Ako sa dnes máš? 9

Že to povedal psychiater ale mne ani na anhedoniu nezabral na ňu najviac zaberá nútiť sa sám do činnosti a čakať či ťa nepotešia mne ju po dvoch mesiacoch vysadil že treba reklamovať výrobcu že to nezaberá... ale inak má minimálne nežiaduce účinky čo je super a možno ti fakt zaberie !!! Každý sme iný

Ahojte, tak ja už mám fitko za sebou , už som doma a idem nejak prežiť deň činnosťami večer ma čaká psychoska vy ste ako na tom ? Možno sa Vám zdá že často prispievam ale chcem aby to tu trošku možno ožilo:) inak Danka sa dlho nepochvalila ako sa jej dari v tej praci by ma to aj zaujímalo Kimi ten chudne aj za mňa a Tuto robí činnosti tiež za mňa ste vy ale zlatusikovia !!! Tak majte sa držte sa !

Ahojte,
ako sa mám? Pomerne dobre. Som ale unavený viac než by som si prial a tak som aj dnešné poobedie pospal trošku, tak asi 2 hodiny. Toto s pracovným cyklom nebude možné, takže sa snažím znížiť zyprexu a dúfam, že mi to aj doktorka schváli, pretože nechcem ísť "proti nej". Ďalšia vec čo ma trápi je ženička. Neviem prísť na to, čo by som mal mužného spraviť pre to, aby sme si naspäť vrátili snubné prstene. Je to vec asi na dlhšie rozprávanie/písanie možno sa k tomu dostanem niekedy. Zajtra ma čaká psychologička, celkom sa aj teším. Dúfam, že je možné pracovať na sebavedomí práve s psychológom. A piatok ideme s ženou spolu za psychoterapeutom, ktorý by mal pracovať niečo na štýl otvoreného dialógu - o ňom som tu už dávnejšie písal aj dával nejaké odkazy na film od Daniela Macklera.

Dnes už štandardne 20:00 máme Zello dialógy, pozývam aj vás čo ste dávnejšie neboli, mohlo by nás byť viac, pretože teraz je to už aj virtuálna skupinka "slyšení hlasů", tak hádam k nám niekto pribudne.

Majte sa pekne všetci, pozerám, že to pribudlo plno mne neznámych nickov tak vám všetkým prajem aby sa darilo jak s únavou tak s vypĺňaním času zmysluplnou aktivitou proste všetko.

J.

Ahojte,
no začnem opäť spánkom, ktorý som ohodnotil ako vcelku dobrý. Hoci sa mi stáva, že medzi 4.-5. hodinou sa trochu preberiem. Zo záspavaním mám to pomerne jednoduché a nevyžaduje to nejaké špecifické rituály, čo ma celkom napĺňa.

Nálada je vcelku dobrá, dnes je totiž ten deň, kedy som uzrel svetlo sveta. Cítim sa aj z tohto dôvodu veľmi dobre. S negatívnymi príznakmi je to o niečo horšie, prevláda akosi nechuť do činností, snaha sociálne sa izolovať a stráviť deň pasívne.

Na moje šťastie sa mi podarilo dnes doobedu sa dokopať k tomu, aby som išiel do posilovne. Tam to nedopadlo najlepšie vynechal som bežiaci pás a bicykel s tým, že dnes je to strata času a do 12. som chcel byť doma, čo sa mi ltt podarilo splniť. Inak odcvičil som všetky stroje okrem spomenutých bez väčších problémov, bolo tam minimum ľudí, len nejaké 2 kočky, ale nevadilo mi to veľmi. Išiel som totiž s cieľom zacvičiť, a nie pokukovať po slečnách. Pred obedom prišiel na rad už tradičný kognitívny tréning tentokrát s mestami v strede Francúzska. Zapamätal som si 16 miest, čo je dobrý výsledok, na niektoré francúzske jazykolamy. Pri daných tréningoch mi pomahajú dosť športy ako napr. futbalové kluby. Potom som s rodičmi oslávil svoje narodeniny s dobrým šampusom, džúsom a takými suchými keksami, čo mi dobre padlo. Potom som pozrel finálový zápas slovenského pohára v ženskej hádzanej.

