Ako sa dnes máš? 9

Ahojte ako sa dnes máte ? ja som nespala v noci ani sekundu došli mi lieky na spanie a bez nich som odstavená, ráno ma čakalo prekvapenie keď som počula ako ma mama ohovara pred bratom že tá sa oje liekmi a má vlastný svet citujem .... neviem čo nato ani povedať,keďže doma robím absolútne všetko a myslela som si že aspoň ona ma chápe tak asi som sa mylila.... nálada je dosť smutná práve kvôli .Tak snáď máte pekný pondelok a prajem Vám ešte krajší týždeň Vaša momentálne sklamaná Sarah....

ahoj,

dakujem za link ,
zvladol som to.

Fotky mas naozaj pekne,
zaujimave hobby

Tak len tak dalej
a nech sa darí.

Tomitos

ahojte,

akuraz citam zaujimavý clanok,
ale zanechal vo mne rozporuplne pocity:

https://primar.sme.sk/c/20705042/hlas-dostal-tvar-a-upokojil-sa-schizofrenici-skusaju-novu-terapiu-avatarom.html?ref=tit

Posudenie necham aj na vas,
Tomitos

Ahoj Tomitos!
Ďakujem za možnosť pozrieť článok, ktorý si tu vložil. Mne osobne podobné vety a videá prebúdzajú nádej, že sa dá niečo robiť s našimi diagnózami smerom k lepšiemu. Obraciam sa aj k ostatným kamarátom/kam, že ak by ste na niečo podobné "narazili", istotne odkaz posuňte aj k nám na schizofórum. Tomitos, dávam Ti zelený bodík.

................

Ahojte kamarátky a kamarátky!
Tento deň bol pomerne fajn, hoci najmä z rutiny nemám až tak veľa na napísanie. Na druhej strane včera to bolo "sila". Dosť ma potrápila silná úzkosť, nervozita a tým pádom aj nábeh do depresie. Mal som obavu, aby sa to neposunulo aj do nasledovného dňa a aby z toho nebola nejaká vianočná-predvianočná hospitalizácia. S tým som išiel aj spať. Našťastie dnes bol pomerne obyčajný deň a celkovo také poslabšie OK.

Držte (držme) sa a prajem všetkým pohodu do nasledujúcich dní. Tuto

Ahojte,
nemám sa práve najlepšie. Pokúša sa o mňa asi angína, vraj už mám zhnisané hrdlo, neviem, ja tam nič nevidím, ale kým som si nedala tabletku, bolelo ako o život. Plus bolesť hlavy a zvýšená teplota, nuž, nič moc. Z obeda som vyjedla len plnené šampiňóny a zemiaky som dala psovi, chudák, ten bude pri takomto prístupe onedlho ako guľa. Aspoň teda brácha s ním chodí každý deň na prechádzku, snáď mu to až tak neuškodí. Mal dnes prísť priateľ, ale zrušila som to, nechcem, aby sa opätovne nakazil, pretože to mám zrejme od neho, bol chorý prvý. Plus som premrzla, keď som robila naposledy cosplay, no však prečo nie.
Po psychickej stránke tiež dosť zle, mám chuť porezať sa, ale zrejme sa na to vykašlem (musím...), no čo je horšie, začína mi byť jedno, či skončím hoci aj v Pezinku, už to vidím na suicidálne myšlienky, ktorým zas budem musieť odolávať. Vo štvrtok, keď si môj tablet myslí, že tu bude snežiť (na to sa celkom teším, je to také milé obdobie), mám terapiu, zisťujem, že som ani nezapisovala do denníka a nesplnila úlohu (či úlohy?), čo mi zadala psychologička, ale čo na tom. Je mi to vcelku jedno. Príliš sa mi tam ani nechce ísť, ale je to predposledné sedenie tento rok a ešte nemám ani termíny na ďalší, chcelo by to dôjsť. Však ak sa choroba rozvinie, beztak nebudem môcť prísť, a celkom ma to aj teší. Ach, kde sú doby, keď som slintala pred každou terapiou, že jee, sedenie, to zas bude super. Odkedy mi Jana pred rokom povedala, že mi neverí, hoci vraj to tak povedať nechcela (jasneee), je to pasé. Teraz len čakám, kým jedna blogerka uverejní na svojom blogu o TR moje cosplaye, čo som jej poslala, to mi trochu vyjasní náladu, však prečo nebyť fakt všade Inak som si objednala pár ďalších vecí, povedala by som, že by to chcelo konečne sa krotiť.
A glykémie? Ah, nemeriam. Čo na tom. Nihilizmus.
A tak, majte sa, držte sa!

Ahojte tak ako sa dnes máte ? Ja oproti včerajšku super, včerajšia návšteva psychosky ma úplne zložila vyplakala som sa u nej a zhodnotila že mam zhorseny stav tak že ešte niesom úplne stabilizovaná, že či nepremýšľam do budúcna nad hospitalizáciou a taktiež mi navrhla ID že po roku trápenia si to zaslúžil s tým stotožnena moc nie som ale uvidíme ako to dopadne, inak nálada neutrálna emócie chýbajú ale tie sú nenávratne preč fitko ma čaká až v piatok čiže dovtedy mám ešte pauzu tak Vám prajem pekný dnik ja som sa po dvoch dňoch konečne vyspala čiže som happy

Caute ludkovia! V praci sa dari dnes som pobudol najdlhsie asi len na latach na streche. To ma tesi Sarah ze si sa konecne vyspala. Ja spim od tej 8 do 6. Zajtra by malo snezit tak sa tesim co bude. Tabletky aj beriem aj neberiem . drzte sa

Ahojte priatelia.

