Ako sa dnes máš? 12

Zdravím,

Bol som na prednáškach. Išlo to relatívne dobre. To znamená, že som nedriemal. Ale pozorne počúval a fotil. Povedal som si, ak budem aj dnes spať na prednáškach, tak na ne prestanem chodiť. Aký zmysel to má, keď polovicu času predriemem? Zistil som, že tieto štvrtkové prednášky sú zrejme pre mňa zaujímavejšie ako utorkové. Pretože utorok spím a štvrtok nie, už niekoľko týždňov je to tak.

Pozitívne je, že som našiel kalkulačku, o ktorej som si myslel, že je stratená. Nemusím si kupovať novú.

Vedeli ste, že droperidol, braček haloperidolu, nie je používaný ako antipsychotikum? Zistil som to až dnes, ale nechce sa mi tomu veriť. Neprechádza vraj hematoencefalickou bariérou, a preto nemá centrálne účinky. Hoci oficiálne je radený do skupiny antipsychotík, používa sa len na liečbu a prevenciu nauzey a vracania.

Idem sa ešte pozrieť trochu do sterilných liekov a potom sa zbalím. Zajtra cestujem domov, prekvapivo. Neplánoval som to, lebo mi to časovo nevychádza, ale naskytla sa príležitosť, tak som sa rozhodol, že pôjdem.

Majte pekné dni!

Ahojte. Wifinu sa mi včera podarilo rozchodiť tak, aby som mal internet bezpečný a zároveň, aby nepadala. Sťahujem síce iba max. 75 kBps, čo je na hranici bežného používania (ale ultra-katastrofa), ale nemôžem si dovoliť nový router. Som vo vojne a tá si vyžaduje priority. Ešte minulý rok by som podobné udalosti vyhodnotil ako zásah vyššej moci (Boha), nejaká indícia, ktorú musím interpretovať a podľa nej konať, ale teraz sa žiadne podobné zábavky nekonajú. Well done...

Dnes som prvý krát použil kapustu, ktorú som pred dvomi týždňami naložil do pohárov a som nadmieru spokojný. Vitamín C je pre moje chytené priedušky doslova liek a hlavne to chutí skvele. Po dlhom čase trochu zmena. Keď sa nad tým zamyslím, tak sa vytešujem z obyčajnej kyslej kapusty, ach jo... Ale pripravil som ju sám a v mojej temnote je akýkoľvek mini úspech prínosný a prinesie mi radosť. Jediné mínus vnímam v tom, že som naložil červenú kapustu a tá je menej kyslá ako klasická zelená. Spomínam si, že babka ju varila s karamelom k mäsu a knedle (uff, dal by som si). Whatever.

Dnes som sa ostrihal. Približne ako Vémola z mojich predchádzajúcich videí, len boky si dávam 6-kou a 3-kou "do stratena". Aj s týmto som nadmieru spokojný. Vlastne som spokojný so všetkým. V stredu v tom daždi som na priedušky nenachladol, chladničku mám plnú, internet síce pomalý ale je, žiadne paranoidné myšlienky, na babku a matku som nemyslel ani nepamätám, von medzi ľudí chodím pravidelne, well, síce temnota ale oveľa príjemnejšia ako minulé roky. Teším sa na vianoce. Čafte.

Ahojte, kamaráti.

Týždeň sa mi niesol v znamení zápasov so samým sebou, so svojimi špatnými myšlienkami a značnou nechuťou do činnosti, priam otrávenosti "zo života". Prekvapilo ma tiež, že sa mi občasne vracali úzkostné pocity, akási tieseň, frustrácia, pocit vyletenia z kože. Mával som aj špatné noci, neraz som sa dosť zle vyspal, a vskutku sa to odrazilo aj na kvalite mysle a vitality po celý nasledujúci deň. Počasie tiež nepridávalo do nálady, hocikedy tu prší, je sychravo, občas veterno, tmavo, všetko je akési vonku "depresívne". Idem do práce za relatívnej tmy, šera, idem z nej domov tiež za tmy, slnko ani nevidím a v práci v rámci nákupného centra ani nemáme okná. Celkovo túto jeseň po svojom zrušení školy vnímam ako obdobie zhoršenia stavu. Moja bútľavá vŕba, teda mama, sa mi snažila vysvetliť, že to bude všetko asi tým počasím a ročným obdobím. V podstate s touto myšlienkou asi aj súhlasím. Takýto názor ma povzbudzuje k akejsi trpezlivosti, že asi je to do istej miery možno aj normálne sa cítiť teraz nie zrovna dobre, prinajmenšom pre niektoré typy ľudí (napr. pre mňa).

