Ako sa dnes máš? 12

Meretseger napísal:Matej, rozmáha sa Ti tu spam, podaktorí očividne neužívajú lieky

Niektorí aj lieky užívajú a aj tak nemôžu spávať

Ahojte.

Vidím, že viacerí z Vás máte rozmanité ťažkosti v prežívaní. Mrzí ma to, určite Vám veľmi držím palce a strašne Vám všetkým prajem polepšenie vecí. Menovite by som spomenul posledných píšucich s potiažami, teda našu Meret, Netiho a Anonymku.

Meret - @Meretseger, asi Ti je moja podpora málo k úžitku, keďže je len slovná, no aspoň takto verbálne Ťa určite rád podporím v prípadnom samostatnom bývaní. Otázka financií je tu zapeklitý oriešok, to Ťa chápem. No, niečo mi našepkáva, že naozaj Ti často padne vhod mať odstup od niektorých členov Tvojej rodinky, hoci je to škoda, že vzťahy sú také, aké sú. No na vzájomné porozumenie je potrebný dobrý prístup obidvoch strán, a nie iba Tvojej, takže ak mama je takáto, tak Tvojim pocitom rozumiem. Držím teda moc palce, sme v tom boji s Tebou!

Neti - @Neti, už nejaký čas evidujem z príspevkov, že sa Ti pohoršilo. Rozmýšľam tuho, ako Ti poradiť, nič mi však rozumné nenapadá. Ani to nemožno nazvať útechou, ak poviem, že tie psychofarmaká, najmä AP, začnú menej povzbudzovať mínusové stavy priamo úmerne s časom, ako dlho sa užívajú. Čím dlhšie, tým akoby bol pacient slobodnejší od mínusových stavov. Aspoň podľa mojich skúseností. Ale je to chabá útecha práve preto, lebo tá časová dĺžka užívania podľa mojich skúseností musím byť fakt dlhá... v mojom prípade to šlo do rokov, a nie mesiacov. Tvoj prípad to asi nemusí byť, si azda môžem myslieť, pretože takýto scenár je skôr pri liečbe schizofrénie. Ak si si prešiel neschizofrenickým typom psychózy, nádejam sa, že by to navyknutie na AP mohlo prebehnúť oveľa, oveľa šikovnejšie. Je to taká moja laická úvaha, vychádzajúca z toho, že pri schizofrénii sa mínusy z AP násobia mínusami zo schizofrénie ako súčasti jej zdravotného obrazu, a preto azda to prekonanie, prispôsobenie sa mínusom prebieha časovo dlhšie u F20. To by som videl u Teba ako nádej, že Ti to prispôsobenie príde promptnejšie a vyvŕbi sa do prijateľnej podoby šikovno. Inak, úplne Ti rozumiem, že je to na nevydržanie. O to viac ma to celé mrzí, že tým prechádzaš, lebo som to všetko prežil aj ja, hoci možno s rôznymi obmenami a drobnými odlíšeniami. Neti, moc Ti držím prsty, určite pokračuj v prispievaní, pridávaj svoje how I feel songy, verím, že si tu radi všetci všetko od Teba prečítame. Ja určite. Si veľmi rozumný človek a tiež veľmi veľký bojovník, už aj tieto Tvoje prednosti spomedzi Tvojich všetkých predností rozhodne prispejú k Tvojmu úspešnému preliečeniu a zvládnutiu ďalšieho vývoja Tvojich dní. Verím tomu pevne, Ty sa proste nestratíš v ničom a nikde. Všetko dobré!