Býva mi pravidelne ľúto, že pomenej prispievam na fórum. Neviem, či je to výhovorka, ale dosť pravdy je na tom, že som vyšťavený starosťami a povinnosťami, takže akoby ani na počítač nezostával cez týždeň čas. Dosť často sa mi už stáva, že ani nezapínam večer počítač, maily pozriem raz za 2-3 dni, a zväčša padám rovno do postele, lebo prichádzam neskoro. Nadčasy sa v tomto období ťahajú do nejakej siedmej, ôsmej. Potom nasleduje supermarket, alebo večerný fastfood, alebo som trebárs bol u rodičov, ak sa stihlo. Po 21. hodine sa mi nedarí takmer nikdy fungovať, už odpadávam od únavy, pričom viem zaspať dosť rýchlo, čo pripisujem kofeínu. Ten totiž, keď sa okolo tej doby už dostáva z krvi, tak nastáva prudký útlm, čo je typické pre ľudí, ktorí sú na kofeíne závislí a po jeho vyplavení majú narušenú schopnosť byť vitálny alebo vôbec bdieť.

V práci je mnoho negatívnych a stresujúcich podnetov, mnohokrát zlyhávam vo svojich reakciách a znášaní. Len veľmi ťažko sa mi odosobňuje, robí odstup. Mnohí tu spomínate, že nemáte emócie, ja by som Vám ich aj rozdal, ak by sa to dalo. Lebo som nimi zahltený. Lomcujú so mnou. Prežívam rôzne "počasia" v duši, raz búrka, raz lejak, raz víchrica, raz slniečko s idylkou. Všetko sa odráža na mojich výkyvoch nálad, pocitoch, ktoré sú intenzívne. Napr. tie pocity šťastia sú stopercentne nenormálne, neviem sa niekedy zdržať od silného slzenia od záchvatu šťastia. Neskôr po uplynutí istej doby príde zas iné počasie a ja viem slziť od zúfania a bôľu. Väčšinou ale ani neviem, čo ma trápi. Okoliu to všetko interpretujem cez zlé trávenie, cez bolesti brucha, zlé znášanie jedál. Oni o mne vedia, že si počítam kalórie, koniec koncov mali sme o tom spolu veľa diskusií a aj pred nimi si zapisujem, moje stravovacie a životosprávne návyky poznajú. Tak vedia, že jedlo a brucho je pre mňa téma. Nie vždy je však takáto interpretácia zakrývaním psychickej lability, lebo brucho ma bolieva aj reálne, trebárs i dnes. Takže veľa ráz poviem aj pravdu. Ale napr. pred rodičmi nemusím labilitu zakrývať, a pritom aj tak sa im neviem zveriť, čo ma trápi. Posielajú ma psychologičke, poznajú jednu dobrú, tatino s ňou má z minulosti skúsenosti a pozná sa s ňou, aj ona ho na ulici ešte vie pozdraviť. Zatiaľ stále sa hanbím ísť na nejakú terapiu, lebo skutočne neviem, čo by som hovoril, lebo neviem, čo ma trápi. Neviem, čo je môj problém. Nerozumiem si, mám všetko, čo som si roky plánoval, a predsa som dajaký zabordelizovaný.

Lieky beriem, v decembri idem na kontrolu valproátu a ďalšie krvné markre. Tiež sa mám už konečne vyjadriť, či ideme do toho ID, alebo nie ... a ja nie a nie sa rozhodnúť. Čím som časovo ďalej od doktorkinho presviedčania, tým som viac proti. Najviac sa mi nepáči to sloveso "zaslúžiš si ho", akoby to bola nejaká zásluha mať ID, že som niečo vykonal alebo spravil, a tak dostanem odmenu. Skôr by som používal pojem "patrí ti", náleží ti. Asi je to detail a hlúposť to rozlišovať, iba mám ja tak súkromne pod pojmom "zaslúžiť si" asociáciu s pojmom "odmena". Iní ľudia to tak asi nerozlišujú, čo samozrejme rešpektujem. Ako vravím, vadí mi to, ale je to v skutočnosti nepodstatné a vlastne aj smiešne, že mi vôbec takáto asociácia napadá.

Dávam v súčasných dňoch známku asi 2-, alebo skôr 3+. Strašne sa neviem zbaviť pocitu, že chodiť do školy, pracovať a pritom bývať u rodičov bola zlatá doba. A že teraz som nejaký holý, nemám nič. Škola skončená, práca veľa stresov, a doma halda starostí, takže už vlastne ani vo "vlastnom dome" nemám kľud a odpočinok a spočinutie. Aj si hovorím: Vitaj v dospelom svete. Ale zatiaľ to na mňa nejak nechce fungovať, povzbudenie z toho necítim.

Ďakujem za vypočutie a želám Vám, kamaráti, dobré a príjemné dni. Držme sa, priatelia, mám Vás rád, naozaj.

S úctou
Matej