Ako sa dnes máš? 12

Zdravím,

Ospravedlňujem sa, budem trochu sentimentálny.

O zopár dní mám výročie. Konkrétne 9.12. Ten deň roku 2018 sa stalo niečo, čo ma ovplyvnilo asi na celý život. Veľmi ma mrzí, ako sa vtedy ku mne zachoval Tom. Zašlo to naozaj ďaleko. Nedá sa to napraviť. Aj keby som veľmi chcel. Ja to nezmením. Muselo by dôjsť k zmene u Toma. To sa nestane. Tom nie je ten, ktorého som zo strednej školy poznal. Tom je zradca. Tom ma chcel zabiť.

Tieto úvahy vo mne vyvolávajú myšlienky na udalosti, keď som sa pokúsil o samovraždu. Nespomínam si presne, ako som sa cítil tesne predtým, ako som pobral benzodiazepíny a zapil ich etanolom. Spomínam si na môj komatózny stav. Bol som v kóme iba 24 hodín. Počul som ľudí, ktorí ma prišli navštíviť. Cítil som ich dotyky. Viem presne, čo mi stará matka rozprávala o mojej starostlivej matke. V mysli si držím obraz, na ktorom je vidieť tých ľudí. Cítil som, ako sa pomaly vracia život do môjho tela. Je to silný pocit. Ja som sa rozhodol odísť do Valinoru, do Smaragdového sna. Napísal som, že to bolo najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Ale po prebudení z kómy som bol šťastný. Musím povedať, že to bola skúsenosť. Kómu nezažíva človek každý deň.

Výsledok celého toho písania je záver, že nenechám sa znova zmanipulovať Tomom. Nenechám si zobrať život Tomom. Aj keď som už pravdepodobne mŕtvy, ako vy všetci.

Iacobus napísal:som už pravdepodobne mŕtvy.

Presne toto som si povedal, keď som zistil, že sa kamarát "zavesil" - že som už mŕtvy. Bolo to ale v inom kontexte. Ak on - ktorý dostal od rodičov všetko, mal sa skvele, bol úspešný - nepriaznivú situáciu nezvládol, tak ja s tou mojou toxickou rodinou, diagnózami a psychickými problémami, nemám šancu. No a vidíte, priatelia, ja som tu a on je už tam. Mám odolnosť, o ktorej som netušil, že ju mám v sebe. Len tak ma nič nerozhodí. Nechcem to však zakríknuť, aby si ma pán Creator neotestoval. Takže pokora, milý, Neti!

Anyway. Momentálne sa mám fajn, až na zvýšenú únavu. Preto som sa rozhodol, že si nakoniec objednám čaje, ktoré mi pomáhali. Nie je to najlacnejšie, ale poznám ľudí, ktorí vyfajčia krabičku za 2 dni, tak tých pár eur mesačne v prepočte snáď zvládnem. Koniec-koncov je to investícia do môjho zdravia, nekupujem si alkohol.

Domovník sa mi včera neozval na mail, tak sa mi spustili myšlienky, že na mňa každý kašle - čo nebude ďaleko od pravdy. Veď koho by aj zaujímalo, ak by som náhodou dostal infarkt? Maximálne muchy a červíky, že.

Včera som zhodnotil moje aktivity v oblasti kulinárstva. Budem musieť s nákupmi okamžite prestať. Je pravda, že si týmto (samo)liečim sociálnu fóbiu, ale hrozí, že sa mi to pokazí. Mám všetkého až až. Mäso nejem (občas si vyvarím stehno kvôli kostiam), takže to dokupovať nemusím. Mám plnú mrazničku zeleniny, mlieko dokupujem priebežne, vajcia minimálne (keď mám chuť) a chlieb si pečiem v domácej pekárni. Strukoviny sa nepokazia. Lekvár mám už len jeden na buchty cez Vianoce a kapusta zatiaľ drží. A chutí skvele! To sa nedá porovnať s tou z obchodu plnou éčiek. Viem, čo som do nej dal a čo nedal. Doma je proste doma...

