejšej fáze ochorenia, nie v depresii. Preto, ak sa dá, tak ako nesmieme robiť unáhlené uzávery v rozčúlení, tak nesmieme robiť uzávery v depresii. Hoci myšlienky nám behajú o veciach po rozume stále a akosi samé... Teším sa, že si bol v obchode a že si prečítal 30 strán (!). To je pre mňa výkon. A ešte aj to ostatné plus pohyb. Naozaj bojuješ celkom dobre, vypomáhaš si autogénnym tréningom, čo svedčí o tom, že sa nevzdávaš. Super! Želám Ti do ďalších dní ďalšie očividné zlepšenia Tvojho stavu. Drž sa!

---------

Ja som šiel na 2 dni na PN. Teda nadlhšie, ale v skutočnosti v tento pracovný týždeň som mal pracovať len pondelok a utorok, a práve tieto dni som doma a ležím. Liečim sa, aj som bol u obvodnej. Už kašlem menej, aj nádcha je na tom lepšie. Myslím, že v sobotu budem môcť v pohode nastúpiť na dvanástku, ale bojím sa, lebo už budem tam sám bez vedúcej. Začínam naostro.

Psychicky sa mám už lepšie. Mal som sa dosť zle, hlavne keď som musel ísť na PN, a to som ešte v skúšobnej dobe. Bál som sa, nebolo to jednoduché vybaviť. Mal som výčitky typu: "ale veď až tak chorý nie si, zvládol by si to, nemusel si vedúcu tam nechať akurát keď má prísť kontrola". Aj teraz mám pocit viny. Ale mamina bola zaniesť maródny lístok a vtedy bola vedúca veľmi milá, poslala mi vrúcne pozdravy a že sa mám uzdraviť, že reku sa už na mňa v práci všetci tešia. A myslela to naozaj a dobrosrdečne. Tak som viac pokojný.

Z psychopatológie tie spomínané neurotické príznaky iba. Boli aj depresívne návaly, ale do značnej miery už pominuli. Fyzicky, zas mám zápchu, riešim to zajačickou horkou minerálkou.

Teraz ešte nasledujú 3 dni voľna, s tým, že v stredu sa ešte liečim a ležím, čas venujem hrám, free-online-kurzom angličtiny a nejakému tomu čítaniu, v štvrtok mám kontrolu u obvodnej, v piatok mám včeličku. Víkend by som mal mať podľa všetkého pracovný, hoci často sa toho bojím. Musím nejak začať riešiť tento svoj strach, lebo ma dosť obmedzuje. Akoby som sa bál zodpovednosti. Možno si stačí len zvyknúť, a práve teraz som si odvykol, lebo naposledy som bol v práci v piatok, a to je už aj 4 celé dni doma.

Ďakujem za prečítanie príspevku. Držím Vám všetkým palce, aby sa Vám darilo a stúpala Vám kvalita zdravotného stavu.

S úctou
Matej