Ako sa dnes máš? 12

Ahoj

Je to už vyšše mesiaca, čo som priam zleniveľ. eGo neznáša ráno a ranný rituál, ktorý trval cca. 2hod. aj sprestávkami. Včera som ho skresal na 30min. a i toto bolo dnes ráno naňho veľa.

Totiž eGo nemá rado pravideľnosť, opakovať sa každým dňom, čo dňom. Za to Bytie, je za mojim programom. Ale Bytie ako také, podlieha eGu. Vysvetlujem si to tak, že som za jedno s emočným eGom a jeho pokušeniam podľahnem.

Totiž, ranný rituál vykonávať každý deň je pre Bytie svätinou, králostvom nebeským a mnou samým samozrejmé, odskúšané, pravidelné, či radostné. Ale povrchné nedobytné eGo vyhráva. eGo nechce nič robiť, chce len lehniť a kontemplovat.

Preto zajtra idem v duchu zmenenom režime z dvoch hodín na pol hodinu. Dokonca dýchanie prany som si našteloval aj na prechádzku.

Ako sa mám po mozgovom závite? Dosť sa venujem blogu, webu, one note, myšlienkovým mapám a knihiam. Zaznamenávam všetko, čo by bolo pre prípadne prelistovanie know-how užitočné.

Záhradu s altánkom eGo odfajčuje, ale dokopem sa k nej. Psychicky až na ľútosť programu sa mám fajn. Prechádzky sú perfektným tréningom pre Bytie. Vždy keď po 40min = 2,6km, keď dojdem domov má Bytie radosť na 97% toho, ako si na nich počínalo.

Super, @antifajny. Dobre sa to číta. Zdá sa, že v rámci možností žiješ naplno a svoje dni prežívaš pestro. Všeobecne obdivujem hlavne Tvoju zanietenosť v poznávaní a čítaní, ale aj Tvoju nezlomnú vnútornú pohodu. Zdá sa, že si vnútri vyrovnaný človek. To je paráda, klobúk dole. Želám Ti mnoho zdravia a pohody aj do ďalších dní.

Ahoj @Iacobus. Jakub, ak si dobre spomínam, uplynulý týždeň mal byť prvým týždňom Tvojej praxe v lekárni. Ako to prebiehalo, ako to dopadlo? Všetko v poriadku? Ako sa cítiš?

Zdravím @Matej, ďakujem za opýtanie. Je to milé. Pokúsim sa to zosumarizovať.

Pekný deň aj ostatným čítajúcim.

Netuším, kde by som mal začať. V stredu stálo pred otcovým panelákom policajné auto. Znova sa dostavila panika, stres, že to prišlo policajné komando. Nakoniec sa ukázalo, že neprišli za mnou. Potom odišli.

Cez víkend som doma, dvakrát som sa bol prechádzať po dedine s bratom a psom. Zazdalo sa mi, že som zahliadol Toma. Istého času v tejto dedine trávil veľa času. Nebudem vysvetľovať prečo. Nie je to podstatné. Ale mám informácie, že tu nie je. Ale môžu sa šíriť, samozrejme, aj dezinformácie. Čo tým chcem povedať? Len to, že ma to poriadne vyviedlo z miery. Úplne som sa roztriasol. Ale bolo to len na diaľku takých 100 metrov. Radšej som sa nepozeral tým smerom. Neviem, či by som ho na takú diaľku vôbec spoznal. Nevadí.

Musím vyzistiť, či sa tu Tom zdržiava. Ale neviem ako. Bolo by možné opýtať sa kamaráta. Jeho kamaráta. Ale čo ak mu na mňa donáša? Neviem. No, mám podozrenie, že tie metamfetamíny mi doniesol práve jeho kamarát. Ale nechcem sa s ním o tom baviť. Doteraz bol dobrý kamarát, snáď by ma nezradil. Ale mohol. Je nebezpečné kamarátiť sa s Tomovým kamarátom. Veľmi nebezpečné. Raz sa to môže stať osudným. Práve som sa rozhodol, že s ním preruším kontakt. Ach, aký dobrý nápad. Teším sa. Budem si žiť bez toho jedného kamaráta sám. Rozdiel medzi jednotkou a nulou je malý. Tom má stovku. Ja budem mať nulu. Nevadí.

Neviem sa sústrediť. Už som napísal pár riadkov a neviem ani o čom. Čo som tým chcel povedať? Sám netuším.
Chcel som asi povedať, že Tom je zradca, ktorý pracuje proti mne. Ale to zrejme viete. Vedel som, že je zradca. Preto som mu dal meno Tom. Lebo, ako viete, Tom je synonymum pre zradcu. A to meno som mu pridelil ešte pred rokom 2018. Pred tým osudným rokom, keď sa ma pokúsil nadiaľku zabiť.

