Ako sa dnes máš? 12

Dobrý deň,
Včera som mal labák z analýzy liečiv. Reakcie mi vychádzali pekne farebné. Škoda, že som si ich neodfotil, niektorí spolužiaci tie fotky bežne dávajú na Facebook. Mojou úlohou bolo dokázať skúškami podľa liekopisu totožnosť liečiv. - sacharózy, kyselina askorbovej - vitamín C, chinini sulfas, procaine hydrogenchloride, nikotínamid. Okrem chemických dôkazových reakcií s oxidačno-redukčnými skúmadlami (ako I2, Br2, KMnO4, K2CrO7) som liečivá dokazoval aj meraním optickej otáčavosti polarizovaného svetla, meraním pH, indexu lomu a vyhodnocovaním chromatogramu TLC.

Na analýze sme aj písali zápočet, z ktorého mám dobrý pocit. Vedel som všetko, dúfam, že je to aj správne. Tak snáď nebudem nemilo prekvapený, keď uvidím výsledok. Tak toľko z mojich školských záležitostí.

Domov som prišiel včera večer. Dnes máme rektorské voľno. Dekanské voľno nebolo udelené, čo sa mi ešte za štyri roky nestalo. Trochu ma to mrzí, lebo by som mohol byť doma dlhšie. Ale štyri dni postačia.

Čo sa týka mojej nálady, je veľmi dobrá. Naozaj sa cítim dobre. Som spokojný, aj keď sa skoro stále učím na zápočty. V pondelok je ďalší. Potom týždeň pauza a začne trojka zápočtov znova.
Prichádzam na to, že môj dobrý psychický stav je do veľkej miery spôsobený liekmi, ktoré beriem. Takže sa už nepohrávam s myšlienkou vysadiť ich. Píšem to preto, lebo počas predchádzajúceho roka som mal tendenciu lieky vysadiť, keď sa mi stav zlepšil. Bolo to asi trikrát. Presne si nepamätám.

Dopoludnia som bol pri starej matke, večer idem k otcovi. Neviem, kedy sa budem učiť na tú farmakológiu. Prečítal som za dva týždne jednu knihu Deti krvi a kostí. Veľmi sa čudujem, že som to stihol tak rýchlo, lebo celé dni som bol  buď v škole, alebo som sa učil do školy. Na čítanie preto neostával čas. Našiel som tam jeden citát, s ktorým sa podelím.
"Ako je možné, že to zašlo takto ďaleko? Kedy sa to všetko takto zhoršilo?
Nie, zašepkám sama pre seba. Nesprávna otázka. Nemala by som si klásť otázku, kedy sa všetko takto zhoršilo. Skôr prečo som si nahovárala, že by sa to mohlo zlepšiť."

Dobrý deň,
ani dnes - na Sviatok všetkých svätých - som sa neodhodlal ísť na cintorín. Pochopiteľne, aj v takej malej dedine, kde bývam, je v tento deň na cintoríne veľa ľudí. Nechcel som sa s nikým stretnúť. Pravdepodobnosť, že stretnem Toma, je veľmi vysoká. Pri veľkom šťastí by som sa Tomovi vyhol. Nie však starším ľuďom, ktorí o mne v dedine klebetia kvôli môjmu pokusu o samovraždu. Je škoda, že to neostalo utajené. Nebál by som sa tak chodiť po dedine. Viem, nemalo by byť podstatné, čo si o mne iní myslia alebo hovoria. Ale ja mám jednoducho strach, že ma budú posudzovať.

Je smutné, že som sa neodhodlal na ten cintorín. Aspoň v tento deň by bolo veľmi vhodné ísť si uctiť pamiatku mŕtvych rodinných príslušníkov. Ale nikoho z nich som osobne nepoznal, zomreli ešte pred mojim narodením. Takže to nevnímam ako veľký prehrešok.

Trochu premýšľam, aké by bolo, keby mi suicidium vyšlo. Akým spôsobom by som bol pochovaný. Koľko kvetov by som mal na hrobe. Ktorí ľudia by mi prišli zapáliť sviečku. Aký by bol náhrobný epitaf. Snáď by niekomu napadlo dať tam môj obľúbený citát o smrti, ktorý je pod každým mojim príspevkom. No, hmm... Sú to divné myšlienky. Také nepotrebné, lebo po smrti mi už bude totálne ukradnuté, čo mám na hrobe. Neverím v existencia posmrtného života. Duša neexistuje. Nemyslím si, že by to zapadalo do zatiaľ dosť chabých vedomostí o mozgu, ktoré máme. Po smrti nebudeme vnímať svet tak, ako sme ho nevnímali desiatky tisíc rokov pred narodením. Život tu bol, aj bude pokračovať bez nás bez toho, aby sme si ho uvedomovali. Ale zachádzam do filozofie, čo som nechcel.

