Ako sa dnes máš? 13

Ahojte kamaráti, dnes sa mám opäť veľmi dobre. Bol som po dlhšom čase u psychologičky a dozvedel som sa, že by som sa mal vyhýbať stresujúcim veciam. Moje posledné týždne boli dosť stresujúce, keď som písal články, či hral bleskové šachy na internete. Tak som sa rozhodol, že bleskovky nebudem hrať a články, tak mám dosť napísané tak už maximálne nejaké tie korektúry. V nasledujúcich dňoch budem už len oddychovať a musím prerušiť minimálne na týždeň aj šachový tréning, keďže som sa pretrénoval.

Ahojte, dnes nic moc, necitim sa nejak v pohode. Z rana este celom fajn, ale potom uz to slo dole vodou pomaly. Mozno to je pocasim, zmenou. Dúfam, ze zajtra bude lepšie. Keď uz sa blíži ten víkend. Majte sa držte sa.

Ahojte.

Mám sa ako-tak. Týždeň sa mi začal sprvu dobre, pondelok bol vydarený. V utorok som sa, žiaľ, pohádal v práci cez telefón s jednou pani z nášho nákupného oddelenia z centrály. Dosť som to zle znášal a odpálilo mi to náladu a stav vlastne na ďalšie celé dni. Prešiel som si následne rôznymi sebadeštruktívnymi pocitmi a myšlienkami, znechutenosťou, únavou, nenávisťou seba samého. Čo sa týka agendy, našťastie, tam mám lokomotívu rozbehnutú, takže úlohy som plnil zhruba štandardne - moja "depka" ma neuvrhla do záhaľky. Kupodivu naopak, začal som náhle nadčasovať (istá knižka mi vysvetlila, že preto, lebo si tak snažím zaslúžiť lásku a uznanie, prípadne sa potrestať za ten telefonát). Ráno som chodil skôr do práce o takmer hodinu a odchádzal som taktiež asi hodinu po pracovnej dobe... čiže zhruba desinka sa odrobila.

Zlý dopad to malo opäť raz na moje "nepracovné záujmy", teda hlavne na môj program učenia sa. Prakticky som na to nemal vôbec čas. Prichádzal som domov okolo šiestej, do pol siedmej som mal sprchu, prípadne som do siedmej cvičil či večeral. Potom ďalšie veci, no a k učeniu sa som sa dostal až po 21. hodine. To už som bol dosť unavený a vzhľadom na vstávanie o 5:45 sa musím už pomaly uberať spať. Už asi 2-3 mesiace mávam rozplánované učenie sa v rámci príprav na režim semestra v škole. Pekne si výsledky zapisujem do jedného z denníčkov, no a keď si to spätne po sebe čítam, dosť bije do očí, že cez pracovný týždeň dlhodobo, fakt dlhodobo stíham robiť nejaký progres v učení sa vskutku len minimálne, až zanedbateľne. Časový manažment zatiaľ teda nemám naďalej na režim semestra prispôsobený. Mrzí ma to, a to hlavne pri predstave, že sa blíži sezóna v práci, takže bude tej roboty a potreby nadčasov čoraz viac a chronickejšie.

Pred spaním som si čítal aspoň čosi z knižky od nemeckého psychoterapeuta Rohra - "Cesty z úzkosti a deprese". Je tam veľa informácií, ktoré na mňa skutočne sedia a dokonale odhaľujú pôvod mnohých mojich duševných problémov. Nanešťastie, ma to čítanie niekedy dosť rozľútosťuje, aj som si včera trošku večer poplakal, lebo niektoré tie info brnkli na citlivú strunu. Ako protiváhu som si čítal potom radšej Carlsona, amerického psychoterapeuta, ktorý na to ide inak. Vďaka jeho textu som potom zaspal včera vcelku v príjemnom rozpoložení.

