Ako sa dnes máš? 12

Púšťam si soundtrack filmu 2017, aby som sa mohol sústrediť na krátky "update". Situáciu zhrniem do krátkej vety "ešte pár mesiacov a na dobro zblbnem". Reálne sa nedeje nič zvláštne, ale pocitovo meliem z posledného. Mám pocit, že som sa dostal na hranu svojich možností. Môže sa to vyvíjať dvomi smermi. Buď sa niečo zlomí a vyprovokuje ma to k radikálnym krokom, keď svoju nahromadenú energiu využijem pozitívne alebo mi úplne šibne. Rád by som samozrejme zvolil prvú cestu, keď už sa niečo má stať, ale kto vie ako to všetko dopadne? Asi len Boh a ten momentálne na mňa kašle. Alebo sa zabáva sa mojom "seriáli". Hotová tragikomédia. Všetko negatívne prisudzujem liekom. Už chápem, prečo ich ľudia vysadzujú sami od seba. Zdochla mi chilli kvetinka, čo mi tiež nepomohlo k mojej nálade. Áno, taká kravina ma vie rozhádzať. Proste veci nejdú podľa môjho očakávania, ale na rovinu napíšem, že ani vlastne neviem, čo by som chcel, ak by som to mohol dostať. Len viem, že toto momentálne (čo je) nechcem. Komplet hmla v hlave. Celé doobedie sa dávam dokopy, potom príde únava, s tým spojená siesta a keď zapadne slnko, tak sa moje vedomie naštartuje a konečne začínam vnímať. V noci mám šichtu, keď sa mi chce spať a zároveň neviem zaspať. Dear Lord, týmto tempom sa neposuniem ďaleko...

Dnešný HOW I feel song bude "Another life" (asi som ho už sem dával ). Chcem iný život, ako toto prežívanie. Nakopem osud, karmu alebo čo to je do prdele!

https://www.youtube.com/watch?v=ExOq1mMnNgA

Ahojte ...tak aj ja podám "hlásenie" na dnes..... mám sa tradične alebo dnes výnimočne trocha netradičnejšie celkom fajn ...na stupnici by to bolo asi 2+ 1- nemožem dať i keď by sa dalo povedať že je to skoro to isté
Tak dnešný deň bol pre mňa dosť dlhý v práci, nakoľko bolo rodičko....ale žiadne extra stresy a trémy neboli, lebo mi prišli iba jedni rodičia ....viem, je to dosť chabé, ale zas na druhej strane pre mňa menej obkecávania.... bolo to celkom fajn, mala som dobrý pocit z toho rozhovoru. Z rána som si o kusok dlhšie pospala (čo už pre mňa velké plus) no potom som mala sedenie u psychologičky. Myslím že možem napísať, že ma celkom nakopla do dňa v tom zmysle že mi dala za ulohu si urobiť akesi plusy a minusy mojej prace ..... a zrejme to vyjde aj že prevahu budu mať vyhody. no uvidim zosumarizujem si to nejak a hodim to na papier. Ako povedala mi aj to (lebo som sa pytala aj na invalidny co ona na to) že pre mňa je akoby tá práca kľúčová a že keby som bola doma z jej pohladu by som zrejme zakrnela. Niečo na tom pravdy určite je ...... asi sa potrebujem rozvíjať trocha a aj mať aký taký režim , ktorý mi práca poskytuje ....len je to jeden kolobeh.....teraz je to fakt perné, povinností je neúrekom, papierovačky atď. ..... No budem fakt happy ked to zvladnem ..... a dúfam že sa mi to podarí. Budúci týždeň idem ešte aj na jedno školenie. Tak držím všetkým palce ....hlavne veľa zdravia a pohody do dní

P. S. Neti celkom zaujímavý ten how I feel song, vypočula som si. dufam, že tie tvoje pocity sa zlepšia časom.

Pekný zvyšok večera všetkým Majte sa

Ahoj,

Tak neskajšok sa píše ako ten bolestný. Totiž ráno som išiel na šachový zápas. Ešte pred tým som si kukol na smartfóne teplotu a podľa toho aj obliekol. Ako si tak v pohodičke vyšlapujem po chodniku, tresol som na kolená. Odnieslo si to jedno koleno. Bolí a ťažšie sa ohýba.

Uvidím ako bude na tom zajtra. Malo by to vypadať len na malú podliatinu a farbu.

