Ako sa dnes máš? 12

Ahojte. Pre dnešok opäť zhoršenie. Cítim sa vyčerpano, aj fyzicky, a silno aj mentálne. Nemám pomaly z ničoho potešenie, nič ma nebaví, nemotivuje, v práci to ide o desíti k pěti. Som akoby veľmi unavený zo života, hoci nie je úplne zrozumiteľné, čo táto veta vlastne znamená. Ani mne to nie je úplne jasné. Ale vnímam, akoby bolo žitie len o kolobehu ustavičných požiadaviek a tlakov, ktoré sa na mňa kladú, a ja im nestačím, ani mi neimponujú, ani ich nezvládam. Snažím sa nedeprimovať, neľutovať sa, neviem však, ako nabrať chuť do života späť. Dneska mi povedala tiež kolegyňa, že má dlho dojem zo mňa, že ma nebaví žiť. Myslím si, že má asi aj dosť pravdu, aspoň keď sa to vezme z pohľadu všeobecného trendu a ak necháme ustúpiť význam tých zopár svetlejších chvíľ, kedy sa mi sporadicky vie nálada nakrátko rozjasniť.

Telefonoval som aj s mamou dnes večer 45 minút, dosť som sa jej vyrozprával, pričom vyjadrila aj pochopenie, ak by som vzdal školu. Nemala by mi to za zlé, ba podporila ma v tomto rozhodnutí, ak by som doň išiel. Takže sa uvidí. V istom zmysle by sa mi odľahčilo, to je pravda, ale veľmi dobre viem, že moje ťažkosti s mínusmi by to nevyriešilo. Trend nezvládania práce a niektorých aspektov života sa ma totiž týka oveľa dlhšie obdobie, než ktoré by korešpondovalo so školou. A síce prinajmenšom obdobie vyše roka a pol, ba viac (minimálne od januára 2018, v tom mám istotu).

Ďakujem Vám za vypočutie. Držme sa, kamaráti, sme v tom spolu.

matej

.

Neti napísal:

Oriax napísal:Pozeram, ze teraz Neti dost vela pise. Nic pre mna. Ja to nemozem proste citat.

Dear Lord, ďalší, ktorý sa snaží proti mne rozoštvať ľudí hejtovacími komentármi a ostatných informuje, čo si o mne myslí . Môžeš si podať ruku s nemenovaným. Niekoľko krát som ťa dôrazne žiadal, aby si si nechal svoje kúsavé a agresívne narážky pre seba, že. Chceš ban a rozlúčiš sa so "zatiaľ" . Aké zatiaľ?! Vylievaš si srdiečko (= rola Obete), ako ti záleží na ľuďoch z fóra (= plytké reči), ale v tvojich duchaplných komentároch, či už ako Faceless ale aj ako Orias, si nás vždy poslal do ééé ("go f. yourself" a pod.) (= skutek, utek). A Matejovi daj láskavo pokoj, on pracuje (na rozdiel od teba) a popri tom sa snaží študovať a nemá čas na tvoje smiešne, dočasné požiadavky. Keď chceš ban, daj si ho sám a nesekýruj druhých. Zbohom.

Tak naposledy, @ Neti. Nikoho sa nesnazim rozostvat proti tebe. To by som napisal ine veci. Ziadna agresivna narazka tam neni.
Ano, vylievam si srdiecko ako vsetci tu. Ako vies ze su to plytke reci?
Koho som poslal do eeeee, okrem teba /go f. yourself/?

Neti napísal:A Matejovi daj láskavo pokoj

Som si isty, ze Matej dokaze pisat sam za seba. Si zdoraznil, ze nepracujem? Dik.
Ako vies naco ma a nema Matej cas?
Ked fajny pisal pod tvoju temu, a poziadal admina aby presunul jeho prispevky....
Matej to urobil. Ziadny problem. Nechapem, preco je problem dat ban.