Anonymka - @Anonymka, ďakujem Ti za vyjadrenie aj smerom ku mne. Chcem Ti povedať, že je úplne super, že si sa dostala na to miesto pokladníčky. Možno je síce, ako vravíš, pravda, že Ťa to nenapĺňa a neuspokojuje, ja si však myslím, že je rozhodne oveľa lepšie niečo robiť a mať nejaký povinnný režim dní, než nerobiť nič a byť nespokojná ani s tým nerobením ničoho. Keď už teda ani jedno neuspokojuje, tak teda lepšie je vyvíjať činnosť, než nevyvíjať. Práca Ti dáva aj nejaký ten režim a plus obmedzuje Ti tzv. voľný čas, čím ho robí vzácnejším, dáva mu určitú hodnotu, lebo ho nie je nadostač. A to je veľké plus, časom Ťa to môže priviesť k pocitu, že si ten voľný čas chceš nejako organizovať, nejako využiť pre seba nepracovným spôsobom, a to môže viesť v konečnom dôsledku aj k tomu vytúženému pocitu, že Ťa niečo pôjde azda baviť, hoci by to bolo len niečo triviálne, ako sledovanie telky alebo čumenie do monitora. Takže celkovo Ti veľmi držím palce pri prekonávaní kríz, ktoré na Teba doliehajú. Zaslúžiš si aj Ty radosť z vecí a veľmi sa nádejam, že čoskoro bude súčasťou aj Tvojich dní, a možno súčasťou azda práve toho zovzácneného voľného času. Drž sa, Anonymka!

S vrúcnym pozdravom aj pre tých, ktorých som menovite nespomenul,
matej

Ahojte.

Trošku sa v tomto druhom príspevku zverím aj kúskom zo svojho sveta. Mám sa približne aj dobre, hoci nie úplne super, pretože som nervózny zo školských povinností. V noci sme skončili na inventúre asi o 4:30, o piatej som šiel domov a o šiestej ráno som už buval pekne a riadne vyčerpaný. Akosi sám od seba bez budíka som sa zobudil o jednej na obed... čo ma prekvapilo, lebo som mal budík nastavený na 13:30. Myslel som, že sa budem horko-ťažko prebúdzať a nakoniec sa vyhrabem nútením z postele o druhej, no a ja takto sám od seba som sa už o 13:00 cítil vyspaný. Medzi 13:00 a druhou som mal ranné rituály, hygiena, raňajky a tak. Tiež som dal vedieť esemeskou mame a do práce, že už som dostupný, čo hneď vskutku využili a obratom mi volali. Volal som tak aj s kolegyňkou z práce ohľadom poinventúrnych upratovaní, aj s mamou. Inventúra dopadla hádam aj dobre, ale sú tam inventúrne rozdiely, ktoré dajú dokopy aj nezanedbateľnú finančnú stratu, takže až keď sa vyhodnotí celkové manko, tak sa uvidí, že ako vedenie zareaguje, že či povedia, že je to ešte v rámci únosnosti, alebo už bude problém. Do určitej sumy naša firma totiž manko akoby toleruje, a po jej prekročení idú robiť haló, že ako je to možné, že je to tak, ako je. Prvé výsledky, s ktorými sme pracovali pri dohľadávkach bezprostredne ráno, tak naznačovali, že by to nemuselo byť také zlé. Uvidíme neskôr.

Mám poslednú šancu spraviť angličtinu v sobotu a mám na ňu ešte čosi aj vypracovať. Okrem toho, že sa musím naučiť po anglicky na 5 minút odprezentovať svoju seminárnu prácu. Už som aj zabudol, čo som tam písal, spráskal som ju na prelome rokov okolo Silvestra. Kríza, ktorá ma vyzýva sa na celú tú školu vykašľať a radšej si hľadať nejaké iné voľnočasové naplnenie svojho života, mi pokračuje s veľkou silou aj dnes. V podstate by stačilo sa premôcť a donútiť sa spraviť tých zopár povinností, hoci je to časovo na dlhšie, určite viac hodín. Ľutoval by som potom neskôr, že som ju nechal tak? Skúsenosť mi hovorí, že áno, ale zas to by som si už musel proste v hlave upratať ja sám tak, aby som si našiel niečo alternatívne na mimopracovný čas. Možno by mi to upratanie v hlave a mentálne vyrovnanie sa s novou situáciou neprišlo až také ťažké a ak by som nechcel, tak by som do malomyseľnosti možno neskĺzal. Ach, nevyznám sa sám v sebe, neviem, čo chcem. Možno by som chcel robiť tú školu, ale nebyť naháňaný termínmi... to je aj nemožné, a aj je to akési psychicky nezrelé po niečom takom túžiť. Takto to proste nefunguje. Bez práce nie sú koláče.

Tak idem si v hlave upratať priority a uvidím. Držme sa! Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie.

matej

Matej napísal:Možno by som chcel robiť tú školu, ale nebyť naháňaný termínmi..