ahojte,

ako sa máte? Tento týždeň vyzerá, že bude špeciálnejší. V utorok som bola na workshope výroby kokedami. Je to japonská technika pestovania rastlín, kedy sa urobí hlinená gulička, do ktorej sa zasadí rastlinka, ktorá sa obalí machom a zvyčajne zavesí. Môže sa iba položiť na misku. Je to podľa mňa unikátne, lebo každá rastlina vyzerá tak výnimočnejšie ako normálne v kvetináči . Tak mi jedna už visí v izbe. Prejavila sa trochu moja úzkostlivá povaha, keď sa mi začala gulička s hlinou rozpadávať a som začala panikáriť, ale lektorky kurzu mi veľmi pomohli. Tak som sa z toho tešila, práca z hlinou pôsobí na mňa terapeuticky.
Tieto dni nie som veľmi aktívna čo sa učenia týka. Dlho, dlho spím. A to aj s malými dávkami liekov. O 9 ma budí budík a vždy si ešte chcem poležať do 10 :/. To by som chcela posunúť, lebo strácam asi dosť času.
Včera som si bola zaplávať, po dlhom čase. Skvelo som si zaplávala, lebo bola pomerne prázdna plaváreň, čo sa u nás moc nestáva. Je to dosť obmedzujúce, keď bývajú aj 4-5 ľudia v jednej malej dráhe. Ale urobilo mi to dobre, cítim sa životaschopnejšia dnes. Mala by som chodiť pravidelne, aj keď necítim príliš potrebu sa hýbať. Večer sme ešte piekli linecké s mamou. Tak som mala také oddychové dni.
Dnes máme skúšku so zborom, poslednú pred koncertom. Musím sa ešte naučiť jednu skladbu naspamäť. V sobotu je koncert a potom afterpárty. Rozmýšľam, že by som išla ešte na prieskum výtvarných prác na VšVU. Budú tam mať práce moji bývalí spolužiaci a možno by nebolo zlé sa ísť trochu poinšpirovať...Aj keď s kreativitou som na tom horšie.
Koncom januára mám štátnice a potom som zas študent.
Mala by som zamakať na tom vstávaní ! Hneď by som toho viac stíhala.

Ale čo sa týka horizontu posledného polroka, od septembra nebadám veľké zmeny, ale od jari či od zimy je to o 100 percent lepšie. Ak by sa to za ďalšieho polroka tak rapidne zlepšilo, už by som si viac nepriala. Chcem stále zlepšenie, ale mala by som ďakovať aj za to ako to je teraz.

Majte pekné dni a užite si Vianoce, aj keby len v mysli... Ani ja to veľmi necítim tú predvianočnú radosť.

Ahojte,
spánok bol bezproblémový, asi najlepší za posledné týždne. Nevyskytli sa žiadne problémy počas noci. Náladovo som na tom pomerne dobre. S negatívnymi príznakmi je to v norme, tie depresívnejšie sú prítomné v prijateľnej miere. Mám aj radosť z toho, že neťaží ma zle myslenie a ani nie som na nikoho nahnevaný. Hoci kládol som si počas dňa otázky, že prečo som dopadol tak ako dopadol. Na odpoveď som neprišiel doteraz. Uvedomil som si, že aj so schizofréniou môžem viesť celkom dobrý život, pokiaľ sa nemusím veľmi sústrediť a rozmýšľať. Bohužiaľ pracovať zrejme nebudem, robotu mi nedajú ani v chránenej dielni, ale budem sa snažiť prežiť dni s príjemnými činnosťami. Uvidím, že dokedy ma bude baviť takýto štýl života.

