Ako sa dnes máš? 9

@kimi2028 skvelé ten stacionar ti ticho závidím, ja môžem o takom niečom len snívať u nás nič také nieje ja sa len zoznamujem s mojou príjemnou diagnózou ešte sme si nepotykali žiaľ sa k tomu ani nehodlám mne tá mrcha vzala skoro celý život okrem rodiny tá pri mne ostala inak som vydedenec prvej triedy navštevujem len psychiatra a psychológa raz týždenne zatiaľ sa posuvam ako v lete na sankach ale chodím 3 krát do týždňa do fitka to je taký môj stacionar nič iné moc nemám na výber dakujem za povzbudenie uvidím ako dlho mi to vydrží inak skvele ja budem mať 24 )))

škoda no. aj ja sa tiež len zoznamujem, čo je to schizofrénia. cítim sa veľmi podobne, čo sa týka príznakov. dosť veľa mi vzala, na šťastie rodičia ma nejako neobmedzujú, čo ma teší, že môžem ísť hocikedy vonku, kedy mám chuť. emócie sú tiež v čude, depresívna fáza choroby je tiež silne prítomná. som liečený antipsychotikami ako aj antidepresívami. veľa cvič slečna, hoci aj mne by sa zišlo, ale vždy si nájdem dôvod prečo necvičiť. raz je to, že kamarát nemá na mňa čas, a nechce sa mi púšťať do toho samému. inokedy je to otrasné počasie, akosi pešo sa mi 3 km po daždi nechce ísť. budem sa musieť vložiť do toho.

ahoj, tak sme na tom podobne, ja jediná možnosť kedy nato trochu zabudnem je spánok, vtedy nevnímam že niečo nieje ok, inak sa trápim dennodenne... človek by aj chcel niečo zmeniť ale je to veľmi ťažké, máš skvelé že ešte máš priateľov, na mňa sa tí moji vykašľali potom keď zistili že niečo so mnou nieje ok, ale šla to ruka v rukáve s tým že som sa na určitú dobu odizolovala lebo som nevedela čo sa so mnou deje, tak ti prajem čo najrýchlejšie uzdravenie a nech sa to nejako dá dokopy, urćite máš veľa možností ako sa nejak adaptovať do spoločnosti aj ten ID nie je zlý , ja ho budem riešiť začiatkom decembra. A jasné cvičím musím keď už som si to zaplatila ale úprimne mi to psychicky naozaj nepomáha aj ten kontakt s cudzími ľuďmi je dosť ťažký, čo niekedy som bola silný extrovert, ćiźe zmena ako vyšitá..... tak držím palce a prajem pekný deň

Ahoj, mňa to našťastie nedrží celý deň, zabudnem na to pri aktivitách rôzneho druhu. aj preto mal by som robiť, čo najviac vecí, lebo vtedy keď niečo robím to skutočne až tak pesimistický nevnímam. aj preto ten stacionár je skvelý. neviem už, čo by som si mal nové nájsť, lebo vecí ktoré mám rád tak robím. na mňa na šťastie kamaráti sa vykašlať nemohli. na futbale som nenahraditeľný, som celkom dobrý brankár na všetky halové športy, dlhé roky som robil hádzanú. potom po futbale si odskočíme často ako tlupa aj na hodinku až dve do baru, kde pozeráme futbal alebo len tak sa rozprávame. to isté aj pri šachu, je fajn si ho zahrať s kamarátmi a aj trochu pomedzi to si poklebetiť.

idem sa vychystať teraz na menšiu prechádzku, kým svieti slnko. inak dnes náladovo som celkom dobre, viem že dnes strávim celkom príjemne deň aj keď nemám nič na pláne. čiže bude sa dnešok riešiť za pochodu.

Tak skvelé že ťa podržali tak príjemnú prechádzku prajem u nás sneži a fúka takže mám po prechádzke pekný dnik

Ahojte priatelia a spolubojovníci,
mám sa celkom dobre hodnotím to na 2. V práci som si už ako tak zvykla, i keď buzerácia typu že robím pomaly je stále prítomná. Inak sa to ale dá ....zabíja ma ale to ranné vstávanie, keďže počas rannej smeny musím vstávať už 4,30 ...ale nejak to zvládam. Tento víkend som aj trocha spoločensky žila, bratranec sa mi ženil,tak sme boli svadbovať bolo to veľmi pekné i keď trocha veľa cestovania lebo sobáš bol v BA a oslava pri Nových Zámkoch ale mali to parádne ...prvýkrát som bola vo vykurovanom stane na svadbe no a počasie ešte ako tak vydržalo až na ďalší deň prišla sodoma gomora, aj s počasím aj u mňa s únavou...
Inak veľmi silno držím palce všetkým, ktorí sa preliečujete, myslím na vás aj ja. Pevne verím, že sa podarí nastaviť správna liečba.
Tak toľko z mojej strany nateraz, a zas sa niekedy ozvem
Pekný večer ..držme sa !

