Ako sa dnes máš? 4

Ahoj ľudkovia

Ako som písal v metafóre v téme o reklamách na fóre, tak aj tu sa ospravedlňujem za tie reklamy s tými vytláčanými pupákmi. Veľmi ma to mrzí, žiaľ neviem s tým nič urobiť. Zostáva dúfať, že tá kampaň nebude trvať dlho.

Napísal som do témy o pracovných a študijných ambíciách v sekcii Životný štýl. Trochu som sa tam vyžaloval. Prosím, mrknite tam, lebo tematicky sa mi to hodilo práve tam, a nie sem. Som z tej svojej situácie a tlakov tak trošku mimo.

------

Ako sa mám? Nie je to také zlé. Cítim skôr únavu a potrebu relaxovať. V práci ma to sem-tam trochu nudí a prestáva baviť. Už nie som do veci tak nadšený, ale aj to je vec určitých chvíľ, lebo stále na mňa predsa len občasne prichádzajú aj vlny nadšenia z práce. Som celý zo všetkého unavený. Najhoršie znášam, keď sa menia stoly a prenáša sa hŕba titulov na iné miesta, alebo keď sa mení výklad. Ostatné pracovné úlohy zvládam pomerne dobre, až na to, že ešte stále sa mám čo učiť o knihách ako takých. Musím sa nejak pokúsiť znovuobjaviť čaro svojej práce. Snáď sa mi to podarí, lebo aj keby som ju zanechal po prijatí na výšku, tak či onak by som mal pred sebou ešte tri plné mesiace zamestnania.

Psychicky sa mám pomerne v poriadku. Občas so mnou lomcujú niektoré typy nálad, napríklad to, čo volám veľmi neurčito "depka". No také veci sú vecou štandardu myslím aj u zdravých ľudí, a viem, že aj niektorí "zdraví" sú oveľa viac náladovejší než ja. Preto to ani pred psychiatrom neopisujem ako príznaky, ale skôr ako "normál" alebo "pohoda". Neurotické veci sú trochu rozladené. Červenanie a úzkosť sú zvýšené v ostatných dňoch. Evidujem aj potrebu sociálne sa strániť a nutkanie rozoberať sa. Dnes mám po pracovnom víkende voľno, tak mám k tomu aj príležitosť. Spánok v poriadku, držím ho v medziach, hoci v ostatných týždňoch evidujem, že chodím aj cez voľné dni spávať až po 23:00, čo vyhodnocujem ako nesprávne. Fyzicky je to zlepšené. Čo sa týka chudnutia, mal som po sebe 2 dni žracie dni, takže som pravdepodobne čo-to pribral. Jedol som naozaj neskoro večer poriadne dávky žrádiel. Dnes som na tom lepšie, hoci kilojoulový rozpis som si narušil výrazne litrom pomarančového džúsu.

Ďakujem, že ste. Čítam pozorne všetky Vaše príspevky. Často neviem, čo odpísať, ale cítim s Vami a držím Vám palce. Asi je to dosť nepraktická pomoc, no je to niečo ako objatie. Virtuálne, tiché objatie s dávkou pochopenia a účasti.

Držte sa, drahí forumáci-spolubojovníci.

