Ako sa dnes máš? 12

Dobrý večer,
Vianoce u mňa dopadli dobre, som spokojný. 24. som bol pri otcovi, 25. doma pri matke. Darčeky ma potešili, vždy sa na to teším tak infantilne. Spomeniem dve knihy, tričko s potlačou kyseliny rozmarínovej (tento darček som odhalil asi pred mesiacom, o čom som aj písal), puzzle mapa Game of Thrones 1 000 kusov. Skladám ich už štvrtý deň a mám zhruba jednu polovicu, pevnina je poskladaná celá, ostáva more. Čo je dosť obtiažne, keďže je celé more modré. Puzzle som skladal ako malý, potom dlhé obdobie som ich neskladal. Ale teraz ma to zase začalo baviť.

Ale darčeky ma nebaví len dostávať, ale aj dávať. Tohto roku som bol k svojim blízkym štedrý. (Aspoň si to ja myslím.) Na mojich daroch obdarovaní najmä oceňovali citáty a úvahu o živote, či smrti. A ja som sa pri ich písaní preniesol do budúcnosti, keď sa opäť pokúsim o samovraždu. Chcel by som odísť na Vianoce. Nie teraz. Neskôr. O pár rokov. Ale je to istá vyhliadka do budúcnosti. Som o tom presvedčený. Chcem zomrieť tak, aby na mňa blízki spomínali s rešpektom. Ale jeden kamarát ma vyviedol z mylného presvedčenia, že samovraždou rešpekt nedosiahnem. Ba práve naopak. Ktovie čím to je, že si myslím, že samovražda je hodná slávy.

Možno vám tento príspevok bude znieť negatívne. V skutočnosti sa cítim dobre, nie som vôbec depresívny. Oddnes sa začínam učiť na skúšky. Puzzle ostanú neposkladané. Nájdem si na ne čas po skúškovom období.

Majte sa dobre!

Ahoj, Iacobus (@Iacobus).

Som na jednej strane naozaj rád, že svoje úvahy o zmárnení robíš akoby v dobrej nálade, teda že sa náladovo netrápiš momentálne, ba priam sa cítiš, ako píšeš, dobre. Na druhej strane súhlasím s Tvojím kamarátom, pričom ho rád doplním, že nielenže žiaden rešpekt sa so samovraždou nespája, ale nejaká súvislosť s akousi slávou alebo ocenením takéhoto kroku by bola naozaj, ale naozaj to posledné, čo by niekomu napadlo, keby sa o tom Tvojom dokonanom pokuse dozvedel. Obzvlášť rodina, ale aj úplne cudzie okolie. Všetci by Ťa len ľutovali, hanbili sa, a kto Ťa v okolí poznal a mal rád, tak ten by sa ešte aj veľmi trápil. Spájanie s nejakou slávou, ocenením alebo rešpektom, to je akurát tak v nejakých filozofických rozpravách trebárs niektorých antických filozofov, ale takto už dnes nikto z rádových ľudí vôkol Teba nerozmýšľa. A nikto tak ani rozmýšľať nebude veru, spoločnosť si cení život. Priateľu, Ty máš naozaj na veľa, si veľmi dobre už teraz erudovaný vo svojej študijnej oblasti, a to si ešte nerozbehol skutočné pracovné zaradenie a prípadnú kariéru. Prajem Ti, aby si si aj Ty vážil svoj život ako skutočnú hodnotu, nachádzal v ňom čoraz viac dobrých dôvodov pre jeho žitie a svoju optimálnu sebarealizáciu. Nejak mi to nedá nepovedať, ale ľudovo povedané, naozaj by Ťa bola škoda. Drž sa, kamarát, a keď teraz vravíš, že sa cítiš momentálne dobre, tak Ti prajem, nech Ti nálada a vitalita pokračujú, želám aj mnoho úspechov v nastávajúcom skúškovom období. Všetko dobré, Iacobus!

S pozdravom
matej

Ahojte, kamaráti.