A hlavne nejem tak veľa ako predtým. Začal som síce (konečne!) cvičiť, čo mi aktivovalo apetít, ale nechcem to zase prehnať, aby som nepribral zbytočne tuk. Plánujem ešte pestovať chilli. Milujem chilli, pomáha mi to, len keď boli peniažky, tak som kúpil, čo som potreboval a mal som. Teraz, keď je peníz malý , do toho sociálna fóbia, musím veľa vecí riešiť svojpomocne. Už som aj našiel jedného východniara, ktorý mi pošle semienka, takže sa do toho 100% pustím. Všetky kvety zostali v Mordore a pol roka nepolievané vyzerajú fatálne. Spríjemním si miestnosť s peknými a užitočnými kríkmi. Pomer cena výkon, presne tak ako to mám rád.

Včera večer som si zabudol zobnúť pilule, stalo sa mi to prvý krát. Chcelo by to ukotvenie. Zmysel. Činnosti, ktoré mi dajú energiu. A menšiu únavu. Majte sa dobre!

@Neti,
Možno u vášho priateľa nebolo všetko v poriadku. Človek veľakrát môže navonok pôsobiť ako úspešný, šťastný a vyrovnaný. Ale skutočnosť, ktorú pred okolím neukazuje, môže byť iná.

Ja som tiež taký príklad. Našťastie mám všetko, čo potrebujem. A som rád, že to tak je. O tom, že mám samovražedné myšlienky od 10 rokov, nikto nevedel. Nikomu som to nepovedal. Dozvedeli sa to, až keď som sa o samovraždu pokúsil. Kto by tipoval, že sa o to pokúsim? Nikto. Bol som úspešný v škole. Učitelia na strednej predpovedali, že ma čaká skvelá budúcnosť. Lenže, keď ma psychické problémy prevalcovali, neustál som to. Bolo mi všetko jedno. Žiadne úspechy mi nedokázali priniesť spokojnosť. Veď to určite poznáte... Viac o tom nemusím písať.

Neviem, kedy sa to stalo. Neviem, aké je to čerstvé. Ale chcem vyjadriť, že mi je vždy ľúto, keď sa stane niečo také, hlavne kvôli pozostalým. Na druhej strane dúfam, že sa tomu človeku uľavilo. Že našiel vytúžený pokoj.

Iacobus napísal:Možno u vášho priateľa nebolo všetko v poriadku. Človek veľakrát môže navonok pôsobiť ako úspešný, šťastný a vyrovnaný. Ale skutočnosť, ktorú pred okolím neukazuje, môže byť iná. Ja som tiež taký príklad.

Súhlasím, je to presne tak. Nedávno som narazil na názor jedného psychológa, že "talent často nie je zadarmo" - že šikovnosť alebo inteligencia je často vykúpená nejakým psychickým problémom / nedostatkom. Môj kamarát mal pravdepodobne bipolárnu poruchu, čo nie je žiadna sranda. Samovraždu dokonal na konci mánickej fáze, tesne po tom ako bolo paradoxne všetko super.

Dobrý večer,
včera poobede som išiel s bratom k otcovi. Spali sme pri ňom. Bolo dobre. Boli sme však mĺkvy, nechcelo sa nám rozprávať. Brat hral PS4, ktorý kúpil teraz otec ako dar na Vianoce. Nič som sa cez víkend nenaučil. Mal som ostať v Ba. Presvedčil am otec, aby som prišiel, hlavne kvôli folklórnemu programu, ktorý si so súborom pripravili. Vystupoval on aj brat. Bolo to pekné, musím uznať. Nechcelo sa mi tam ísť. Plná sála ľudí. Napokon som však nenávistné pohľady zlých ľudí ustal.