S úctou
matej

Joj, priatelia milí, aké pociťujem napätie! Ide ma roztrhnúť ako tohto tu: Asi preto, lebo niečo tajím pred mamou a bratom. No, to, o čom som písal dnes nadránom v téme Partnerské a ľúbostné vzťahy. Ja často pociťujem naliehavú potrebu povedať práve im to, čo ma trápi. Práve im sa zdôveriť! Ale im nemôžem!!! Nedokážem to. Tak toto, o čom som tam písal, im za nič na svete nepoviem. A v tom je asi ten problém. V tom, že keď mám nejaký problém, núti ma povedať to mame a bratovi. A keďže to nejde, idem prasknúť od tej nahromadenej negatívnej energie. Tak je to aj teraz. A pociťoval som toto každý deň aj dosť dlhú dobu odvtedy, čo som sa zaregistroval na tomto fóre. Lebo toto bolo pre mňa niečo úplne nové, musel som si zvyknúť, že posielam svoje myšlienky niekam von, do sveta (svet = priestor mimo mojej hlavy ) Zdalo sa mi, že píšem hlúposti. Ale o mnohých tých veciach som doma nemohol hovoriť, tak preto mi bolo ťažko. Ale už som si na toto fórum zbykol. No ešte si musím zvyknúť aj na to, že chodím do denného stacionára. Tam mi je teraz dosť ťažko, málo rozprávam a keď niečo chcem povedať, najprv si to poriadne premyslím. Nie je to spontánna reč. A aj doma mi je z toho ťažko. Verím však, že si zvyknem a potom sa budem cítiť celkom dobre.

Fúha, pri tomto písaní sa to moje napätie pekne zmiernilo.

Majte sa krásne, priatelia, držte sa a nikdy sa nevzdávajte. A neprestávajte snívať. Nejako to už zvládneme.

Ahojte!

Priatelia drahí, ja sa len tak ľahko nevzdám. Ja ešte zabojujem o svoje šťastie. Kladiem si otázku: Ktorá žena by chcela žiť s takto chorým partnerom, čo nič nezvláda? Odpoveď je: Asi žiadna. Tak ja mám plán. Budem sa snažiť! Každý Boží deň aspoň 2-krát vyvenčím psa (dnes som s ním už raz bol vonku), často budem chodiť do obchodu nakupovať potraviny (aj to som už dnes robil) a občas navštívim knižnicu. Tam sa chvíľu porozprávam s knihovníčkou. Ale nie dlho! Zatiaľ to vždy dopadlo tak, že som dlho nedokázal ukončiť rozhovor a odísť odtiaľ. Ale musím v sebe nájsť silu riadiť samého seba.

Takýto režim som už mal a dodržiaval som ho asi 3 týždne. A potom som poľavil. No idem to obnoviť!

Občas mávam apatiu. Keďže ma doma okrem písania nebaví venovať sa nejakým koníčkom, budem robiť domáce práce (tzv. ženské práce), ktoré sa doma vždy nájdu. Hodlám variť (pomaly sa to už učím), umývať riad (v tomto mám už roky každodennú prax), upratovať, prať (včera som prvýkrát v živote pral v práčke. Mama mi ukázala, ako na to) atď. Nevidím žiadny dôvod, prečo by to nemohli robiť aj muži a odmietam názor, že je to len povinnosť žien. A nebudem sa brániť ani vysávaniu, čo je aj mužská práca. Včera som vysával a veľmi ma to bavilo. Aj v záhrade budem robiť podľa svojich možností. Teraz sa odo mňa ani veľa nevyžaduje, lebo liečim si ľavé zápästie, chodím k ortopédovi. Rok čo rok si dávam predsavzatie, že budem veľa pracovať v záhrade, ale nikdy sa mi nechce. Tento rok som to však zobral vážne a každý deň som zbieral jahody a umýval som ich, čo bola asi 2-hodinová činnosť. Ale teraz veľa prší, tak neviem, či ešte budú rásť.

Jeden deň v týždni chodím do denného stacionára. Predpokladám, že takýmto spôsobom si zvyknem na ľudí a vymaním sa z tejto sociálnej izolácie.