Ale viem, čo on chce. On na mňa nemôže poslať policajné komando. Lebo komando ma nemôže len tak zabiť. On chce poslať komando, aby ma tak vystrašil, že sa pokúsim o samovraždu. Chápete? Preto robí také malé kroky, ktoré ma majú vystrašiť. To je jeho plán. Telepatia už nefunguje. Som voči nej už odolný. Ale zase mi unikla myšlienka. Aha, viem. Poprvýkrát sa mi ozval Tomov kamarát. Opýtal sa, ako to zvládam. Samozrejme, myslel tým prax v lekárni. Tým sa prezradil, že si ho najal, aby ma sledoval. Veď je to úplne jasné. Neviem, prečo to Tom robí tak jednoducho. On nakáže kamarátovi, aby sa opýtal, ako sa mi darí, a myslí si, že mi nedôjde, že ma sledujú. Potom pošle policajné auto pred otcov panelák a tiež čaká, že sa nedovtípim, čo to má znamenať.

Podstrčí metamfetamíny. To isté.

Stále sa nemôžem zbaviť myšlienok na toho mladíka, ktorý mi povedal, že Tom ma bude chcieť zabiť. (Vlastne si nepamätám presnú formuláciu, ale niečo v tom zmysle to bolo. Bol som roztržitý. Asi povedal, že sa ma pokúsi zabiť) Netuším, ako riešiť túto situáciu. Neviem sa presúvať po meste, lebo ma môžu prenasledovať. A tak.

Ahoj Jakub (@Iacobus).

Myslím si, že prežívaš pocity intenzívneho prenasledovania, ktoré sú živené paranoidným spracovaním svojich zážitkov. Paranoidná delúzia, tak ako aj iné delúzie v našej chorobe, sa vyznačuje okrem iného tým, že je veľmi ješitná, teda neustále núti človeka strhávať na seba pozornosť a robí jej dobre, keď sa celý Tvoj život a celé Tvoje prežívanie okolo nej točí. Tak môže aspoň čiastočne sám pacient, sám trpiaci vycítiť, že v sebe živí orientáciu na myšlienky, ktoré v ňom vyvolávajú strach a pocity ohrozenia, a pritom ide o myšlienky, ktoré takpovediac nereflektujú realitu. Je isto veľmi ťažké niečo také pripustiť, že by celé to prenasledovanie bolo len vyhrotením určitej, hlboko zakotvenej predstavy. Možno to bude chcieť istú dávku pokory, neviem. Je však potrebné, aby si sa priamo a cielene usiloval neživiť túto predstavu, ktorá sa vyhrocuje do pocitov prenasledovania a úzkosti.

Je to akoby si mal na jednom ramene anjela, ktorý pracuje v Tvoj prospech, ktorý chce Tvoju vyrovnanosť, pokoj, úspešné riešenie školy a praxe. A na druhom ramene je diabol, ktorý Ti do hlavy vtĺka tému Toma a ustavične Ťa chce nútiť o ňom premýšľať, riešiť ho, hľadať ho a prekabátiť ho v snahe, aby akože on neprekabátil Teba. Ktorý tvor bude víťaziť? Anjelik či diabol? Pravda je taká, že víťaziť bude ten, ktorého budeš kŕmiť. A síce svojou pozornosťou, myšlienkami, premýšľaním, tematizovaním.

Rozumiem, že pri psychotickom prežívaní to vôbec nie je také prosté, ale tak nejak si treba pomôcť. Skúšaj teda odpútavať svoju pozornosť od témy "Tom". Od všetkého, čo pre Teba predstavuje a čo vnímaš, že Ti robí. Skús pripustiť v rámci toho, čím si už vo svojom ochorení prešiel, že je to všetko priveľmi pocitovo a myšlienkovo vyhrotené a že dokážeš celé toto svoje prežívanie ovládnuť, pretože budeš vedieť, že ide len o Tvoje dojmy, predstavy, interpretácie. Hoci sa Ti to teraz zdá vskutku všetko až priveľmi reálne a zapadajúce do seba. Rozbi to, rozbi tú logiku, a síce teda tým spľasnutím týchto myšlienok, oslabením jej naliehavosti, nekŕmením čerta na svojom ramene odmietaním svojej pozornosti. Obráť zrak na svoj konkrétny každodenný život, na svoju farmaceutickú prax, štúdium, koníčky, príbuzných, svoje potreby. Dokážeš to.