Skúšam sa v tento týždeň motivovať v zmysle rád Hebnara, českého kouča, a ktorý radí okrem iného aj materiálne odmeňovanie sa za aktivity, u ktorých chceme docieliť návyk. V pondelok som sa za učenie angličtiny odmenil kúskom čokolády a za učenie sa Excelu zase plechovkou obľúbenej Mirindy. Utorok som, ako som písal, sa odpálil v nálade, takže potom som sa k tomu už nedostal. No skúšam vstávať hneď na prvé zazvonenie budíka a odmeňujem sa tak, že si dám malé Monte. Zazvoní budík, hneď vyskočím, prejdem vo svojom minibytíku k chladničke, čo je asi 2 metre od postele , a dám si hneď tak nalačno kelímok Monte. Potom nezaľahnúť mi príde dosť ľahké a taktiež sa presunúť do kúpeľne. Od utorka to zatiaľ fungovalo každý deň, dokonca aj dnes v sobotu mi zazvonil o 6:30 a Monte ma zachránilo pred odložením vstávania.

Známku by som dal asi 2.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti. Želám Vám príjemnú a pokojnú sobotu, majte sa pekne.
Moc Vám držím palce.

S úctou
matej

Ahoj @Matej

To odmenovanie čokolády, tiež viem o tom, počúval Som to pri audionahrávke o manažmente, zatiaľ Som to neskúšal a ani nemám potrebu sa zakaždym splneným návykom odmenovať.

Matej, to s tým voľným časom je to tak. Chodíš do práce a ostane ti len pár hodín na seba. Do toho musíš rátať aj malé, či veľké nechcené prestávky v podobe cigarety, kávy, niečo si zobnúť, relax..., alebo tí, čo robia, im dobre padne vhod aj šlofík. T.j. normálne. Patrí to pod psychohygienu.

Niekedy ma láka, aké by to bolo s mojim programom, režimom, keby som robil? Veď to by Som mal na seba len 3-4 hodniny voľného času a do toho musím zaradovať aj únavu a relax. Preto ma robota ako osem hodinová zmena neláka. Skorej by Som chcel nejakú tú 3-4hod robotu.

Matej, želám a prajem veľa zdaru pri večernom vzdelávaní. Ahoj.

Dobrý večer,

zdá sa mi, že nemám o čom písať. Iba uplynul týždeň od môjho posledného príspevku, tak sa chcem ozvať a napísať, ako sa mám. Čítam však vaše príspevky pravidelne. V posledných dňoch ich boli pomenej.

Ja sa mám dosť dobre, povedal by som. Odkedy som na depote, všetko je lepšie. Asi má na mňa lepší účinok ako perorálne podávané lieky. Nemám pocit, že by som bol sledovaný. Lepšie sa mi funguje, bez strachu pracujem v lekárni, idem aj do obchodu, prechádzam sa po meste bez toho, aby som sa neustále obzeral, či za mnou niekto ide, a vyhodnocoval možné riziká, ktoré by mi mohli na niektorých miestach hroziť. Žijem viac v realite, ak teda môžem povedať, že Tom je moja fantázia. A osobne si myslím, že je veľký pokrok, že to takto hodnotím. Lebo bol som na maximálnych odporúčaných dávkach aripiprazolu a olanzapínu, Tom však z môjho života nemizol. Teraz sa tak deje napriek tomu, že som ho videl pred lekárňou. Rýchlo som sa ukryl a požiadal kolegyňu, aby vydala lieky pacientovi, ktorého som začal obsluhovať. On do lekárne ani nevstúpil, ale pre istotu som sa schoval. Moje konanie svedčí o tom, že strach z Toma stále je. Ale v úvode som písal, že strach už nie je taký výrazný.

Vrátila sa mi chuť na knihy, štúdium a podobne. To som už spomínal a spomínam to znovu, lebo sa z toho teším. Začal som pracovať na tom, aby som zo svojho života odstránil nepotrebných kamarátov. Ono to je jednoduché, stačí, ak im neodpíšem, keď sa ma pýtajú, ako sa mám. Niektorí to nepochopia, sú otravnejší a píšu viackrát, mysliac si, že som ich správu prehliadol. Správy nezvyknem prehliadať, ale to asi nevedia. Jeden je dokonca taký vytrvalý, že som ho musel obviniť zo zrady. Ha.

Tak ja prajem ešte pekný zvyšok víkendu. Jakub

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre. Nálada je celkom dobrá z čoho mám radosť. Ani neviem, že z čoho mám v poslednom čase dobrú náladu, ale som tomu rád. Žijem stále len vo svojej šachovej bubline, ale vôbec mi to nevadí. Články píšem naďalej hoci mal som s nimi prestať, ale nedokážem sa toho vzdať. Šachový tréning? Nebude asi žiadny max. z knižky si niečo prehrajem...