Mám sa dnes približne hádam aj dobre, hoci som trochu sklamaný, že sa mi nedarí výraznejšie a produktívnejšie pohnúť so seminárkou z angličtiny. Včerajšiu sobotu som mal zväčša príjemnú a robil som zväčša neškolské veci - pral som 3 várky a venoval som sa editovaniu na fóre a na stránke schizo.sk. Zverejnil som tam blogový článok, ktorý ale pre Vás forumákov, ktorí sa s mojím klábosením dve-na-tri stretávate tu, neprináša žiadne nové info. Mám rozpísaný ešte jeden taký článok. Editáciám som sa venoval v podstate hlbšie do noci, nakoľko som poobede mal krátkeho šlofíka, a potom večer okolo ôsmej som si dal šálku kávy. Najmenej produktívne obdobie dňa bolo v čase prania 2. a 3. várky, teda niekedy okolo jedenástej až druhej. Vtedy som totiž stále dúfal, že sa prinútim k seminárke, a tak som sedel ako päť peněz za Wordom a čakal na múzu. Až neskôr som sa rozhodol k alternatívnym činnostiam, keď som už videl, že sa mi prekonávať nedarí.

Psychicky som sa cítil približne aj stabilne, nič horibilné sa nedialo. Známku by som dal za sobotu asi 1-. Čas nevyužitý na školské povinnosti nebol strávený pasívne, lež naplnený editáciami na webových projektoch, takže preto tá celkom dobrá známka.

Dnes som vstal okolo pol deviatej a pomaličky sa rozbieham. Za hodinku-dve bude treba ísť do sprchy, lebo potom mám opäť navštíviť na tradičnom nedeľnom obede rodičov. Treba aj umyť riady, lebo mám tam neumytú dózu, do ktorej mi mama dáva "na cestu" porciu z ich navareného obeda. Veľmi rád by som si manažoval osobný čas čo najefektívnejšie, aby som stíhal všetky svoje aj povinnosti, aj vôbec rôzne záujmy. Prečítaných knižiek na tému časového manažmentu mám viacero, ale najtvrdší oriešok je pre mňa, ako som bol písal vlastne v minulom príspevku, donútiť sa k sebadisciplíne. Motivátor Brian Tracy vraví, že sebadisciplína je ako sval, ktorý precvičovaním rastie a spevňuje sa. Čím častejšie sa nútim prekonávať, tým časom samozrejmejšie a ľahšie mi takéto nútenie bude. Až sa dá dosiahnuť stav, že sa zdisciplinujem priam na povel vo väčšine svojich úloh, cieľov a povinností, bez ohľadu na to, či sa vtedy na to cítim, alebo nie. To by bolo fakt krásne, strašne túžim takú schopnosť nadobudnúť. Je to vec návyku, takže nedá sa tu ísť nejakou skratkou na to, proste sa musím donucovať a precvičovať si donucovanie a prekonávanie sa deň za dňom, až kým ten sval nebude silný a nestane sa mi to ľahkým a samozrejmým. Jáj, to by bolo také krásne, keby sa to podarilo...

Prajem Vám všetko dobré, kamaráti, príjemnú poslednú nedeľu v roku.

matej

Matej napísal:Motivátor Brian Tracy vraví, že sebadisciplína je ako sval, ktorý precvičovaním rastie a spevňuje sa. Čím častejšie sa nútim prekonávať, tým časom samozrejmejšie a ľahšie mi takéto nútenie bude. Až sa dá dosiahnuť stav, že sa zdisciplinujem priam na povel vo väčšine svojich úloh, cieľov a povinností, bez ohľadu na to, či sa vtedy na to cítim, alebo nie. To by bolo fakt krásne, strašne túžim takú schopnosť nadobudnúť. Je to vec návyku, takže nedá sa tu ísť nejakou skratkou na to, proste sa musím donucovať a precvičovať si donucovanie a prekonávanie sa deň za dňom, až kým ten sval nebude silný a nestane sa mi to ľahkým a samozrejmým. Jáj, to by bolo také krásne, keby sa to podarilo...

Ahoj @Matej

Mne v poslednej dobe pomáha jedna myšlienka k nakopnutiu sa opakovaných návykov. A tím je "nepremýšľať" o následujúcej činnosti.