Doma ma privítal šniclový obed so super šalátom. Dobre mi padol.
Teraz som unavený a idem na pol hodku/hodku zalahnúť.

Potom by som sa chcel vrhnúť na hovorené slovo. Momentálne počúvam od Eckharta Tolla Sola prítomného okamihu. Tie jeho myšlienky žerem, a vedia dobre človeka do hĺbky nakopnúť.

relouth napísal:My ludia mame zmysel asi ako koliesko v hodinkach. Koliesko mozno svojim sposobom pocituje nieco co by sa dalo nazvat nepohodou bytia.Ale koho to trapi,ved dolezity je cas,co hodiny ukazuju a prestiz,ktoru nam davaju..Ked sa koliesko zlomi,tak sa vymeni.
A nemyslim,ze pojde do kolieskoveho neba,alebo sa spoji s bohom..

Pekné prirovnanie. Podobne to vidím aj ja.

Ahojte.

Dnes sa mám zhruba dobre, ale naozaj len zhruba. Trochu som nervózny, lebo zajtra máme inventúru v práci, pôjdem tam asi okolo 9tej a potiahnem až do noci, resp. do rána do nejakej ôsmej, podľa toho, kedy skončia inventúrnici pípať. Čiže odrobím normálne cez deň, plus aj nočnú. Nezostáva mi tak veľa energie, vôle a možno ani ochoty sa venovať škole a jej ďalším skúškam. Zas ma opantáva nálada ju nechať. Lezie na mňa pravidelne takýto typ krízy. Mám toho ešte pomerne dosť sa naučiť a čo sa týka angliny, tak tam ešte aj čosi povypracúvať.

Dnes som v práci robil veľa fyzicky, lebo som premiestňoval tovar zo skladu/kancelárie do banánoviek a dával ich na predajňu, kde ich budú ako tzv. skladíky zajtra inventúrnici pípať. Príde nám na to všetko externá firma, takže hoci sa nudiť počas noci nebudem, aj tak je šťastnou pravdou, že pípať tovar nebudem musieť.

Víkend som trávil prevažne regeneráciou, relaxom. Nejak som potreboval vypnúť. Opäť sa mi potvrdil scenár, že keď napnem na niekoľko dní za sebou všetky sily (ako v tomto prípade vtedy s tou matematikou), tak zopár dní po "udalosti" akoby musím vypnúť od všetkého. Takže som príliš nepohol vo veci príprav na ďalšie skúšky, hoci som mal na to nepracovný, voľný víkend. Teraz pomaly začínam zbierať prvé sily a ochoty sa ísť škole venovať, no bije sa mi trošku motivácia s tou mojou prácou, lebo chcel by som práci dať teraz "všetko", keďže sa sústredím práve na jej agendu a inventúru. Akoby moja myseľ nevedela tak ľahko 8 hodín koncentrovať myšlienky a motiváciu na pracovnú agendu, a potom zrazu aby jednoducho prepla všetku motiváciu a myšlienky do povinností školských. V niektorých chvíľach mi fakt takéto prepínanie medzi - nazvime to - úväzkami príde dosť vysilujúce. Až sa proste stáva, že idem naplno v jednom úväzku, a druhý v danom čase úplne zanedbám, a naopak.

Známku by som dal v tieto dni asi 2+. Do ďalších dní by som chcel vykročiť s optimizmom. Dúfam, že čas potvrdí moje nádeje a nakoniec to všetko dobre dopadne, na obidvoch frontoch.

Prajem Vám hojne zdravíčka a stability, držte sa, kamaráti!

S pozdravom
matej

@matej ach, každý asi máme krízu. Niektorí sa k nej nepriznalvajú alebo ju fakt nemajú :o mne sa tiež nić nechce
@EnaXnaY ja tvojmu vyjadrovaniu akosi nerozumiem
Mám novú prácu, robím pokladníčku. Nebaví, ale musím. Totižto, nić ma neuspokojí. Keď nič nerobím, som nespokojná, keď niečo robím som nespokojná. Keby som tak chcela veľmi hocčo robit´, to by som bola rada. Máť po tom túžbu. Napr niekto rád upratuje a tak. Možno sa to zmení keďby som bývala sama s partnerom a nie s rodičmi.