V noci zo štvrtka na dnešný piatok som sa vyspal relatívne dobrých 8 hodín a naozaj som sa dnes v práci cítil oveľa lepšie. Aj som robil, čo treba, aj som občasne cítil pozitívne pocity z vecí, mal som celkovo energiu, zvýšenú odolnosť voči stresovým podnetom a v podstate úplnú absenciu úzkosti alebo nejakej frustrácie. Je to bieda, že fakt niečo vyše tretiny dňa človek musí prespať, ale ak majú tie zvyšné 2 tretiny za niečo stáť, tak asi sa nedá inak. Aspoň teda u mňa nie. Aj som si povedal, že ak chcem "normálny život" a "normálne sa cítiť", tak sa musím aj normálne o seba starať (teda spať, hýbať sa, vyvážene jesť, psychohygiena a podobne).

Ide víkend, teším sa. Trochu si odpočiniem, zmením myšlienky, povenujem sa domácnosti, azda nejakým koníčkom, ak niečo také nájdem, čo by ma bavilo. Repertoár takých aktivít mám pomerne chudobný, možno urobím kroky vedúce k jeho rozšíreniu. Musím sa na to predovšetkým dobre vyspať. Dávam si predsavzatie (opäť a znova) dožičiť telu dostatok spánku každú jednu noc. Hneď sa veci vidia v lepších farbách a život je hneď o čosi ľahší a optimistickejší, keď je človek vyspatý.

Známka za tieto dni: asi 2-. Dnes v práci a teraz večer: asi 1-.

Ďakujem Vám, kamaráti, za prečítanie.
Prajem Vám všetko dobré, dobrú noc a príjemnú sobotu.

matej

Ahojte,

tak no predchádzajúci Matejov príspevok v prvom odstavci zodpoveda aj mojmu pracovnému tyždnu....uz to neviem dat ani bez jedného dna dovolenky...bola som aj u doktorky včera tak padol daší pol den na dovolenku....a zmenila mi moj oblubeny frontin....aby som na nom nebola závisla...ALE !!!! ano som nastvana...lebo hned včera večer som vyskušala novy liek na spanie...a mala som začiatočnícke nežiaduce učinky....ako nepocitam to že s pol tabletky som sa nevyspala...musela som pridat druhu polku..aj tak viem ze spanok ako keby ani nebol....a to som si ista ze som aspon 3 hodiny spala v kuse...no pri frontine ano vysokej davke spim 8 a viac hodin - čo mi doteraz vyhovovalo.....radsej sa poriadne vyspat ako další den byt uplne spomalená....no a to by nebolo jedno keby rano nežiaduce učinky lieku nezačali..mdloby, závrat 3x - ešte ze som sedela....lebo ma 3x oblial uplne studeny pot...a ani ruku som nevladala mat zdvihnutu na tvari....zrejme cela biela..aspon ruky tak boli....rodičia sa prestrašili....aj ked nerobili s toho halo...otec ze som nachladená a ze začina chrípka u mna....ja ze neviem...nebola som nachladená....ale mama vedela ze mam nove lieky včera som jej to povedala...a doniesla krabičku...na popise sedeli presne na mna tie priznaky....všetky...a že to zo začiatku...este dobre ze je víkend....ale ked to do pondelka neprejde....volam doktorke...tak či tak jej budem volat...ale cítim sa mizerne....no nie tak ako rano...to bol čisti masaker.....a co dalej???.....neviete mi aspon niekto povedat tie neziaduce učinky pri začatí liečby Olanzapínom ako dlho potrvaju?..ci ho mozem rovno vyhodit...alebo to dám???? fakt ako je to v učebniciach ma to zaujima ja viem kazdy sme jedinečny ale ked mi tu napisete ze mesiac trvaju priblizne tak asi to nedam, nevykrijem....ako dlho si telo zvykne na uplne novy liek? prosim odpoved.....ako teraz uz pohoda len mi ruka trošku strpla...ale byt v praci dnes tak o 11-tej začat niečo robit....tak šak ma vyhodia....no tak a bojím sa dalšieho tyždna....nemam tolko dovolenky...a chcem/musím dat cely tyzden...mozno dnes este napisem....ale nie je nič dobre...

