Ako sa dnes máš? 4

Ďakujem Ti, milá filipka! 

Tuto, s nadšením Ťa zdravím!  Aj som sa bál, že si zanevrel na fórum, ale vidím, že si skôr musel statočne bojovať v nemocnici so svojím stavom. Chcel by som Ťa nejak povzbudiť - to je síce ťažká úloha, ale niečo mi predsa len napadá. Musíš si pretvoriť a predefinovať pojem lúzera. Lúzer nie je niekto, kto nedostal nobelovku. Lúzer je ten, kto vzdáva svoj život, vrhá sa do nezodpovednosti, nič nerobí, o nič sa neusiluje, vegetuje, jeho morálny profil je katastrofálny, osobné a charakterové kvality sú kdesi stratené v čiernej diere namyslenosti na vlastnú hlúposť. Ani nemusím potvrdzovať, že si veľký bojovník. To nie je nutné, pretože Teba spomedzi lúzrov nepotrebuje nikto vyťahovať a zachraňovať. Nespĺňaš ich pojmové vymedzenie. Stále máš svoj život pevne v rukách, držíš opraty a to, čo nemáš ešte pod kontrolou, s tým usilovne zápasíš. Ak ctižiadosť v nejakom uznaní nahradíš túžbou po pokojnom a vyrovnanom živote bez nejakých obrovských naháňaní za veľkými ambíciami, tak máš skvelú nádej žiť veľmi uspokojujúci a kvalitný život. Hendikep svojho ochorenia prijmi ako niečo, čo Ťa môže posilniť. Morálne, skúsenostne, ľudsky. Napríklad ja až s úžasom pozerám späť, čo všetko mi môj hendikep umožnil po ľudskej a morálnej stránke. Vedomie vlastných limitov a pocit vlastnej nedostatočnosti je subjektívne nepríjemný, ale objektívne dáva vyrásť pokornej a morálne kvalitnej osobnosti, ktorá vie, kde je jej miesto. Ja viem, trošku moralizujem, je to totiž ťažké kresťanskú vieru zúžiť na etiku tak, aby mohla tlmočiť len "ateisticky akceptovateľné myšlienky". Vychádzam Ti v tomto úsilí v ústrety. Každopádne hovorím nie iba naprázdno teoreticky, ale vlastne hovorím o sebe. Samotné prežívanie príznakov mi bolo vždy ťažkosťou a bremenom, to je jasné. Ale vždy, keď mi ochorenie dovolí trochu sa nadýchať čerstvejšej nádeje, tak vidím, ako ma to pretvára k lepšiemu (ak spolupracujem). Keby som bol zdravý, asi by som sa venoval len budovaniu svojho života za čoraz mocnejšieho otrokárčenia vlastnej sebaláske (hoci samozrejme stále mám obrovské nedostatky a je na mojom profile ešte veľa práce ). Tak či onak, lúzer nie si a podľa Tvojej povahy usudzujem, že ani nikdy nebudeš. Už teraz sa teším, keď sa Ti poriadne doladí tá farmakoterapia a Ty opäť začneš plánovať činnosti, čítať si aktívne, osvojovať si poznatky, venovať sa sebarozvoju a svojim novým i starým koníčkom. Máš na to plné predpoklady, že Tvoja osobnosť bude a už teraz je veľmi kvalitná. Len sa neporovnávaj so zdravými a netúž po ich uznaní. Oni, ako vieš, vôbec väčšinou nechápu našu situáciu. Preto ich úsudok a predsudok nestojí za veľa, resp. je vlastne nanič a vypovedajúci len akurát o ich nevedomosti a neskúsenosti. Držím Ti palce, Tuto, a teším sa opäť na Tvoje aktívne prispievanie. Veľmi si nám chýbal, a preto ešte raz vitaj späť. 

Historik, gratulujem Ti s radosťou k Tvojmu víťazstvu v súťaži. Je to geniálne. Parádička, len tak smelo ďalej. Terapia písaním a umením je veľmi žiaduca a u Teba vidno nielen jej uplatnenie v ochorení, ale aj navonok v podobe úspechov. Gratulujem, teším sa s Tebou. 

