Ako sa dnes máš? 12

Neti napísal: Okrem toho každý má inú motiváciu, že sem prispieva. Bolo tu zaregistrovaných vyše 300 používateľov, takže štatisticky tu prispieva(li) min. 3 psychopati, ktorých motivácia je manipulovať ľudí, rozbíjať vzťahy, agitovať proti ostatným členom skupiny, patologické vymýšľanie si skutočností a pod.

@Neti , všimol som si, aj zo svojho pohľadu, ak sa členov fóra týka nejaký ne/priamy negatívný, uražajúci názor na ich osobnosť, každý reaguje červeným bodom, u teba konkréte

Neti napísal:min. 3 psychopati

alebo

Neti napísal:Kto pozorne číta moje glosy vie, že v podstate všetci doktori (vrátane niektorých členov tohto fóra, áno, je to tak!) spochybňovali závažnosť príznakov a symptómov, až som mal občas pochybnosti o mojej príčetnosti, či si to náhodou nevedome nefabulujem.

Radšej by som sa držal pri zemi a členov fóra nedráždil kadejakýma poznámkama či názormy.

Ako sa mám? Práve čítam jednu knižku, preto píšem, bo sa musím pochváliť novému objavu.
Som sa dočítal jednému dobrému a účinnému cvičeniu, ktoré zaradím do dýchania prany. Ide o prežívanie minulej pozitívnej spomienky či zážitku. Cvičením si tak spríjemňujeme pocity a tímto naprogramovaním do podvedomia sa pozitívne naladujeme. Je pravda, že sa nejedná o meditáciu, ale ja si cvičenie viem predstaviť spolu s dýchaním prany.

Treba rozlíšiť, čo je asociácia (pohľad očami) a čo disaciácia (pohľad na seba). Zdrojom sú konkrétne spomienky, či zážitky. Kotvou sa chápe prežitie konkrétnej spomienky, či zážitku. Kotva má tri primárne preferované systémy (zrak, sluch, pocit) a dva sekundárne (chuť a čuch).

Po lopate povedané, ponoríme sa v predstave (vyzualizácia) do pozitívnej spomienky, či zážitku, s pohľadu očí, keď sme sa cítili dobre. Začneme spúštať hlavné tri kotvy. Snažíme sa spomienku...prežiť jak citovo, tak aj obrazom a zvukom, ako bola vtedy. Tak dlho, až dosiahneme vrcholu zážitku. Obrazom prežívame okolie, prostredie v danej dobe, vybavujeme si veškeré zvuky v danej dobe a neposledne sa snažíme precítiť to, čo sme v danej dobe cítili. Pri každej kotve si kladieme otázky a odpovedáme na ne! Keď dosiahneme vrcholu spomienky... prejdeme do disaciácie. Ukotvovanie môžme opakovať toľkokrát, koľko len chceme.

Ďalší fakt je budúcnosť. Takto môžeme do budúcnosti vysielať signály (trebarz priateľkin úsmev..) a tak vytvoríme pozitívnu spomienku, zážitok pre budúcnosť.

No uvidím, čo knižka dá ďalej. Knižka sa volá NLP - neurolingvistické programovanie a vypadá zaujímavo.
Keď so písal svoju kauzu, po zvacša som ju písal disaciavovane, teda s pohladu druhej osoby.

Teraz mám večerný volný čas pred večierkou. Dám si nejakú hru, kávu a cigaretu a daľšie.

Prajem Vám a želám veľa pozitívnych emócií v emočnom tele.

Hulk DF 365 napísal:Všimol som si, aj zo svojho pohľadu, ak sa členov fóra týka nejaký ne/priamy negatívný, uražajúci názor na ich osobnosť, každý reaguje červeným bodom, u teba konkréte.

Hulk, pre teba platí to isté, čo som napísal Tomitovi - že som rád za tvoju reakciu a že si cením tvoju úprimnosť (mám rád, keď sú veci povedané na rovinu, namiesto týchto podpásoviek za mojim chrbtom).

Hulk DF 365 napísal:Radšej by som sa držal pri zemi a členov fóra nedráždil kadejakýma poznámkama či názormy.