Ahoj


Dlho Som (Bytie) nepísal o mojich pocitoch a myšlienkach. V poslednej dobe podľahnem svojmu vlastnému super eGu a hneď ma (ja ako eGo) mierne znekludňuje aktívnejšie okolité eGá (hlasy a slová). Mám pocit, že mi všetko od myšlienok, mysle, predstavy, snov, emócií až po vnemy prenasledujú a komentujú.

Mávam (ako eGo) mierne tiché (ne)spokojnosti s tímato aktivitami okolitých eGo. Navyše alter eGo, všetko zaznamenáva a snaží sa každú myšlienku...dať do eCHa. Následkom čoho je, že okolité eGá reagujú.

Som (Bytie) dlhé roky vzniknutý na pokoj, kľud, ticho, mier, jednotu a prázdnotu. Okolité eGá sa snažia napojiť, nadviazať kontakt s mojím eGom, čo ma dosť ticho vytáča. Mám čo robiť, aby Som ((ne)Bytie) túto aktivitu okolitých eGo rozpustil, rozprášil do prázdnoty.

Som (Bytie) vzniknutý na absolútne ticho, bez myšlienok. Mozog, myseľ, myšlienky používam iba keď ich potrebujem, ináč Som (Bytie) bez mysle vo svojom tichom Bytí.

Pevne verím, že táto aktivita okolitých eGo je len dočasná, ako pokaždé.

Toľko k mojej (eGo) miernej frustrácii. Ďakujem za prečítanie.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/09/ako-sa-dnes-mam-9.html

Ahojte! U mňa nič extra nové, zdravotne celkovo v pohode a športovo našťastie len dnes priam celodenne doma. Oproti ostatným dňom skôr pasívnejšie, ale reálne je to len jeden deň a ostatné som o kus aktívnejší. Mierne som si aj zdriemol v poobedí a teraz je mi dobre. Som vždy rád keď čítam vaše príspevky do témy a teší ma všetko dobré čo napíšete.

Buďte výborne naladený a nezabudnite, že fórum je tu pre vás! Tuto

Ahojte.

Mám sa zhruba dobre. Vstával som o 6:30 na prvé zazvonenie (vďaka Monte    ). Sprvu som bol dosť unavený, čo sa vlastne tiahlo už od včera poobedia. Pijem však už druhú kávičku a zdá sa, že sa už preberám. Čosi som si spracoval na PC, prečítal tiež kúsok web, zaplatil telefón a hosting. V nedeľu večer som sa ešte kúsoček učil, asi hodinku a niečo. Včera tiež, ale podstatne kratšie. V týchto dňoch mám rozčítanú knižku "Najdôležitejšie veci ako prvé" od Coveyho. V práci naďalej ok, veci idú. Večery cvičievam - zdá sa, že výnimok je čoraz menej, tak som veľmi rád. Od nedele večera skúšam na sebe stratégiu vedome brať všetko easy - tak trochu si sugerujem, že sa vlastne všetkými činnosťami iba akože zabávam. A že vlastne nie sú vážne. Aj sa odpútavam od mentálneho nastavenia ambicióznosti a stanovovania cieľov - trochu sa toho vzdávam v mene pocitu duševného pokoja. Až príliš často ma totiž takéto nastavenie zúzkostňuje, a to najmä v podobe výčitok voči sebe, keď neplním to, čo som si stanovil. Tak v zmysle knižky "Od ambícií k zmyslu" od Wayna Dyera sa od tohto trochu odpútavam a mám v hľadáčiku to brať viac ako nenútenú zábavu. Cítim sa viac odovzdaný "osudu" a cítim z toho vcelku príjemný pocit oslobodenia. Vnímam, že vlastne na tých "ambíciách" až tak nezáleží, že o tom žitie v prvom rade nie je. Skôr sa vŕtam teraz v konceptoch dharmy, zmyslu, účelu, osudovosti, Božej vôli - tieto sa rôzne prelínajú a z istého uhlu pohľadu sú o tom istom.