Ahoj priatelia 

Je štvrť na dve v noci a ja Vám tu píšem. Neviem prečo, ale nemôžem zaspať. Asi je moc horko, alebo ja neviem. Som trochu rozrušený, resp. mám veľa myšlienok a mám tlak k rozmýšľaniu. Neviem vypnúť a nemyslieť na nič. A tak som si zapol počítač, že reku sem napíšem, ako sa mám.

Mám sa vlastne uspokojivo. Dnes som mal v práci pohodu a páčilo sa mi. Zajtra resp. dnes ráno a cez deň to už bude ťažšie, ale čakajú ma potom tri dni voľna, tak sa teším. V nedeľu som bol na prechádzke po meste. Trvala dve hodiny a pochodil som kopec trás. Celkom sa mi páčia prechádzky - dám si sluchátka do uší, najpohodlnejšie boty, ktoré mám, a ešte keď je slnko, tak pochytám nejaký ten bronz. Mám ho málo, tak sa teším, že v stredu hlásia slnečno. Pôjdem sa teda výletovať po meste. Minule som si vzal aj foťák, že reku budem fotiť mesto, ale hanbil som sa. Ľudia sú tu v Trnave nejak nezvyknutí na turistov a očumujú, keď niekto chce fotiť ulice. Aspoň ja som mal pri tej hanbe taký pocit. Snáď to voľakedy prekonám, lebo ma baví nafotiť hocičo, a potom to hodiť na fejsbuk a nechať to lajkovať.  

Psychicky je to teraz ustálené, neurotické prejavy sú zlepšené. Aj pocit stresu a tie všetky tlaky, čo som Vám tu vypisoval, sú teraz subjektívne zlepšené a upokojené. Fyzicky - bolí ma brucho, duje ma. Inak sa dá. Musím si našetriť na ten test všetkých netolerancií a alergií, aby som konečne zistil, čo vlastne môj metabolizmus netoleruje, keď ma stále duje, nafukuje a mám ťažké trávenie. Uvidím.

Akurát začali štebotať prvé vtáčiky dole pod barákom v korunách stromov. Zvláštne tak skoro. Idem skúsiť teda dať buvačke novú šancu. Držím Vám palce. Mám Vás rád. 

S pozdravom
matej

Ahoj, historik, 
ja by som si rada prečítala tých 10 strán

Nebuď sklamaný, my toho tiež veľa dokážeme. Uvidíš. Určite nebudeme bohatí ani slávni a možno ani nejak megaúspešní... Ale to by ani nebolo dobré. Ale malé úspechy dokážeme. Viete, čo je záhada? väčšina mojich veľkých želaní sa splnila, až keď som po nich prestala túžiť. Keď som niečo veľmi chcela, nevedela som to dosiahnuť ani za ten svet. Nešlo to, nešlo a NEŠLOOO! Tak som si povedala - nepôjde to, nebude to... Nechala som to ležať a zrazu som k tomu došla jak slepé kura k zrnu. Pre mňa bola asi práve to hrozné chcenie prekážkou 

Ahoj Tuto,

vitaj spat pri nas. Velmi som sa potesila, ze som nasla prispevok od teba. Uz som sa zlakla, ze si na nas zanevrel. Mala by som par otazok ohladom Velkeho Zaluzia, pretoze sa prave zvazuje kam pojdem na hospitalizaciu. Co by si o nom vedel povedat, jetam dobre? aka je starostlivost? a co prostredie? na akom oddeleni si bol? 

Pretoze mne moja doktorka doporucila Hronovce ale o tych nic neviem a nerada by som sla do niecoho o com nic neviem.

Este raz ta vitam spat a dufam, ze s tou medikaciou to pojde uz len dole.

Drz sa, Venusa

Som Vám veľmi prekvapený. V predošlú noc z pondelka na utorok som zaspal až o tretej ráno a aj ráno som vstal o polhodinu skôr, než som mal nastavený budík. Ja že reku teraz budem buvať ako bábätko. A sú dve hodiny v noci a ja nespím. Zívať sa mi zíva, ale som stále veľmi rozrušený. Stále mám veľa myšlienok, všetko sa mi v hlave rieši a plánuje, mám tlak k ustavičnému premýšľaniu. Nedarí sa mi vypnúť. V teple to nebude, lebo hoci je horúca noc, nejak extra horko mi nie je, skôr pohoda. 