Takže teraz som si povedal, že z tejto choroby sa musím dostať, nakoľko sa bude dať. Mám veľkú motiváciu, lebo... som v tom dennom stacionári spoznal tú pedagogičku, o ktorej som písal v sekcii Partnerské a ľúbostné vzťahy. Beriem do úvahy to, čo mi poradila kwecko a budem ju mať len za kamošku. Veď to je pre mňa tiež vynikajúca možnosť, aj z toho by som mal úprimnú radosť. Možno je márne očakávať, že niekedy v budúcnosti sa posunieme dopredu. Možno budem celý život osamelý... Zatiaľ sa toho ešte veľa neudialo, bol som v tom stacionári len 3-krát. No tá motivácia naučiť sa v živote lepšie fungovať tu je. Chcem ešte vyštudovať nejakú VŠ a pracovať. Ale s tým cestovaním asi bude problém. Ja všade chodím s mamou, lebo cestovanie vo mne vyvoláva obrovský stres. Bojím sa, že sám by som si nevedel nájsť ten správny autobus alebo vlak. Tak neviem, či sa to dá zlepšiť. Ale s mojou snaživosťou snáď niečo z toho svojho plánu zvládnem, lebo keď si niečo zaumienim, musím to stoj čo stoj dosiahnuť. Keď som bol v nemocnici, psychologička mi povedala takéto slová: "Na vás je dobre to, že vy sa s touto chorobou chcete ešte trochu popasovať." Tak idem na to! Síce sa treba pripraviť na neúspechy, na zlyhania. Ale ja si nejdem dávať také úlohy, ktoré ma strašne nebudú baviť a ktoré ma veľmi zaťažia. Mám chuť robiť tie domáce práce. So záhradou je to horšie, to ma skutočne nebaví, takže tam od seba veľa žiadať nebudem.

Dúfam, že toto nadšenie, ktoré teraz mám, nestratím

Toto skvelé fórum je taký denníček. S pomocou neho, s vašou podporou, milí priatelia, a s vašimi radami to snáď niekam dotiahnem. Možno mám dosť naivné myslenie, lebo mojím cieľom je nájsť v živote lásku a neviem, či by na to stačilo robiť to, čo som v tomto príspevku vyložil. Ale budem sa snažiť konať to, čo je v mojich silách.

Ahoj
Ani neviem, čo všetko mám povedať tak, aby som bol stručný a vecný. Napísali ste toľko príspevkov po celom fóre, že až teraz som si ich dočítal. Bol som 4 dni preč, resp. v práci. Robili sme aj nadčasy. Dnes mám konečne voľno, zajtra odrobím dve dvanástky a potom tri dni nádherného voľna plus pracovný víkend, ktorý je však už ľahší, lebo nechodí tovar a je viacmenej pohoda.

Mám na srdci toho veľa, ale neviem to systematicky zo seba dostať. Možno budem písať postupne, ako mi to napadne, vo viacerých príspevkoch. Teraz aspoň napíšem, že som mal ťažšie obdobie. Opustilo ma nadšenie, motivácia, upadal som duchovne, psychicky a chradol som aj fyzicky (totiž prežieral som sa fastfoodmi). Doslova som mal krízu. Ťažko sa mi chodilo do práce a mal som k nej nechuť. Aj preto sa teším na to, keby ma vzali do Trnavy na mgr., aby som už nepracoval a radšej dva roky "študentoval". Dnes som si porobil opäť mnoho plánov o tom, ako sa chcem vo svojej oblasti presadiť. Znovu ma to nakoplo, lebo som si vytvoril nový smer, novú perspektívu. Stále som však akosi smutný, lebo mi je zaťažko v práci. Celé čaro z nej ma opustilo nevedno kam. Snáď ma teda príjmu a do konca augusta to vari už dotiahnem...

Psychicky sa mám teda teraz v tejto chvíli zlepšene, hoci stále napäto a mierne deprimovano. Mám však konečne dôvody na nádej, tak sa snažím povzbudzovať. Ale s krízou prišla aj lenivosť, letargia, avolícia a nechuť k akejkoľvek činnosti. Dosť sa flákam, aj včera po skončení nadčasu, aj dnes. Včera aj dnes som poobede vydrichmával obed. Je to proste pocit na spôsob "niekam ma položte a nechajte ma tak".

Fyzicky trávenie je zlepšené. Čo sa týka chudnutia, stále sa to pohybuje okolo tých 83,7 kg a 98 centimetrov, čiže žiadny enormný pokrok som kvôli týždennému prežieraniu vlastne neurobil. Predpokladám, že treba u mňa zhodiť ešte 10 kíl, aby to bolo optimálne.