S týmto je drobný technický problém (filozofická úvaha). Každý človek má svoje sr#čky, ktoré sa ho bolestivo (do)týkajú - niekto je príliš štíhly, druhý zase obézny, niekto je nízky, druhý zase plešatý a ďalšia miliarda vlastností. Ak by sme sa všetci držali toho, čo navrhuješ, tak by nesmel napísať nikto nič (a hlavne nikde). Pretože v tom prípade by každá veta (tvrdenie) niekoho urazilo. Napríklad by nesmel Jakobus písať o červenom diplome, pretože Matej by sa mohol uraziť, že musel prerušiť štúdium, za ktoré dokonca zaplatil. Alebo by som nesmel napísať o dr., ktorá je hodne obézna (operatívne som ju volal Dr. Sumo), lebo určite sú tu ľudia, ktorým (napíšem to diplomaticky) chutí jesť a z AP sa hodne priberá, že. Takže by som ich týmto urazil aj ja. A rovnako by nesmeli písať holky o priateľoch, lebo určite sú tu ľudia bez partnerky a to ich tiež môže uraziť, že...

Preto v psychológii (a v živote) platí, že ak akýkoľvek neutrálny názor (napríklad štatistika, že medzi ľuďmi je 1% psychopatov) niekoho urazí, tak je to jeho osobný problém, s ktorým sa musí vysporiadať. Takže mi pokojne dávajte aj oranžovo-dúhovo-negatívne body - je mi to zo srdca ukradnuté. Okrem toho sa hovorí, že trafená hus zagága (stále čakám, že mi napíše frajer, ktorý mi tak rád rozdáva disliky). A vzťahovačnosť je sučasťou paranoidnej ideácie a celého spektra schizofrenických porúch, takže som tu správne a s týmto aj mierne počítam.

Píšem to hlavne kvôli okrúhlemu výročiu pádu komunizmu, pretože vtedy museli všetci držať ústa...

Zdravím,
v minulosti som sa nechal niekoľkokrát zatiahnuť do sporu. Neurobím tú chybu znova. Preto narážky na mňa prejdem mlčaním. Mám svoj život, v ktorom musím riešiť dôležitejšie záležitosti. Keď reálny život niekto nemá a jediné, čo ho baví, je neustále nepriamo provokovať, je mi ho úprimne ľúto.

Môj víkend bol celkom plodný. Naučil som sa toho dosť veľa. Ale obávam sa, že sú to vedomosti, ktoré v reálnej praxi nevyužijem. Ale pocit z dobre napísaného zápočtu ma vždy poteší. Teda dúfam, že ho dobre napíšem. Dnes mám na pláne si prejsť ešte farmakológiu - antihypertenzíva.

Dnes som bol na malej prechádzke mestom. Prekvapilo ma, že žiadne známe tváre som nestretol, a tak som sa cítil bezpečne, hoci už bola tma. Dokonca sa nevyskytol niekto, koho by som mohol označiť za Toma. S kamarátom máme dohodu, že keď spolu stretneme niekde Toma, tak on sa mu prihovorí. Predpokladá, že podľa jeho reakcie by sme mali zistiť, či sa jedná o nebezpečného človeka. Tak som zvedavý, ako taká modelová situácia obstojí. Nedávam tomu veľké nádeje. Môže sa to všelijako zvrtnúť. Ešte ublíži aj jemu. Minulý rok mi kamarát navrhoval, aby sme Toma sledovali, ale na to nemám prostriedky.

Prajem pekný deň.

