Ako sa dnes máš? 13

vdaka matej.

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre, ale mám aj trochu obavy. Dostal som list na dodanie prehliadok na posudkovú komisiu. Čuduj sa svetu môj lekár sa presťahoval na západ Slovenska. Tak som tak trochu nahratý, ale nevadí. Na ambulancii bude už niekto iný. To je ten problém, že neviem, že čo mi tam napíšu. Predsa len doktor ma poznal. Budem musieť rozprávať o svojich problémoch opäť, čo ma neteší. Ku iným veciam nabral som nápady, že o čom písať články. Mám nápady na 25 článkov a tak už len to napísať. Neviem, neviem však ako budem písať, ale skúsim to. Tiež budem pokračovať ďalej vo vyhľadávaní partii pre nový šachový projekt, ale dnes si dám asi oddych. Hoci ako sa poznám oddych žiaden nebude... Musím analyzovať ešte jednu novinku v otvorení... Mám dosť veľa roboty, no nič idem sa pustiť do toho.

Dnes sa mám tak obyčajne, priemerne. Ráno som dlho vylihoval v posteli a po celý čas som mal také protivné sluchové halucinácie, myslel som že neprestanú ani keď vstanem z postele. Žijem v ustavičnom strachu. Bojím že mi prestanú zaberať lieky, bojím sa že sa zhorší môj stav...

Ahojte všetci píšuci a čítajúci. Chcem sa opýtať, či ste niekedy zažili pocit, že čokoľvek urobíte, dopadne to zle? Alebo inak povedané, že lepšie je nechytiť sa ničoho, aby sa to náhodou nezlomilo? Tak presne takéto obdobie teraz žijem. Psychicky sa mám skvele, nechcem to zakríknuť. Spím ako malé mimino, dalo by sa povedať, že až príliš. Depresia sa nekoná, paranoju si už nevšímam. Veľmi mi pomáha psychologička, lenže je to strašne náročné na sústredenie, pretože musím vnímať, čo mi hovorí. Mám totiž tendenciu používať "ale" . Ale ja to mám inak. Ale v tomto prípade je ti iné. Ale bla bla bla... Back to the subject. Veci nejdú podľa mojich predstáv a to ma trochu vykoľajuje. Teda dosť. Pôvodne som si myslel, že mi Boh vysiela rôzne indície. Mnohým však nerozumiem, nedávajú mi zmysel. Dnes začínam byť otovrený myšlienke, že On hrá šachovú partiu s diablom. Aj Jób riešil to isté. Zostávam však otvorený novému a nezanevrel som. Bojujem stále a húževnato. Lenže sabotuje ma jeden blízky človek. Ťažko sa to vysvetluje, ale chcem sa rozhodnúť pre nejakú vec a okamžite mi niečo vo mne nedá pokoj, pokiaľ neurobím presný opak. Psychologička by povedala, že sa sabotujem sám. Ale prečo by som to robil? Veď sebe chcem len to najlepšie - kto iný, keď nie ja? Podľa mňa ma sabotuje diabol.

Napr. som si povedal, že obmedzím sladké. Jednoduchá vec. A prídem na návštevu, kde sú na stole Vianočné koláčiky. Zatemní sa mi pred očami a vedomie získam až v momente, keď mám jeden v ústach a dva držím v každej ruke. A akonáhle zjem ten prvý, tak nepoznám hranice a nažerem sa sladkého, že je mi zle. Strašne ma to štve. Tak som si povedal, že za trest držím pôst pár dní. A dnes sa mi stalo presne to isté. Porušil som to, pričom som si stále opakoval "nerob to!". Bude ťa to mrzieť. Lenže niečo vo mne ma presvedčovalo, aby som to nepočúval, že sú to blbosti. Že sa mám najesť. A tak som sa napráskal a teraz ma to štve presne ako som predpokladal. A ten, ktorý ma presvedčoval, zmizol. Zrejme sa niekde smeje.

Uvidím, čo ma napadne zajtra. Držte sa...