Platíš školné, aby ťa škola naháňala termínmi (tak si aspoň písal, že si viac follower) a teraz píšeš, že nechceš byť naháňaný termínmi. Ujasni si najprv čo vlastne chceš. Zmysel života? Vatu, ktorá ti vyplní voľný čas? Ďalší titul? Vedomosti? Myslím, že ďalší titul nepotrebuješ, tak by som to videl na vyplnenie voľného času a vedomosti. To ti poskytne aj internet, na ktorom nájdeš množstvo materiálu na štúdium. Mnoho prestížnych škôl poskytuje zdarma kompletné semestre. Aj tak klobúk dole, že si sa dal znova na štúdium a ešte k tomu popri práci. Inak som si všimol, že vieš zamakať, keď ti horia termíny. Mám to podobne a ten blažený pocit, keď to všetko stihneš, ten nával dopamínu - to poznám aj ja .

Ahojte!
Verím, že sa máte dobre a tento piatok je do pohody. Tu nič špeciálne, hoci som bol vybaviť v krajskom meste určitú administratívu, čo dopadlo OK. Bol som akýsi nesvoj, lebo znova akoby začínali problémy so spánkom. V poobedí som bol fajn, ale k večeru začala vzťahovačnosť naberať obrátky. Vedľa v byte bol akýsi silnejší ruch a nebolo mi to príjemné. Pre istotu som si dal pol tbl. Haloperidolu, ale zdalo sa mi, že to je ešte horšie. Momentálne cítim zlepšenie a dúfam, že po skoršom zaspávaní načerpám zo spánku sily a pocítim primeranú normalitu, trebárs na Zello dialógy, kde ste pozvaní. Stačí mikrofón a slúchatká.

Tak asi sa mám. Majte sa dobre aj v zdraví. Tuto

Ahoj Tuto (@Tuto). Kamarát, vždy sa teším veľmi, keď si od Teba čosi nové prečítam. Mrzí ma tá vzťahovačnosť, ale vidím zároveň, že si vieš všelijako poradiť aj v takejto situácii. Gratulujem k vybaveným povinnostiam v krajskom meste. Inak, je to strašne super, ako Vám to Zello stretávanie funguje už viacej rokov, a to nepochybne i vďaka Tebe. Hoci som sa tam ešte nebol pozrieť, lebo sa hanbím, no strašne Vám tam držím palce, aby Vám to tam pomáhalo. Si super, že sa tam o to tak pekne staráš, plus s ďalšími. Prajem Ti všetko dobré, drž sa!

---

Ahojte, kamaráti.

V súčasnosti sa moje dni, čo sa týka nálady, vyvíjajú podľa pestrých dôsledkov môjho "nestarania sa o školu", teda nepripravovania sa na skúšky. Čo vedie k zanechaniu takejto akademickej podoby štúdia. Spomínané dôsledky nie sú vôbec príjemné, sú v jadre naopak veľmi negatívne - povedal by som - až úzkostné. Viacej dní od zhruba štvrtka som prežíval depresívne pády kvôli tomu, že ma celá situácia veľmi mrzela... pričom som sa snažil všelijako si odôvodniť, prečo bude lepšie nechať to tak. Nech už som našiel vhodné dôvody akékoľvek, aj tak na mňa dolieha(l) nepokoj, že strácam bezprostredný zmysel svojich dní a nejaké svoje smerovanie do budúcna, taktiež akoby som zaprel všetko, čím ma roky dopovala motivačná literatúra. Teraz sa postavím ku svojej knižničke a pomaly dve police tam mám motivačky - a nemôžem si ani jednu ísť čítať, lebo mi to vzbudzuje hanbu, že vlastne vôbec v duchu ani jednej z tých kníh teraz nekonám. A každú ich radu hneď cítim, že by som mal aplikovať práve na tú školu. Tým vlastne naznačujem, že v tejto chvíli ani nepoznám nejakú schopnú alternatívu tej školy, ktorá by mi ju mohla nahradiť a opäť mi vrátiť pocit, že niekam smerujem a že sa o niečo zmysluplné snažím. Toto budem musieť v sebe ešte poriešiť, lebo nič alternatívne ma nejako nemotivuje. Aspoň zatiaľ. Spísal som si už všelijaké cesty a chodníčky, kadiaľ sa v živote uberať a čo ďalej v živote robiť, no zatiaľ, ako píšem, ma tieto alternatívy nenadchli.