Vrátim sa späť k učeniu farmakológie. Učím sa na zápočet terapiu ochorení CNS (čiže nejaké tie antipsychotiká, antidepresíva, anxiolytiká), v tejto téme mám celkom prehľad. Kvôli čomu asi? No, a sú tam aj analgetiká, anestetiká.
Možno by som mal chuť na dobrú knihu (myslím, že sa pustím do detektívky od Jo Nesba) pri čaji.
Prajem pekný víkend. Majte príjemné dni!

Tentoraz začnem bez pozdravu, pretože nikto nenapísal príspevok po mojom predchádzajúcom. Bude to vlastne pokračovanie.
Včera večer som sa si plánoval čítanie knihy. Bola to Polícia od Jo Nesba. Čítanie pri čaji sa však nekonalo. Teda čaj som si uvaril, aj čítal som ale farmakológiu, nie Políciu. Učil som sa asi do dvanástej. Potom som pokračoval ráno o ôsmej doteraz. Viem to už celkom dobre, tak popoludní si dám trocha oddych. Dopíšem príspevok a idem na Políciu.

Včera mi bolo trochu horšie. Ako som písal, myslel som na svoju smrť a nejakým spôsobom ma sentiment premohol a upadol som možno trochu do sebaľútosti alebo ako to nazvať. Predstavoval som si, aké pekné by bolo už nežiť. Až som začal odhadovať, čo by so mnou spravili štyri balenie alprazolamu s alkoholom. Ale všetci boli doma, takže predstavy, že by sa to podarilo, boli nereálne.

Plus som preveroval Toma. Neviem prečo. Vždy keď to robím, sa mi masívne zhorší stav. Kedy si to už konečne uvedomím a prestanem sa ním zaoberať. Veľmi som sa tešil, že som stabilizovaný v dobrej nálade. A sám si to zničím nevhodnými myšlienkami. Trápi ma to. Dobre viem, že na Toma nesmiem myslieť, a stále to robím. Rovnako je tabu aj predstava smrti.

Som však optimistický, keď sa pominie táto pietna atmosféra, určite sa vrátim do pôvodného stavu.
Takže majte príjemné dni!

Ahoj Iacobus (@Iacobus). Chcel som Ti len vyjadriť podporu v Tvojich myšlienkach nepreverovať Toma, či nevŕtať sa v predstavách smrti. Veľmi sa teším Tvojmu zlepšenému stavu v posledné obdobie a je úplne super, že si dokázal svoj predošlý príspevok tak krásne optimisticky a s nadhľadom zakončiť tým, že vlastne s nádejou očakávaš ustúpenie momentálneho zhoršenia, keď skončia tieto pietne dni. S pochvalou by sa dalo určite ešte nekončiť, lebo priam bravúrne zvládaš školské nároky, takže klobúk dole. A to ešte čítaš hrubé beletrie popri tom! Takže naozaj super. Želám Ti naozaj aj do ďalších dní stabilitu a dobrú náladu, nech sa Ti darí!

Mischelll (@Mischelll), Tvoje pocity z priateľa a zo vzťahu, ktorý niekedy, zdá sa, nefunguje podľa Tvojho želania, sú oprávnené, chápem Ti ich. Je pravda, že som vzťah ešte nemal, ale rozumiem Tvojmu prípadnému smútku a frustrácii aspoň v tom zmysle, že viem, že sa tak môže človek cítiť za Tvojich podmienok. A ešte keď sa to na Teba všelijak sype v práci a v niektorých oblastiach života, tak naozaj sa občas dá cítiť ako úplne k.o. Postrehol som v Tvojom príspevku, že Ti na partnerovi záleží a chceš, aby to klapalo, preto Ťa v tom chcem podporovať. Neviem síce suplovať vzťahového poradcu, na to fakt nemám, ale nech Ti dobre padne aspoň sa tu medzi nami občas takto vypísať, ako si to dostala zo seba vtedy. Je to dobrá vec, vôbec nemaj pocit spamovania, práveže na to sme tu, aby sme si zverovaním sa radosť znásobili a naopak bolesť delili. Veľmi rád si prečítam Tvoje pocity a skúsenosti aj v ďalších príspevkoch. Držím Ti, Mischelll, veľmi palce, aby sa Ti veci v živote vyvíjali už len smerom k lepšiemu a lepšiemu. Posielam kamarátske objatie.