Priebežne kontrolujem Toma. Nič sa nemení. Možno je to dobre. Som zvedavý, či si spomenie na naše zajtrajšie výročie.
Keď to ide, pochybujem, či som konal správne. Asi nie. Spravil som niekoľko chýb. Prvá bola, že som Tomovi dôveroval, a on zatiaľ pracoval proti mne. Práve vtedy sa ukázala moja schizofrénia a bol som náchylnejší na rôzne podnety. Preto to skončilo, ako skončilo. Keď nad tým uvažujem, prichádzam na novú myšlienku. Možno schizofréniu nemám. Áno. Všetko do seba zapadá. Tom ovplyvnil lekárov tak, ako zmanipuloval test na metamfetamíny, ktorý vyšiel pozitívny, hoci som rozhodne nič nebral. Lenže môj psychiater? Vždy sa tvári tak empaticky. Nie. Toto nie. On by v tom nešiel s Tomom. Teda úmyselne nie. On vychádza z toho, že veci, ktoré sa mi dejú, nie sú skutočné. Čo je skutočné? A čo neskutočné? To je téma na úvahu.

Záverom celého tohto písania je, že neviem, či mám schizofréniu, či som mŕtvy. Ak ju mám, tak Tom je neskutočný. Ak nemám, tak je to reálna hrozba. Čo je lepšie? Sám neviem.

Ahojte,

dnes zrana som sice dlhšie pospala, ale potom to už šlo dobre. Doobeda som pripravila obed. Obedovali sme trochu skôr, lebo po 12stej sme šli na pohreb známemu. Po pohrebe sme sa stavili u sestry na kávu a poobede som piekla palacinky a robila strapačky, ktoré bude mať manžel zajtra na obed. Palacinky i strapačky spolu s oneskoreným Mikulášskym balíčkom beriem zajtra aj k dcere. Takže zajtra zas cestujem.
A čomu sa dnes najviac teším? Syn má už zviazanú prvú časť bakalárskej práce. Finišovali sme s tým celý víkend, pričom zistil, že zadanie, ktoré je jej sučasťou si mal ist v určitom termine osobne prevziať. Zistil to v nedeľu, pričom projekt z bakalarky odovzdava zajtra. Takže zadanie potreboval dnes zohnať, aby si ten projekt mohol dať spolu so zadanim zviazať. Mal z toho nervy a aj my sme sa obavali, či sa mu to podarí. Doobeda bola ako na potvoru pani, čo to má na starosti, u lekára, avšak poobede mu zadanie bez problemov s drobným frflanim vydala. Projekt je zviazaný a zajtra ho odovzdá - volal podvečer.

Manžel je už evidovaný na úrade práce, zajtra ide vybavovať podporu v nezamestnanosti.
Ja som znova začala lúštiť vo voľnom čase krížovky. Som rada, že mi to stále ide, takže ani po tých elektrošokoch a liekoch to nebude so mnou až také zlé.
Dnes som čítala článok jednej 43-ročnej pani, čo má tiež schizoafektívnu poruchu a vraví, že je vďačná, že už svoju chorobu pozná a tak dokáže s ňou žiť. Je mi to veľmi blízke. Myslím, že som na tom podobne.
Idem si kúpiť online lístok na vlak na zajtra, prichystať sa na cestu a pomaly spať, ráno skoro vstávam.
Majte sa, čo najlepšie!

Dobrý večer,
už štyri dni avizujem, že mám výročie. Je to až trápne, ale pochopte, ako veľmi to pre mňa znamená. Očakával som v tento deň nejakú zákernosť od Toma. Ale nič, čo by som s ním mohol spojiť, sa nestalo. Našťastie. Iba taká maličkosť, na zastávke na mňa pozeral jeden muž. Pozeral priveľmi nápadne. Až som dostal záchvat úzkosti.

Povedal som si, že sa viac nebudem zaoberať Tomom. Nesmiem. Dočítal som jednu knihu, je o gréckom hrdinovi Achillovi a jeho priateľovi Patroklovi. Mám rád grécku mytológiu. Preto som si knihu užil.
"Nie, prosím ho, ale on ma nepočuje. Chystá sa preliať vlastnú krv, preťať poslednú nitku života."
Patroklos zomrel skôr ako Achilles a po svojej smrti komentuje, čo Achilles robí. To mi dalo nový prúd myšlienok. Som už mŕtvy, a existuje niekoľko stupňov smrti. Preto mám pocit, akoby som žil, hoci som zomrel. Toto je len ilúzia života. Nič nie je skutočné. Všetko sa mi sníva. Ale nemožno zomrieť úplne. Teda navždy. Tým chcem povedať, že život ktorý je vo mne, nikdy nepohasne. Áno, tá kniha mi dala nový pohľad na smrteľnosť duše. Môžem sa zabiť, ale nikdy sa nezabijem poriadne. Môj život sa zachytí v nejakej inej simulácií a takto to pôjde donekonečna. Takže som nesmrteľný, som boh. Ale v skutočnosti som odsúdený na večne trápenie ako Sizyfos.