Ajojte!
Som bola neschopná napísať zasa odvtedy. Chcela som sa poďakovať Matejovi, že pred týždňom ma tak milo privítal opäť na fóre. Ďakujem pekne
Vlastne som si len žila tie svoje trápenia aj odvtedy, veď načo sa koncentrovať na pekné veci že.... Takže som naďalej hlúpe dievčatko...
Včera sme s dlho nevidenými kamošmi strávili večer u môjho ex. Pripadalo nám to viacerím ako v takej našej ,,rodinke,,. Pri stole. Stala sa veľmi smutná vec. Môj bývalý nám z piatku na sobotu v noci napísal, že večer našiel svojho otca. Obeseného. Jeden kamoš z nás šiel vtedy večer hneď k nemu pomáhať s políciou. Mne sa ozvala moja kamoška, s ktorou sme sa nebavili mesiace, v piatok. Vtedy sme ešte o ničom nevedeli. Zvláštne aj toto. Ujo bol vtedy už mŕtvy. Na druhý deň sme išli s kamoškou k môjmu ex, aj oni sú dlhoroční priatelia. Napriek okolnostiam on teraz túto smrť otca a ten šok že ho našiel zatiaľ ,,dobre,, znáša. U jeho mamky, ktorá zomrela na rakovinu pred 2 rokmi to bolo iné. Ale otec ich duševne aj inak týral vlastne celý život. S prepáčením....že to .. Teraz je môj bývalý už nútení začať žiť svoj vlastný život. Pri tom stole sme sa o sebe dozvedeli čo s kým sa stalo odvtedy 2 roky dozadu. Jeden kamarát žiaľ ako 32 ročný vlani prekonal aj infarkt. Rýchlo sa dal dokopy s jednou ženou, lebo sa mu páčilo že na neho žiarli (lebo jeho ex baba predtým na neho žial kašľala), ale napokon tá žena ho doničila úplne psychicky, lebo sa ukázalo, že jej žiarlivosť je chorobná, aj aj celá povaha chorobná veľmi. Už majú aj bábätko, nanešťastie aj chorunké, a kamarát sa kvôli deťom nevie zatiaľ z tohto vyslobodiť. Chcel by sa totiž starať o deti on.
Tento týždeň teda pôjdeme žial na pohreb. No spojili sa opäť kamaráti, ktorí sa od seba oddialili buď odseba, alebo z donútenia partnerky. Si myslím, že možno má v tomto prsty ujo. Že napriek tomu že bol v živote aký bol, po smrti hneď pospájal koho treba

Iacobus napísal:v minulosti som sa nechal niekoľkokrát zatiahnuť do sporu. Neurobím tú chybu znova.

Zabudol si napísať, že mnohé spory si vyvolal ty.

Iacobus napísal:Preto narážky na mňa prejdem mlčaním.

Mlčanie znamená nevyjadriť sa vôbec, pričom si napísal celý odstavec, čím si sa vlastne vyjadril a teda si to NEprešiel mlčaním. Tvoje tvrdenie je oxymorón.

Iacobus napísal:jediné, čo ho baví, je neustále nepriamo provokovať.

Možno si premietaš do mňa svoj modus operandi.

Iacobus napísal:je mi ho úprimne ľúto.

Opakovane som ťa žiadal, aby si nevypisoval ostatným, čo si o mne myslíš. Budem sa opakovať, ale jedná sa o deštrukciu reputácie (prejav agresivity) a vo verejnom živote by to bol trestný čin (uvedomujem si, že toto je len obyčajné fórum). Evidentne nevieš rozoznať argumentum ad hominem ("je mi ho úprimne ľúto" = útok na moju osobu) s popisom faktu ("vrátane niektorých členov tohto fóra" = toto sa reálne stalo a nie je to útok na nikoho; ak sa ťa dotklo, že som napísal fakt, tak nabudúce nespochybňuj, že tu niekto prispieva bez informácií, ktoré ti chýbajú a bez toho, aby si poznal kontext).

Netuším, v ktorom paralelnom vesmíre by to bol trestný čin. Ale nechám sa poučiť.

Zdravím,

dnes nebol veľmi plodný deň. Ráno som vstal dosť neskoro. Pripravoval som sa na seminár z farmakológie. Ale nešlo to dobre. Na samotnom seminári som sa nemohol sústrediť. Vždy mi pozornosť niečo rozptyľovalo. Potom večer som sa snažil zopakovať si analýzu, ale tam sa už asi nič nové nenaučím. Prešiel som to toľkokrát. Ale stále sa vyskytne niečo, čo si pomýlim. Dúfam, že sa moja koncentrácia zajtra zlepší. V stredu mám voľno, čo mi veľmi vyhovuje. Bude čas učiť sa sterilné lieky.

Trochu ma mrzí, že som tieto dni nemal čas na čítanie detektívky a zrejme v období dvoch týždňov ten čas ani mať nebudem. Matka ma volá domov na budúci víkend. Ale to nepôjde. Nemôžem si to dovoliť kvôli učeniu.

Oxymoron je pekné slovo. Z chemického hľadiska je oxy- predpona pre ketón a -on prípona pre ketón. Takže to bude karbonylová zlúčenina s viacerými keto-skupinami. Taký oxkarbazepín by sa pokojne mohol volať oxymoron.