Dúfam, že tento už dve noci po sebe narušený spánok nebude novým zvykom. 

Inak sa mám vlastne psychicky ustálene. Myslím, že sa mi celkom dobre zdvihla za posledné mesiace vulnerabilita, takže som čoraz menej precitlivelý. V práci trebárs oslovujem stále zákazníkov, lebo máme nariadený proaktívny predaj, ale väčšinou ma ľudia odmietnu, a niekedy veru tak trochu demotivujúco. A nejak ma to psychicky na kolená nedostáva. A spolu s tým ďalších niekoľko skúseností mi ukázalo, že som psychicky odolnejší voči stresovým a hlavne medziľudsky nepríjemným podnetom. 

Zajtra, resp. dnes, plánujem nejaké tie prechádzky, výletovanie po meste, fotografovanie, opaľovanie, nakupovanie oblečenia (najmä potrebujem nové gate). Tiež musím skočiť do banky a asi aj kostola. Celkom sa na to teším, len neviem, ako sa vyspím a či vôbec. Dúfam, že sa nezobudím s náladou, že sa mi nič nechce. Potrebujem tieto tri dni voľna využiť aktívne, trebárs vo štvrtok musím skočiť obvodnej kvôli tej hrčke na malíčku na ruke, aby mi to diagnostikovala a poradila, čo s tým. A v piatok idem na včeličku po 2 týždňoch, čo už je tradícia, na ktorú som si silno privykol a vlastne ju mám rád. Minule mi zastupujúca psychiatrička dohovárala, aby som nechodil tak skoro, že je zbytočné čakať v čakárni 2 hodiny, keď tí psychiatri tam chodia až okolo štvrť na deväť. Darmo som jej vysvetľoval, že ja to tak mám rád, a že reku tak mi chodí z Trnavy autobus, vyhnem sa zápcham, som prvý narade, a aj skoro prídem domov. Vlastne už vyše 3 rokov každé 2 týždne takto chodím, tak som si vypestoval skutočný zvyk. 

Trochu Vám tu táram, lebo je hlboká noc a napriek tlaku k rozmýšľaniu nič užitočného a múdreho nie som schopný vymyslieť. Ospravedlňujem sa. 

Idem znovu skúsiť buvačku, snáď to bude ako včera a zaspím do tretej hodiny. Želám peknú stredu, kamaráti. spolubojovníci a kamarátky spolubojovníčky. 

S pozdravom
matej

Ahojte, drahí priatelia! 

Matej, ďakujem aj tebe za gratuláciu.  Asi uverejnim tú rozprávku na tomto fóre, ale o niečo neskôr.

Inak ja som tiež nespal. Celých 24 hodín, čo sa mi stáva veľmi zriedkavo. Možno to je naozaj z toho tepla. Našťastie som si pár hodín pospal popoludní, takže som si trochu odpočinul. Aj mne sa už asi 3 dni a 3 noci hlavou hrnuli myšlienky. A aké pesimistické! Vraj som úplne bezcenný, som nanič, hodím sa akurát na to, aby mnou umývali dlážku. Zdalo sa mi, že sa brodím bahnom v kanalizácii. A strašne som nariekal.  Ale asi pred tromi hodinami sa to pekne zlepšilo a už sa cítim celokm fajn. Bol som aj vonku so psom. Tá depresia je veľmi zákerná, nedokážem sa preorientovať na príjemné, pozitívne myšlienky a nikto mi ten pesimizmus nedokáže vyhovoriť. Zdá sa mi vtedy, že všetko je naozaj strašne zlé, že ja som zlý a že už to tak bude vždy... Zrejme sa tam v mozgu dejú nejaké procesy, že nám to tak všelijako myslí. Treba trpezlivo vyčkať a potom to prejde a bude zase lepšie. Len škoda, že som vtedy taký tvrdohlavý a neverím nikomu, kto mi hovorí, že to prejde. Ale som naozaj rád, že už sa cítim lepšie. Takže sem hodím túto kvetinku. Aj ešte toto:  

Ahoj filipka,
ďakujem za povzbudivé slová. 

