Ako sa dnes máš? 12

Zdravím,
Som tu po dlhšom čase opäť. Dni nejakým štýlom plynú. Nemám nič, o com by sa dalo písať. A na druhej strane som trochu znechutený. Preto nemam chuť písať.
Chodím do školy. Pociťujem zníženú koncentráciu na prednáškach. Dokonca predmetu analýza liečiv akosi nerozumiem. Nazvem to metaforicky, nie som na rovnakej vlnovej dĺžke s prednasajucou. Doteraz sa mi to nestavalo. Vždy som všetkému rozumel. Ale táto situácia je nová a neviem, ako sa s ňou vysporiadam. Budem sa musieť náplň toho predmetu učiť mechanicky, čo silne neznášam.

Vrátim sa ku koncentrácii. Ako som už spomenul, je znížená. Trápi ma to. Akokoľvek sa snažím udržať si pozornosť, nejde to. Motivácia do učenia je slabá. Nechce sa mi učiť. Aj toto je nová skúsenosť, s ktorou som sa ešte nestretol. Hoci mám predmety, ktoré ma bavia, ako technológia, farmakologia, klinicka farmakologia, neviem sa donútiť venovať sa im. Stále si hľadám nejaku vyhovorku, prečo to nejde. Avšak aby som nebol len negatívny, podarilo sa mi napísať seminarku o hypnotikach a sedativach, konkrétne o "Z" hypnotikach, ktoré su relatívne nové.

Začal som pracovať s alternatívou, ze si štúdium prerusim, zregenetujem a budem pokračovať po roku. Lebo, ako viete, leto nevyšlo podľa mojich predstáv. Mal som určite komplikácie + hospitalizácia. To všetko sa podpísalo pod to, ze som nenacerpal novú silu a domnievam sa, ze práve kvôli tomu sa mi nedarí tak, ako by som si predstavoval. Lekár si však myslí, ze s prerušením štúdia akoby počítam, a preto vidím veci tak, ze sa mi nedarí. Čo podľa neho vôbec nemusí byť tak. Poznamenal, ze nikto nedokáže udržať konstantne dobrý výsledok. Ja teda neviem. Uvidím o dva týždne, keď sa budú písať prvé zapocty. Ale ak nedopadnu podľa mojich predstav perfekcionistu, bude to katastrofa. Už dávno klinicka psychologička povedala, ze každý neúspech je prezivany ako veľká katastrofa. Tak som si na ňu spomenul, keď píšem o katastrofe. Dokonca povedala, ze som napísal list na rozlúčku. To ma dosť vyviedlo z miery, keďže žiadny list na rozlúčku som napísal. Boli to iba moje poznámky, ale nedala si to vysvetliť.

Spánok sa mi po užívaní olanzapinu upravil na dostatočne kvalitný. Takže uz neberiem na spanie antihistaminikum prvej generácie, ktoré ako "vedľajší" účinok majú útlm CNS. Farmaceut by nemal písať o vedľajších účinkoch, lebo z farmakologickeho pohľadu ide o škálu účinkov a nemožno povedať, ktorý je hlavný a ktorý vedľajší.

Dlho som nemyslel na Toma, co je veľké pozitívum. A celkovo som spokojný, nemam hlasy ani bludy. Vztahovacnost sa obcasne prejaví. Ale je to v poriadku. Nie celkom v poriadku je môj tras, ktorý sa prejavuje na labakoch a ja nedokážem pracovať. Beriem na to Neurol, lekár mi ho viac nechce predpisovat, lebo je navykovy, a uvažuje pridať do terapie antidepresivum. S čim nebudem súhlasiť, lebo AD mi nerobia nič. Ziaden účinok nepocitujem a nechcem zaťažovať pečeň metabolizmom dalsieho lieciva.

Tak to je všetko. Majte sa dobre.

Ahojte!

@Tuto Vidíš to? Sounds good, snažím sa zatiaľ pohnúť s jazykmi, i keď prepadám malomyseľnosti viac, než by bolo zdravé. Ukrutne praktickú učebnicu o čítaní hieroglyfov mám stále prejdenú len raz a narýchlo a momentálne mi čítaný text skáče pred očami. Nedokážem sa sústrediť, což je očarujúce a ako zisťujem, po mame som zdedila aj to, že sa nedokážem "hodiť do klídku", vyložiť si na chvíľu nohy, flegmaticky mávnuť nad problémami rukou, že však to môžem poriešiť aj neskôr, vypnúť hlavu a... a toť vsjo.
Nie som vystresovaná, to sú ľudia, ktorým zomrie dieťa, majú kopu robotu a nevedia, kde im hlava stojí, ktorí si prechádzajú rozvodom, etc... ja som iba totálne vynervovaná, to bude ten správny termín. Frustruje ma, že sa nedokážem ani zniesť zo sveta; deptajú ma moje mačky, ktoré zbožňujem, no zároveň by som ich roztrhla s radosťou napoly a zakopala, pretože sú stále mladé a bujaré a zlé a nenávidím ich; štve ma moja nekonečná neužitočnosť a zbytočnosť a ah bože, dočerta s týmto všetkým.