Konečne doma!
Život vie byť aj krásny, remember that

Ahojte. Po nejakom čase sa vraciam na fórum, nech (sa) vypíšem, čo je nové. Najsilnejší zážitok je návšteva dopravnej polície, kde si mladá (psychicky jednoduchšia) slečna dokazovala svoju moc (skôr zneužívala moc, ktorú jej poskytuje Polícia SR). Proste šikana. Poznámky typu "nie som vaša sekretárka", "a čo ešte neviete, keď neviete toto" som celý čas ignoroval. Inak hlavne, že ona nevedela, že firma môže zaniknúť bez nástupcu (čo by mala vedieť), to jej neprekážalo. Lebo všetci sú Niemandi, len ona je helikoptéra. Brutálny narcizmus, až som mal chuť jej dať facku. No ale bol som na polícii a nebol som si istý, či nespadá do verejného činiteľa. V polovici sa (samo)nasrala, precedila cez zuby, že "tak to budeme riešiť inak", v zmysle, že ona si so mnou urobí poriadok a začala sa sťažovať 3 ľuďom, ktorí ju poslali preč s tým, že to, čo odo mňa vyžadovala, netreba alebo s tým, nech to vybaví a hotovo. Proste som narazil na arogantnú, vypatlanú Ober-kravu. Bude to tou čiernou mačkou, ktorú som ráno uvidel. Snáď to dobre dopadlo a neuvidím ďalšiu pokutu. Najhoršie na tom, že som reagovaním na jej správanie, oslabil svoju pozornosť a podpísal papier, v ktorom jej chýbala poznámka, že prevzala veľmi dôležitý dokument. Takže, ak sa stratí, tak som v (píp)... Prdeli. (pozn.: samozrejme som mohol natrafiť na Ober-vola, keďže ľudská hlúposť je genderovo neutrálna)

Som teda bez auta. Cestujem busom (dear Lord, to bol po rokoch zážitok) alebo hodne peši, namiesto cvičenia. Základnú operatívu zvládam podľa možností. Zajtra idem na ďalšie krvné testy k novej obvodnej, v piatok mám prvý meeting s psychológom ohľadne mojej štruktúry osobnosti (v podstate výsluch), ďalší pondelok výsledky Dr. Štítna žľaza a potom psychiatra (na sexi šamanku sa teším). Začal som s objednávkou čajov, teším sa na môj obľúbený Pu erh ako mimino na materské mlieko. Len dať 10 eur za dopravu sa mi zdalo príliš veľa, tak týpka spracovávam, aby použil lacnejšiu verziu (plus mínus 3 eur) s tým, že si pre to prídem do obchodu (cca 10 min peši).

Cvičiť necvičím, pretože aj bez toho mám svalovicu ako hrom. Cítim sa ako Neo z Matrixu, ktorého prebudili po rokoch zo spánku. Tento týždeň mi prídu semienka chilli, tak som na to nažhavený. Týpek mi poradil, ako sadiť, kedy siať a čo s tým, takže by nemal byť problém. Jo, bol som v Mordore. Úplne som spanikáril, až som spravil 2 blbosti, ktoré som si trochu vyčítal, že zbytočne. Čo už, ale inak to prebehlo dostatočne dobre. Aspoň som tam navštívil znova saunu, takže som zrelaxovaný. Len tá únava. Len tá únava!