Čo sa týka aktivít tak začiatok dňa bol biedny. Musel som stráviť hodinu času u psychiatra, ktorý bol napokon zastupovaný inou lekárkou. Aj preto návšteva bola viac menej typu injekcia a odchod. V tej rýchlosti som si zabudol dať predpísať tabletky, ktoré pomaly dochádzajú. Mám ich už len na 1 týždeň. Inak celé doobedu som preležal pod perinou, lebo je mi pomerne zima. Poobede som si urobil tradične kognitívny tréning s mestami na juhu Francúzska. Dokázal som napísať 15 miest, čo je celkom dobre. Čítal som si knižku z bankovníctva konkrétne o úrokových sadzbách európskej centrálnej banky. Za chvíľu príde na rad hokej Slovensko-Francúzsko.

Ahojte,
celkom sa dá. U zubárky som čakala dve hodiny a ak som vnútri bola tri minúty, tak je to veľa; prebehla aj posledná terapia tohto roka, ukladala som na špagátik kytičky a šutre, že "môj život" Záchvat nebol, naposledy teda pred nejakými tromi týždňami, glykémie sú zas trochu rozlietané - vlastne trochu viac, než by sa patrilo, ale inak sa dá. Rysuje sa, že sa cez víkend uvidím s priateľom, tak na to sa teším. Inak večery sa vcelku umúdrili, což je suppa. No a tak si tu nažívam so psom, hrám na mobile či notebooku TR, po troche píšem rukopis, občas blogujem a už sa teším, ako budem po Novom roku otravovať fotografa s nejakým cosplayom

Ahojte!
Je fajn prečítať si vaše novšie príspevky a na nich hlavne slová v smere zlepšenia, alebo normálu. Dnes sa k tejto skupine pridávam aj ja, lebo v podstate tento deň bol OK aj pre mňa.

Priznám sa, že úplne hladko to nebolo. Potrápil som sa s tendenciou k pasivite, či už skôr pasivitou ako takou. Vo zvýšenej miere som bol psychicky unavený a bol by som najmä rád, ale by boli okolo mňa rozumné aktivity, ktoré by bolo treba riešiť a zaoberať sa nimi. Takto mi zostalo najmä akp. (akožepovinnosti), čo je tak na dve hodiny a čítanie niečoho zaujímavého. Fyzicky som sa zmohol len na prechádzku s malými zastávkami, teda ráno na odber krvi u obvodného (pečeňové testy) a supermarket. Našla sa aj nejaká výpomoc s domácnosťou, mierne TV.

Deň ako taký bol fajn najmä pre menšie množstvo symptómov, ktoré sa prejavili v znesiteľnejšej miere. Mám na mysli ilúzie a hlasy. Mierne ma ťahá smerom na depresiu, pasivitu a občas pocítim úzkosť. Na druhej strane môžem napísať, že toto sa ustáť jednoducho dá s dôrazom na slovo "mierne". Občas pocítim závan bludu, či skôr pseudobludu v čom sú zároveň zahrnuté aj symptómy uvedené vyššie. Verím, že budúcnosť bude aj naďalej aspoň taká ako je pre dnešok.

Dobrú noc vám praje Tuto

Ahojte,
spánok nebol najhorší, aj keď mohlo ho byť viacej. Zaspával som okolo polnoci a vstával na mňa o 7:00, čo je pre mňa pomerne skorá hodina. Potom o 8. hodine som sa hlásil už na stacionári, v ktorom sme mali vianočné posedenie. Nálada všetkých spolubojovníkov bola neskutočná a prial by som si viac takýchto dní. Bodaj by nie, parádne hody. Osobne toľko obložených chlebíkov som ešte nevidel nejakých 7 tácok a to všetko bolo len naše. Samozrejme nechýbali rôzne keksiky, chipsy, slané pečivo, či zákusky. Ej, ale vám robím chute priatelia. Neskôr prišla neskutočná tancovačka, aj keď kolegovia neboli aktívny tak som musel vytancovať asi 6 žien. Onedlho sa muselo ísť domov, ale na to stretnutie budem spomínať ešte veľmi dlho. To sa k Vianociam veru hodí.