Psychológa úspešne naďalej nemám, psychiatrička mi dala na jednu tip, ale tá robí len psych. poradenstvo. Od tej mám kontakt na akúsi terapeutku v Skalici, o ktorej na nete ľudia píšu, že neberie telefón a ono fakt... nedvíha ani pevnú, ani mobil a to je taaaaak profesionálne... až ma to znechutilo. Ee. Takže čakám ešte mesiac na druhú skalickú a ak ma nebude môcť zobrať, tak... ale čo, najbližšie sú potom v Trnave alebo Piešťanoch, ha ha. Isto.

Každopádne dnes sa mi podarilo vstať už o 12tej, včera o 15tej a predtým som nevyliezla z postele vôbec, takže istý pokrok by tu bol. Lekárka mi bez akýchkoľvek divných poznámok zmenila Despru či Eliceu, či ký ďas to bol, na Brintellix - zas len 10 mg, ale vraj je to silnejšie. Tož dúfam, verím a hlavne to žeriem, sakra. Dostala som aj exkluzívnu ponuku ísť na preliečenie do Trnavy, ktorú som odmietla ešte skôr, než tá otázka doznela, pretože... eeee, nie. Na cukrovku čiastočne zvysoka kašlem (i keď po výraznom zvýšení inzulínu typu "ak ma nezabilo tisíc jednotiek, zo 2-4 ku každej dávke ma nespasí"), ale zas nie som debil, aby som si denný inzulín pichala na noc a naopak. Čo je teda špecialitou Trnavy, v PK pre istotu bežne nepichnú vôbec nič a... hm, hm... začínam zas vidieť rudě, OMG.

K tomu pozitívnemu v živote, brácha mi nevedel nájsť TR1 s funkčným soundtrackom a videami, tak som zapla mozgové bunky, nažhavila Google a objavila si tú verziu sama, ach, to je dobré. Okrem toho som jednotku dohrala asi len 2 razy zatiaľ, čo je to? Ha, nič!
Hodila som stretko s kamoškou, ktorej, ako vraví, môžem kedykoľvek napísať, keď ma bude dačo trápiť... akurát že... ľudí príliš ľahko presýtite. Tým dobrým a hlavne tým zlým a ak ju to zrovna neživí, tj. nie je psychologička, tak by som ju zakrátko zdeptala a dala by mi vale i ona. Mno ale randez-vous bolo okej.
Vraj sa má vrátiť aj nejaký ten letný deň, čo by mohlo na náladu pomôcť, len tričko fakt vytiahnuť nemôžem, všetci by ušli s krikom Ale zas mi je permanentne zima a ruky mám ľadové, tak by nemalo vyzerať nápadne, ak vyleziem v dlhých rukávoch. A ani to nie je vec, ktorú by som chcela urgentne riešiť, čo tam po tom?
Plus som dokázala nechať v obchodoch peňaženku v taške a odolala som nakúpiť ďalšiu hromadu extrapotrebných blbostí, čo ma totálne nadchlo. Furt si vravím, že až našetrím pár stoviek, tak to pôjde beztak len na pohreb (a jop, som ukrutne morbídna v týchto dňoch) a čo ma štve, je, že si ho nebudem môcť zariadiť podľa seba - bola by to sakra žúrka!! - ale verím tomu blbému AD, že zaberie čím skôr a bude OK. Žiadne ďalšie reči o smrti a rezaní a nezmyselnosti všetkého.
Aspoň na chvíľu.
Bo potom sa to vráti.
A tak to ide stále dokola.
Sakra.

Ahojte,

ďakujem, Tuto, za slová, ktoré si mi dávnejšie adresoval. Cítim sa celkom dobre, i keď neviem, čo skôr. Podlahu v obývačke i maľovanie sme zvládli. Už mi ostáva "iba" uložiť knihy do knižnice. Ako sa poznám, dám si s tým na čas. Treba mi ešte umyť nejaké okná na dome a vyrýľovať a uskladniť mrkvu a petržlen zo záhrady. Minulý týždeň som behala po nábytkárstvách a zháňala takú menšiu sedačku do kuchyne s jedálňou, keďže tá stará nám už nevyhovuje, Chlapom sa nechce behať po obchodoch, tak som to musela zvládnuť pešky. Dva dni som sa takto prechádzala po obchodoch v celom meste až som jednu vybrala a objednali sme ju. Bola by som rada kebyže budúci týždeň nám ju dodajú, ale to je vo hviezdach.
Popri tom všetkom som tento týždeň bola na dva dni v Bratislave u dcéry. Bolo to únavné, ale tešila som sa z vnuka a aj tomu, že som dcére pomohla. Požehlila som tam niečo, zabavila malého a ďalší deň im navarila, keďže ma rozboleli kríže a okolo malého som už akosi nevládala.
Teší ma dobrá predpoveď počasia a teda blížiace sa babie leto. Dobre sa mi bude pracovať s tou poslednou zeleninou v záhrade a aj šatstvo, ktoré operiem sa mi ešte posuší vonku. Celkovo mám radosť zo slnečnej jesene, dobíja ma to energiou.
Ohlásila sa mi priateľka z VŠ. V novembri organizuje country bal v blízkosti Bratislavy (keďže je trenerkou detskeho country krúžku). Pozvala nás tam, tak sa aj rada, pretože muž súhlasil a pôjdeme si trochu zatancovať a bude to aj dobrá príležitosť vidieť sa s priateľkou.
Toľko o mne.
Držte sa, ťi už pracujete, študujete alebo len bojujete s psychickými potiažami!