Okrem toho by som Ti určite rád poradil aj prípadné dočasné navýšenie antipsychotika. To by Ti mohlo upokojiť myslenie a obavy azda ešte viac, než moje tamtie rady.

Čo sa týka objektívneho Tomovho škodenia, o ktorom hovoríš v téme "Novinky na schizo.sk", neviem, ale nejak sa mi nezdá, že by nič iné nemal na robote v živote, len sa zapodievať bývalým spolužiakom. Skôr si myslím, že je dospelý ako Ty a rieši si svoj život a Ty si preňho do značnej miery nepodstatný. Keď ste boli deti a žiaci, tak to, čo sa dialo v triede, okolo toho sa točil celý Váš život, Vaše prežívanie. Nič iného školák nepozná, je to jeho prirodzená sociálna komunita. Čo sa tam deje, to berie veľmi vážne. Ale keď už ste dospelí a každý v inej obci, meste, alebo hocikde stratení vo svojich vlastných povolaniach a školách, tak tieto väzby sa prirodzene rozpadnú. Už preňho nemusíš byť vôbec téma, ani nijak zaujímavý. Môže si z Tvojho prípadného strachu, ak sa o ňom dozvie, akurát tak urobiť žarty a možno to nejak zneužiť tým, že Ti dá nejakou hláškou alebo odkazom po spoločnom známom dôvod, aby si sa bál. Ale nie preto, že by naozaj Ti šiel ubližovať a niečo konkrétne vymýšľať proti Tebe, ale len proste si Ťa doberať, pretože môže vedieť, že si citlivý a že sa naňho nejak upínaš. Ak má zlé srdce, skutočne si takto môže robiť srandu z Tvojej citlivosti. Ale rozhodne si nemyslím, že by teraz niekde naozaj trávil hodiny a kul nápady a podrobný plán, ako Ti nejak ublížiť alebo Ťa reálne sabotovať. Nie si preňho až tak dôležitý.

Pre schizofrenika je jedno z najdôležitejších medzníkov vo vývoji jeho paranoje, keď precitne a pochopí, že vlastne všetka tá vzťahovačnosť, ktorou trpel a pomocou ktorej videl seba ako subjekt veľkej pozornosti, keď bol vďaka nej stredom konšpirácií, rečí, halucinácií, piklov, tajných plánov a zazeraní kadekoho, vyplývala z chorobného zveličovania vlastného významu pre svoje okolie a svet. Keď takto pacient precitne, je to zároveň obrovský úder do jeho ega, lebo vlastne zistí, že nikomu na ňom vlastne nezáleží, nikto o ňom nevedie žiadne reči, nikto ho nemá zapotreby ohovárať, riešiť ho, každému je vlastne v skutočnosti ukradnutý a už tobôž sa nikto nebude zapodievať celé dni škodením jeho životu. Okrem toho, že je to teda úder do jeho ega, hneď na druhej strane je to ale aj precitnutie, kedy pacient prežije neuveriteľne príjemnú a krásnu slobodu. Síce je každému ukradnutý a nikto o ňom nepotrebuje viesť reči, ale na druhej strane to znamená, že mu ani nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Cíti sa slobodný a jeho vlastné myšlienky ho už konečne prestanú desiť.

Jakub, skús aj Ty podobne vykročiť k takémuto precitnutiu. Je to síce najprv bolestné, že som vlastne nepodstatný, nedôležitý v životoch iných ľudí, aj Toma, ale na druhej strane tá sloboda, ten pokoj v duši, tie vyrovnané a pokojné myšlienky, to je na nezaplatenie.

Drž sa, priateľu, prekonáš to a bude znovu dobre!

Ďakujem Ti za toľko viet. Muselo to trvať celé minúty, kým si to napísal. Obetoval si ich, aby si pomohol niekomu, koho ani nepoznáš. Je to dojemné. Veľmi si to vážim.

Zhruba toto mi hovorí psychiater aj rodina, keď im hovorím o Tomovi. Pripúšťam možnosť, samozrejme, že sa aj mýlim. Ale keďže sa mýlim zriedkakedy, nezdá sa mi, že by som sa mýlil práve teraz. Toma poznám dobre. Za osem rokov v triede som si zažil veľa. Teda viem, ako reaguje, ako uvažuje, aká je jeho pohnútka.

On neznáša, keď je niekto lepší ako on. Ja som lepší. Takže teraz sa mi mstí.

Tu som mal rozpísané dôkazy, ale vymazal som ich. V zmysle Tvojej rady sa tým už nemôžem zaoberať.

Čiže aj keď si myslím svoje, pokúsim sa nemyslieť na to. Lenže mám strach, že niečo zanedbám. A skončí to zle.