Pozdravujem aj menovite našu Meret, ale určite jedným dychom aj všetkých Vás ostatných forumákov, kamarátov a kamarátky.

matej

Ahojte, kamošky a kamoši.

Týždeň mi uplynul relatívne aj dobre. V práci som bol len 3 dni, lebo v štvrtok som mal dovolenku a v piatok bol sviatok. V sobotu dnes školu nemáme kvôli Pamiatke zosnulých. Počas týždňa sa v nebývalej zvýšenej miere venujem škole - momentálne najviac horí zápočet odovzdania 10 zadaní, kde každé pozostáva z naprogramovania programu a z vypracovania dokumentácie k nemu. Končím akurát 4. zadanie v poradí... ide mi to veľmi pomaly, na každé zadanie potrebujem aj 5 hodín čistého času (hodinu rozmýšľam nad riešením, polhodinu kódujem, zvyšok vypracúvam diagramy, dokument, komentáre, tzv. trasovacie overovanie funkčnosti, a podobne).

V práci som sa mal prevažne dobre, mám v súčasnosti len málo negatívnych myšlienok. Hoci je roboty strašne veľa, lebo, dá sa povedať, už sa nám začala vianočná sezóna, pričom zatiaľ nemám na pomoc brigádnikov, zatiaľ ma to neuviedlo do nejakého obzvlášť stresu. Niekedy mám pocit, že tam chytám flegmatické maniére. Skúšam sa vedome vzdávať rozrušenia z toho, že sa veci kopia a nestíhajú. Je to prístup: "A čo sa stane, nič." Tiež si skúšam preskupovať priority v práci, aby som stále len nenahrával nový tovar celú osmičku, ale aby som to niekedy aj odložil a prikročil k robeniu vecí, ktoré sú už dlhšie nakopené a je ich tiež potrebné spraviť. Lebo takto tovar chodí stále a celý deň a ja nič iné potom nerobím, len riešim to, čo v daný deň príde ako nové. Takto zabijem celú osmičku a z haldy starých nedokončených vecí nič neubudne. A pritom ma tá halda tlačí v topánke ako poriadny kus kameňa. Momentálne ma teda to preskupovanie priorít bavilo a prinášalo isté plody, napríklad už len v tom, že som odchádzal zväčša z práce trošku aj spokojný s tým, čo sa porobilo. A to mi stačí, teda aspoň pre začiatok - cieľom však je postupne zbaviť sa všetkej haldy nedorobkov z minulosti.

Lieky beriem bezo zmeny. Ako doplnky si v súčasnosti dávam ráno tabletku multivitamín GS Forte a pri učení si dávam ginko s lecitínom. Kofeín som v tento týždeň prakticky nepremrštil ani raz, dával som si asi 3 tabletky denne, nič viac. Tri tabletky sú v pohode aj podľa etikety, a vskutku mám pocit menších výkyvov nálad a energie. Hádam aj lepšie spím, ale to je diskutabilné, lebo som sa pár ráz zobudil zbytočne ešte pred budíkom.

Celkovo mi dobre robí, keď menej jem. Teraz som sa stravoval relatívne striedmo, ako naznačujem v téme o chudnutí, a pomáhalo mi to psychicky. Možno aj preto sa cítim horšie, keď športujem, lebo vtedy sa mi žiada viac jesť, čo iste nemám ja problém skutočne dožrať, a tak sa cítim asi nie zo športu ako takého, ale z toho zvýšeného jedenia horšie. Koniec koncov posledné 2-3 roky cítim častejšie problémy smerom k depresii možno aj preto, lebo naozaj sa mi to kryje s obdobím, kedy výrazne viac jem. Veď voľakedy tých dnešných 11 tisíc kJ denne bolo nepredstaviteľne veľa... Pre porovnanie, v roku 2013 som pri 8000 mal pocit, že som sa prejedol. Keďže pracujem hlavne psychicky, plus študovanie, tak potrebujem ľahkú stravu a striedmu. Skúsim sa orientovať na túto cestu teraz trošku dôkladnejšie a odhodlanejšie.