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre. Dnešný deň mi príjemne zbehol. Skúšal som si urobiť ráno rámcový program dňa a dodržať ho. Celkom sa mi to darilo. Hodnotím to kladne, pretože na programe som mal viacero aktivít. Som rád, že som si ráno mohol pozrieť film Fakjú pán profesor 3. Po ňom prišli na rad šachové videá. Podarilo sa mi po dobrom obede vysadnúť na bicykel a dať jeden veľký okruh mestom. Potom už len relax pri maľovaných krížovkách, či teste z dejín. Jediné mínus je, že som si nepozrel záznam z hokejového zápasu, ale tak pozriem zajtra,

Ahojte.

Mám sa vlastne hádam aj dobre, ale naďalej sa mi striedajú chvíle, kedy mi je takpovediac duševne zle, alebo aj vyčerpano, s chvíľami, kedy byť pozitívne naladený sa mi zdá ľahké a prirodzené. Neviem, ktoré nálady prevládajú, skôr cítim ako subjektívnu záťaž práve to samotné striedanie. Počas dňa sa mi tak nálady vystriedajú veľakrát, asi aj 10-15krát, pričom jeden pól prežívam od zopár desiatok minút po niekoľko hodín, ako-kedy. Nie je to také vážne, čo sa psychopatologickej hĺbky týka, ale aj tak vnímam ako náležité, že užívam ten stabilizátor nálady Orfiril Long. Myslím, že by to bez neho a bez antidepresíva bolo bývalo horšie. Zvládanie roboty mi trošku hapruje, viaceré moje povinnosti nie sú splňované k spokojnosti šéfky. Príčina je vo mne, resp. v mojej akejsi nemohúcnosti a spomalenosti, keď sa dostanem do horšej nálady. V tomto sa dosť líšim od zdravých kolegýň, že ony pracujú aj napriek prípadnej únave, zlému dňu alebo hocijakej subjektívnej prekážke v prežívaní. Povedia si "musím" a to im stačí na to, aby pohli zadkom. V tomto som strašne pozadu a jednoduché "musím" mi nevie stačiť. Už roky sa ich učím napodobovať, ako aj vôbec ľudí s vyrovnanou psychikou, aby som odpozeral, ako rozmýšľajú a ako pristupujú k veciam, aby to pomohlo aj mne sa zlepšiť v správaní a duševnom zdraví (ako aj v miere zapadnutia do spoločnosti). Musím skúšať v tomto procese naďalej pokračovať aj vo veci prekonávania zlej nálady, aby ma nezastavovala, ale aby som žil aj tak, a teda vyvíjal potrebnú aktivitu aj napriek jej infiltrácie mojej mozgovne. Poviem Vám ale, je to pre mňa ťažké. Myslím si, že nie som sám a že to viacerí z Vás dobre poznáte. V tejto súvislosti Vám ďakujem, ak mi rozumiete.

Dni mi teda plynú - mám ich vyplnené zamestnaním, cvičením, trošku aj domácnosťou, čítaním knižiek a školou. Cvičil som už 4 dni po sebe, takže v tento týždeň som sa celkom pekne rozšupol. Aj som si naložil na činku na bicepsy o nejaké to kilečko-dve navyše. Kilojouly zhruba dodržujem, väčšinou neprešvihnem 10 500, pričom absolútny strop 11 500 je zatiaľ dodržaný tiež. Žbrndy pijem naďalej, takže mnohé aspekty môjho stravovania nie sú vôbec ideálne, skôr naopak. Trochu som 2 dni po sebe zanedbal spánok, aj túto noc som mal nekvalitnú. A veru sa to odrazilo na nízkej úrovni vitality a častejších "atakoch" zhoršenej nálady a nechuti do činnosti. Skrátka musím aj ja stoj-čo-stoj dbať na ten spánok. Vzhľadom na to, že väčšinou vstávam okolo 5:30, tak proste o 21:00 musím bezpodmienečne ležať v posteli. Dodržím to však málokedy. No musím si to asi stanoviť fakt za prioritu. Možno niekto zvláda málo spať a postačí mu na to 1-2 kávy, aby mu to vykompenzovalo, no ja také šťastie asi nemám. Musím sa s tým zmieriť a prispôsobiť sa, prispôsobiť sa potrebám svojho tela, nehrať sa na hrdinu. Je pekné, že chcem všeličo stihnúť, ale ak si svojím správaním akurát tak sabotujem náladu a vitalitu, tak v skutočnosti mi miera produktivity veľmi klesne, a nie ponocovaním stúpne. Nehovoriac, že sa budem cítiť (a aj cítim) pričasto dosť pod psa.