Ahoj Mischelll! Vždy sa po skúsenosti s Olanzapínom (Zyprexa) snažím informovať MUDr., že ju nemôžem brať. Hlavne mi spôsobuje silné kŕče, na ktoré nič nezaberá, vlastne len ležať a dúfať, že to za pár dní bude OK.

ahoj Mischel,
mrzia ma tvoje problemy s Olanzapinom.

Ked to bolo naordinovane mojej mame (ako nahrada za haloperidol po prichode z hospitalizacie),
nebadal som na nej ziadne neg. príznaky. Ale skutocne to asi na kazdeho posobi inak.

Ak nebude lepsie, hned v pondelok za doktorkou, pripadne i zajtra vysadit.

Akurát ma napadlo, ze by sme mali do schizofora pozvat nejakého profi psychiatra,
aby sme tu mali aj specialistu a poradil nam v akútnych situáciách.

Pozdravujem okrem Mischell vsetkych,
Tomas

Zomrel som. Všetci sme zomreli. Toto, čo "žijeme", je len simulácia. V skutočnosti sme všetci zomreli. Veľmi dávno.

Včerajší večer sa niesol v duchu "hladnému aj z hrnca vykypí". Inu, porušil som mnohé životné odporúčania, napr. "nemontuj sa do vecí, pokiaľ fungujú", "lepší vrabec v hrsti ako holub na streche" a s tým spojená pokora alebo "stratégia pokus/omyl môže byť príčinou pádu". Mám na mysli môj slimačí internet. V kontexte posledného bodu predchádzajúceho mini-zoznamu je užitočné riadiť sa heslom "najprv si prečítaj manuál" . A tak som sa pustil do nastavovania, testovania, ďalšieho nastavovania, ďalšieho skúšania. Pridal som ochranné nastavenia, aby sa mi niekto nehackol do siete, internet som ako tak zrýchlil a niekde na konci celého procesu, úplne nadšený zo svojich administratívnych skills som niečo odklikol a stratil spojenie s routerom. Od toho momentu sa k nemu nedalo prihlásiť cez webové rozhranie a čuduj sa svete - wifi bola K.O. a s ňou spojený kontakt s vonkajším svetom v podobe internetu. Dôsledkom mojej snahy zrýchliť internet a odstrániť vypadávanie, bol žiaden internet.

Tomu hovorím zisk. Skoro som odpadol. Bolo presne 11 hod. večer, keď zvyknem chodiť spať. Lenže od toho momentu som zaspať nevedel (furt som myslel na ten posra** internet). Tak som sa rozhodol, že resetnem nastavenia routeru, lenže ako? Začal som ho rozoberať v pološere, čo samozrejme nepomohlo. Nakoniec som si povedal, že sa na to pozriem ráno, lenže stále som nevedel zaspať. Bola polnoc. Tak som do 3 rána čítal manuál (huráa, konečne ma to napadlo!) a postupoval presne podľa neho. Router sa mi podarilo resetnúť do firemného nastavenia, nakonfiguroval som ho znova a drobnú K.O. chybku som už neopakoval. Internet momentálne šľape 3x rýchlejšie, čo je rýchlosť "dá sa s tým žiť".

Dnes som sa skúsil sústrediť dlhšie ako 5 minút v kuse, preto som si nainštaloval Autocad (ach, pripomenulo mi to staré dobré časy) a znova sa zahral na projektanta. Susedia chcú robiť 2 nábežné rampy len za 3500 EUR , tak som si to navrhol pre kováčov, vypočítal materiál a zajtra to prezentujem domovníkovi. Celé to trvalo max. 7 hodín, aj s inštaláciu SW. A aj keby z toho nič nebolo, tak som si aspoň vyskúšal plné sústredenie a koncentráciu.