Neti napísal:Keď chceš ban, daj si ho sám a nesekýruj druhých. Zbohom.

Ty mi laskavo nepis, co mam robit. Pretoze sa s tebou mozem bavit aj inym sposobom. Zbohom.

.

Pisal som ti dlhy prispevok, neodoslal som ho. Zas by si reagoval.
Neustaly kolobeh prispevkov.... Ty neustupis, nikdy si nepriznas chybu.
Nema to zmysel. Uz nechcem citat dalsie Dear Lord....

Neti napísal: Koho som poslal do eeeee, okrem teba /go f. yourself/?
Každého, viď príspevky Faceless.

No tak mi sem daj link na prispevok/prispevky, kde som napisal ako Faceless go f. yourself... na kazdeho.

.

Neti napísal:

Oriax napísal:nikdy si nepriznas chybu.

Premýšľam, čo ťa oprávňuje, že si sa vydal na križiacku výpravu (a nie si sám), v ktorej mi dokážeš ako sa strašne mýlim a aký som strašne zlý človek a neviem čo ešte všetko mi dokážeš (a hlavne to víťazoslávne prezentuješ ostatným). Skús sa zamerať najprv na seba, na svoje chyby, na svoje omyly. Už som to tu raz písal: svätca zo seba neurobíš tým, že mi (ostatným) dokážeš, aký som (sú) evil. Želám ti všetko dobré. Tvoj kredit sa týmto minul a neželám si, aby si ma vťahoval do svojho podivného sveta. Napíš, čo len chceš (nebudem reagovať) a v budúcnosti ma nespomínaj v komentároch, nereaguj na moje komentáre. Good luck.

Sakra Neti, na ziadnu vypravu som sa nevydal. Ja obhajujem vacsinou bezbranne zvierata, pretoze oni nemaju svoj hlas a su casto brane ako veci.
Cely zivot zachranujeme zvierata nasa rodina. Je to proste fakt, nesnazim sa byt
dobry, vtierat sa alebo neviemco. A to neznamena, ze ked mam rad zvierata, ze mi nezalezi na ludoch.
Bud si isty, ze poznam svoje chyby, slabosti. A zle veci, co som v minulosti urobil.
Ja som mal obdobie, ze som nemohol ani spat, ma strasili tie podla mna zle veci, co som spravil.
Co takto, keby si sa aj ty skusil zamerat sam na seba? Poucit sa z vlastnych chyb?

Neti napísal: Koho som poslal do eeeee, okrem teba /go f. yourself/?
Každého, viď príspevky Faceless.
No tak mi sem daj link na prispevok/prispevky, kde som napisal ako Faceless go f. yourself... na kazdeho.

Chcel som od teba len jednu vec, toto.
Ak mi nedokazes dat odkaz na tie prispevky, kde som podla teba ako Faceless pisal - go f. yourself na kazdeho clena fora.... potom si si vymyslal. A schvalne si to pouzil, aby si ma ociernil.
Ja tiez nemam zaujem sa furt hadat. Tolko energie to berie.
Moj kredit sa minul? Heh.
Si vymazal z prispevku Želám ti všetko dobré? No nic.
V kazdom pripade, tiez. Good luck.

Pokiaľ bude tento príspevok trochu - trochu dosť zmätený, je to preto, že mám zahmlený mozog. Což teda asi mám, ako tak pozorujem, no stále funguje. Neviem prečo. Nemal. By. Už.
A tiež mi nebolo jasné, prečo práve na fóre tohto typu nie sú povolené vulgarizmy, či je to len jemnocit, ktorý v dnešnom svete už nemá miesto? Občas sa nič iné napísať nedá, než to, že je človek už totálne v pi... Ale zas chápem, že sa to dá nevypísať celé a nechceme, aby to tu vyzeralo ako v 10. cenovej, že?
A na koniec úvodu... často sem píšem len preto, že nemám prečo písať denník (a komu najmä) a ako vždy zase zisťujem - v skutočnosti nik toho druhého nezaujíma.