Historik, je až neskutočne pre mňa prekvapivé, ako veľmi si mi podľa mojich dojmov z Teba mne podobný. Štýlom vyjadrovania sa v príspevkoch, emocionálnym stavom, niektorými skúsenosťami, názormi, psychickými tendenciami, problémami v rôznych oblastiach, a tak ďalej. Mám z toho zvláštny pocit. Možno mi túto podobnosť vyvrátiš, ale naozaj sa v mnohom, čo tu o sebe píšeš, vidím. Síce som ja úspešný v matematických súťažiach nikdy nebol, a vlastne je hneď viacero podstatných rozdielov medzi nami, ale aj tak si mi zaujímavým podnetom pre rozmýšľanie a sebareflexiu. Som veľmi rád, že si na fóre a že prispievaš.

Želám všetkým všetko dobré. Ak mi ešte niečo dodatočne napadne, tak napíšem.
Ahoj.
S úctou
Matej

Ahojte, dnes som nejaké smutné a aj som dosť štekalo na ľudí v práci Každého, kto povedal vtip som mala chuť uhryznúť! Prežilo som pekný víkend a teraz toto! Keby aspoň bol dôvod, ale žiadny neni... nič... A keď nejaký nájdem nasilu, tak ma to chytí ešte väčšmi, lebo ma začne štvať aj ten vymyslený dôvod. no ništ, skúsim terapiu tichom, to takej 20:00 bych mala byť doma sama.

historik, teší ma tvoj elán a plánovanie aktivtít, to je fajn, že máš chuť robiť veľa vecí
Len bacha na rozvrh, ja som si toho vždy naplánovala haldy a pak som len kukala: mám toto, alebo toto? toto a toto sa mi nechce, ale mala by som, lebo potom nie... Ale toto a toto by som radšej, ale čo z toho??? no a tak som dumala celý deň, nakonec nič z teho a ešte som bola na večer na seba naštvaná, že som nevyužila deŇ a znechutená zo svojej neschopnosti pohnúť sa. Potom som si rozvrhla veci na týždeň. Už si nepamätám, ako presne, ale bolo to štýlom:

Pondelok: kreslenie, tvorenie
Utorok: angličntina
Streda: gitara
...

(no a tak, na víkend som si našla nejakú výstavu alebo kurz, ale to som sa takmer nikdy neodhodlala. Som šla von s kamoškou, keď sa mi ju podarilo prinútiť... Som dosť negatívny spoločník, tak sa jej veľakrát nechce )

Dalo mi to taký systém, v ktorom som mala taký dobrý pocit, že na všetko čas príde.

Takže veľa zdaru, držím palec! (len jeden, zvyšok musíš zvládnuť sám! )

Ahojte, drahí priatelia!

Milá kwecko, ďakujem Ti veľmi pekne za podporu. Máš pravdu, my si nesmieme klásť prílíš ťažké úlohy. Netreba to s tými plánmi preháňať. Na to si musíme dávať pozor. No mne zatiaľ tie domáce práce idú ľahko, zvládam ich ľavou zadnou. Najviac ma baví umývanie riadu. V tom sa priam vyžívam. Do denného režimu som zaradil aj cvičenie a i to robím s radosťou. Už sa teším na tie endorfíny. Dnes som si aj zabehal so psom. Učil som sa matematiku, ale nie veľmi veľa. Potom som si povedal, že na dnes to stačí, a prestal som. Večer som uvaril mliečnu ovsenú kašu. Viackrát som bol vonku so psom, aj som si posedel na lavičke v záhrade. Takže bol aj relax. Len tie emócie nie sú v poriadku. Stále pociťujem taký nepokoj, rozrušenosť, akési strachy... Ani mi teraz nejde písanie, takže zatiaľ to bude len takýto stručný príspevok.

Matej, vďaka za pochvalu. Ja sa veľmi teším, že som našiel toto fórum.