Známka za uplynulé dni: asi 1-.

Prajem Vám príjemnú sobotu, všetko dobré!
Ďakujem za prečítanie.

matej

Ahojte

Iacobus (@Iacobus) - myslim si, že je to len týmto sviatkom tvoj smutok.

Matej (@Matej) - ďakujem za spomenutie v príspevku - objatie potešilo ....vieš, nejak nečakam ani žiadne rady do vztahu - hoci niekedy (viď utorky) dobre padnu......ale proste ja fakt ako potrebujem pisať - čo vlastne chcem povedať....ja neviem či pripraviť sa, či čo ....ako argumenty....mne tvoje forum dost pomohlo....každym mojim príspevkom.....skoro ako denník - na ktorý som aj tak dost lenivá si pisať....tvoje forum je super v tomto....inak pišem už druhy krát svoj príspevok lebo prvy som omylom vymazala (moja chyba) - takze tento príspevok bude trochu okresany....ale podstata je ta že prišla som na to, že nemá cenu sa sťažovať myslím celkovo...totiž som sa stažovala na nesprávnom mieste a vyšlo to ešte proti mne....myslim, u doktorky...a na druhej strane u druhej doktorky kde som uz ani nestazovala na nic....tam so si to celé zlízla.....zase raz mam preventívnu prehliadku len do konca roka....nikto tym nie je nadsení....a mne to uz aj začína byť jedno.....proste nema cenu sa o svojom zdravotnom stave bavit....je to na figu....čiže zaokruhlene v podstate dobre....niet, čo riešiť....parada ....čo sa stresu a práce týka....asi sa ten stres nejako horkotazko učim zdolavat....ale je to iba jednoduchým pravidlom....že nehas, čo ta nebolí, ale to čo ta bolí....alebo ako to povedať....je toho čim ďalej viacej a vela...ale obrnujem sa a hej musim priznat....mam doma prácu na par hodin ale do teraz som sa do nej nepustila bo sa mi nechce odkladam to, prekladam....a hovorim si ešte toto urobim, ešte tu napišem....a potom sa už vážne pustim do tých tabuliek do práce.....takže mozno tušíte ako velmi sa mi to nechce robiť....ale musím....lebo pondelok ma klepne v práci....ooo a nehovorim, že vlastne ja som sa mala učiť ešte excel....ale to už sci-fi čiste u mna....inak k tomu ako velmi sa mi nechce tak to je čisto ženská vlastnosť všetko nechávať na poslednú chvílu a potom .... no asi tak .....jo a nechce sa mi už dnes rozoberať moj vztah...lebo to je na dlho....a stale to nie je v poriadku...ale beriem (vyšie dávky) lieku a som rada, že sa cítím len na figu....čiže ako som písala na začiatku nezamyšlam sa čo treba riešiť....kašlať to...ale príznam sa sama som si to trochu navýšila...z tej bezmocnosti a beznadeje som nejako musela vyjsť...vo vhodnom čase...asi tak...

PS: prajem krásny prdlžený víkend - z ktorého sa ešte aj teším a dobre mi padol....aj ked je cela rodina doma...proste ja sa s volna alebo dňa navyše doma radujem....

Ahoj Mischelll (@Mischelll). Tak to je fajn, že fórum aj Ty tak chápeš, teda že niektoré témy sú tu viac-menej ako taký denníček. Tak je to dobre. Aj mne padol deň voľna vhod, resp. v mojom prípade až dva (+štvrtok). Inak, myslím si, že odkladanie vecí na poslednú chvíľu nie je len vyslovene ženská záležitosť, ale týka sa určite aj mužov. Príkladom prokrastinátora som v niektorých veciach napríklad ja. Sme v tom spolu. Želám Ti všetko dobré, veľa síl a zdravia a nech navýšené lieky účinkujú podľa očakávaní, k tomu posielam fandiaceho smajlíka:

---

Ahojte.

Dnes mám akúsi krízu v učení. Vstával som o pol ôsmej a cítil som sa vyslovene nedospatý. Po ranných rituáloch som si teda ešte na gauči na hodinku zdriemol. Cítim sa aj tak ustatý a nemám moc energiu na robenie zadaní do školy. Budem pomaly končiť šieste z desiatich a neviem sa k tomu rozbehnúť. Potreboval by som sa odreagovať, zahrať si hru, čítať si nejakú ľahkú knižku, alebo možno len drichmať. Uvidím, ako to prekonám... chcem veriť, že do večera budem mať nielen dokončenú šestku, ale komplet spravenú aj sedmičku a načatú osmičku.

