Ako sa dnes máš? 4

Všetko najlepšie, Tuto, k Tvojím narodeninám!    

Vstupuješ do nového roka života, do ktorého Ti želám mnoho stabilného zdravia, fyzického i duševného, veľa síl do boja s neduhmi, taktiež mnoho šťastíčka, požehnania a dobrej nálady, ako i kvalitnejšieho spánku. Nechže je nový rok Tvojho bojovného života znamením osobného pokroku a obnovenej vitality. K tomu želá všetko dobré Matej!   

 

Presne na Teba, Tuto, som myslel, keď som si robil pred niekoľkými dňami nejaký ten plán, že čo reku by som mal v rôzne dni robievať. Veľmi rád čítam, že máš taký plán (znovu) - ja si myslím, že nevadí, že Ti ide ťažko ho plniť a že mnohokrát mu nezadosťučiníš do úplnosti. Hlavné je, že pracuješ na svojom sebarozvoji a raste svojho potenciálu. To je úžasná vec. Je to ako so šetrením. Niekto šetrí, aby bol finančne zabezpečený, resp. aby ho rôzne životné situácie nepriviedli na mizinu, ale vždy mal za všetkých okolností nejaké peniaze nazvyš. Iný zase pracuje na rozvoji svojho potenciálu, aby bol vzácnejším na trhu práce a celkovo v našej spoločnosti. Takí sú vždy potom žiadaní. Ty, hoci teraz ešte o práci neuvažuješ, keďže riešiš stabilitu svojho zdravia, čo je vskutku oveľa dôležitejšie a prednejšie, tak Ti môže byť tento plán na rozvoj vlastného intelektu a potenciálu osožným pre lepšie vzťahy, pre kvalitnejší pocit sebarealizácie a naplnenia života, ako aj pre sebavedomie a sebaúctu. Vidím v tom samé pozitíva. Chvíľku robíš nejaké úlohy z denného plánu, inokedy sa Ti nedarí, a inokedy si pridáš ako úlohu polepšiť sa v danom, v čom si naposledy poľavil. A podobne. A ešte keď sa to koriguje zápisom do notesa, alebo kde, tak je to fakt organizovaný a plánovaný sebarozvoj, ktorý veľa pridáva na Tvojej osobnosti. Držím Ti vrúcne pršteky, aby sa Ti v tom naďalej darilo, a aby si si nerobil starosti, ak v niečom poľavíš.   

S pozdravom Tvoj nasledovateľ,
Matej
  

Inak, ďakujem Vám, priatelia, za Vaše povzbudzujúce slová a myšlienky. S radosťou a potešením som si ich všetky prečítal.

Dnes sa mám o niečo lepšie. Dnes je teplo, občas vykukne slnko spod tých bielych mračien. Vonku som bol tak, že som mal tričko a hrubú bundu a rifle. Čiže naľahko, hoci na určité úseky trasy som si dal aj čiapku kvôli studenému vetru. Dnes je únava o čosi slabšia. Aj pesimizmus je rázom rozvrátený a pestujem si pohľad na vec, ktorý by bol takpovediac "športový", teda nebrať všetko tak vážne. Lebo gniavili ma aj problémy z práce, ale nemal by som si tak všetko pripúšťať. Však? Mamina mi to hovorí stále, len ju akosi nie a nie počúvnuť.

Musím čítať asi viac motivačnej, lebo ak ju nečítam, tak rýchlo upadám do útlmu. A keď ju čítam, hoci stále to isté dokola, tak som optimistickejší a beriem veci ľahšie. Dneska sa do značnej miery posunuli vpred aj moje spirituálne problémy, takže aj v tomto mám dôvod na optimizmus.

Proste, dnes je lepší deň.   

Želám Vám mnoho pokoja a vyrovnanosti, a mnoho zdravia a pohody. S úctou
Matej
 

zmazany prispevok

zmazany prispevok

liam napísal:... matej mozno by som ta chcela poprosit o nejaky dobry tip na motivacnu literaturu, ktora sa da stiahnut z netu... rada by som si nieco povzbudive motivacne precitala, ale hlavne kvalitne...