Uvediem príklad:
Ráno vstanem a po hygiene, káve a cigarete si premietnem program na ráno. A hneď za tým sa nesnažím o tích činnostiach premýšlať. Bo viem, že myseľ (parazit) a jeho emócie, si to zvykne rozmyslieť. Keď, o činnostiach nepremýšlam a beriem ich ako fakt, realitu, skutočnosť, teda návyk ako samozrejmosť, tak mi to ide. Je to i skvelý tréning a hra na prekonávanie mysle (parazita) a jeho emócí, ktorého treba zdolávať. Urobiť stovky dohôd, synegerických kompromisov "WIn/Win". Parazit (myseľ)... je večný duchovný bojovník, ktorí bojuje nezmyselno až priam nekonečno. Tento boj nepozná výhercu a ani porazeného. Je to len nekoečný boj. Preto sa v duchovných knižkách píše o tom, že ak zmeníš seba, svoje myslenie, svoj názorový systém (slova a symboly) zmeníš tým aj "parazita". Stačí všetko to trápenie, utrpenie, bolesti, prežívania, citlivosť..., prijať také aké sú a odovzdať sa tomu.
Čo tam po tom, ako mi je, čo pociťujem , alebo aká myšlienková dilema (duchovný boj), vo mne panuje, nechať to cez seba jednoducho ako vystrelený šíp z luku preletieť. Mna sa to nedotkne.

Uvediem príklad:
Pry dýchaní prany a zároveň sústredení sa na bod na stene, plne koncentrujem, sústredím a snažím sa nemyslieť, nesniť. Sústredim sa len na tento bod, i keď po chvíli mi sa priam oči zapaľujú. T.j. normálne. Je to ako so svalmi. Pri cvyčení sa svaly poškodzujú a nahradzujú sa novými vláknami.
Je to skvelá hra na boj s mysľou (parazitom). On sa snaží s celou mocou odpútať tvoju pozornosť niekam inam ako je ten bod na stene a dýchanie parany. Je to skvelý tréning a keď si ho po skončení tréningu zrekapituluješ a zistíš, že po vačšine času trénovania si bol víťazom,bol imúnný voči nemu, je to potom nádherný pocit.
Navyše dýchanie prany mi predlžuje, posiluje životnosť orgánov a čistí JET - jemné, krehké energetické telo. Cítim sa tak pocitovo čistejší.

Ďalší príklad:
Ráno vstávaš do roboty a tebe sa nechce, ale musíš ísť aby si mal istotu zamestnania a na živobytie. Nemôžeš nehať kolegyne v štihu. Premýšlaš aké by to bolo, keby si neišiel, ale presto ideš do roboty. V robote sa ti zase nechce robiť jednu úlohu, ale urobíš ju. Pretože musíš. Chceš mať istotu zamestnania a nechceš zaťažovať kolegyne tvojou lenivosťou. Premýšlaš aké by to bolo, keby si tú úlohu nemusel urobiť, ale splnýš ju.
Toto o čom hovorím sú klasické pracovné návyky, kde i pri premýšlaní na ne, ich robíš. Nemôžeš si ich dovoliť nehať len tak ležať na stole.
Toto je zase návyk nadriadeného alebo pracovný návyk, kde musíš.

Si po práci doma unavený a chceš sa venovať svojim koníčkom, aktivitám, svojmu programu. Máš cca. 6 hodin denne na seba. - cca2h na bežnú domácosť. Ostávajú ti štyri hodiny voľného času na seba a chceš ich využiť na plno. Tu je zase rozdiel v tom, že v práci musíš robiť, doma nemusíš.
Ale i tu pri nemusení sa dá ľahko z mysľou a emóciami vybabrať. Jednoducho máš zostavený program a začneš sa mu na plno venovať. Dôležité je brať tieto úlohy ako za samozrejmosť, fakt, realitu, skutočnosť. Hlavná formulka, ktorá u mňa funguje je "Nepremýšlať", proste idem do toho a basta.
Potom na večierke alebo pri zaspávaní sa budeš cítiť užitočne, plnohodnotný svojho života.
O tomto čo som hovoril, je zase vlastný návyk, kde ho nemusíš robiť, ale robíš, pretože chceš ho robiť.

Chcem len poradiť toto: N.E.P.R.E.M.Ý.Š.L.A.Ť.
Brať svoj návyk ako samozrejosť!!! Skutočnosť, fakt, realitu! Životnú úlohu, za ktorú budeš bohato odmenený.
Byť sám sebe pánom, nadriadeným!!!