Známka za prvú polku týždňa: 2.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti. Držím Vám silno palce, prajem Vám príjemné dni. Nech zdravíčko slúži čo najviac.

Ahojte.

Dnes sa mám o čosi stabilnejšie, hoci zopár menších sklzov do zhoršenej nálady a predovšetkým únavy som predsa len mal. Bolo ich však menej, než včera. Väčšinu pracovnej doby som robil to, čo mám, záhaľka a proste kríza na mňa došla až okolo pol druhej, druhej. Od druhej do tretej sa mi to dosť vlieklo, potom k záveru som sa trošku zase rozbehol. Keď padla, teda o 15:30, tak som šiel na zopár nákupov. Kúpil som si kovový obuvák, lebo plastový som prednedávnom zlomil... tiež nový gél na vlasy a športovú tašku, v ktorej by som si rád nosil veci do fitka, keď príde čas a dokopem sa tam. Pred chvíľkou som si doma dozapisoval bločky do excelu, naplánoval jedálniček a kalórie na najbližšie 3 dni, a tiež nákupný zoznam. Pôjdem umyť riady a uvarím si jednoduchý obed na zajtra... skúšam si kuchtiť niečo strašne ľahké, čo zvládnem aj ja, ktorý som v kuchyni totálne trdlo. Napríklad dnes ráno som si o šiestej pred prácou uvaril teriyaki cestoviny zo sáčku, varilo sa to 5 minút iba a 2 minúty potom ešte opekalo na oleji. Na zajtra si uvarím už dnes, a síce vajcové slíže (so 4 vajíčkami + cherry rajčinky). Mám vo Worde spísaných niekoľko receptov, ktoré som odkiaľsi z internetu pozliepal, a ide všetko o jedlá typu, aký som naznačil, teda čo by som mal vedieť možno aj ja. Ešte neviem, či ma to baví, ani nie pravdupovediac, ale motiváciu mi živí v tomto prípade dosť badateľné ušetrenie nákladov na stravu. Navyše moja obľúbená donáška do práce opäť raz zdražela od tohto pondelka, takže aj to ma nakoplo sa posnažiť o nejaké vlastné výtvory.

Včera som dodržal večierku, šiel som o tej deviatej spať, ale aj tak som sa v noci dosť budil a nebolo to až tak ok. Už druhé ráno som sa potom zobudil ešte pred budíkom a nemohol som už zaspať. Napríklad dnes som si chcel privstať už o 5:15, keďže som si chcel ukuchtiť ten polotovar, no a ja buntoším už od piatej. Nie je to taký silný rozdiel, ani mi to subjektívne nejak neprekáža, iba sa nad tým čudujem, lebo sa mi takéto nestáva - spravidla sa musím do prebúdzania a vstávania nútiť.

Známka dnes 2+. Možno ak prižmúrim očko, tak 1-.

Prajem Vám dobrú noc, priatelia, a príjemný zajtrajší deň.

Ahoj,

mám sa... fajn? Tuším. Brintellix asi robí, čo má, síce ma často prenasledujú pestré automutilačné ideácie... sakra, čo? Hrabe mi. Proste by som sa podchvíľou rada dorezala, ale odolávam. Počasie má byť na kočku, nejakých 25°C. Polovica októbra za nami a horko na umretie (a dosť ma to desí, toto za našich mladých čias nebývalo ), no zdá sa, že som už stihla prechladnúť a mŕtvola po exhumácii má viac telesného tepla než ja, takže nejaké tie dlhé rukávy by mali byť okej. Zvažovala som v tomto smere všeličo, ale nechcete podrobnosti, fakt nie

Matejove pokusy v kuchyni sa tuším podobajú mojim, pred pár dňami som ukuchtila prvý blbý chlieb vo vajíčku v živote a bola som na seba sakra pyšná Kým som teda včera pritom jaksi nevydymila pol kuchyne, ale to je detail. Mačky nezhoreli a barák tiež ešte stojí, to stačí, non?