Po návrate zo stacionáru domov som si spravil kognitívny tréning, ktorý pozostával z dvoch častí. Na prvej časti prišlo už na tradičný pokus zapamätať si z mapy, čo najviac miest. Tentokrát som zablúdil na juhu Veľkej Británie. Z nejakých cca. 25 miest som si zapamätal 14, čo nie je najhorší výsledok. Novinkou kognitívneho tréningu bolo oprášenie knihy testov zo svetových, či národných dejín. Každý test má 40 otázok s tromi možnosťami, z ktorých mohlo byť viacero správnych odpovedí, alebo žiadna. Zvolil som už hneď na začiatok najťažšiu metodiku hodnotenia, pri ktorej som získal bod za otázku len keď som mal zaškrtnuté všetky správne odpovede. Napokon som test urobil na 40% (16 správne vypracovaných otázok zo 40).

Tesne pred večerou prišla moja alfa mater a to posilovňa. Je pravdou, že som bol už pomerne zdravo unavený, aj preto som cvičil s váhami o 5 kg ľahšími ako zvyčajne. Dal som si, ale veľký pozor na prevedenie daných cvikov. Išlo mi to od ruky a som rád, že som si mohol dobre zacvičiť. Večer príde na rad TV a to konkrétne 2 zápasy z hádzanárskych MS.

Ahoj kimi!
Je výborné, že sa venuješ aj kognitívnemu tréningu a ešte takto úspešne. Vždy si tvoje príspevky rád prečítam a samozrejme aj od vás všetkých. Z Tvojho príspevku by mi asi najviac bolo potešujúce, keby som sa zaprel a venoval sa viac fyzickej aktivite. Zatiaľ to je bieda, a žiaľ to aj tak vidieť.

................

Ahojte!
Pre dnešok je to podobné ako bežná rutina. V zásade som si splnil zadané v diári, ale na druhej strane, som naviac neurobil priveľa. Čas mimo akp., drobností v domácnosti a miniprechádzke som najmä čítal a pozrel som si vyvrcholenie "Farmy 9". Dosť času venoval tomu čítaniu, a to ako ináč, na posteli.

Zdravotne som dnes kvantitatívne viac pociťoval slabšiu úzkosť a stále je u mňa prítomná tendencia k pasivite, v tomto ma knihy a časopisy zachraňujú. Ilúzie a hlasy sa dnes v podstate nevyskytovali, ilúzie boli len v rámci balkóna počas cigaretky. Možno to poznáte, je to také zlievanie zvukov, z ktorých máte dojem a vnímate ich, že vás niekto ohovára, rozpráva o vás. Je to nepríjemné, ale už som na to prispôsobený. Celkovo v tieto týždne zažívam akési zvláštnejšie obdobie. V správaní sa nič zvláštne nedeje, v podstate si v tomto pripadám všedne.

Prajem vám všetkým čo najlepší víkend a kľud od akýchkoľvek zdravotných problémov. Tuto

kimi 13. decembra napísal:...dnes je totiž ten deň, kedy som uzrel svetlo sveta...

Ahoj Kimi. Tuším to správne chápem, že si mal narodeniny? Ak hej, tak srdečne gratulujem dodatočne, želám Ti do nového roka života hojne uspokojenia z Tvojich zaujímavých koníčkov, pokroky vo fyzickej kondícii, ale určite aj stabilitu a pokroky v duševnom zdraví. Drž sa, nech sa Ti darí, Kimi.

---

Priatelia, prečítal som si Vás po týždni, je to náročné každému hodiť riadok ako reakciu, ale sumárne chcem napísať aspoň toľko, že Vám úprimne každému jednému držím vo Vašich každodenných osudoch palce a želám Vám všetko to, čo si zaslúžite, a síce duševnú stabilitu, spokojnosť, lásku v srdci a šťastie. A príjemné emócie, ako aj pravidelný a kvalitný spánok. Mám Vás rád, držte sa, priatelia.

S úctou
Matej

Ahoj priatelia.