..................................

Ahoj Matej,
ďakujem Ti za pekné slová, hoci niekedy ani sám neviem čo a ako so mnou. Ráta sa mi Tvoj prístup k nám, členom fóra a celkovo si rád čítam Tvoje príspevky.

....................................

Ahoj venusa,
Veľké Zálužie je psychiatrická nemocnica, kde sa dá rátať s liečením cca 6-12 týždňov (6týždňov trvá tzv."skupina"). Rozhodne možno tvrdiť, že ako špecializovaná nemocnica má vybavenosť aj pre psychózy a teda  určitý program tu je. Na druhej strane sú zameraní aj na EEC, depot a jemnejšie dolaďovanie liekov nechávajú na ambulantného p. Je tu uzavreté oddelenie, kde Ťa primárne len sledujú kamerami. Potom otvorené oddelenie a sanatórne oddelenie, kde máš už určité povinnosti (práca vo výdaji stravy, poriadok-umývanie dlážok, čistota jedálne...) a navštevuješ skupinu, ktorú Ti určia ako primárnu (asi by si mala "Rozkvet" určený pre psychózy, čo som mal aj ja).  Celkovo hodnotím V.Z. ako prínos, hoci sa mi nepodarilo udržať režim v domácom prostredí.
venuska, zdravím Ťa a želám veľa síl v uzdravovaní

..........................................

Ahoj historik,
niekedy je podstatnejšie pozrieť sa na to, kde teraz sme a nepriamo "kašľať" na minulosť aj budúcnosť. Fakt je, že v bežnom živote je dôležitejšie skôr tu a teraz. To na margo, toho, na čo sa hodíš alebo nie. Pracuj na sebe tu a teraz. Ani nevieš ako Ťažko sa mi toto píše.

...........................................

Ahojte,
po nemocnici som stále nejaký spavý. Chodím ešte vypomáhať na záhradu so senom a zberom plodín. Voľný čas trávim s časopisom, alebo knihou v posteli pri vetráku.

Majte sa pekne tieto horúce dni a nezabudnite, že zajtra máte odomňa za úlohu (mňa nevinímajúc) všimnúť si niečo, čo vás potešilo. PA  Tuto

Ahojte, v Záluží som bola aj ja, a aj môj brat. Bolo tam v celu fajn. Strávila som tam 7 týždňov. Po 5 som mala menšiu krízu, bolo mi už smutno.Bola som na otvorenom oddelení a chodila tiež som do skupiny Rozkvet. Každý deň v týždni sa robilo čosi iné, väčšinou to bolo o trénigu mozgu, informáciách o chorobe a o budovaní si nejakých základov. Po 6 týždňoch každý spísal životopis podľa takej osnovy. A tým sa to skončilo. Ale došla k nám jedna baba, ktorá 5 týždňov strávila v jednej skupine, potom jej spravili testy a zistili jej niečo iné... Takže ďalších 6 týždňov v našej skupine. Bola z toho veľmi nešťastná, strašne chcela ísť domov.
Inak otovorené oddelenie bolo fajn, hocikedy na kafe, hocikedy tenis, ping-pong, prechádzky, debaty... Stretla som tam ľudí, ktorí presne vedeli, o čom hovorím a neboli zdesení s môjho humoru  Niektorí na tom boli lepšie a niektorí omnoho horšie ako ja. Hlavne som si tam oddýchla od všetkých ľudí, čo som mala okolo seba. Bolo to fajn. Keby sa tam dalo chodiť na dovolenku, tak idem hneď! 

Ahojte, drahí priatelia! 

Dnes som bol v dennom stacionári. Bolo tam dobre.  Potom som navštívil psychiatra. Tam som sa cítil horšie, lebo som mu všeličo rozprával. Mal som z toho veľký stres. On mi o kúsok zvýšil antipsychotikum. Ale som rád, že mi nepridal stabilizátor nálady. Keď som prišiel domov, užil som Atarax a zdá sa mi, že ten stres sa zmiernil. 