V rámci občasnej osamelosti som napísala kamošovi, s ktorým vzťahy zdochli nejak vo februári a odpísal úplne normálne, že wow. Síce ma FB nebaví a po jeho ubezpečení, že na problémy sú tu odborníci a človek nimi nemá otravovať kamošov ma nadšenie z jeho "znovuzískania" prešlo... ale čo už. Medziľudské vzťahy sa očividne udržiavajú len pre prípad, že si psychicky okej, inak sa zahrab do kúta a trp, či jak to asi je Ďalšia pripomienka toho, že byť v keli sa nenosí (ale hlavne, že sa nemám rezať, lol). Ale zas, čím horšie mi je, tým veselšie sa viem tváriť a to je fajn, návrat do minulosti, keď som v depresiách písala najlepšie paródie. Vlastne som sa vo viacerých veciach vrátila cca 10 rokov dozadu a neľutujem to. Kým nie výzorom, všetko je OK

Ale zas som sa nechala uniesť, že jo. Takže k tomu pozitívnemu, eh... premazala som 99% obsahu svojho FB timeline a divím sa, prečo až teraz. Blbosti jedna na druhú, chudák kyberpriestor Žiadne osobné veci sa viac nekonajú, lebo... vraj 5% okolia je rado, že máš problémy a 95% to nezaujíma, prípadne naopak. Ale cosplay fotiek z čias minulých je hafo a občasný spam ešte nikoho nezabil. Vraj dostanem k Vianociam brokovnicu, bude to chcieť nejaký epický photoshoot
Inak nerobím vôbec nič zaujímavé a pozoruhodné, to nestojí za reč, večné hranie TR a to je fakt všetko. Čudujem sa sama sebe, že ma to ešte baví. Po troche ma začína znovu baviť aj čítanie, čo je cool. Časy dávno minulé, v štýle "nos v knihe od svitu do mrku" sa už síce nevrátia, no je to jedna z mála skutočne pozitívnych vecí. "No harm ever came from reading a book" (Múmia )

Zdravím,

asi pred hodinou som skončil labák z technológie liekov, ktorý trval od 8:30. Robili sme suspenzie. Bol som usilovný, a tak som skončil o celú hodinu skôr. Bol som prvý zo študijnej skupiny. A tu moje prvenstvo nekončí. Napísal som najlepšie zápočtový test. Takže to so mnou nebude asi márne, ako som si myslel.

Pociťujem, že sa mi horšie učí ako pred rokmi. Neviem už podať rovnaký výkon. Neviem sa dostatočne koncentrovať, stále blúdim v myšlienkach niekde inde. A donútiť sa konečne učiť tiež trvá dlhú dobu. Najskôr si prečítam niekoľko kapitol z beletrie a učenie odkladám. V utorok ma čaká ďalší zápočet a na ten som sa ešte ani nezačal učiť. Ďalší je zvona v piatok. Takže je toho dosť. Plán na víkend je teda daný.

Napriek tomu, že nenapredujem tak, ako si predstavujem, mám pomerne dobré obdobie. Povedal by som, že som skôr veselý, čo sa pri mne nestáva často. Ale vždy sa stane niečo, čo ma dostane do stavu úzkosti. Každý týždeň aspoň raz. Najviac ma vystrašil muž v obchode, ktorý mi hovoril, aby som ho počkal; a pritom som ho vôbec nepoznal. On však tvrdil opak. Neviem si to vysvetliť. Ďalej som bol na študijnom oddelení podpísať jedno tlačivo a pani si ma musela niekedy predtým pozerať s systéme, lebo vedela u koho som zapísaný na diplomovke. V ročníku je nás takmer dvesto. Pochybujem, že si prezerala v systéme každého a ešte viac pochybujem o tom, že si zapamätala školiteľov všetkých študentov. Zapamätala si len mňa a logicky sa pýtam prečo. A už prichádzajú paranoidné myšlienky. Nechcem o nich písať. Tieto myšlienky musím potláčať.

To je odo mňa všetko. Prajem príjemný víkend.

Ahojte, kamaráti.

Mám sa v tomto týždni zhruba dobre. Nepríjemným prvkom býva občas silnejšia večerná únava, napr. včera po práci som zdochol na gauč a mal dlhého šlofíka, ktorý plynulo potom prešiel v celonočnú buvačku. Dnes po piatej rovnako šlofík, nevládal som sa udržať hore. Teraz po ôsmej som už trochu hore a snažím sa čo-to robiť, čo som nestihol pred šlofíkom. V utorok sme mali jednu akciu v práci, takže som prišiel domov až okolo 20:30. Po sprche som ešte odkiaľsi nabral silu uvariť špagety na stredu a štvrtok na obedy. Takže v tento týždeň pokračuje snaha o vlastné kuchtenie. Dnes som si mal na zajtra a sobotu robiť lečo s ryžou, ale zišlo z toho, lebo som bol strašne ustatý... Tak som si kúpil aspoň bagetu a nechal v práci v chladničke na zajtra. Niekedy mi vie bageta stačiť, ak nie je pravidlom. Čo sa týka cieľa šetriť na strave, tak sa to vyvíja sľubne. Škoda ale stredajšieho mcdonaldu, vyše 5 eur zbytočne fuč.