A čo je na tom zlé? Nie to, že je to číry fakt, zákon džungle, s ktorým sa treba len zmieriť: Každý je sám a sám a ak sa druhí zaujímajú, tak buď len povrchne alebo ťa chcú využiť, nič iné; ale... že ma to vždy znovu a znovu prekvapí. Ako môžem byť tak prekliato naivná a veriť v... že sa oplatí komukoľvek dôverovať? Že existuje priateľstvo, najlepšie ešte dáke ako v knihách J. Foglara? Že city niečo znamenajú a jeden pre druhého tiež...?
Ah bože, aj s naivitou, to je neskutočné. Pomaly to doťahujem na 28 rokov a nepochopila som tento sk... svet?

No, plus prosím istých členov, nielen úplných anonymov, aby sa zdržali nejakých rečičiek typu "začni konečne žiť" a blah-blah, pokrytecké mravokárstvo je očarujúca vec... len nie pre toho, na koho je namierená. Oh please, sakra viem, že ani tu nikomu nezáleží na tom, čo sa deje s druhými, no tá pretvárka, že hej, tu bola vždy milá... a rada v nej žijem.

V skratke (haha), je suppa zistiť, že inzulín vám v lekárni vydajú aj bez receptu a doplatku, povedia, že však všetko donesiete neskôr, a keď odtiaľ s plačom zdrhnete a iste (isto!) nevyzeráte, že to do seba napumpujete za najbližšou vŕbou, je to fuk.
Prečo vlastne chcem... Kdesi na FB bolo "You think you wanna die, but in fact, you just wanna be saved". Uznávam, priznávam. Od marca nemám psychologičku a ani pol kamaráta, ktorému by som sa mohla face to face zdôveriť. Už dnes som musela mame priznať, že nie som tak okej, ako sa zakaždým tvárim a stálo ma to nemalé úsilie. Bez negatívnej odozvy, thank god.
A čo ma kvapku štve, je, že som sa tu vždy snažila pre kamarátov byť, či len s pomocou v škole alebo na mňa mohli hodiť, čo ich trápilo. Osobne aj via ICQ, to boli skôr tieto časy... A ja som držala hubu, nech som bola akokoľvek v pr...i a vedela som, že som príliš bezvýznamná na to, aby ma niekto počúval. Rokmi to bolo horšie a horšie, zažila som si toho dosť, čo už zo seba v živote nedostanem... a keď pohár nieže pretiekol, ale explodoval, začala som sa rezať a spadla do depresií jak sviňa... tak som sa dozvedela, že je všetko len moja vina, simulujem, chcem ľútosť a nikdy mi nič nebolo.

Nuž, okej, asi? Prvé potvrdenie zákona, že človek je sám a osamelý, nech je aj medzi tisíckou ľudí. A po cca 10 rokoch ma to stále dokáže udiviť. OMG.
Tož som sa po pár rokoch relatívnej "čistoty" vrhla späť do sebapoškodzovania, hey hou! Čo som pár večerov už vyslovene v - vieme kde, povedala som si, že blbostí bolo dosť a možno pomôže pár rozhovorov. Keď nemám psychológa, tak snáď s kamarátmi? Prvý: Jim sa odmlčal a zmizol, druhá kamoška nemôže zatiaľ prísť, tak som sa obrátila na tretieho, svojho lekára.
Viem, šmárja, otravujem ho, určite ľutuje, že sme sa spriatelili, má príšerne veľa roboty, no sľúbil mi, že sa s ním dnes môžem previezť do Trnavy, kde mal čosi vybavovať a späť a cestou sa porozprávame. Zrejme to bude moja vina, stále som si opakovala: zasiahne vis maior a padne to, príp. vyjde teraz, keď som došla von a povie, že nikam nejde... A ono fakt, vyšiel von a že nikam nejde. Vraj či sa hnevám. Tož vôbec, iste. Trochu dosť trpko som si pomyslela... že, totiž, keď ma chcel osúložiť, tak vtedy problém nebol
- a ah bože, fakt som to napísala a to už je jedno, ale cítim sa teraz značne divne -
a zdrhla som vedľa do kaviarne, kde som sa načisto zložila a pohár pretiekol zas. Som slabá. VIEM. Kua. Obsluha bola taká zlatá, že mi dokonca doniesla gratis suppa čaj, ono asi keď im tak zákazník vzlyká na celú prevádzku, tak ho treba vyhodiť alebo nejak upokojiť, aby neodplašil iných. Mea culpa, jo.