Chcem len dodať, že toto všetko zlízané štetcom akoby na plátno sú len moje názory, moj názorový systém, ktorý nemusíš brať v úvahu.

Zdravím všetkých. Dlho som nič nenapísal, bo nebolo o čom. Všetko je po starom a sťažovať sa v duchu JUCH* nechcem. Pozornosť treba smerovať do budúcnosti so štipkou nádeje, viery resp. ešte lepšie to vystihol Fajny, ktorý napísal, že o problémoch / handicapu je najlepšie vôbec nepremýšľať (a fungovať skôr na vybudovaný automat, dodávam).

Song na dnes bude rozprávkový (clickbait). Rozprávka je o stromoch a to mi pripomína jedného týpka, ktorý nechal všetko v meste a urobil si zrub niekde v prdeli v lese a tam žije. Síce to nie je nič pre mňa (samotu neznesiem), ale dobre sa na jeho youtube videá pozerá. Je to také ukľudňujúce, keďže chalanisko je proaktívny a furt niečo buduje. Holt proaktivita a výkonnosť je proste moja šálka kávy, aj keď momentálne som taký výkonný ako zranená srnka, achjo, čo už.

O chronickej únave písať nebudem, ale spomeniem to, že sa mením postupne na upíra. Inak si neviem vysvetliť fakt, že už nejaký čas cez deň spím a v noci buntoším. Dnes som vstal napríklad o 3 ráno, čo si vybralo svoju daň teraz. Dnes je lepšie, ale včera som prespal s prestávkami celý deň. Týmto tempom dieru do sveta určite neurobím . Okrem toho som sa rozožral a dúfam, že je to Vianočným časom, pretože pribrať je posledné, čo momentálne potrebujem k životu.

Chcel som ísť kuknúť Mordor, ale niečo ma zastavilo spred dverí. Cítim, že lepšie bude, ak tam pôjdem koncom budúceho týždňa. Inak v utorok idem na ďalší výsluch k psychologičke, ktorá odhalí moje najtajnejšie tajomstvá. Našťastie som podpísal papier, v ktorom som udelil právo na zdieľanie všetkých testov iba psychiatričke. Psychologička bola trochu zaskočená, že som tak konal, ale viem, čo robím.

Cieľ na budúci týždeň: jesť viac kontrolovane, neruminovať nad zbytočnosťami, prehodiť si spánok, pravidelne cvičiť, znovu vybudovať pevnú štruktúru dňa (žiadne adhoc činnosti "robím to, keď sa mi chce" a pod.). Vianočný čas btw. prebehol bezpečne, čomu som rád. Oddýchol som si, prespal som viac času, ako je podľa mňa zdravé. Lenže ja považujem za optimálny 6 hodinový spánok, čo je momentálne nereálne. Anyway. Bojujem ďalej a tak nejako v kútiku duše cítim, že rok 2020** bude prelomový a úspešný. Zdar.

* Ja Úbohý CHudáčik

** pripomenulo mi to jeden sexistický vtip, že "čo najlepšie urobí úspešný muž so 40 ročnou manželkou? Rozmení ju na dve 20ky . Teda všetko dobré v 2020.

Ahojte

tak po pravde, mám sa dobre...ani velmi nad ničím nepremýšlam len si užívam že tu som....ako na víkend som ostala v Ke...a mam zrazu tolko času...že s tej nudy som prečítala pár odsekov z rozčítanej knihy...a v celku som tomu rozumela...nemusela robit nejake dlhe prestavky...a priznam to aj ma to bavilo...aj ked no nie je to uplne moja šalka kavy....ale co ine sa tu da robiť...kupila som si aj osemsmerovky...a hned dve vyluštila...su z velkým písmom tak ich odnesiem domov aby mama skusila luštiť - potrebuje to .....myslim nejake precvičenie mozgu...asi tak...pomaly si už kupujem potraviny na moju oslavu narodenín...mam naplanovanu oslavu kde všetko pripravim ja...akurat koláč ešte nie je vybraní...tak no mam čo ešte robiť....a bonus ma prist aj moj priatel k nam domov...a nenamieta a dokonca zatial ani nič iné nemá....čo vyzera fakt dobre...že teda príde...menu bude jednoduche teda pojdem podla už vytlačených receptov...a nevyzera to teda zložito...len načasovat to musím nejako...inak už som si v predstihu vybrala aj moj darček bude to vybračna plošina...už par tyždnov po nej pokukujem...a myslim, že ju aj využijem a teda neskončí ako zberač prachu ani neviem kde v izbe položení....to ma dost odradzalo, že nebudem mať na to čas alebo sa mi nebude chcieť...ale aj napriek tomu že som si nedala žiadne predsavzatie ani neplanujem si dat, tak myslim že triast sa na vibračnej plošine vydržím - a postupne prejdem na zdravu stravu....ako iste náznaky u mna su aj teraz...ale je to stale malo....a zase hladovať nebudem...no treba sa mi dať dokopy....