Medzitým idem na pravidelnú nedeľnú návštevu rodičov a treba sa aj povenovať domácnosti, trebárs postrhať včera opraté prádlo, pozametať a tak podobne, drobnosti, ktoré mám zadané na víkend okolo bytíku. Včera som už zase drhol wecko... najprv pôsobil nejaký čas Domestos a potom nastúpila na scénu kefa. Baktérie a kameň nemali šancu! Ešte treba umývadlo... Kupodivu je v súčasnosti menej zaprášené, než býva obvykle, dokonca sa ani od ústnej vody neurobili fľaky.

Uf, tak čo... idem sa učiť, alebo si niečo zahrám na odreagovanie? Nemal by som, ale zas ťahám šnúru školy už niekoľký deň, akurát včera poobede som mal nejaký čas rozptýlenia na fóre. Doobeda som totiž bol na nákupe potravín, a potom som ešte skočil do práce na hodinku, lebo bol prelom mesiacov, a vtedy je potrebná z mojej strany určitá výpomoc z oblasti toho, čo tam mám ja na starosti a kolegyňky to nevedia spraviť za mňa. Aspoň zatiaľ, šéfka navrhla, aby sme ich to potom naučili. Je príjemné cítiť sa potrebný alebo užitočný, ale niekedy ocením možnosť byť zastúpiteľný viacej...

Známka, na ktorú sa teraz cítim: asi 2+. Škoda tej únavy a nutkania sa rozptyľovať.

S vrúcnym pozdravom pre všetkých
matej

Čau,

nemám sa nijak úžasne
Ešte raz - mám sa fajn. Na sťažnosti sú tu odborníci, že? Úprimnosť ohľadom psychického stavu sa nenosí, však to sakra dobre viem. Nikde a nikdy, tuším aj u tých odborníkov budem najbližšie klamať, že je všetko okej. Síce som extrémne vynervovaná alebo vystresovaná či všetko dokopy, nespím, nehorázne mi padajú vlasy, rozhádzal sa mi cyklus a skôr či neskôr naisto vybuchnem, ale odnesiem si to dúfam len ja sama, to je v pohode. Stále sa dokážem tváriť ako-tak normálne a to je dôležité.
A možno som len vyčerpaná a podvyživená, nemám prachy ani na pravidelnú stravu typu (pre diabetika údajne podstatné) raňajky-desiata-obed, etc..., takže pol dňa hladujem, je mi strašná zima, no, čo je hezké, aspoň glykémie sú napriek tomu okej. Čím menej jem, tým sú lepšie, to viem už dávno, všetko zlé je na niečo dobré. Teplá voda mi tu takmer nejde, celý tento zasr...ný barák je tmavý, chladný a rozpadáva sa, no matka mi vyúčtuje vždy prakticky všetko, takže si musím vybrať... buď budem max 2x denne jesť (t.j. občas polku obeda napoludnie, zvyšok večer, raňajkujem už len kávu, ale to je okej)... alebo budem bývať v niečom normálnom. Účtuje mi aj tie prekliate mačky a psa, mám chuť ich všetkých pozabíjať a napokon seba. Seba dúfam nejak dokážem už čoskoro, beštie tu holt nechám (a ani mi to nebude ľúto - viem, som odporná, no zvieratám neubližujem, teda, fyzicky, že jo). Som na nervy najmä z nich, priznávam, ale čo.
Sorry, ak to nedáva zmysel, nespala som nejak normálne už dlho a nemyslí mi to. Snažila som sa zredukovať ponosy na psychiku, lebo fakt, beztak je to vždy o tom istom a už to aj mne samej začína liezť na nervy

Čo je super, vyšiel mi prekopaný rozhovor zo Záhoráka na https://hashtag.zoznam.sk/ (bez priameho linku, kto vie, vie si nájsť) a na Insta ma vďaka tomu začali sledovať nejakí úchyli, yay

Zdravím všetkých,
nejaký piatok som tu neprispieval, bo ma pôvodne odradili tie dislike-y, ale hlavne ma rozložil Chernobyl, ktorý mi otvoril mnoho tém na premýšľanie. Asi nebolo rozumné to pozerať viac krát. Túto scénu som si púšťal non-stop do zblbnutia. "You are done" - doslovne. Chudák týpek, on možnosť nemal, ja ju stále mám. Btw. tak rád by som občas poslal svojich nepriateľov na tú strechu aspoň na pol hodku, aj opaľovací krém pribalil. Toľko na úvod.