Apropos, otec má covid. Takže sa to dostáva bližšie ku mne. Presunul som všetko na "neskôr", kontroly u lekárov, psychiatričku. Do obchodu chodím minimálne, keďže mám zásoby v mrazáku. Inak som začal klíčiť semiačka, ale že by mi to dva krát chutilo, sa nedá povedať. Ľutujem veganov, je tu nejaký?

Do tretice všetko dobré. Napíšem ešte jednu úvahu, ktorá ma trápi pár týždňov a príliš mi nepomohla na mojej ceste. Pozrel som si film Greenland a bola to chyba. Je to apokaliptické drama, nebudem spoilerovať. Všetko končí úplnou katastrofou. Väčšina ľudí na Zemi umrie. Čiže pokiaľ máte našetrené peniaze, plánujete dovolenku, tak (podľa filmu) zbytočne . Úplne ma to vykoľajilo. Človek sa snaží, maká na sebe, rastie, vyvíja sa a nakoniec je všetkému koniec. Všetko, čo robil, bolo úplne zbytočne. Teda aspoň takto to teraz vnimam. Rozhodol som sa, že nebudem pozerať podobné deštruktívne filmy, lebo mi vôbec nepomáhajú. Zdar.

Dnes sa citim mizerne ,miestami len sedim a cumim do blba rozmyslam nad tym ako sa mi pokazil zivot a co bude dalej ,mam pred sebou nocnu v praci a frustruje ma to

Ahoj Peter nemaj zle myšlienky. Snaž sa tešiť zo života a byť optimistom. Si asi ešte mladý chlapík, tak to ešte nevzdávaj a snaž sa aj mimo práce nejako rozptýliť. Uvidíš bude to lepšie. Teda musí byť to lepšie, pretože si to zaslúžiš.

Ahojte. Dnes cítim značnú eufóriu. Neviem, čím to je. Možno tým cukrom, ktorý som požral za celý deň. Ale vnímam pocity blaženosti. Z chemického hľadiska sa pravdepodobne jedná o endorfíny (opioidy). Veľmi ma dobíja obrázok, ktorý som si zvolil namiesto avatara. Páči sa mi žltá farba. Pripomína mi mohutné Slnko. Vedeli ste, že hviezdy považujem za živé organizmy? Vírusy naopak nie. Tie sú stroje. Ale hviezdy vznikajú, rastú, postupne stárnu a nakoniec zaniknú. Potom mám rád červenú farbu. Krv - život, prúd, bolesť, smrť. Včera večer som trochu premýšľal. A prišiel som na to, že SMRŤ JE LEN ILÚZIA. Na druhej strane aj veriaci, ktorí sa chcú dostať do neba, nechcú zomrieť. Zatiaľ bojujem.

Teraz idem čítať nejaké články, ktoré sa mi nahromadili v TODO liste. Zatiaľ len toľko...

K tým farbám napíšem ešte, že môj najobľúbenejší maliar je William Turner.

https://www.google.com/search?q=turner+painter&client=ubuntu&hs=PpU&channel=fs&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwinmNfz-5vuAhXHGewKHfJIDtwQ_AUoAXoECAUQAw&biw=1440&bih=706

Vdaka kimi,tiez by som chcel byt optimista a vediet sa naladit pozitivne ako ty ,som uz v praci a je mi trochu lepsie i ked ma caka prebdena noc a potom aj rano lebo nezaspim ,na jednej strane som rad ze tou hospitalizaciou sa prerusi kolotoc (praca-volno) no na druhej viem co ma tam caka ,neskutocna nuda a pobehovanie po chodbe

Snáď nejako to zvládneš, niečo si vezmi so sebou. Ja som mal v lete počas druhej hospitalizácie notebook, basketbalku, krížovky. Ku tomu som mal psychopata na izbe, čo furt niečo na mňa "našil" tak som sa nenudil. Skoro ma z neho vystrelo.  Hoci v zime by som nechcel v nemocnici byť. Mal som prvú hospitalizáciu v zime a brrr. 9 týždňov strašne od veci.