Zdravím,

Dnes boli štyri prednášky. Prvé dve som prespal. Ďalšie dve som dával pozor a fotil. Bola to klinická farmakológia a obyčajná farmakológia, kde sa preberali antibiotiká a chemoterapeutiká. Povedal som si, že si sadnem dozadu a budem sa učiť na zápočet. Nič z toho nebolo. Ja sa jednoducho neviem učiť tesne pred zápočtom, učenie je vtedy veľmi zmätočné. Len chaoticky listujem v papieroch a k ničomu to nevedie. Myslím si, že to ani nebolo potrebné. Test sa mi zdal napokon celkom ľahký, takže som vedel všetko. Preto očakávam, že výsledok bude nad 90%, aby som mohol ísť na predtermín. Chcem mať za sebou jeden predmet ešte pred Vianocami.
Počas prednášok mi neustále pozornosť smerovala na iné nepodstatné veci. Napríklad, aké musí byť frustrujúce, keď má človek na fóre nepriateľov a aby zistil, či ho neurážajú, sa musí stále odhlasovať.

Prajem pekný deň.

Zdravím,
dnes som napísal svoj 200. príspevok na tomto fóre zhodou okolností presne o 12:00, čo je celkom pozoruhodné, pretože som to neplánoval a uvedomil som si to až po uverejnení toho príspevku.

Dnes budem stručný. Podľa plánu som sa učil sterilné lieky na technológiu. Som celkom spokojný s mojim výkonom. Snáď zápočet dopadne nad 90%, lebo ten predchádzajúci zápočet z technológie som pokazil. Ale teraz je veľa učiva, tak som trochu pesimistický. Mám výsledok zo včerajšieho zápočtu. Som spokojný. Konečne som podal výkon, za ktorý sa nemusím hanbiť.

Mám taký čudný pocit. Stále počujem niečo veľmi potichu klikať alebo šťukať. Neviem, čo to je a znepokojuje ma to.

Majte sa dobre!

Ahojte. Môj dnešný príspevok bude trochu zvláštny. Po dlhšom čase sa mi snívalo o kamarátovi, ktorý sa "zavesil" na kľučke dverí. Už som o ňom písal. Ak by to bola iná konštelácia, pripísal by som klišé, že "dúfam, že je v poriadku" (keďže sa mi o ňom snívalo - tak sa to zvykne hovoriť, nie?). No ale v poriadku evidentne nie je (keďže je už Game over) a asi ani nebol (keďže chalanisko zvolil Game over). Anyway. Večer som išiel otestovať nové psychofarmaka do obchodu, do ktorého nechodím, čiže bolo to niečo nové, neznáme, kde mi hrozilo nebezpečenstvo a všetci na mňa zazerali a sledovali ma. Teda takéto boli moje skúsenosti, lenže nič z toho sa nestalo. Žiadna paranoja, žiadne upodozrievanie, až som z toho trochu paf. Čo teraz budem robiť? Lieky mi ukradli jedinú zábavu, ktorú som mal.

Samozrejme srandujem, paf som z toho, že lieky zaúčinkovali a tak môžem fungovať ako zvyšok populácie. Uvidím dokedy, pretože všetkému nie je koniec a nie je to 100%. Som zo všetkého v miernej eufórii a nevadí mi, že som dve hodiny kráčal v daždi. Dokonca mi to "nechytilo" ani priedušky (uvidím, čo bude zajtra ráno). Po ceste som videl dom, v ktorom chalan spáchal "die Ende", svietilo sa(?). Snívalo sa mi, že na pohreb som mu dal priviesť krásny električkový vagón. Presne v takom sme spoločne plánovali kaviareň. Išiel som aj okolo budovy, kde som brigádoval na začiatku výšky.