Tento týždeň sa zaraďuje v mojom prežívaní a pracovnom segmente ako druhý najťažší v sezóne. Najťažší ma čaká teraz bezprostredne pred víkendovými Vianocami. Tržby šplhajú do závratných výšok, zákazníkov je na predajni nesmierne veľa a sú veľmi nervózni a agresívni. Práce je veľmi veľa, počet príjemok už neklesá pod 50 denne, spracovaný tovar za deň presahuje hmotnosť 2 tony. Pomáhajú mi k tomu veľmi brigádničky, ktoré sú veľmi šikovné a ochotné a rýchlo chápu inštrukcie. Niekedy sú mi však zdrojom časového stresu, pretože vzhliadajú ku mne, aby som ich úkoloval, aby sa nenudili, a ja im nestíham dávať úkoly, pretože aby trebárs mohli štítkovať krabicu, tak ja ju musím nahrať, a na to v posledné dni ani nemám nejak čas. Stále akoby riešim všetko možné a dokopy nič. Napr. samotného nahrávania sa už aj do veľkej miery chopila samotná šéfka, čo je pre mňa veľké pozitívum, hoci sa bojím strašne, či ma nebude hodnotiť v mysli, že svoje úlohy nezvládam. Ona mi stále tvrdí, že si robím obavy úplne zbytočne, že reku ma hodnotí ako zamestnanca naďalej kladne. Vzhľadom na úkolovanie brigádničok zostávam cezčasovať až do záverečnej každý deň, čiže sa jedná o 5 dvanástok, s tým, že tento týždeň bol trochu extrémny, pretože jeden dodávateľ si zmyslel celý sa vyvratkovať behom 1 dňa, takže som musel (resp. bolo to vzhľadom na okolnosti vhodné) zostať cez noc to baliť až do rána bieleho. A ráno som pokračoval v normálnej smene, čiže sumárne som bol v práci 37 hodín kontinuálne - najviac mi na tom vadila absencia hygieny, predsa len som sa za ten čas ani nevyzul, zuby tiež neboli ok a urobilo sa mi strnisko. Potom som došiel domov, podarila sa kvalitná sprcha, ktorá mi strašne dobre padla vhod. Spinkal som následne asi 8 hodín a ráno zase dvanástka. Nežiaducim účinkom tohto vypätia mi nebolo zhoršenie nálady ani depresie, čo som bol veľmi rád. Skôr ma potrápil v piatok včera nedostatok motivácie, nič sa mi akoby nechcelo, každý okolo mňa stresoval a ja som bol nejaký prispatý. Jediný dôsledok, ktorý mi naozaj vadil, bola bolesť hlavy, musel som si aj kúpiť Ibalgin.

Dnes sa regenerujem, odpočívam, bol som pozvaný na oslavu narodenín švagrinej, ale musel som to odrieknuť, lebo naozaj musím byť v tichu, samote a absolútnom kľude. Predsa len sezóna ešte nekončí, lež ešte 1 týždeň nás čaká. Ten je síce extrémnejší, ale aspoň myslím nehrozí žiadna nočná, čo je fajn. Dokonca aj tie nadčasy v nasledujúci týždeň už budem mať aj zaplatené, čo ma trošku potešuje. Z uplynulého týždňa ma potešila manažérka, že mi vybavila zaplatenie aspoň tej nočnej práce, čo je tiež plus, ktoré ma vie povzbudiť.

Psychiatricky sa cítim ako-tak. Takmer dobre, ale neviem to naisto. Moje pocity sa pohybujú niekde na úrovni obáv, cítim sa nejak ustarostene, dosť poklepkávam nohami, robím si intenzívne krvavé zádery a hryziem si pery - proste tieto neurotické prejavy ma nevedia opustiť. Stravujem sa v tomto období dosť nezdravo, veľa kalórií a veľa sladkého. Aj som pribral.

Známku dávam svojmu stavu k tejto hodine asi 2.
Ďakujem vrúcne za vypočutie, všetko dobré, kamaráti.

Matej