Takže nie je všetko stratené, snáď už bude o šafrán lepšie. Ale bavilo ma to, možno preto moja laserová pozornosť. Ak by sa jednalo o nudnú činnosť, tak by som sa nevedel sústrediť. Toľko na dnes, pekný zvyšok víkendu.

Zase som na to zabudol... Na dnes stará dobrá klasika "Who wants to live forever?" (click).

There's no time for us, there's no place for us, what is this thing that builds our dreams, yet slips away from us?
There's no chance for us, it's all decided for us, this world has only one, sweet moment set aside for us.

Ahojte, kamaráti.

Víkend som mal aktívny len z polovice. Sobota bola totiž hlavne o spaní, mal som hneď viacero šlofíkov a nepomáhal mi ani kofeín. Celkovo som sa cítil trochu pod psa, akoby bez motivácie, nebadal som nič lákavé, čo by ma schytilo "za srdce", resp. čo by ma aspoň trochu bavilo. Aj hranie na počítači ma vtedy omrzelo, a tak som aspoň pral tri várky, čítal si knižky a prerušovane pospával. Nedeľa bola už o poznanie čulejšia, venoval som sa rozličným domácim prácam, takže sa to tu trošku opäť zdá upratané a možno aj čisté. Kus času mi zabrala o kvapku detailnejšia osobná hygiena. Na obed som bol u rodičov, najedol sa, hodil reč a pozrel u nich seriál. Na "cestu" mi opäť nabalili plný ruksak. Potom som doma cvičil, okrem bežných cvikov konečne aspoň zopár minút aj na rotopede. Prekvapilo ma, že ma to zadýchalo, čomu som sa potešil, lebo by bolo veľmi fajn, keby sa mi z toho mohlo stať kardiocvičenie (doteraz mi to tep až tak nevedelo zvýšiť, srdco mám neskonalo prispaté). Potom som sa učil čosi z angličtiny, robil si tiež cvičenia. Plynulo som prešiel na seansu nemčiny, filozofie a z IT som si čumol úvod do dynamických webových stránok.

Škola je síce zrušená, no nejak som sa rozhodol, že pomaličky, ako mi to podmienky a voľný čas umožnia, tak si vedomosti v IT budem získavať aj sám, lebo už zhruba viem, o čom to programovanie asi je a s čím v ňom treba rátať. A časom možno skúsim kurzy, aby som prípadné získané schopnosti mal nejak potvrdené papierovo. Hoci by išlo len o papier z kurzu. Obdobne chcem konať vo veci cudzích jazykov, behom nasledujúcich viacerých rokov sa chcem postupne naučiť základné až mierne pokročilé komunikačné zručnosti v angličtine, nemčine, francúzštine a ruštine. Fúha, teraz keď to takto vymenúvam, tak mám pocit, že si trúfam. Asi áno, ale vlastne si tým len projektujem nejaký program pre svoj voľný čas, za ktorého krédo som si zvolil duševné a hodnotové obohacovanie sa. Nie je za tým nejaký jasný cieľ a prahlboký zmysel, je to proste iba program pre vyplnenie času, ktorý má potenciál baviť ma a zároveň mi niečo aj dať. Ak ma to niekam posunie na trhu práce, tak ok, budem rád, ale vedome to necielim. V podstate je celý tento odstavec o tom, čo už mnohí z Vás, priatelia, dávno robíte vo forme svojich dennodenných "akožepovinností". Systémy akožepovinností viacerých z Vás sú tu už roky známe a chvályhodné, takže prakticky by som sa k Vám len rád pridal. V minulosti mi moje pokusy o akožepovinnosti zahatila vždy práca na plný úväzok, prípadne škola. Preto ani tentokrát nebudem tlačiť na pílu, ale prispôsobím sa podľa toho, koľko voľného času budem mať a tiež ako na tom budem v danej chvíli psychicky. To je výhoda, keď si môžem žiť takéto vlastné tempo obohacovania sa, na rozdiel od školy, kde sa proste niečo musí stihnúť a urobiť práve vtedy, keď je to nalinkované učiteľom - bez ohľadu na to, či sa na to cítim, alebo nie.