Dear Lord, to boli skvelé časy. Na prednášky som odmietol chodiť, bo som sa riadil heslom, že čas je najdrahšia komodita a nemienim ho strácať počúvaním niekoho, keď si to môžem prečítať v knihe. Dosť veľa som pracoval, určite viac ako teraz. Rodičia mi oznámili, že ma prestávajú živiť, bo som už dospelý, tak som musel brigádovať popri škole. Ale na rovinu napíšem, že som aj chcel byť sebestačný, čo mi zostalo do dnes. Do kancelárií (kde som pracoval) som chodil s týmto kamarátom, keď sa večer náhodou rozpršalo a nedalo sa prechádzať vonku. Tam sme plánovali budúcnosť celé hodiny. Chodil som tam tiež s kamoškami kvôli é.é.é. (u nás bola dusná atmosféra a stále plno ľudí), ale to sem nepatrí.

Iba tu si môžem dovoliť byť sám sebou. Napísať čo v skutočnosti cítim. Tam vonku musím nahadzovať masku. Ale mám z tej prechádzky (nákupu) dobrý pocit. Ďakujem MUDr. Šamanka, že sa nenechala mnou ukecať a trvala na svojom. Sympatická dr.. Držte sa aj vy.

Dear Lord, úplne som zabudol na "how I feel" song, ako na smrť. Dnes to bude toto.

Ahojte. Dnes sa mi o zábavu postarala wifina, ktorú by som najradšej defenestroval . Z mojich predchádzajúcich príspevkov musí byť zrejmé, že mám rád veci pod kontrolou a teda nie som zástancom bezdrôtového prenosu dát. Holt kábel je kábel, ten vidím, môžem chytiť, prerezať, kdežto elektromagnetické vlnenie nie. Z bezpečnostných dôvodov som preto volil vždy ethernetové pripojenie. Lenže v miestnosti, kde som mal predtým počítač, je momentálne zima ako v chladničke (inak v lete tam bolo naopak teplo ako v saune, lebo je otočená ja juh), tak som si prehodil počítač do inej miestnosti, kde je teplejšie (a v lete zase bolo chladno, lebo táto miestnosť je otočená na sever). Stále totiž nekúrim, lebo chcem, aby to vyzeralo, že tu nikto nie je - pre istotu, keby rodina špiónovala. Anyway. V tejto miestnosti fungujem iba s tričkom (pričom je november?), ale musím mať zapojenú wifinu. A tá stále vypadáva, mám pocit, že sa dáta prenášajú kávovarom, lebo videa sekajú a nič sa nedá sťahovať. Pôvodne som myslel, že mi niekto hackol internet, lenže sieť je skrytá, heslá som zmenil 2 krát a stále má rýchlosť slimačí charakter.

Čo je najhlavnejšie, neregistrujem žiadne paranoidné myšlienky, ktoré by ma odpútavali od pozornosti. A to je, priatelia, skvelé! Keď toto dopíšem, zobnem večernú dávku liekov. Trochu ma mrzí, že všetko sa dostalo tak nejako do mŕtveho bodu. Už som tu spomínal film (podľa knihy) "Na západe nič nového" a tento rozbor akoby hovoril z mojej duše. Cit. "Stratili schopnosť resocializácie. Neboli schopní do budovania mierového života s tým, že boli úplne rozložení psychologicky situáciou, do ktorej boli vmanévrováni na bojisku. [] Konfrontácia s realitou bola tak desivá, že vlastne rozložila celú jednu generáciu mužského obyvateľstva. [] Taký popis hrôzy, zmaru, smrti, nešťastia a krvi sa do tej doby v literatúry nenašiel. Vojna je hrozná svojou podstatou. Je jedno, kde je jej ideál. Tí, ktorí sa vrátia, nedokážu sa zapojiť do života. Nevedia to. Nevedia pracovať, nevedia žiť v novej spoločnosti. Cesta späť (= ukotvenie) je veľmi pesimistická, pretože je to cesta, ktorá pre týchto mladých mužov nikam nevedie. Nedokážu na ceste naspäť nájsť zmysel života. Zmysel života bola vojna, [] bol život v neustálom strachu. Ale ten sa stal ich životom. Iný život nepoznali." Presne takto to momentálne cítim, čo aj poviem psychologičke v decembri. Som zvedavý, čo mi poradí. Možno využijem (samozrejme ak sa bude dať) pár hodín sedenia, aby som získal pohľad niekoho iného, nestranného. Trochu ma mrzí (čo je pre mňa typické), že som odišiel z Mordoru pred pol rokom (dear Lord, ako ten čas letí) a mohol som chodiť k psychológovi celý čas, lenže ja všetko odkladám a odkladám. Čo už...