Od soboty večera sa snažím upratovať aspoň tie depresívne myšlienky čítaním obľúbeného Richarda Carlsona. To mi zatiaľ pomohlo trošku, pričom mám v hľadáčiku v týchto hodinách sa sústrediť najmä na prítomný okamih, aby som prestal špekulovať o budúcnosti a prestal analyzovať zmysel a smerovanie dní (teda sa prestal zaoberať tzv. rámcovými myšlienkami, ako som si to zvykol nazývať). Uvidím, ako sa to všetko ešte vyvŕbi... v najbližšom období si musím nájsť čosi, čo ma bude motivovať a dodávať mi pocit zmysluplnosti. Asi v tom budem postupovať nie špekulovaním a premýšľaním, ale rovno konaním, teda že budem v praxi jednotlivých dní aktívne skúšať rôzne činnosti a snažiť sa odhaliť ten motivujúci krásny pocit, že áno, robím niečo zmysluplné. Tým by som to vedel skĺbiť aj s tým sústredením sa na prítomný okamih v duchu Carlsona.

Prajem Vám peknú nedeľu, držme sa, priatelia.
Ďakujem za prečítanie.
matej

Dobrý večer,
Začnem tak, ako som už niekoľkokrát po dlhšej odmlke začínal.
Dlhšie som nič nenapísal, lebo nebolo o čom písať. Moje dni vypĺňa veľmi simplexná činnosť - učenie. Učím sa vyše dvoch týždňov na skúšku z farmakológie, ktorú mám v stredu. Učil som sa zodpovedne. Chcel by som to zodpovedať čo najlepšie. Musím uznať, tento predmet ma naozaj baví. Je to jeden z profilových predmetov farmaceutického štúdia, hoci ja sa viac orientujem na chémiu. Farmakológia je o účinku liečiv na molekulovej, bunkovej alebo orgánovej úrovni. Ako vravím, celkom zaujímavé.

Tieto dni mám relatívne dobré obdobie. Dlho som nemyslel na samovraždu. Dokonca ma život začína baviť, o čom by som pred dvomi rokmi povedal, že je to nereálne. Dokonca som si dal záväzok, že sa už nikdy nepokúsim o samovraždu. Samozrejme, dobré obdobie vystrieda za chvíľu horšie. Tak to je. Ako funkcia sínus. Aj zdraví sú raz hore a raz dole. A potom čo sa stane? Možno zruším záväzok neuskutočniť samovraždu. Ale k tomuto riešeniu by som sa nerád priklonil. Tá sinusoida by mala byť vlastne útechou. Keď som na tom zle, samovražda nie je dobrým riešením, lebo sa pripravím o pekné momenty, ktoré by potom určite prišli.

Som naozaj zvedavý, aký dlhý bude môj život. Budem pracovať vo farmácii, budem mať blízko veci, ktoré môžu zabiť. Stačí málo, prestať brať lieky. Znova mi prepne a ani neviem, ako sa znova pokúsim zabiť. Pred dvoma rokmi to bola pre mňa istá výhliadka do budúcnosti. Ale, ako píšem dnes, nechcem, aby to tak skončilo. 4.4.2018 som dostal novú šancu na život. A ja ju chcem využiť.

Víkend sme s bratom trávili pri otcovi. Bolo dobre. Ja som sa zväčša učil. Zahral som si šach s bratom aj otcom. Brat hral nejakú hru na Xbox. Včera večer som ho donútil učiť sa Áziu z geografie. Pondelok majú prázdniny, pôjdu sa lyžovať. Ja už budem cestovať do Ba.
Prekvapilo ma, že som mal včera dvakrát vidiny. Prvýkrát, keď som sa viezol s otcom v aute, som naňho skoro zakričal, nech zastaví, veď mu do cesty vošiel chodec. Ale odohralo sa to rýchlo, tak som nezakričal. Ale poriadne som sa zľakol, úplne sa mi rozbúchalo srdce. Ja som bol presvedčený, že ho zrazil. Ale nič sa nestalo, našťastie. A potom z balkóna som videl nejakú postavu s kapucňou, ale otec nikoho nevidel. Pripisujem to vyčerpaniu z učenia. Bude to v poriadku.