Dnes v práci bolo celkom schopne, hoci mal som jeden významnejší negatívny podnet, ktorý ma rozrušil. V podstate aj na hodinu mi odstavil náladu. Postupne sa mi dobrá nálada vrátila a odchádzal som s tým, že sa dosť postíhalo. A čo nie, tak to počká do zajtra, lebo nedá sa proste všetko, nezaháľal som tam, takže si nechcem robiť výčitky, že som niečo neurobil. Ak som to neurobil, tak len z časových dôvodov, lebo sa to proste nezmestilo do mojej osmičky. V posledných týždňoch už málokedy nadčasujem, nikto mi to aj tak nepreplatí a skúšam tiež tie veci tam brať viac z nadhľadu, takže si často poviem: "čo sa stane, keď sa to teraz neurobí? v podstate nič, spraví sa to zajtra alebo inokedy."

Známka dnes za psychický stav: 2+, miestami 1-.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti. Prajem Vám všetko dobré, držme sa!
matej

Zdravím,
škola ide celkom podľa plánu. Teraz sa učím na farmakológiu. Keď to napíšem, bude ma ešte čakať jedna seminárka. Posledný zápočet bude v 13. týždni, čo je týždeň pred Vianocami. Mám na to, myslím, dostatok času. Problém však je, že ten týždeň som chcel mať už prvú skúšku, ale to asi nestihnem. To je všetko, čo sa týka školy.

Cez víkend som bol doma, s otcom a bratom sme boli v jednom hoteli na biliard a saunovali sme sa. Bol som navštíviť, ako zvyčajne, starých rodičov z matkinej strany. Z otcova matka je ešte stále v nemocnici kvôli operácii. Mala zhubný nádor. Už takmer rok má divné paranoidné výstupy. Zdajú sa divné aj mne, takže na tom nebude niečo v poriadku. Napríklad hovorí, že je z bytu kradnú Svedkovia Jehovovi akési faktúry. Ale k psychiatrovi alebo neurológovi sa nevie dostať, kvôli tým onko-problémom. Obávam sa, že pôjde o začiatok demencie, lebo doteraz nemala žiadne paranoidné myslenie. A je zlé, že sa to nerieši. Mrzí ma, čo sa s ňou deje. Keď som bol na gymnáziu, každý deň po škole som k nej chodil na obed. Bolo pri nej vždy príjemne. Odpočinul som si. Vždy tam bol pokoj. Teraz som ju tak dávno nevidel.

Dnes som bol pri doktorovi po lieky. Rozprávali sme o invalidnom dôchodku. Napíše mi lekársku správu. Povedal, že podľa neho mi ho komisia (zložená z posudkového lekára a zapisovateľa) schváli. Tak sa teším. Avšak tá procedúra bude trvať aspoň pol roka. Keď mi vyjde, že budem mať pár stoviek eur navyše, tak pôjdem konečne do podnájmu v Ba a odídem z internátu, kde na mňa stále pozerá spolubývajúci. Už si to predstavujem. No snáď nebudem sklamaný. Nerád sa teším dopredu.

Majte sa dobre!

Ahoj Iacobus (@Iacobus). Teším sa, ako Ti skvelo ide tá škola, všetky povinnosti Ti jedna za druhou pekne odsýpajú. Želám Ti v nej aj naďalej pokračovanie úspechov, ktoré, verím, vďaka Tvojej šikovnosti nepochybne pokračovať budú. Máš už mnoho za sebou, ale ešte Ťa aj čaká kopec praktického uplatnenia Tvojej odbornosti v živote, takže je sa na čo tešiť aj ďalej. Držím palce s rozbehnutím tej procedúry ohľadom ID. Maj sa pekne.

---

Ahojte, kamaráti.

Mám sa dnes vcelku dobre. Trochu ma bolia oči, sčasti aj hlava, čo pripisujem tomu, že už 2 dni mám na nose okuliare (tuším mínus-jednotky). Mám ich už od leta, ale dávam si ich len sporadicky podľa nálady, prípadne v škole som si ich dával, aby som dovidel na tabuľu a premietanie. Teraz som si ich dal tak, že ich mám celé 2 dni a oči sú akési nezvyknuté na takú ostrosť alebo "ťahanie". Nie je to nič strašné, iba trošku nepríjemné. Dnešný deň som mal zhruba pekný, produktívny, mal som aj chuť do činnosti a občasne aj príjemné pocity z aktivít. Horšie to bolo včera v utorok, kedy som bol akýsi skleslý, unavený a cítil som sa, dá sa povedať, až úzkostne a frustrovane. V podstate som sa večer nezmohol na nič, len na vylehávanie a spánok.

