Ako sa dnes máš? 4

Ahojte,
dnešok je celkovo príjemný deň. Niečo som sa pohýbal krátkou prechádzkou a ostatok som bol doma. Trochu som čítal, TV a bol som na Nete. Veľmi ma potešil jeden telefonát, čo bol takým TOP dnešného dňa. Akosi ani nemám sa čím chváliť, ani haniť, ani sťažovať. Jednoducho celkom fajn deň. S pozdravom a želaním toho naj pre všetkých od Tuta.

Ahojte,

tak Silvestrovské prípravy sú v plnom prúde....tak mi nič iné neostáva len všetkým zapriať šťastný Nový rok...veľa lásky, zdravia a všetkého po čom srdiečko piští...:-)

Letra

Ahojte,

včera sa ma držala depresia. Horko-ťažko som navarila a podvecer nieco sladké upiekla, lebo vianocné pecivo sa mi uz minulo. Vopred som sa obávala ako budem dnes. Ráno som sa síce horšie rozhýbavala, no o 9-tej som zacala piect slané pecivo a potom to uz slo. Uz mám vsetko na dnesný vecer hotové, dcéra odisla nabalená oslavovat silvestra do mesta a ja s ostatnou rodinou sa chystáme k sestre. Vsetci doma skonstatovali, že vcera som na tom bola podstatne horšie ako dnes a aj ja to tak cítim.

Prajem Vám veselého Silvestra a lepší nový rok ako bol ten vlaňajší!

PF 2013

Všetko najlepšie do celého nového roku 2013 vám všetkým (nielen fórumákom) želá Tuto

Ahoj

Keďže aj ja patrím k forumákom, a tým ste viacerí blahoželali do nového roka, tak Vám za seba vrúcne ďakujem a prajem podobne.

Včera som mal to "večerné pesimum". Budem sa musieť doktora opýtať, či je takýto stav v psychiatrii popísaný, lebo ja som doteraz počul len o ranných pesimách. Už okolo ôsmej večer som začal upadať na duchu a malomyseľnieť. Tento raz som sa z celej sily a vôle snažil nával depresie nepodporovať, lebo je pravdou, že niektorí pacienti akoby svoju depresiu "preciťujú", prežívajú, hĺbajú sa v nej, hovia si v nej. Zosilňujú ju postojom a držaním tela, počúvaním smutných piesní a podobne. Tento raz som sa rozhodol azda prvý raz riadne bojovať a nedovoliť depresii, aby ma zahnala do kúta. Pomohlo to len čiastočne. Smutný som bol naďalej, aj určitú apatickosť som cítil. Cítil som sa mizerne, unavene a takpovediac zronene. Nemal som náladu na nič, ani na hry, ani písanie textov, ani na pozeranie telkáča, ani na rozprávanie sa s nikým. No našťastie som to tak hlboko neprežíval a skôr som sa oddal určitému odpočinku a relaxu pri rádiu Europa2, kde hrali dance extravaganza, čo je môj obľúbený hudobný štýl. Počúval som ho viacmenej do hlbokej noci. O polnoci sme si zaželali s rodičmi všetko najlepšie resp. oni mne zaželali, lebo ja som bol "plochý". A potom som v bunde a čapici na balkóne zo siedmeho poschodia sledoval výhľad na trnavské sídliska, ako búchajú petardy, ohňostroje. Bolo toho požehnane, a tak som sa na to pozeral s primeraným úsmevom asi 15 minút. Potom som šiel rovno buvať a počúvať dance extravaganza. To je našťastie štýl hudby, ktorý nie je primárne smutný, skôr je elektronický, housový. Preto sa mi ďalej atak depky neprehlboval, hoci som zostával naďalej "bez nálady".

Včera mi prvý raz po rokoch prišlo ľúto, že som nikde s nikým neoslavoval nový rok. Lapel som doma, rodičia pozerali svoje programy a ja som civel v izbe. Nemám veľa kontaktov, priateľov, vlastne nikoho nepoznám, s kým by som mohol hovoriť otvorene a nebodaj sa s ním zabávať. Trochu som si uvedomil to osamotenie, ktoré mi obvykle nevadí, ale včera mi ho náhle prišlo ľúto. Ale je to aj moja vina, lebo sám sa bojím kontaktov a sociálnych interakcií.

Dnes sa cítim trochu prázdny a smutný, akýsi bez nálady. Snažím sa bojovať, aby som si tento stav neprehlboval. Myslím, že sa mi to darí. Uvidím, čo budem ešte robiť, lebo do ničoho sa nehrniem a nič sa mi nechce. Včera som sa dosť silvestrovsky prežieral, takže som pribral, tak aspoň to mám teraz akési predsavzatie, že si chcem dnes dať určite pozor na papanie. Včera som sa trochu venoval webu, možno aj dnes po tom siahnem, ale nemám inšpiráciu, som akýsi tak trochu otupelý.