Čo sa týka cieľov kaloricko-nutričných, nedodržal som absolútny strop v tento týždeň už dvakrát. Rozvoj kondičky našťastie pokročil v zmysle takom, že som 2krát bol behať vo fitku po 10 minút (4 minúty asi 5,5 kmh chôdza, 10 minút ľahký beh 7,5 kmh, 3 minúty chôdza 5,5 kmh, 1 minúta pomalá chôdza 4 kmh). Uschnúť som bol potom ešte nakrátko na rotoped. Bol som v pondelok a dnes v štvrtok. V pondelok to bolo ok, tých 10 minút bolo ako-tak, viac som ani nevládal, už som cítil v desiatej minúte, že mi treba povoliť tempo a trochu dať pauzu. V priebehu utorka a stredy sa mi čiastočne prejavila svalovica a určitá bolesť "kostry", skrátka niektorých kĺbov a krížov, drieku. Dnes prvých 5 minút behu ma dosť prekvapila bolesť krížov. Moje telo je už zvyknuté na rôzne pohyby a cviky, ale natriasanie "celého človeka" behom, to je asi preňho nový typ záťaže. Inými slovami, musím proste spevnieť. Budem v zapájaní behu do svojich dní postupne pokračovať...

K škole som sa v tento pracovný týždeň zatiaľ, úprimne povedané, nedostal. Zväčša som prichádzal neskoro domov a potom ešte zápasil s ustatosťou a spavosťou. Začínam ten nedostatok času po práci vnímať problematicky... a ešte keď potrebujem aspoň polhodinku-hodinku relaxovať, odreagovať sa od zhonu dňa, čo si obvykle vybúcham na niečom takom, ako je čítanie fóra alebo nejaká knižka, prípadne šlofík. Určitú relaxačnú vsuvku v tom dni proste potrebujem vlastne každý deň, nedá sa mi hneď po práci prejsť ako stroj mechanicky k učeniu. Asi ma chápete... V sobotu máme ďalšiu prednášku z algoritmov/programovania, to ma minule bavilo. Celkom sa teším.

Nálady som mal v tieto dni relatívne stabilné, skôr lepšie. Proaktivita bola polepšená oproti minulému týždňu. Už je tomu tretí týždeň, čo vstávam na budík hneď na jeho prvé zazvonenie. Neposúvam si ho, vyskočím hneď, hoci stáva sa občas, že si ešte pri zažnutej miestnosti na chvíľočku posedím na posteli a rozlepujem oči od karpín, zápasiac s túžbou dosnívať prerušený sen. Tak tomu bolo napríklad zrovna dnes. Inokedy vypnem budík a vyskočím hneď, do 10 sekúnd som na wecku a začínam rannú hygienu. Cez víkend tomu budú tri týždne, čo som si ani raz neposunul budík, tak sa veľmi teším. Subjektívne to cítim naozaj ako dobrú zmenu - vysvetľujem si ňou niektoré svoje zlepšenia v oblasti čulosti, nálady a vitality, zopár ich predsa len je. Snažím sa tiež po novom opäť raz vracať k dychovým cvičeniam (kvázi-meditácii). Tento "zvyk" ešte len rozbieham, takže ešte neviem jasnejšie rozlíšiť, v čom mi pomáha toto a čo je výsledkom trebárs behania (sledujem ním najmä psychologické dôsledky), alebo čo je prejavom vstávania na prvé zazvonenie. Trochu sa to azda všetko aj prelína. Každopádne dávam týmto zmenám palec hore, zatiaľ splňujú približne to, čo som si od nich sľuboval.

Známka za tieto dni: asi 2+.

Ďakujem za prečítanie môjho zdĺhavého príspevku. A teda aj za Vašu trpezlivosť.
Držím Vám veľmi všetky prsty, kamarátky a kamaráti!