Proste som aspoň trochu aktívny - podľa svojich možností, lenže sa rýchlo unavím. Ak je toto mínusový prejav AP, tak radšej akceptujem paranoidnú ideáciu. Čo je lepšie, chronicky unavený bez magického myslenia alebo čulejší a aktívnejší s paranoidným pocitom, že ho prenasledujú? Zaplať pán Boh, že priedušky sú okay, konečne som sa vykuríroval. Klop, klop na drevo. Chce to trpezlivosť a vytrvalosť, tak ako so všetkým.

Dnešné doobedie bolo najlepšie, aké si za ostatný rok pamätám. Žiadna únava, dostatok energie, dravosť, pozitívna nálada. Išiel som k doktorke a prebiehalo to úplne odlišne ako skúsenosť s Osou (bývalá sestrička v septembri). Dr. bola milá, príjemná, krv brala ona, na moje otázky odpovedala, vypísala mi sprievodný papier k ďalšiemu Dr. a všetko vysvetlila. Myslím, že som si vybral dobre a mám z toho dobrý pocit.

Poobede to však začalo (naobedoval som sa). Únava, spavosť, psychomotorické spomalenie. A ešte k tomu som spravil jeden mega omyl. Upiekol som si veterníky. A zjedol na posedenie 5-6 kusov. Toľko cukru som do seba nenatlačil ani nepamätám. Takže som teraz prežraný sladkým, ledva sa hýbem a čakám, kým mi cukor pomôže spracovať inzulín (well, asi na tuk, čo už). Ale veterníky sa mi podarili. Jediný handicap je ten, že sa mi nepodarila vyšľahať smotana na šľahanie, takže hnedá karamelová vrstva je riedka. Na budúce (ak nejaké bude) použijem radšej klasickú šľahačku. Pudingová vrstva je mňam mňam a corpus (delicty ) je podozrivo jedlý a tiež mňam mňam.

Takže som si znova dokázal, že mám schopnosť postarať sa o seba. To mi dáva silu a nádej do ďalších dní - mesiacov - rokov. Pečenie nie je moja šálka kávy, bo všetko treba ultra presne vážiť, ale mám aspoň ďalšiu životnú skúsenosť. A tieto veterníky mám ako darček na najbližšie narodeniny. Jo, idem radšej teraz von, nech ten cukor použijem na energiu pre pohyb, inak z priberania budem viniť psychofarmaka . Držte sa.

Meretseger napísal:Život vie byť aj krásny, remember that

Fúú, to je iný obrat o 180o. Vyzerá to na šikovného psychológa. Napíš, ako ťa dali dokopy, či ti upravili psychofarmaka alebo ti prospela zmena (prostredia, činností, ľudia)? Zaujíma ma to.

Meretseger napísal:Dnes ergoterapia, ako ju len priserne nenavidim

To je čo? Googlujem, že terapia prácou .

@Neti
Zmena všetkého pomohla, to je celé. Lieky mi nemenili vôbec, no mojou chybou bolo, že som ich brala neporiadne, v lete takmer vôbec... Pritom leto bolo skvelé, no na jeseň som padla. Šla som si potom k lekárke dačo vypýtať, dala mi Brintellix, no už som bola tak v keli, že to vyústilo do blbostí... posledné dni pred PK už ani neviem, čo som robila, tuším som stále googlila spôsoby samovraždy
Ľudia naokolo, režim, aktivity, nevídať rodinu, to mi hrozne pomohlo. Skupinovú terapiu neznášam, sotva som tam povedala vždy dve vety a individuálku som mala až jednu, bo psychologička potom ochorela a ešte šla kamsi na seminár Práve terapia mi nehorázne chýba, premýšľam, čo s tým. Asi po sviatkoch zas volať druhej do susedného mesta, či by ma vzala, keďže moja je v keli tiež

Terapia prácou to skutočne je a bola som až jedenkrát Proste vyfasuješ hrable či lopatu či nič a ideš gratis upratovať areál, to už je čo Keď som na komunite nadšene zahlásila "vďakabohu" po oznámení, že ergoterapia v ten deň odpadá, lekárky sa rozosmiali a povedali, že to teda môžem vynechať

A moc mi pomohol aj pohyb, hlavne zumba, aww