Ako sa dnes máš? 12

Podla mna mas z tej skoly velky stres a preto si psychoticky. Pises ze inej cesty niet,nemyslim si to. Trochu zvolni,inak sa to len zhorsi.

@relouth,

dobre ste to odhadli. Zo školy mám veľký stres. Z toho môžem byť psychotický.

Ale iná cesta tu nie je, za tým si stojím. Škola je jediné, čo ma drží v reálnom svete. Keby som nemal školu, nemal by som sa čomu venovať. Dopadol by som zle. Zrejme by to skončilo samovraždou. Ja potrebujem mať niečo, čím sa môžem zaoberať. Nejaký cieľ do budúcnosti.

A myslím si, že každý z nás si tie ciele musí nájsť. Vôbec nemusia byť veľké. Stačí napr. zveľaďovať svoju záhradu alebo stretávať sa s priateľmi, športovať, atď. Ale v mojom prípade nič okrem školy nepripadá v úvahu. Nič ma nebaví. Len škola a knihy. Je zaujímavé, že záujem dokončiť školu stále pretrváva, aj napriek mojej chorobe. To označil za čudné aj môj psychiater. Vraj to nie je úplne bežné.

Prajem všetko dobré.

Ahojte, pozdravujem všetkých
Ako sa mám? No tak asi klasicky, že ujde to. Asi by som oznámkovala 2. Dni nejak plynú, pracujem z domu od našich, podnájom som zrušila. Viem si síce predstaviť aj trocha inak tráviť čas, dajme tomu že zmysluplnejšie, lebo dosť času trávim za počítačom. No včera som sa trocha nakopla a trocha pocvičila, taký dance aerobik, z netu, čiže kúsok som si zahopsala a zapotila sa. Musím sa k tomu dokopať pravidelnejšie, lebo fakt človek by len vyžieral v poslednej dobe. Nebolo by odveci fakt schudnúť na začiatok aspoň 5 kíl, keďže mám pocit že to čo som schudla (ani neviem ako) je už znova na mne. Ani sa pre istotu nevážim. Čo je ale fajn, že chodím na prechádzky sem tam, a niekedy aj menšia túra. Naposledy sme si dali také kolečko od domu cez hory lesy lúky a vrátili sa. Vtedy ma aj pripieklo do tváre ale už som hádam vybledla
No tak sa majte pekne, držte sa ! Prajem veľa pozitívnych stimulov

Ahoj @kimi2028,

tej jednej skúšky je naozaj škoda. Inak by si mal titul. Mrzí ma to. Ale choroba si nevyberá čas. Jednoducho to prišlo. Situácii sa treba prispôsobiť a snažiť sa vyťažiť z nej čo najviac. Ja si myslím, že si vedieš veľmi statočne. Venuješ sa šachu, za bežných okolnosti by si sa socializoval v stacionári, chodíš na prechádzky, atď. Neviem, či je toto celkom namieste, no určite by mnohí boli radi, keby nemuseli pracovať. Isteže, to, že nemusíš pracovať, je len malou útechou toho, čo si prežívaš (a v podstate my všetci). Ale ako vravím, získaj zo situácie čo najviac. Čiže hraj šach, rob, čo Ťa baví, odpočívaj.

Vážim si od Teba pochvalu za moje snaženie v škole. Ale myslím si, že to nie je až také obdivuhodné. Dosť som klesol. Aj u mňa si choroba vybrala svoju daň. Kedysi som patril medzi najlepších, teraz sú tie časy nenávratne preč. Stále sa snažím. Veľmi. No nie je to ako predtým. Niečo tomu chýba. Koncentrácia. Neviem sa sústrediť na štúdium, aj keď ma to baví. Neviem si tak dobre zapamätať veci ako pred dvomi rokmi. Žiaľ. Sebaľútosť mi nepomôže. Tak idem so sebou niečo robiť.

Prajem Ti všetko dobre.

Ahojte spolusúputníci!

Iakobus, je super, že máš ako cieľ spraviť školu a poprípade potešiť aj nielen seba, ale aj rodičov. Myslím, že dokážeš zabrať veľkou silou, z čoho mi vyplýva, že to zdarne dokončíš. Ako si aj napísal, pomaly si hľadaj ďalšie ciele, aby si nezostal napospas nepríjemnej nečinnosti. Ahoj dzuli! Myslím, že si vedieš úplne perfektne. Práca, prechádzky, cvičenie... Vážim si Ťa nielen za to. Vzhľadom, že máš diagnózu si vedieš vynikajúco.

Momentálne-dnes si nevediem nič extra. Začína čulejší ruch v okolí, čo mi nepridalo na krehkom kľude. Poskočila soc. fob. aj úzkosť. Celodenne som doma, čo mi nepridá OK. Pravdepodobne, ak sa mi podarí sám seba naštartovať, vyskúšam malú prechádzku. Sľubujem si od toho menšiu zmenu vnímania okolia a snáď to bude aj fajn.