Dnes sviatok, lapím doma. Plánujem sa v zmysle uvedeného "zabávať" s učením sa.

Známku by som dal asi 1-.

Želám Vám, priatelia, pekný sviatočný deň, majte sa dobre.

S pozdravom
matej

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre. Mám radosť z krásneho slnečného počasia, ktoré tu vládne na našom malom Slovensku. Krásne počasie sme využili dnes na kratší výlet ku jazeru. Aút bolo veľa, ale ľudí akosi málo. Neviem, kde ty všetci ľudia boli, lebo sa nedalo takmer zaparkovať poriadne. Tak nevadí, výlet som si užil. Dám si zachvíľu o 15:00 šachový tréning a napíšem možno ešte nejaký šachový článok.

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre. Som veľmi rád, že mám dobrú náladu a užívam si to, ako môžem. Bohužiaľ moje najobľúbenejšie ročné obdobie sa končí a ja sa snažím ho ešte užiť, kým sa ešte dá. Chodím na prechádzky, čo ma celkom baví. Dnes som bol už trikrát a na dve ešte asi pôjdem. Rád chodím vonku len v sandálach naboso, keď počasie ešte to dovoľuje tak si to užívam. Tiež bol samozrejme aj šachový tréning. Pôjdem si prehrať ešte na balkón pár partií...

Ahojte, priatelia.

Mám sa približne dobre. Sviatočný utorok som napokon robil len zopár aktivít - prečítal som asi 140 strán knižky, zhruba 3,5 hodinky som sa učil kódovať v céčku a odcvičil si svoje série, tento raz brucho. Iste, nebol by som to ja, keby som pri čítaní nezadriemal, takže to spomenuté čítanie bolo hneď dva razy prerušené šlofíkmi.

Dnes zase v práci... bol to vcelku schopný deň. Mnoho ráz ma v priebehu dňa chytá niečo ako únava, "emočná vyčerpanosť", vážnosť v tvári a možno aj určitá otupenosť a lenivosť. Obvykle sa mi v tom stave ihneď vytvára aj smútok, ba negatívne myslenie a skľúčenosť.

Avšak v tomto čase akurát pokračujem zatiaľ ešte úspešne v tom trende, ktorý som započal v nedeľu a ktorý som minule spomenul... a síce brať veci easy, nebrať takmer nič vážne, hlavne nie seba, a taktiež sa vzdávať zbytočného napätia z obsypávania sa cieľmi, ktorým často nestačím zadosťučiniť. A tak sa vlastne akoby iba "hrám", zabávam. Ak niečo nejde ok, tak si snažím povedať "neber to vážne", alebo "je to vlastne aj tak dosť jedno z určitého hľadiska".

Zatiaľ ma takýto prístup nenakazil nejakou formou ľahostajnosti alebo nezodpovednosti. Naopak, dostal som aj od šéfky pochvalu zrovna dnes, keď sa nakopili nejaké veci, pri ktorých by človek obvykle možno stresoval a hneval sa, no podarilo sa mi nad tým zasmiať. To nahlas ocenila, tak sa z toho strašne teším (lebo ma pozná aj vystresovaného a nemá tieto moje stavy rada).

Tiež som si všimol, že sa mi viac darí tú spomínanú otupenosť alebo "emočnú únavu" vedome oddeľovať od smútku a negativity. Trošku sugestívne si to spájam v hlave s pocitom pokoja - chcem docieliť asociatívne prepojenie medzi tou "únavou" a pociťovaním pokoja. Takže to, že som zrazu akýsi zvážnelý a v očiach akoby smutný, tak vlastne výsledne vtedy po novom prežívam v duši pokoj. A easy-postoj. Je to zatiaľ ešte nerozvinuté u mňa a neoverené - v podstate to uvedomene skúšať iba oddnes. Uvidím časom, ako sa mi to ujme a či to bude fungovať aj dlhodobo. No dnes ma to vskutku neraz zachránilo od depresívnych pádov, takže sa mi to zdá ako perspektívna stratégia aj na ďalšie dni.

Prajem Vám, priatelia, všetko dobré, dobrú noc a príjemný, pokojný štvrtok. Majte sa dobre, držím Vám všetkým moc palce.

S pozdravom
matej