Majte sa dobre!

Zdravím. Nejaký čas som neprispieval, nechcel som šíriť negatívnu energiu. Zhruba od polovice januára sa moje prežívanie otočilo o 180 stupňov k horšiemu. Zlý spánok v noci prispieval k zvýšenej únave cez deň. Spánok sa mi otočil tak, že som o 7 zaspal a zobudil sa o polnoci fresh vyspinkaný do ružova, ale stále mierne unavený. Do rána som sa prebaloval v posteli ako rezeň na panvici. Do toho apatia, nič sa mi nechcelo robiť, do všetkého som sa musel nútiť. Skúsil som zvýšiť AD o 50 percent, ale nijaký extra prínos som necítil. Vôbec tomu nerozumiem. Tuším približne, čo bol spúšťač, ale nič katastrofáne sa mi nedialo.

Negatívne prežívanie momentálne nepociťujem, všetko je v poriadku, cítim sa relatívne OK. Premýšľam, ktorý faktor zafungoval. Cvičím poctivo, čo mi zlepšilo kondičku, ale žiadne zázraky sa nedejú. Snažím sa neruminovať, nepremýšľať o minulosti a traumách, pozerám viac do budúcnosti. Psychologička sa mi neozvala, tak som jej minulý napísal v štýle what's up. V piatok som mal ďalšie sedenie, na ktorom som kreslil nejaké obrázky ako malé dieťa. Som zvedavý k čomu to všetko bolo. Tiež mi dala vypracovať 3 ďalšie testy, tak som zvedavý na zbierku porúch osobnosti. Celkom sa na to teším.

Dnes som bol u urológa v rámci preventívky, trochu ma dr. nastrašil, ale vraj sa nemám ničoho báť, je to v poriadku. Ešte mi zostala doktorka na pečeňové testy, na ktoré čakám skoro pol roka a týmto budem mať preventívne kontroly vybavené. Dokopy mi celé kolečko bude trvať 6,5 mesiaca, ale holt také sú čakacie doby. Vždy ma dr. posunie o mesiac a potom o ďalší mesiac. Čo už. Nie sú peniaze, ale poliklinika kúri, že umieram od tepla a otvorené okná, čiže sa kúri pre holubov vonku.

Budúci týždeň idem za psychiatričkou, tak na ňu definitívne pritlačím, aby mi upravila lieky. Takto to totiž nemôže pokračovať, resp. tento stav nie je dlhodobo stabilný. Lieky zobem poctivo a až na nechutnú agitovanosť, ktorá ma núti konať, kmitať nohami a únavu, ktorá mi naopak bráni konať, sa momentálne cítim dobre. A dear Lord, nech to takto aj zostane!!! Majte sa.

Ahoj Iacobus (@Iacobus). Veľmi rád som Ti za príspevok dal za seba bodík, lebo ma oslovilo, ako krásne s nadhľadom a veľmi rozumne opisuješ svoje súčasné postoje vo veci ochorenia. A to, že sa na tejto sínusovej vlne obzeráš teraz viacej do budúcnosti a cítievaš aj kladné pocity zo života, tak to je úplne super! Veľmi Ti želám, aby Ti dobrý stav pokračoval a pevne sa v Tvojej mysli stabilizoval, udomácnil. Čo sa týka školy, tam si (a nielen tam) veľký šikulka, takže verím, že farmakológia dopadne dobre. Budem Ti k nej držať všetky prsty. Maj sa pekne, všetko dobré Ti prajem.

Ahoj Neti (@Neti). Aj Tebe som zatúžil dať bodík za seba, lebo sa moc teším, že sa Ti polepšilo. Príjemne si ma rozosmial s tým kúrením pre holubov, živo si to viem predstaviť. Ja som to zažil teraz pred zopár týždňami v budove školy, že radiátory vyhrievali na plné pecky a museli sme vetrať dokorán, keď bolo vonku pod nulou. Budem na Teba silno myslieť, aby si u psychiatričky dobre pochodil a aby Ti to upravila tak, aby to všetko dobre zafungovalo a klaplo. Neviem, či sa dá takáto myšlienková energia "vysielať", asi je to skôr slovný zvrat, no aj tak chcem dúfať, že Ti to všetko dobre dopadne. Proste verím, že si zaslúžiš mať sa dobre. Máš mnoho čo ešte svetu ponúknuť, si kusisko zaujímavého a originálneho človeka, takže Tvoj prínos v hociktorej oblasti, do ktorej sa v živote pustíš, ešte vôbec zďaleka nekončí. Drž sa, kamarát!

matej

Ahojte všetci.