Ako začiatok je vhodný projekt www.rozvojosobnosti.eu    

Liam, veľmi sa teším, žes napísala. Mrzí ma to s tou prácou a priateľom. Ale je vidno, že máš v sebe lásky veľa, preto také veľké srdce, aké máš Ty, určite ešte nájde svojho ctiteľa. Isteže, musí to ísť cez rozvoj spoločenských väzieb, takže by mohla viesť cesta cez čo najväčšie sebapoznanie, pochopenie vlastných úzkostí, fóbií a všetkých tých strachov, ktoré Ti fyzické pocity úzkosti sprevádzajú. Ak porozumieš sebe a vlastnému svetu emócií, tak sa Ti ľahšie nájde kľúč, ako vec prekonať. Napr. moja červenavá úzkosť, keď ma postihne na ulici, tak obvykle podľa môjho skúmania je vyburcovaná strachmi, čo si dotyčný okoloidúci o mne pomyslí, či si s ním vari budem mať čo povedať, ako sa zachovať, čo mu ako povedať. Proste ide o jasné nízke sebahodnotenie, nízka sebaúcta a sebavedomie. Často na podvedomej úrovni, resp. zautomatizovanej vo vegetatívnej nervovej sústave, nepotrebujúcej, aby k úzkosti predchádzali vedomé úvahy. Odporúčam teda, čo najlepšie spoznať svoju úzkosť, porozumieť jej mechanizmu vo svojej psychike. A následne si budovať sebaúctu a zdravú formu sebalásky, pretože aby si mohla normálne fungovať, musíš sa prijímať a mať sa zdravo rada. Ak Ty budeš sama sebe nepriateľom, nejestvuje priateľ, ktorý by vedel účinne pomôcť.

Komunikácia na úrovni sa dá získať vlastne len precvičovaním. Teda dobrovoľným sa vystavovaním spoločenským situáciám. Napr. v stacionári, v sociálnom styku s rodinnými príslušníkmi, alebo napr. odporúčam dobrovoľníctvo v nejakej charite, kde by si robila aj dobré veci, a pritom si cvičila komunikáciu, no a pritom nemusela myslieť na to, že si tam zaviazaná nejakou pracovnou zmluvou, odísť sa dá kedykoľvek. A moja rada je aj zanechať chatovanie, ono totiž významne poškodzuje schopnosť plynulo a dobre komunikovať v živých zoči-voči situáciách. Samozrejme, neviem či chatúvaš, to píšem vlastne len ako, aby boli tie rady pohromade, chi.   

Aj ja som si dal predsavzatia, spísal som ich do príslušnej témy dolu na fóre. Želám Ti, liam, mnoho ďalších príspevkov tuná v spoločenstve forumákov, ako aj mnoho osobného pokroku v zdraví, šťastí a požehnaní, aby sa Ti nové časy v novom roku darili a vydarili.    Posielam objatie.   

S úctou
Matej
 

zmazany prispevok

***

fuzohnusak, ty si nejaký zdekompenzovaný :-D

No máš pravdu Matej , nebolo to myslené celkom kamarátsky , tie prvé dve urážky . Vysvetlenie si nájdete v sekcii moja voľba .

Ech, ľudia, aj vy ste takí mechom udretí? Myslím, že mám aspoň 2 tony. A to ešte ani nie je obed, kedy zvyknem umierať najviac
Včera som mala trošku perný deň. V utorok sme doma mali menší kalamitný stav na WC, pri maľovaní sa nám podarilo zlomiť nejakú špéci trubku, tak som ju naháňala kade-tade celý deň. A aj morča bolo treba prezliecť a také iné veci - som sa zastavila niekedy až o 21:00 hod.
Ale po dlhom čase som sa výborne vyspala, vôbec si nepamätám, čo sa mi snívalo. Muselo to byť niečo mimoriadne hrozné, keď som sa tak dobre vyspala Ale nepamätám si to, tak si to užívam.

Ahojte,
dnes idem 1. x na stretnutie členov klubu ukázať svoje obrázky a mám dosť trému   
Neviem ani, čo si obliecť alebo či sa namaľovať :DAle horšie je, že ani neviem, jak sa  správať, netuším, kto tam bude a či sa im to bude páčiť, a či sa tam nenájde nejaký neřád, ktorý mi to všecko ohovorí a ja stratím chuť kresliť...
Sú tak trochu zvláštne, veľakrát ani neviem vymysleť názov, lebo sú to vlastne také zmiešané pocity, ktoré väčšinou nemajú meno (napr. ten pocit, keď ste naštvaný do nepríčetnosti a v jednom momente si poviete - Dosť! nádych - výdych... No a ten výdych, to je ono... No a pomenujte to....). Alebo majú, ale dosť desivé, napr. "intrapsychická halucinácia" :DTak newim... Bojim...
Kwik...  

Ale hrozne túžim po tom, aby nejaký môj výtvor aspoň chvíľku visel kdesi na verejnom mieste   
Takže ísť pôjdem, len som z toho trošku nervné