Prajem všetkým dobrú noc a sladké sny.

historik, teba by som doma brala, pretoze umyvanie riadov priam nenavidim

Ahojte kamarati,

zajtra mam posudenie o zdravotnom stave kvoli ID, teraz mam 60% ale to som bola este vedena ako schizoafektivna porucha, teraz som vedena ako paranoidna schiizofrenia, tak neviem ako obstojim. Musim sa priznat, ze mam z toho velky stres, Nas posudkovy lekar vie byt dost neprijemny, naposledy sa vyjadril, ze mi v podstate nic nie je a ze mozem nastupi do hocakej prace, paradoxom bolo, ze som sama nevedela nastupit ani do autobusu. On ma totiz zvlastny dar ponizit cloveka uz vo chvili ako vojde do dveri a ja tieto utoky na svoju osobu nesiem dost tazko

Tak vas prosim, zajtra si na mna spomente a drzte mi palce, nech to prezijem bez ujmy na zdravi

Ahojte!

Milá venusa, dúfam že ten posudok dopadne dobre a určite si na Teba zajtra spomeniem. Drž sa!

Milá filipka, a prečo to umývanie riadu tak nenávidíš? Veď je to zaujímavá robota. Na začiatku je všetko špinavé - príbor, taniere, misy, hrnce, panvice... A my to berieme a umývame, umývame. Špinavého riadu nezadržateľne ubúda a, naopak, pribúda toho čistého. No nie je to zábava? Vari také niečo človeka nepoteší? Veď to je relax! Ja som si zvykol robiť to tak, že hneď, ako sa najem, všetko po sebe umyjem, aby sa nehromadil špinavý riad.. Ale to mi je málo, tak umývam všetko, čo nájdem.

Dnes sa cítim omnoho lepšie, ako v predchádzajúce dni. Nemám ani príliš dobrú, ani zlú náladu. A zatiaľ nepociťujem žiadne napätie, rozrušenosť a strachy. Zobudil som sa veľmi skoro, asi 10 min. pred šiestou. Ale zaspal som tiež pomerne skoro, pripližne o polnoci, možno o niečo neskôr. Takže aj taký spánok by zatiaľ stačil. Dúfam, že aj dnes v noci sa mi rýchlo podarí zaspať, keďže som vstal tak zavčasu.

Už som aj cvičil. Ešte nie je ani poludnie a ja som už stihol splniť stanovenú dennú normu v štúdiu matematiky. Splniť normu znamená pri riešení príkladov popísať 10 strán formátu A5. Dnes som to aj prekročil, vyšlo mi 11 strán. Takže matematika je dnes vybavená.

Dnes som sa zase začal učiť písať všetkými desiatimi. Lebo zatiaľ píšem len dvoma prstami. Už som sa to voľakedy učil, aj mi to išlo. Dokázal som písať bez toho, aby som sa pozeral na klávesnicu, hoci to išlo trochu pomaly. Ale boleli ma od toho ruky, tak som to vzdal. Ale teraz máme pri počítači kreslo s područkami, tak to hádam pôjde lepšie. Takže ráno som si to precvičoval a veľmi ma to bavilo. Určite sa do toho dnes pustím zase. Keďže pomerne veľa píšem, hádam sa to aj rýchlo naučím.

Už sa teším, že pôjdem von so psom. Zase si zabehám. Brat chce ísť niekam za obec na taký menší výlet. Počasie u nás zatiaľ nie je zlé, ale na nebi visia oblaky, tak ešte môže aj spŕchnúť.

Prajem vám všetkým veľa šťastia, dobrú náladu a pekný dník.

venusa, tak ako si dopadla?

Ahojte, priatelia!

Tak včera pred spaním na mňa doľahol pocit beznádeje. Zmocnili sa ma obavy, že sa mi v živote nič z mojich snov nepodarí uskutočniť... Mám pocit, že som jednoducho CHUDÁK! Na to, aby som sa oženil, musím byť o dosť zdravší, aby som všeličo zvládal. A tiež musím byť solventný. S mojim 230-Eurovým dôchodkom sa asi ďaleko nedostanem... Nejakú vysokú školu by bolo dobre vyštudovať. Takého, ako som teraz ma predsa žiadna žena nebude chcieť... Je to taká melanchólia, ale priznám sa vám, že je aj trochu príjemná...