Prajem vám všetkým úsmev na tvári a pohodu v srdci. Tuto

Zdravím Vás @Tuto,

je pekné cítiť, že mám Vašu podporu vo veci školy. Veľmi si to vážim. Som rád, že mi veríte, že ju úspešne dokončím. Ja si zasa až tak neverím. Vidím to dosť tragicky. No veď uvidíme. Ako som spomínal v predchádzajúcom príspevku. Mám problém s koncentráciou, a ešte ďalšie veci. Ako strach z policajného komanda. Strach z ľudí. Strach, že na mňa našije Tom nejaké vykonštruované trestné stíhanie. Je toho veľa, čo mi prelieta mysľou. A ako sa potom môžem sústrediť na školu?

Máte pravdu, chcem jednak potešiť rodičov, jednak urobiť niečo pre seba. Ale hlavná motivácia, prirodzene, nie sú rodičia, ale ja sám. Ciele do budúcnosti mám, hlavne pokračovať v štúdiu, chcel by som ísť na doktorandské, poprípade, ak mi schvália invalidný, tak budem mať nejaké peniaze a čas na ďalšie denné magisterské štúdium. Biomedicínska fyzika. To ma celkom oslovilo. Má to vyštudované aj jeden docent od nás z farmácie.

Súcitím s Vami ohľadom soc. fóbie, resp. úzkosti. Veľmi dobre to poznám. Ja na to beriem Neurol, pomáha. Postrehol som, že Vy beriete podľa potreby haloperidol. Myslíte, že by to aj mne pomohlo so vzťahovačnosťou? Rozmýšľam, či to navrhnúť doktorovi.

Pozdravuje a praje čo možno najmenej príznakov choroby Jakub.

Ahoj Icobus!
Haloperidol mávam hlavne na prípadné "hlasy", je to neuroleptikum. Mám ho aj v depotnej injekcii a v celkovom chápaní ochorenia mi to pomáha. Na úzkosť mám antidepresívum Alventa. Tiež mi dlhodobo zlepšila zdravotný stav...
Pekný večer praje Tuto.

PS: V prípade času a chuti porozprávať sa, sú tu Zello dialógy...

Ahoj

Posledné dni viac menej len vysedávám a nemám s koro žiaden pohyb. Totiž kríza mi vzala šípky a šachy. Bytie by aj chcelo, ale eGo nevidí ako takú motiváciu.

V záhrade je ešte kopec roboty, nuž emočnému eGu sa nechce. Za to Bytie má rozplánované, čomu sa chce všade záhrade venovať, žial vyhráva prejavené.

Prechádzky sú ako také, skoro každý druhý deň. Momentálne som zamorený čítaním a tvorením blogu a pamätí. Robím si poznámky jak do poznámkového bloku One Note tak aj do tohto blogu.

V minulosti som mal kopec takýchto smerovníkov, citátov, recenzie a poznámok, avšak prišla kontrola u doktorky a tak som o všetky písavé pamäte došiel.

Pamäťové eGo chce neustále hltať vedomosti a ukladať ich všade tam kam sa dá. Vedomostné eGo chce požrať všetkú mudrosť sveta, ale ozýva sa mi vedomostné Bytie, ktoré hovorí "nedá sa všetká mudrosť sveta požrať za jeden život".

Ďalej, vedomostné Bytie poukazuje na to, že vedomosti eGa sú na nič, pretože ich oškatuľkujem, či onálepkujem a tím sa zničí čaro nekonečného poznania. Pravda má byť podľa Bytia nekonečné poznanie.

Ako je to so sniacim eGom a Mysliacim eGom?
Po vačšinu času eGo, najmä cez prestávky činí letmé sny do minulosti a budúcnosti. Za to, stanovené kontemplovanie po obede sa nehlási k činnosti. Niet o čom kontemplovať. Postačia prestávkové zamýšlania.

Ako sa mám psychicky (myšlienkovo)? Nuž myslím, že som to tu hore opísal. Som stále nastavený na optimistickú, realistickú, pozitívnú autosugesciu a afirmáciu.

Ahojte súputníci!
Prekvapilo ma, že tento utorok bol v pohode a dokonca večer som si ani nepridal polku haloperidolu, čo mám predpísaný podľa potreby. Až na nákup v supermarkete som nebol vonku a "čušal" som doma. To síce žiadna sláva nebola, ale mám pocit, že mi to pridalo na pohode v duševnom zdraví. Veľmi symbolicky som si aj zacvičil, ale aj tomu som rád. Novinkou nie je robenie "akožepovinností" a študovanie-čítanie literatúry, čo ma oslovila. Samozrejmosťou sú domáce práce a asistencia v kuchyni. Ako nákupca rodiny, viac dbám na zdravie a tak občas užijem aspoň C-vitamín s predĺženým účnkom. Zo znižovaním počtu vyfajčených cigariet sa teraz príliš neodvažujem experimentovať, nechcem mať nejakú tú zbytočnú nervozitu, aby som do klímy v domácnosti nedával zbytočné emócie a nepohodu. Onedlho bude deň matiek, nezabudnite na ženu, ktorá vám dala život a podarujte jej aspoň maličkosť.
Veľa zdravia kamaráti! Tuto