Literatúra ma povzbudzuje k tomu, aby som si sledoval kvalitu svojich myšlienok, lebo od nej závisí najviac to, ako sa mám. A podstatne menej od okolností. Myšlienky mávam pozitívne, neutrálne, špatné a rámcové. Tak som si ich po zamyslení rozdelil. Najviac mávam neutrálnych, ktoré mi neovplyvňujú nijak emočné cítenie a emocionálny stav a náladu. Pozitívne mávam občas a je mi relatívne zaťažko si ich umelo vybavovať, resp. nejak nútene produkovať. Špatných mávam plnú fúru, spôsobujú mi alebo udržiavajú, či prehlbujú rôzne negatívne emócie a prejavy zhoršenej nálady. Tieto špatné myšlienky, hoci ma atakujú relatívne často (častejšie než pozitívne), väčšinou ich viem zahriaknuť a stopnúť, skrátka nevenovať sa im, nerozvíjať ich, neruminovať. V tomto sa mi podarilo v ostatných mesiacoch pokročiť, resp. hlavne celkovo v tomto roku. Neviem, či je tam príčinná súvislosť, ale časovo ten vývin koreluje s obdobím užívania AD sertralínu. Nezvládam ich skôr vlastne vtedy, keď sa krížujú alebo vyvolajú nejakým naozaj vážnym negatívnym podnetom, trebárs niečo veľmi stresujúce v práci, alebo nejaká fyzická bolesť a podobne.

V súčasnosti som si uvedomil, že moje top najhoršie myšlienky, ktoré si musím vyhlásiť za top nepriateľa svojej nálady a emócií, sú tzv. rámcové myšlienky. Tak som si nazval svoju štvrtú kategóriu myšlienok, ktoré premieľajú hore-dole možné odpovede na "veľké otázky", ako zmysel života, zmysel mojej práce, zamestnania, čo mám v živote vlastne robiť, dosiahnuť, kam mám kráčať, čo stojí za to, hodnotové otázky, otázky naplnenia verzus prázdnota, nudenie sa verzus zmysluplné uplatnenie sa, a podobne takto ďalej. Čiže myšlienky o otázkach, ktoré keby sa zodpovedali, tak vytvoria človeku akýsi (filozofický/svetonázorový) rámec jeho bytia, v rámci ktorého realizuje svoj život. Vždy doteraz, keď som podľahol týmto myšlienkam (a teda hlavne v čase, keď cítim prázdnotu, alebo nezmyselnosť), tak mi bolo akurát tak horšie. Ľudia vôkol mňa, ktorí to majú v hlave dlhodobo upratané, vôbec nepotrebujú riešiť takéto otázky. Majú to možno nejak zodpovedané, ale vcelku sa tým až tak netrápia, skôr sa orientujú na činnosť, konkrétny praktický život, aktuálne problémy a úlohy. Takže si chcem odteraz zahriaknuť aj takéto "rámcové" myšlienky, tak ako som sa vo väčšine prípade naučil zahriaknuť tzv. špatné myšlienky. Uvidím, ako sa mi v tom bude dariť. Totiž ono nejde v mojom prípade o reálne riešenie svetonázorových otázok, ale jedná sa len o slepé premieľanie, ruminovanie myšlienok o tom, ako sa v danej chvíli cítim akože prázdny, alebo ako niečo nemá zmysel, nikam nesmeruje a ako nič nestojí za to. Preto ich vnímam ako negatívne, zlé, ktorými nič produktívne nevymyslím, akurát sa tak cítim po emočnej stránke pod psa. A to tieto "rámcové" myšlienky sú pre mňa na pocit ešte horšie, než takzvané špatné myšlienky.

Dnes známka asi 1-. V podstate sa dá teraz.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti. Držím Vám moc všetky prsty!
matej