Pozdravujem všetkých

Ahoj!

Nič zaujímavé a pozoruhodné sa nedeje, no prečo o tom nenapísať sloh, že?
Takže... nič sa nedeje. Bodka.
Akurát pár dní po úvahách, že s cosplayom fakt seknem, lebo nie sú peniaze a čas (čo si ani sama neveríš, lamo) už zvažujem, ktorú Laru nafotiť, asi tú z AoD, viz foto. A teším sa, rozhodne! Ako vždy. Len mám zas problémy so zubami a bolí ma polka tváre, ako sa mi asi skazila ďalšia osmička, alebo netuším... a opäť som natoľko posr... zo zubárky, že mi budú zas trhať, už sa vidím. Chrup mám v takom katastrofálnom stave, že čo som ušetrila na kazoch (roky bez umelého cukru mi zabezpečili len zo dva kazy v živote, teším sa), to sa mi nahromadilo vo všetkom naokolo. Keby som nebola totálne posr... aj z dentálnej hygieničky, mohla som si to ušetriť, to mám za to.
Ale zas sa nechcem ľutovať, poďme ďalej Neviem, či to dáva zmysel, spávam dosť biedne, nedokážem zaspať v rozumnom čase. To mám za to, že neberiem Trittico, že jo. Som blbá, viem. Ale s rannými liekmi fungujem inak pohodovo. A vlastne sa dá nateraz, tie zuby si vyžeriem neskôr a bude to zlé... alebo som len pesimista, ktovie. Viem, že som, budúcnosť vidím tak temno, že ani tisíc bateriek, lampášov a fakieľ by nepomohlo

(Foto)

Ahojte. Na úvod napíšem, že vždy, keď sa rozhodnem, že sem niečo napíšem, tak sa mi dočasne skratuje pamäť, bo nikdy neviem, čo som vlastne chcel napísať. Momentálne počúvam perzské tradičné songy (Mokhtabad) a moju obľúbenú Juliu Boutros. Skúsim zhodnotiť dnešný deň. Well, tlačenie do hlavy (žravosť) sa snažím ako-tak úspešne obmedziť. Dnes som znova cvičil a musím priznať, že mám na to viac energie a začínam sa aj trochu "spevňovať". Mám na mysli moje preležané temnotou mľandravé svaly. Začínam vyzerať ako človek a nie ako postavička z nejakej kreslenej rozprávky. Chcel by som pribrať 5 kilo, ramená, prsia a pod.. Spánok sa zlepšuje tiež, teda zobúdzam sa v noci, ale vždy ešte na nejaký čas zaspím, tak nie som ráno úplne K.O.. Zajtra idem k psychologičke a nejako sa mi tam vôbec nechce. Zajtra preto "skočím do rieky" aj napriek dočasnej averzii, bo viem, že ma moje pocity často klamú. Dnes som zažíval divný nutkavý pocit, že mám niečo robiť, len neviem čo to má byť. To je u mňa typické - neviem, čo chcem a zúrim, pokiaľ to nedostanem. Chcelo by to menej premýšľať a viac konať (a následne všetko spätne vyhodnotiť). Snáď sa to raz zlomí a nezostanem pri teórii. Inak mám náladu celkom obstojnú, žiadne mega výkyvy sa nekonajú. Na paliperidón si začínam pomaly zvykať. Držte sa.