Čo sa týka mňa, tak dnešok sa mi v práci zdal aj hádam ako dobrý, až na to, že ma skolil obed. Totiž mal som polkilové jedlo, v ňom aj mäso, a dosť som po ňom oťažel a zmeravel. Doobeda som sa cítil relatívne produktívne, dosť vecí odsýpalo plynulo. Medzi 12:00 a 14:00 som naopak "trpel" niečím, čo sa azda dá prirovnať k lenivosti - navyše na mňa liezli otravné "rámcové" myšlienky a všelijaké pseudodepresívne rozlady. Ku koncu pracovnej doby, teda medzi 14:30 a 15:30 som sa vrátil do švungu a nejak som to dobojoval. Únava sa ma však už držala naďalej, pričom pokračovala aj doma. Donútilo ma to k šlofíku na gauči. Viedol som v hlave úvahy, prečo som taký vyčerpaný, keď nemám byť vlastne z čoho. Nakoniec som to všetko hodil na vrub špatnému počasiu, nakoľko sa nad mojím mestom mračilo a aj ráno som šiel do práce za dažďa. Možno aj preto som mal nedeľu takú peknú v nálade, lebo väčšinou, až do poobedia, bolo tuná krásne slnečno. Juj, veru, som ja vskutku meteosenzitívny, to som nútený už viac rokov si priznať, hoci boli voľakedy strašne dávno časy, kedy som v to neveril. Teraz po ôsmej sa cítim trochu vyspatý po šlofíku. A sviežejší. Dal som si lieky, magnézium a sadol som za fórum. Pred šlofíkom som si zase čítal knižku, tento raz z náboženského žánru. Posledné 2-3 dni mi tento žáner pomáhal.

Známku by som dal za dnes asi 2.

Želám Vám, kamaráti, všetko dobré, majte sa dobre.

S pozdravom
matej

Matej, ďakujem pekne za reakciu. Potešil si ma. Teším sa, že sa mám dobre. Lenže už teraz si robím starosti, ako zvládnem jar. Jar pre mňa nie je príjemná. Všetko, jarný vzduch, jarné kvety mi pripomínajú moju prvú hospitalizáciu. Bolo to nepríjemné. Ale asi nie je správne už takto dopredu sa strachovať. Bude, čo bude. Pokúsim sa to obdobie prežiť najlepšie, ako sa bude dať. Hlavne si nepripomínať to, čo sa stalo pred dvoma rokmi. To by mohla byť cesta.

Aj ja Ti prajem všetko dobré.

Ahoj Matej. Ďakujem za povzbudivé slová, ktoré ma potešili. Z tvojich príspevkov mám pocit, že riešiš podobný problém ako ja. Mám pocit, že aj ty hľadáš zmysel (života), nejakú barličku, ktorá prebije tú ťarchu, v ktorej sa obaja nachádzame. Väčšina ľudí bez intrapsychických problémov má rodiny, deti, hypotéky, s čím sú spojené mnohé ťažkosti a to všetko má potenciál nahradiť zmysel. Človek sa cíti, že niečo za sebou zanechal. Lenže my (a nie len my) musíme objaviť zmysel inde. A to je strááášne náročná úloha, pretože je s ňou spojená neistota, neznáme, pocity nevedenia, neuchopiteľnosť, strach, obavy a ďalšie. A taktiež to musí poskytovať pozitívne prežívanie (pocity, že nás to baví). A to je extrémne ťažké, keď máme prirodzene negatívne prežívanie, ktoré je spôsobené psychickou chorobou. V každom prípade sa nevzdávam (po tom všetkom, čím som prešiel) a tebe odporúčam to isté. Hľadaj ďalej, čítaj, študuj, vzdelávaj sa. Investuj do seba každú voľnú sekundu.