Ale povedal som si, že postačí, ak sa matematiku budem učiť oveľa pomalším tempom. Takže som si naplánoval, že každý deň vyriešim len jeden jediný príklad. Za rok by to bolo 365 príkladov a aj to už je niečo. Také tempo by ma nezaťažilo. Dnes som už ten jeden príklad vyriešil a zabralo mi to len asi 10 min. Takže to by mohlo byť v pohode. Počul som v televízii, že Číňania majú také príslovie: Neboj sa pracovať pomaly, ale boj sa zastaviť sa! Je to v podsate to isté, čo toto: Pomaly ďalej zájdeš.

Už som si trochu začvičil aj som bol vonku so psom. Tam sme sa aj prebehli po parku. Potom som navštívil knižnicu. Tak tam sa vždy cítim hrozne. Mám z toho obrovský stres. Už doma sa to začína a trvá celú cestu, keď tam idem. Ja však veľmi dúfam, že mi v tomto pomôže ten denný stacionár, do ktorého chodím. Snáď si na ľudí zvyknem. Nečudo, že sa medzi ľuďmi cítim tak zle, veď som 11 rokov presedel v 13-tej komnate... Takú dlhú dobu som nechodil do spoločnosti. Ale ja som taký bol aj pred tým, keď som sa učil na gymnáziu, ba aj počas navštevovania ZŠ. Veľmi málo som sa rozprával so spolužiakmi a aj na hodinách som bol pasívny. Keď som niečo vedel, mal som problém povedať to, lebo som pri tom prežíval silný stres. Až mi búšilo srdce. Možno preto sa mi nedarilo učiť sa tak dobre, ako som chcel.

V knižnici som náhodou našiel knihu o tom, ako bojovať so stresom. Je tam aj kniha o asertivite. Keď tam pôjdem nabudúce, na druhý týždeň, určite si požičiam tú o strese. Zatiaľ som si vybral takú publikáciu s množstvom fotiek prírody. Len si pozriem tie fotky, lebo si chcem urobiť prestávku v čítaní.

Dnes sa chystám zase prečvičovať si písanie všetkými desiatimi. Už sa na to veľmi teším. Takže pre mňa je dôležité, aby som si dával len ľahké úlohy, ktoré ma nezaťažujú. Lebo inak to nezvládnem, vzdám to a budem nešťastý a sklamaný sám sebou. Niektorí z vás toho zvládajú oveľa viac ako ja. Mne sa zatiaľ nedarí byť v živote dostatočne aktívnym, študovať ani pracovať.

Bolo by dobre, keby som zase niečo uvaril. Tie domáce práce sa pre mňa stali veľmi vhodnou činnosťou. Bavia ma a zatiaľ ich zvládam. Len na začiatku to bolo až prehnané. Nútilo ma robiť ich. Nie ja som riadil tie práce, ale ony riadili mnou. Tak včera som všeličo robil len do 5-tej večer a potom som si povedal: „STOP!“ a prestal som. Začal som oddychovať. Dobre som sa od toho odpútal, a v túto noc sa mi podarilo dlhšie spať. Vstal som pred deviatou.

Tak zatiaľ asi toľko.

historik

Ahojte kamarati,

tak ja som to dnes s prehladom zvladla. Neviem ci saa posudkar dobre vyspal ale bol ako vymeneny. Debatoval so mnou o knihach, druhrj svetovej vojne a miestami do toho zapojil aj otazku mojho zdravotneho stavu. Nakoniec som skoncila s plnym ID, v co som ani nedufala a tak som nanajvyss spokojna.

Teraz ma len trapi celodenna otupenost, prespim aj 16 hodin denne.

A co vy ako sa mate?