Dnes som absolvoval výsluch na psychológii. Tri hodiny som riešil rôzne úlohy, medzi inými aj Rorschachov test. Všetko som robil najlepšie ako som vedel a nič som sa nesnažil zatajiť. Koniec-koncov výsledok poslúži aj mne. Dr. ma niekoľko krát pochválila, že mi to myslí (to ma potešilo najviac) - hlavne matematické a logické úlohy. A neboli zrovna najjednoduchšie, musím priznať. Najhoršie podľa mňa dopadnem v úlohách orientovaných na (pracovnú) pamäť - zopakovať zotriedené čísla som zvládol maximálne 4. Keď ich bolo viac, tak som si nezapamätal ani jedno. Samozrejme medzi úlohami bol aj test zameraný na psychopatiu. Som rád, že to mám už za sebou. Užite si Silvester a majte pod kontrolou návykové omamné látky.

Jeeej a ahojte píšuci aj čítajúci!

Prajem vám/nám čo najlepší celý rok 2020 a nech trebárs aj lekár odpadne ako sa vám rýchlo zlepšuje zdravotný stav. Držte sa! Tuto

ahojte priatelia a znamy,
prajem Vam vsetkym PF 2020, hlavne vela zdravia,
pohody. A aby sme si tu vsetci spolu vychadzali.
A aby ste sa na mna nehnevali, ked sa dlhsie neohlasim.

S pozdravom
Tomitos

Ahojte

tak zase sa raz hlásim ....ani nemam nič extra nové...akurat ma boli hlava...ale nie tak klasicky, že boli...ale vyzera to na krčnu chrbticu....a zda sa ze to mam z ležania na posteli....včera som pri čakaní na nový rok zaspala...a vysvetlujem si to tak že asi v zlej polohe...dnes od rana citim tu krčnu chrpticu...ako ked sa zohnem, alebo vystriem...uz som si myslela ze to je preto ze mam pokazení žaludok...hoci ani nema byt velmi z čoho...ako preventívu som zjedla jablko - čo nikdy nejedávam...a po pravde zo zaludka to nemoze byt...pišem to len preto že už roky ma chrptica ako taka....nebolela...je to pre mna nezvyk...a hlavne preto ze používam ergonomicky vankus.....a ako už roky nic...dobre dost bolo reklami.... ...Silvester som stravila sama na byte teda izbe...pozerala som niečo v telke...atd...neviem ale moja mama s toho vysiluje - že mala som ist stravit silvester  k nim ....ale prišlo mi to zbytočne...sa trepat tam a potom na druhy den naspet...inak už len zajtra pojdem do prace...a piatok mam volno...idem k mojej doktorke...po vysledky...atd....dnes som si aj z nudy čitala, zase raz....taky odsek o tom ako byt sam sebou...velmi zaujimave to bolo....a aj napriek maminim vyčitkám a mnohým telefonátom ....nelutujem...že som bola sama na silvestra...ano mal prist priatel a neprišiel....nestihol....mal akciu...ale dobre....viete tak pred par týždnami som sa s nim rozpravala a aj nechtiac som mu prezradila alebo skor len naznačila....ze o čom snivam....vlastne je to čudne...no ked som sama a mam čas tak si pozeram inzeráty čo ludia predavaju....a vedšinou vždy skončim pri svadobných šatách....už neviem ako k tomu prišlo ale prišlo a viem že som mu povedala že na mojej chap mojej svadbe toto musi byť....a teraz pred pár dnami...viezol ma na byt a hrala hudba taka ani neviem štýl ale dost pankova.....no fakt neviem to definovat ale tanečna to nebola hudba a on len tak medzi rečou spomenul že na jeho svadbe musí byť taka kapela...na to som sa hned chytila a DJ alebo niečo na tancovanie a tak sme sa bavili...neviem od vtedy mam taky lepši pocit z našho chodenia...nevidim to ako stratene..atd...aj ked ta huba bola nepoužitelná ani len k jedlu/ večeri (cháp že na svadbach, zvyknu pri jedle hrat ludovky teda spievat) jo a priatel neznasa ludovky....ako neviem si to najako predstavit čo by malo nebodaj na našej spoločnej svadbe hrat....ale snad v buducnosti najdeme nejaky kompromis....ta tak....

Prajem pekný oddychový den pre všetkých