Tri dni som bol úplne v pohode a zrazu ma ovládla neidentifikovateľná úzkosť. Z ničoho nič mi stiahlo žalúdok a prebehla mnou temnota. Premýšľam nad spúšťačom, ale nič ma nenapadá. Pustil som si teda soundtrack The King (skoro som sa z neho po[kakal]) a aspoň sa zo všetkého vypíšem. Toto je totiž jediné miesto, kde môžem na krátky čas odhodiť masku a urobiť zo seba Tragéda alebo JUCH (kto nečíta moje zvratky, tak JUCH = ja úbohý chudáčik).

Jediné, čo ma momentálne trápi, sú priedušky. Dva, tri(?) roky som vôbec nebol chorý a od septembra sa to so mnou v kuse vlečie. Neviem nájsť príčinu, skoro som rozkopal inhalátor. Je pravda, že sa ochladilo a momentálne vôbec nekúrim, takže občas mám ráno pod 20oC. Nechcem, aby ma lokalizovali stalkeri, preto, pre zaujímavosť, tiež večer nesvietim. V lete to bolo v pohode, ale v zime je tma aj o 4:00, že. Budem to musieť premyslieť. Mávam desivé sny, čo iniciuje paranoidnú ideáciu a následne rozvíja pseudobludy, takže neviem, či je pravda čo sa mi sníva (= varovanie od Boha) alebo nie. Klasika.

Ostatné všetko po starom. Čas letí pomaly ale iste, ale situácia sa aspoň mení a transformuje. Síce inak ako si predstavujem a pomalšie, uvidím aká priepasť je na konci mojej cesty. Inak som si upravil trochu stravovanie. Zistil som totiž, že keď nič nejem, tak sa cítim skvele. Hladovanie má jednu nevýhodu - chudnutie - snažím sa teda, aby som príliš neschudol. Dokopalo ma to ku cvičeniu, žiadne revolúcie sa však nekonajú. Tento mesiac sa blížia dohodnuté termíny u doktorov. Nič od toho neočakávam, bo dr. vôbec neverím. Zistil som, že riešia problémy až po funuse. Mojej obvodnej napr. vôbec neprekážalo, že mám hypoglykémiu, vraj nech jem viac sladkého. A čím si myslí, že som sa celé dni ládoval? Sacharidmi, ako inak.

Vybavil som si aspoň psycho-doktorku, na poslednú chvíľu samozrejme. Konečne! Vyzerá približne ako táto šamanka, len v mladšej verzii (to bude aj dnešný "how i feel" song, viem, viem mám atypický vkus). Čo ešte? Znamienka som si dal o-check-vať, amputujú mi dve. Jedno na päte, ktoré mi vôbec neprekáža, ale doktorka naliehala cit. "to tam nemá čo hľadať". Inu, keby si len vedela tetuška dr., ako často som počul túto vetu od slušných slečien a nakoniec sme boli obaja radi, že to tam zostalo. Doktorka bola strašne milá, staršia pani pomaly na dôchodku. Klepala do klasického písacieho stroja, čo som už dávno nevidel. Ostatné som zabudol, takže toľko na záver.

Dodatok: škrtám šamanka-song a "how I feel" mením na toto. Nakoniec sa ukázalo, že za tými divnými pocitmi, ktoré začali o 3tej, je naša stará známa "prázdnota" . To bude zase večer...

A king has no friends. Only followers and foes. (cit. z filmu)

ahojte priatelia,
starí známi aj neznámi.
Dlho som sa neozval, doháňam vedecke resty v Nemecku, tak sa teraz
vyhýbam roznym foram, mam tradicne problemy s koncentráciou a rusi
ma to pri praci.
Mam taky maly problem a potrebujem od Vas zase poradit:
po troch rokoch ide mama na preklepavanie invalidného dochodku, ma plny inv. doch.
Ma citelne zlepseny stav, myslite, ze jej posudkar moze znizit
inv. dôchodok na polovicny dochodok? Mam obavy, ze jej ta
zivotna neistota zhorsi zase zdravotny stav.

Dakujem za Vase skusenosti,
Tomitos

ahojte znova,
zabudol som napisat, ze ma diagnozu
paranoidna schizofrenia.

Dakujem a pozdravujem
Tomas