Majte sa krásne, priatelia milí!  A ako sa máte vy?

historik

Veru, je to krásna myšlienka, že naša temnota v depresii nebude trvať navždy, ale len určitý (poväčšine krátky) vymedzený čas. Ako aj Ty, historik, aj ja mám skúsenosť s tým, že v čase temnoty sa mi vskutku zdá, že už pesimistický budem nastálo, pričom ten pesimizmus a negatívne myslenie mi príde ako veľmi reálne a dobre odhadujúce moju situáciu, no nikdy to nie je pravda. Zas vyjde slniečko a znovu je všetko hneď nádejnejšie a normálnejšie.  Teším sa, historik, že zvládaš svoju liečbu veľmi dobre a darí sa Ti, hoci ešte stres a hypersenzitivita sa objavujú u Teba veľmi často. Máme spoločný bojový postup, Ty atarax a ja oxazepam. Vyjadrujem nádej, že budeš napredovať stále väčšmi a väčšmi dopredu smerom ku kvalitnému zdravotnému stavu. 

Tuto, veľmi rád som Ti dal reputačný hlasík, lebo si viem naozaj predstaviť, ako ťažko sa Ti písalo to povzbudenie historikovi. Je vidno, že túto teóriu máš hlboko v sebe zasiatu, a už len ju nechať rásť, polievať a žať úrodu v konkrétnom každodennom prežívaní. To je veľmi náročné, ale aj tak si myslím, že sa Ty svojich dobrých predpokladov len tak nevzdáš, a že hodláš kráčať vopred v ústrety svojim nádejám. Jednoducho verím v Tvoju osobnosť a silu Tvojej vôle. Hoci teraz si silno spavý, nestane sa to dlhodobou prekážkou. Juj, píšem ako nejaký horoskop  ale chcel som Ti, Tuto, len vyjadriť, že máš na to. Máš na spokojnosť a pohodu. Máš na dobrý život. 

V ďalšom príspevku napíšem, ako sa mám. 

Matej 

Ahoj 

Ani neviem, ako sa mám. Asi vcelku fajn. Dosť sa v ostatnej dobe nudím - v práci to síce nejak ide, ba niekedy mi práca psychicky výraznejšie pomáha, ale doma som akýsi nemastný, neslaný. Nič nerobím, iba sa kde-tu hrám PC hry, pozerám telkáč a nudím sa. Nachádzam množstvo podnetov, čo by som mal akože robiť, ale nikdy sa mi do ich realizácie nechce. Asi som v ostatných týždňoch zlenivel.  Dokonca sa už ani nekontrolujem pri chudnutí. Dávam si kopec kilojoulov, a hoci mi to stále sa drží na dobrých 82,5 kg, aj tak mi to ale neklesá. No som rád, že mi to ani nestúpa, hoci už som si videl na váhe znovu aj osemdesiatštvorku. 

Túžim mať dni vyplnené nejak zmysluplnejšie, ale je mi to zaťažko. Najviac rozmýšľam nad tým, že by malo ísť o "duchovné aktivity", ďalej učenie sa angličtiny, študovanie knižných katalógov do práce. A ostatné už záleží na tom, či ma prijmu na mgr., alebo nie. Stále mi totiž odpoveď neprišla, čomu sa veľmi čudujem a znervózňuje ma to. Neviem si tak naplánovať svoj voľný čas. Neviem na čo treba dať dôraz. Je to teda celé zamotané, a preto často dávam prednosť lenivosti. 

V poslednom čase som aj dosť unavený, nezaberajú mi energeťáky. Aj včera som prespal celý pondelok a aj celú noc. Spal som aspoň 14 hodín.  Je mi to subjektívne veľmi príjemné, ale ľutujem ten stratený čas... 

Psychicky sa mám teraz vyrovnane. Neurotické prejavy sú umenšené, hoci si dosť hrýzem pery. Fyzicky je to, zdá sa, pomerne tiež polepšené. Po tom, ako tiekla v našej práci špinavá voda, som začal znovu piť coly. Z tých ma nafukuje a duje. Minule mi však kolegyňa ukázala, že už zase tečie čistá, tak od zajtra, čo ma čaká pracovná trojdňovka, budem skúšať opäť čistú vodu. 

Držím všetkým mocne palce. 
S úctou
matej