S pozdravom
matej

Ahojte

po velmi dlhej chvílí mojho života....  ...kedy som nečítala nič na fore...ani nepísala...to ide s jedno s druhym....som otvorila stránku fora...a prečitala si Matejov príspevok.....co ma vyprovokovalo napisat do tejto témi....po pravde.....už hodnu chvíľu na otázku ako sa mám?....by som najradšej odpovedala: ani nie ze na figu...co je ako u mna uz dost zle.....ale neviem...ano neviem......to by som aj poznamenala: že ja ani neviem či je to horšie štádiu ako na figu....alebo lepšie.....ale zrejme horšie...tak no....krátke zhodnotenie moje.....chodim na kontroli uz každy mesiac pravidelne od juna zhruba.....co je jasne zhoršenie...mojho tak bezstarostného života....jo a čerešničkou na torte je rapidne zvyšenie liekov na spanie... a nejako to extra no nepomáha.....ale šak život je pestry raz si hore raz dole.....jasne som este da sa povedať v pohode....nie som v nemocnici atď...a uz som aj ked sa nad tym nezamyslam nikdy.....tak teraz som prisla na to že to emocionálna stránka mojho života zo mnou máva jak vietor z vlajkou na stožiari.....alebo skor víchríca....mohla by som Vám písať ako, a kolko mám problémov v práci...a že je to nemožne stihnúť....a ako to neznášam...konkretné JA že niečo nestíham.....nie je ...a ani naplanované veci NIE SU UROBENÉ.....hej aj to ma štve neskutočne....to je moja povaha-taka....a plus emocionálne ja mojej osobnosti je asi na dne....alebo sa prekopáva este pod dno....proste keby teraz mi povie "kamarát-priatel" ze je koniec....tak fakt to vídim na koniec....na svoj KONIEC....pri pomyslení, že si mam hladať nového priatela...ja fakt končim....a tak...ako potrebovala som si to ujasnit/napisat.....a situácia je taka, že "priatel" mi vola....ako v podstate ja nemam prečo stresovat ......len sa nevídime uz par týždnov.....co este par týždnov potrvá kym sa stretneme....ako no to by ani u mna nebol problem.....len som pred tyzdnom prepadla asi depresii...takej náhej a tak intenzivnej....proste som za cely tyzden nebola schopna ist ani len sa potesiť nakupovaním oblecenia v secon-hende...ani len prezliect postelne prádlo....inak mam aj nove....stacilo len prezliect....len som to odkladala....a odkladala...a jedine co som schopna po praci robit je prist domov urobit si sačkovu polievku respektive zaliat...a lezat alebo sediet pred TV....hmm a nejde o to som motivovana sa učit anglinu aj mi to ide...na kurze...aj chapem...aj rozpravat sa dokonca snazim s vyslovnostou....ale pozriet sa do toho doma...to je jak za trest pre mna....ako tak teraz to vídím všetko to co po praci robim teda ....že nič.....ako dosledok toho emocionálneho prázna....a bola som tento tyzden u doktorky aj som jej povedala ze za to všetko možu emocie....a ona šak sme ľudia - ovplyvnuju nas emocie....a to je len zla zhoda zlých situácií.....ale aj keby bola dobra zhoda...šak tak jak som na tom aj na tom by som našla niečo zle...a motivačnou literatúrov som uz prešla....ja neviem....ako fakt...nie som doktorka, uz aj v praci pochybuju ci som inžinierka...ale to ich kašlať.....ID mi neschvalili - zatial....ta tak...no že vždy može byť horšie....a ja už asi vetrím že ďalší týžden bude horši....no ibaze ani neviem....co by to zachranilo....zázrak - ktorý sa neudeje....lieky co su nanič....či čo?.....jo, pre info lieky beriem pravidelne.....bez žiadne prestavky.....no proste kde sa stala chyba, sa pytam?.....a konečne na záver....jeden vtip: viete ako rozosmiať Boha??? ....povedzte mu o svojích plánoch na nasledujúce tri mesiace....

Prajem krásny víkend....

Ahoj.

Eeeh, ako sa mám? Who knows. Ja som tá posledná, čo by to vedela, a keď už aj dospejem k nejakému zhodnoteniu, tak sa v rámci emocionálnej nestability otočí o 180 stupňov.
Yay.
Lieky užívam, no po večeroch, ktoré sú opäť viac než mizerné, riešim samovraždy a podobné hlúposti. Ale čo, sú nápomocné metódy a až jedného dňa pochopím, že existujú aj nesebadeštrukčné, svet bude krajší. Môj iba, myslím. Možno by som na to potrebovala trochu terapie, ale odhodlanie volať tam kolíše ešte horšie než nálady.
Meh.
Každopádne, pred pár dňami sa mi totálne upchalo ucho a keďže zajtra nesiem kocúrika na kastráciu a pár ďalších vecí, mala by som ísť k lekárovi v utorok, asi. To nie je podstatné info, skôr to, že v zúfalstve si robím nádeje, že sa v čakárni nakazím od nejakého bystrého antivaxera chrípkou a ako diabetičku ma to odrovná, bo sa vybodnem na liečbu To už je ale fakt beznádej, ach. Okrem toho sa mi prieči nedať sa zaočkovať, lebo zas nemám namiesto mozgu rôsol, asi, takže... ale očkovať sa tu beztak ešte nedá, takže stále môžem dúfať
Neviem, či to dáva aspoň byľku zmyslu, som totálne nevyspatá. Aj som dnes prehrala šachovú partiu po sakra krátkej dobe a ťahy mi nedávali význam. Netušila som, čo kam posunúť, akoby som nikdy predtým nehrala, hanbím sa. Horšie ale bolo, že oponent bol divný celý čas a na záver sa to zvrhlo na harassment. [˘˛°ž&€{Đ, komu by kedy napadlo, že zažije obťažovanie v domove dôchodcov, navyše od klienta?! Som nešťastná ženská. Iba mi to teda potvrdilo názor na chlapov, ktorý nebudem opisovať, nechcem vás tu uraziť... ale keby som vedela, aký je opak mizogýna, tak presne to som.
Eee... misandria?
Bolo mi blbé týpka udrieť, fyzické násilie používajú iba lúzri, takže premýšľam, ako ho sofistikovane nabudúce poslať do... kam slnko nesvieti a ešte hlbšie. Bude to mať dosah na jednu moju známu, ale kašlať na to. Celý život som robila ústupky kvôli druhým a čo z toho? Každý je sám strojcom svojho šťastia, no nie? Keď mi bolo zle, všetci ma poslali dokelu, holt musím aj ja začať byť mrcha Ak mi to pomôže, tak nech. Vždy do mňa hustili, že byť sebecký je zlé, zlé a fuj, ale kam ma to dostalo - nikam, o čo by som mohla stáť.
To je však len momentálna nálada a do noci sa možno budem vešať na kľučke, sakra aj s tým (Až na to, že všetky kľučky v baráku vypadávajú už len pri stlačení, mňa by neuniesli )