Každopádne to skončilo tým, že som si zbehla do lekárne po inzulín a buď som bola presvedčivá alebo len preto, že som stály zákazník, mi ho v pohode vydali. Už sa mi nechce ísť do podrobností, len ma udivuje, že tisíc jednotiek a úvodná glykémia okolo 8 mmol človeka proste... nezabije. Neviem, ako to, priznávam - kedysi do mňa rýpali, že ako dlhoročný diabetik určite presne na jednotku viem, koľko si pichnúť ako smrtiacu dávku. No neviem, ksakru, nechápem, prečo som sakryš nažive, keď to šlo tak dobre pred skoro 6 rokmi... prečo mám len hlavu ako melón a derealizáciu, či čo to je... a hlavne ani srnka netuší, what now.
Do PK som sa nechcela dostať, nikdy viac, čosi ako Golden Gate Bridge na okolí nie je a možno mi len uniká nejaký triviálny spôsob. Fakt, trebárs je detinsky jednoduché vyliezť na ulicu a nejak sa tam zmárniť, ale... ja ho proste nepoznám. Možno len moc špekulujem, uvažujem a pre inzulínové pero nevidím.

Týmto celým som si nechcela vyprosiť ľútosť (nech ma nenávidia, len nech ma neľutujú, parafráza) ani len tú nenávisť, ani nič. Obe zvládam skvelo aj sama. Len sa vypísať, to je celé. A že som dakedy chcela byť šťastná, občas som chcela byť aj nažive - nielen prežívať - a občas som absurdne naivne verila ľuďom... jo, to celé je moja vina.

Holt... človek je každú chvíľu života úplne sám. Ak ťa druhí počúvajú či pomôžu, je to len preto, že musia. Áno, sakra, nik sa nemôže rozdať a nik nie je v pohotovosti 24 hodín per deň, to chápem! Len, jaksi... ak si ozaj v koncoch a všetci ti pomyselne ukážu prostredník, ono to bolí aj po 28 rokoch života, aj po 90tich, aj naveky vekov. Ak by som chcela byť poetická, patetická a neviem čo, povedala by som, že mi okrem rúk krváca aj duša. Je toho trochu moc. Lieky žeriem, mohli by zabrať, nedeje sa tak. Nejaký lepší pohyb mám, ak ho zvládam, duševné cvičenie (napr. šach) takisto a... je to na houby.

Načo teda ešte veriť či dôverovať, mať rada, dúfať či plánovať? Nemá to zmysel, ani byľku. Ekologická úzkosť sa u mňa zmenila na nádej, že zlikvidujeme planétu čo najskôr a bude to koniec všetkého, lebo ľudstvo je odpad. Egoistický a povrchný odpad, ktorý myslí len na prachy, chlapom ide všetkým do jedného len o to jedno a ešte by toho bolo viac, ale dosť bolo trpkosti na dnes. Nemusíte reagovať, ak nemáte čo prívetivé povedať, tak to prosím skutočne ani nerobte. Viem, ako to celé znie, som na tom zle, je to len pre to. Howgh and farewell - for now.

.