Fyzicky sa výrazne polepšilo. Zápcha je preč. Opatrenia zabrali.

Nezabudnite, ľudkovia, sa vyjadriť dole v sekcii "Životný štýl - Slobodné debaty" a zrekapitulujte si svoj rok 2012. A ak sa Vám ho nechce verbálne rozoberať, tak aspoň zahlasujte v miestnej anonymnej ankete.

Ďakujem Vám za vypočutie a želám krásny sviatočný deň. Dnes je 20 rokov od vzniku novodobého samostatného Slovenska, tak si môžeme trochu povzniesť srdiečka aj smerom k patriotizmu. Myslím, že ešte je snáď možné nájsť niečo na tejto krajine, na čo môžeme byť hrdí. Myslím, že veru áno. Držte sa.

S úctou
Matej

Ahojte, prajem Vam vsetko dobre v Novom roku 2013, hlavne vela lasky a zdravia

Zatial iba tolko, lebo som unavena po narocnej prechadzke

Ahojte,
tak sme sa dožili aj roku 2013. Je raz tu, to sa nemení, čo ma teší. Dnešok nie je ani ne reč, veď som ho preflákal. Iba, že som bol na krátkej prechádzke.

So želaním toho najlepšieho Tuto.

Ahojte,
dnes bol taký priemerný deň až na to, že som spal ako mimino pekných pár hodín navyše. Dosť ma to potešilo, lebo už viem, že sa mi dá aj dobre vyspať. Bol som v obchode - číňanáku si kúpiť nejaké tie ľahšie topánky, lebo si myslím, že aj tam majú dobré veci, hodi treba pri tom aj viac rozmýšľať oproti drahším obchodom kdesi v obchodných centrách. Ako dôkaz prikladám recesistické video, čo sa v Číne vyrába:

https://www.youtube.com/watch?v=TDVXDX5emg4&playnext=1&list=PLCDE8C4E2D2319ED8&feature=results_main

Tak príjemnú zábavu, a vedzte, že niektoré veci nie sú tak ako sa na prvý pohľad javia, pretože všetko môže byť aj inak. Záleží tak od zdravého rozumu a prirodzeného uváženia.

S pozdravom Tuto

Ahojte,

tak zdravotne som na tom ako tak sa dá....teraz sa púšťame do prerábky bytu...tak už máme v byte chaos...ale aj sa na to teším..budem mať čo robiť a nezamýšľať sa nad svojou chorobou....
Len mi je teraz smutno, lebo náš psík chytil nejakú pliagu a musíme čakať na výsledky čo mu je...tak držte prsty nech to dobre dopadne....


Letra

Ahoj Letra,
ako tuším, je zlé, ak je milovaná osoba chorá. Viem, že byť v takejto situácii je neľahké a navyše sa boriť s chorobou... Snáď každý má nejakú takúto skúsenosť. Treba sa však sústrediť na seba, aby sa Ti nebodaj nezhoršil zdravotný stav, trebárs k depresii. Viem, že zdravý to tak neberie, ale u nás sú aj drobnosti pomerne zásadné a dôležité. Letra, daj si na seba pozor, lebo zdá sa mi, že aj menšie veci Ťa dokážu zdravotne rozhádzať, čo svedčí o Tvojej odborne labilite. Samozrejme Ti držím palce aj so psíkom, nech sa čoskoro uzdraví.

Toto je len môj názor, ale dúfam, že mylný. Verím Letra, že u Teba je všetko v poriadku. (?)

Niečo sa so mnou deje. Mením sa. Moje ja upadá smerom do akejsi plochej a neagresívnej formy "nešťastnosti". Je to iné, než som zažíval v minulosti. Vtedy som svoje depresie prežíval veľmi cituplne, doslova som ich aj sám preháňal, živil ich. Občas som skĺzal do agresivity a rezonantných expanzívnych nálad. Teraz som iný. Odmietam veľmi dobre všetky pokusy prehĺbiť si depresiu na reálnu formu depresie. Hrdo držím hlavu hore, posmeľujem sa motiváciami, sústreďujem sa na to pozitívne.

Ale niečo tu nehrá. Niečo nekalého sa na mne mení. Subjektívne mám pocit, že ide o môj charakter. Som akýsi "tvrdší", v zmysle že už veci tak citovo neprežívam. Cítim sa plochší, bez potreby s niekým hovoriť. Dokonca už posledné tri dni ani nehovorím nejak významne s rodičmi. Som doma a som len furt v izbe a von vyjdem len sporadicky. Po rokoch nemám potrebu všetko rozoberať s mamou. Akoby som vnútorne cítil, že mi nikto nemôže pomôcť a že som na veci vlastne sám. Všetko sa to deje za výrazných "večerných pesím". Vtedy to skĺzne predsa len do slzičky, ale každú slzu a nutkanie na sebaľútosť hneď prudko odmietnem. Aj preto pôsobím sám na seba akosi drsňácky. Je to celkom nový pocit pre mňa.