Ahojte. Druhý týždeň ma trápia mínusové prejavy. Je to taká patová situácia, odborne sa to nazýva hermeneutický kruh. Akákoľvek činnosť ma rýchlo unaví, takže musím oddychovať a oddychovať nemôžem, pretože ma to núti niečo robiť. Takže poklepkávam nohami, alebo sa prechádzam po izbe až do vyčerpania. Vôbec sa mi to nepozdáva ani sa mi to nepáči. Toto už nie je žiadna sranda. Okrem toho som zistil, že môj psychický stav závisí od toho, či sa dostatočne vyspím a od toho, čo sa mi sníva. Dnes sa mi snívalo o starej matke a bratrancovi, takže aspoň viem, že ho agituje proti mne. Teda môže to takto byť ale aj nemusí. Ale moja nervová sústava mi našepkáva, že to takto určite je. Vlastne nemám kam pred tým utiecť. Mám z toho všetkého trochu obavy. Čo ešte? Psychologička ma veselo ignoruje, neodpovedá ani na emaily. Spoľahnutie na ľudí je nulové. Niečo sa deje v kolektívnom ovzduší a coronavírus to nie je. Včera som uvažoval, že defenestrujem psychofarmaka, potom som túto možnosť zamietol a zvýšil som si AD o 50% na 15mg. Už rozumiem ľuďom, ktorí v skrate urobia sprostosť a siahnu si na život, lebo tento stav je na nevydržanie...

Matej, rozmáha sa Ti tu spam, podaktorí očividne neužívajú lieky

To len tak na okraj, inak ako sa mám? Eh, asi turbulentne. Riešila som samostatné bývanie, akože úplne samostatné, lebo sa potrebujem zbaviť mamy a zastreliť ju a zakopať na záhrade by mi asi neprešlo. Je totiž minimálne nesmierne sebecký narcistický človek, sedeli mi na ňu zvyčajne aj nejaké znaky psychopata, ale nie som lekár, nechcem vynášať rozsudky. Skrátka sa správa ako blázon a ten dvojitý meter, čo vždy mala na bratov a na mňa sa tiež nedá znášať donekonečna. Tie veci typu "toto si tvoj brat môže dovoliť urobiť, je to na 100%, je to jeho vec" - ja urobím to isté: "To ako si dovoľuješ, vypadni z môjho domu, zbavím ťa svojprávnosti..." No, skrátka ma to už značne unavuje, takže si niečo hľadám, akurát všetko je drahé alebo chcú na úvod zálohu pekných pár stoviek. Keďže teda musím teraz šetriť, prestala som čokoľvek kupovať a vďakabohu som mohla konečne zrušiť donášku obedov, ktoré ma nútila brávať. Problém bol v tom, že ten odpad sa nedal jesť a musela som teda denne skoro 4€ vyhadzovať z okna. Lenže "jej to chutí, musí teda aj mne" - akurát mne to nechutilo a väčšinou som to jedlo celé vyhodila. Toho som sa teda teraz zbavila a ušetrím fajn sumu, som rada. Na skúšku som nejedla vôbec nič pár dní, že koľko tak vydržím - bohužiaľ som to zvládla len 3 dni, čo je chabé. Schudla som 3-4 kg, ale to ma netrápi.
Bola som predvčerom aj u psychiatričky a podarilo sa mi ju presvedčiť, že psychicky mi je dobre, yay! Len teda nespávam, prakticky vôbec, ale to vraj v poslednej dobe nikto, ani ona. Navýšila mi Trittico o 1/3 - nedá sa povedať, že by to pomohlo, ale aspoň sa môžem vyhovárať na únavu a nemusím s mamou venčiť psa. Pohyb by bodol, no počúvať zas o tom, aká je ona dokonalá a ja nič neviem-nič nedokážem, please nope. Znovu som si predplatila Netflix, takže buď tu niečo sledujem alebo klasicky drvím TR/Zaklínača, to mi nateraz aj stačí

Dnes sem publikujem tento song, keďže som sa nechal dotlačiť psychickým rozladením, či ako mám tieto stavy nazvať, a pozrel som si najnovšieho Terminátora. Týmto verejne oznamujem, že čokoľvek, čoho sa dotkne mentálny hňup James Cameron, budem ignorovať ako moja psychologička ignoruje moju správu a následne mňa . Strašná kravina ten film - girl power , ach jo. Nech žije politická korektnosť.