Ahojte

Meret -

Ach jo.....čo napisať....len som chcela Tutu podakovat za zaujem...a vlastne potrebujem sa vypísať....ako važne chcela som ti zavolat...ale to asi by bolo na velmi dlhy rozhovor....zase je kriticky utorok...vlastne, ktorý den nie je kritický???...ako nejde o to....iba zase sa mam mizerne....ja uz vazne rozmyslam prečo?, čo ma tak ničí?....čo mi neda spať ani pri liekoch ktoré beriem....ale v podstate som vyspata...len sa tak hodinu, alebo pol zobudim pred budikom...a som v takom delíriu...ale o tom som nechcela...to by som povedala ze je v pohode...šak stres je všade....a teda v praci...a začína mi ta práca už byť jedno aka je....proste ma to ani tak netrapi.....a malo by ma to trápiť......ako ja sa sama sebe čudujem....a pritom v praci sa tiez musim premahať...ale ide to nejako...dá sa....den beží v práci velmi rýchlo.....a ako som pisala nestiham.....ani vypit kavu...tak co na to viac napisat....a teraz idem rozoberat tu moju emocionálnu stránku .....ano idem sa nechutne babrat v sebe....teda v emociách.....lebo to uz nie je davno normalne....ani s liekmi zvladnutelne...tak si dam sama sebe psychoterapiu.... a este prepač Matej ze ti to tu spamujem....ale ked poviem, že som v nedelu hodinu štyridsať cestovala a zase raz rozmyšlala co bude lepšie pre mna? ....čo mi sakra je?....atd.....a po tej ceste som prišla jedine na to že JA mam problém....hej, to je vše JA mam nejaky problém...ale neviem aky? neviem čo?...len že moje emocie su na tom ako som minule písala...a po dnešnom nevydarenom rande - zase nestihal....čo ako mi až tak nevadilo aj tak som si musela ist po lieky do lekarne ....ako vazne ja som s tym ze neprišiel až taky velky problem nemala....len....to blbe len....len som začala pri pozerani telky z postele plakať....ako len tak trocha....par slz...ale už aj tuším prečo?.....no myslim si že tym že mi vlastne chýba....a ako dokelu....ja som si nikoho tak blízko nepripúštala k sebe....takže u mna je to uplná novinka - čo sa pocitou tyka.....ako šak som schizofrenik ake uz len mozem mat pocity.....ale JA konkretne som važnejší vzťah nemala....a momentálne myslim......že ked som niekedy velmi dávno riešila....toho pravého....tak som dospela k zaveru, že nikdy nenajdeme toho pravého....najdeme len vyhovujúceho človeka k sebe.....a teraz nejdem tvrdiť - že som našla pravého.....to ani zdaleka nie......že vyhovujúceho - to ani zdaleka nie....proste neviem.....ja som si našla asi len vedšie trápenie...ani z nim, ani bez neho.....tak pre dnes končim moje emocionálne uvahy...nejdem to dalej rozpytvavať....už bez tak je to blbé..../ pre vysvetlenie ja som emocie nikdy neriešila, asi preto to emocionálne moje JA nejako kričí o pomoc, a pre vysvetlenie po druhe: ja som dokazala aj z chorobou krasne si nažívať....aj bez emocií...dokonca som to považovala, za výhodu!!!....a už je po nej....a darmo som si navyšila lieky aj doktorka mi navyšila lieky...a aj ich poctivo beriem.....a je to tak ako to je..../

PS: bol tu teraz priatel....ale na veci to vela nemení.....a mazat to už nebudem....
PS2: Dobrú nocku všetkým...