Ako sa máš Ty?

Ahojte. Mám sa dobre, tak sem prispejem svojou troškou. Konečne som s liekmi ako tak spokojný, nejako sa to všetko ustálilo. Stále ma trochu trápi únava, ale ako Matej napísal na jeho webe, tak to môže byť spôsobené tendenciou k nečinnosti. Predsa som len človek zvyknutý na prácu, vždy som niečo zmysluplné robil. Tie benefity sú neprehliadnuteľné. Asi je už čas "vrátiť sa", vytvoriť si štruktúru a následovať ju. Trochu ma trápi, že som pribral 10 kg za pol roka (max rok). Ešte je to v norme, ale desí ma tendencia, ku ktorej to celé smeruje. Budem musieť urobiť príslušné opatrenia. Čo ešte? Pozrel som si Homeland poslednú sériu, odporúčam. Okrem toho som na odporúčanie jedného nemenovaného psychológa pozrel Ozark seriál, ale neoslovilo ma to. Lenže on vysvetlil správanie a myslenie psychopatov na postavách tohto seriálu, tak som si to chcel pozrieť. Strata času, podľa mňa. Inak si pozerám dokumenty a čítam odborné články, kazuistiky a pod. o narcistickej poruche osobnosti - strašne ma táto téma zaujíma. Myslím, že som si vytvoril radar na detekciu ľudí s poruchami osobnosti, čo ma teší. Zatiaľ sa majte.

Ešte ma napadlo, že sa opýtam, ako riešite doktorov teraz počas karantény? Mal som termín na pol. marca a v nemocnici zavreli kompletne všetky ambulancie do odvolania. Detto polikliniky okrem urgentných prípadov. A čítam tu, že viacerí chodia od doktorov s výsledkami a pod.. Neviete do kedy táto situácia bude trvať?

Tak u nás v nemocnici v MI dá sa chodiť normálne do ambulancie. Samozrejme treba vypísať pri vstupe nejaké tie lajstra a nechať si zmerať teplotu. Inak fungujú úplne normálne a dá sa hodiť reč s pánom doktorom, keďže tej práce má menej.

Aha, takže každé stredisko má nastavené pravidla inak. Vďaka Kimi. Pôjdem zajtra čeknúť nemocnicu. B12 som si už musel dať pichnúť sám, bo poliklinika je zamknutá a treba volať dr., ktorý príde dole, odomkne, zmeria teplotu a to sa mi nechcelo absolvovať a aj to len v urgentných prípadoch - čo B12 asi nebude. Aj tak podľa mňa príde ďalšia vlna vírusu, takže si to zopakujeme imho...

@Iacobus
V paranoikovej mysli sa väčšinou odohráva obrovský prepracovaný myšlienkový komplex,ktorý dokonale funguje podľa internej logiky. Ale,vždy sa táto logika zakladá na nejakej chybe. V jej jadre,na začiatku je vždy nejaká mala logická chybka. Tá chybka u teba bude v tom,že si myslíš že Toma dokonale poznáš a vieš, ako by reagoval v každej situácii. V tomto sa na 100% mýliš. Poznáš akurát predstavu,ktorú si si o Tomovi v hlave vytvoril.
Ďalší aspekt čo ti nepomáha je aj mierna arogancia,ktorá ťa utvrdzuje že si lepší ako niekto ini,ze sa často nemyslíš a podobne nezmysly. Toto narcisticke myslenie vedie akurát k stagnacii..žiadny pokrok nehrozí. Žiaľ za hranicou pokroku je aj škola.  Ak sa sám nepohnes z miesta, môžeš na ňu zrejme zabudnúť. Zvýšil by som v tvojom prípade lieky a začal sa chovať trochu pokornejsie.

Zdravím @relouth,

Z písomného prejavu ste ma odhadli celkom dobre. Musím priznať, že narcizmus a arogancia je moja vlastnosť. Uvedomujem si to. Snažím sa to držať pod kontrolou. Ale čo narobím, keď som jednoducho lepší než bežná populácia?

Z toho, ako ste ma prečítali, súdim, že ste veľmi inteligentný a rozhľadený.

Viem, vnútorná logika v paranoidných predstavách vraj je. Vysvetľoval mi to doktor.
Naozaj sa mýlim a Toma nepoznám dobre? Možno. Ťažko sa to pripúšťa. Neviem.

Vy si čítate psychologické články? Zaujíma Vás psychológia?

Dnes som dal trochu bicykel a musím priznať, že mám biednu kondičku. Funím ako doga, pľúca nestíhajú, ale aspoň je to lepšie ako minule. Vtedy som skoro umrel...