Všetko sa to deje za pocitu vnútornej prázdnoty, neistoty. Zažívam aj akési znechutenie z nudy. Život ma, dá sa povedať, nudí. Nechcem sa ho zriecť, ale že by sa mi zrovna páčil, tak to pravda nie je. Jediný intenzívny pocit, ktorý naozaj cítim, je "pocit nešťastnosti". Kvôli tomu, že mi postupne krok za krokom každou hodinou vyhasínajú moje akože koníčky, tak už dokonca skĺzam aj do polohy konzumného televízneho diváka, ktorý sleduje program za programom. A to je fakt u mňa nová vec, lebo ja sa poznám ako človek, ktorý televízor neobľubuje.

Akoby sa vo mne bilo viacero rôznych momentov. Vnímam v sebe viaceré sily, ktoré so mnou hýbu, ako sa im práve zachce. Myslím, že teraz som v polohe, že by ma vedeli pomerne ľahko presvedčiť na svoju stranu aj zelení, aj komunisti, aj pravičiari, aj jehovisti, aj ateisti, aj šamanskí reformovaní druidi, ktorí sa môžu modliť nielen ku stromom, ale aj ku kríkom. Som jednoducho teraz veľmi ľahko manipulovateľný, naivný a zraniteľný. Odkrýva sa celá moja vnútorná intimita.

Skrátka, prežívam teraz ťažké dni. Neviem, či nejde o príchod depresie, snáď nie. Robím všetko preto, aby neprišla, ale akosi sa mi situácia vymyká spod kontroly. Neručím už vôbec za seba, za svoj rozum, ani za svoje pocity. Matej už nie je to, čo býval.

DODATOK:

A tiež sa mi ešte zdá, akoby som bol nejaký herec a hral vo filme. Je to zvláštny pocit, ktorý nie je ani tak emóciou, ani zmyslovým vnemom, ale skôr postojom a sylogizmovým dojmom. Akoby som sa tu hral na nejakého človeka. Hrám sa, že žijem. Mám nejakú sociálnu rolu a tú aktívne žijem, pretože mi je to tak nadiktované a je to akurát úloha, ktorá na mňa pripadla. Alebo sa mi to celé zdá ako v divadle. Robíme rôzne scénky a každý máme svoje herecké výkony.

Začínam mať výrazný odstup od seba samého a od svojho tela. Príde mi to doslova, ako v nejakom filme s presnou zápletkou, s presne stanoveným scenárom, ktorý však mne hercovi nie je vopred známy. Ale istotne viem, že sa mi život odvíja podľa plánu režíséra a scenáristu. Cítim silnú nenáhodilosť vecí okolo mňa, najmä vidím súvislosti medzi rôznymi časťami svojich domotaných myšlienok.

Zdá sa, akoby ma už nič nevedelo rozhodiť. Moje prirodzené sklony k nadchýnaniu sa sa akoby vyčerpávali a ako slnku raz dôjde "palivo" na termonukleárne reakcie, tak aj mne sa po mnohých rokoch neustáleho nadchýnania sa a splasínania prudko blíži ku koncu svojich síl moje "palivo". Čo ním bolo? Neviem, asi nejaký prvok v mojej povahe, ktorý v týchto ťažších dňoch a obzvlášť v čase "večerných pesím" umiera.

Ktovie, kedy dnes zaspím. Už to tu mám prichystané na buvačku, no neteším sa. Asi sa budem musieť zase triasť. Neviem či to poznáte, alebo či to mávajú aj iní pacienti. Doktor vraví, že je to záležitosť katatónnej symptomatiky, kedy niektorí pacienti mávajú tlak k mimovoľným pohybom, ako napríklad sa hýbu odpredu dozadu a hore-dole, alebo majú motorický nepokoj v končatinách. Neviem, či toto moje do toho zapadá, ale viem, že vskutku pri mojich zápasoch v posteli, keď ma niektoré "vyššie mozgové kapacity" a "rôzne bytosti" bombardujú vtieravými myšlienkami, s ktorými zásadne nesúhlasím a oni mi ich nanucujú, aby som si ich myslel, tak vtedy sa mi veľmi trasú nožky. Vtedy sú aj slzy, ale v súčasnom období slzy a ľútostivosť výrazne potlačujem v rámci svojho boja proti depresii. Trasenie však je uvoľňujúce a upokojuje mi nervy, preto sa ho viacmenej ani nesnažím narušiť.

Neteším sa na zaspávanie. Budem opäť ponechaný sám na seba. Si predstavte - môžem Vám odprisahať, drahí kamaráti, že moja mama do troch až päť minút vie po ľahnutí zaspať. Je to úžasná schopnosť.

Zase sa tu vykresľujem ako nejaký chudáčik, prepáčte mi prosím. Je to proste akási moja herecká úloha, ktorú mi vštepuje situácia. Pravdepodobne je to aj v scenári môjho života. Kocky sú proste hodené.