@Neti Vtip to nebol, no viem, prečo si myslíš, že by mohol, hraničiari sú takmer vždy odporné drama queens a attention seekers... a navyše sa nielen ja kapku domnievam, že trpím k tomu všetkému Munchausenovým syndrómom, čo prvý raz priznávam nahlas. Alebo som skôr histrión, čo aj mám zapísané kdesi v hrubej zbierke lekárskych lajstier.
Každopádne je to pravda a je o to smutnejšia, že stále veselo žijem a najnižšiu glyčku som si namerala cca 3 mmol. Psychológa, ha! Od marca nie som v terapii a zas sa to sype, akoby doterajších 8,5 roka nemalo stačiť. Neukotvená v realite som vraj pomerne často, viem... akurát že kotvu by som využila len na to, aby ma definitívne stiahla pod hladinu. Bolo by to pre všetkých len dobré!

.

@Neti Ten dislajk som ti hlavne nedala ja, ešte som si ťa aj vyhodila spomedzi foes, šmárja

Včera hlboko v noci som zapisovala do denníka pre psychologičku, ktorý bohvie, či ešte bude dakedy čítať, no keby náhodou... Niekoľko viac či menej dobrých vecí, čo som si uvedomila v priebehu času. Mohla som sa k nim dopracovať už sakra dávno, potvrdzujú sa mi priebežne, keď to čakám najmenej - a mala by som najviac. Ale čo, zajtra si aj tak idem nabiť čumák k psychiatričke, a to chcem len upraviť liečbu. Čakám, že ma pošle dokelu, že mám radšej športovať, nepojedať blbosti a myslieť pozitívne... Nie je žiadna "ekoteroristka" a "vypite na to Savo" a "ak sa chcete práve zabiť, prejdite sa po vonku" - no silnejšie AD mi odmieta dať. Vždy ma prešmykli do hypo, ale čo na tom, sakra? Peniaze ako debil míňam aj v normálnom stave, promiskuitná som bola vždy a ak by som viac žrala, len by mi to prospelo. Apropos, glyčky mám permanentne pod 10 mmol a ono to chcelo len tisícku jdn... kto by to bol povedal.
Asi mám na ho..uby informácie o cukrovke.

Pritom byť na čas v pohode a zdá sa mi, že by mohlo byť všetko okej. Mám plány dokonca, stále sa chcem vrátiť na VŠ, aj keď som už dva roky premrhala (a na aký odbor, ani srnka netuší). Zvažujem džoging, našla som na Google Play cool bežecké aplikácie. Konečne som sa zas viac rozčítala a po vyše roku asi aj dorazím Zaklínača Etc., etc. Podarilo sa mi pripomenúť si? uvedomiť? prečo sú niektoré mechanizmy u mňa nieže narušené, ony sú rozbité na prášok, ah well. Prapôvod je v istom psychopatovi, ktorému moja matka naivne naletela a tiež v nej: nie, netvrdím, že som mala mizerné detstvo, bolo tam hafo skvelých vecí, ale tie, čo už skvelé neboli, boli tak na ho...uby, ako len pre decko byť mohli. Kdesi som o časti z toho písala. Tak či onak, podarilo sa mi prekopať v mysli do takej hĺbky, že som schytala, myslím, celkom masívny panický záchvat a dobrá rada pre seba do budúcna, rezať sa v takých chvíľach je blbosť, bo... mno, na šitie to nebolo, ale díky egyptskému panteónu za dlhé rukávy.
A tým chcem len povedať (čo vlastne?), že kráľovstvo za terapiu, koňa za stabilitu a ako by tu mohlo byť aj hezky Nejaký fakt dobrý terapeut na Z Slovenska?

A jo, Černobyľ is a masterpiece a keby to nebolo tak neuveriteľne drsné, surové a deprimujúce, pozrela by som si to rada zas. Ale odstrel zvierat? Nemocnica a "Akimov... his face is gone"? Reakcie súdruhov? Nope a ešte raz nope, to nie sú veci, ktorými by sa človek odreagoval pred spaním.