Ahojte všetci,

dlho som sa neozvala, mám sa celkom dobre. Pred týždňom som vysadila AD, zatial necítim žiadne zmeny. Brala som pol tabletky, teraz žiadnu. Ale po prvom znížení som cítila trochu návrat emócií, tak čakám či sa to ešte zlepší. Pripravujem sa do školy, spracovávam štátnicové otázky a je to riadna otročina. Dúfam, že tie štátnice nejak dám..a potom aj bakalárku :/.

Ahoj Sarah, vidím, že tu máme asi viacerí problém s tými emóciami. Je to asi tak, že tie emócie sú najcennejšie čo máme... U mňa už veľa vecí nabehlo zas do normálu, ale tá citlivosť. Stále to nie som ja. Tiež som si vedela užívať život, ale aj riadne sa trápiť. Teraz som nad vecou ale nejak až príliš. Ja celkom nechápem, ako ti mohli stanoviť diagnózu aj bez hospitalizácie...A takú vážnejšiu. Ale tak to je zas pozitívne, že hospitalizácia nebola nutná...
Ja tak občas čítam ako sa máte, obdivujem vás všetkých. Najmä tých čo ste sa zaradili a našli prácu. Pre mňa je to veľká neznáma, kde budem pracovať. Keďže študujem školu, čo nemá moc uplatnenie. A tak necítim zápal ísť niečo iné ešte študovať. A to som bola úplne študijný typ, vždy som sa dobre učila, rada vzdelávala... Aj teraz ma to baví, ale tak zatial som nemala už dlhú dobu žiadnu skúšku. Tak to ma preverí. Snáď to život už nejak zariadi.

Majte sa všetci pekne.

Ahojte,
no safra, ja mám emócií až moc A neviem, čo s nimi. Ale zas nemám schizo ochorenie, to bude tým.
A čo mám nové? Dnes som bola na terapii, bolo fajn, len som psychologičke povedala, že sa pýta blbosti Ale prijala to. Nevynadala mi. Že yay!
Okrem toho som konečne zohnala fotografov a som s jednou dohodnutá na pondelok 6.11. Pripravovaný outfit (žiadny catsuit, plačte! ) som zavesila, kam sa dalo, snáď si to dovtedy 10x nerozmyslím.
Rozmyslím. Viem. Nevadí.
Takže sa dá. Akurát zle spávam, aj som kvôli tomu odmietla priateľovu návštevu, bol naštvaný, ale keď som bola taaak vyšťavená... Po psychickej stránke teda vcelku okej, po somatickej... glyčky nemeriam, pichám inzulín, ako príde, jem ešte horšie... Ach. Flákam to. A to som sa ešte neobjednala na očné, kde som bola tuším koncom septembra a mám chodiť min. raz ročne, ani k zubárke. Všetko flákam. Všetko jedno. Beztak umrieme.
Bože, lamo.

Ahojte vsetci som tu novy toto je moj prvy prispevok ako tak citam aj mna priatelia opustili aj mne kecaju ze robim pomaly som rad ze existuje taketo forum kde sme si kvazy rovnaky a zijeme vo svojom svete. mam sa dobre ale mohlo by byt aj lepsie keby si najdem daku frajerku zdraavim vas

Ze dáku frajerku no len hľadaj hľadaj si na správnom mieste ako si nájsť takú s ktorou budeš mať o zábavu postarané

No nič tak napokon napíšem dnes ako som sa mal. Dnes to bolo pomerne divné, neviem akú som mal náladu, ktorá nebola ani depresívna, ale zároveň ani dobrá. Niečo medzi tým, ako som písal dnes som zažil veľa podnetov, ktoré som sa snažil nejako spracovať, ale k niečomu zmysluplnému som nedošiel. Celkovo bol to však celkom pekný a pohodový deň, ktorému prialo aj počasie.

Ahojte priatelia.

V tieto dni to mám nahnuté a nebýva mi dobre. Stav by som možno ohodnotil až na 3, ale dám v snahe o pozitívne myslenie 2-. Ani neviem, čo a ako opisovať, mnohé svoje pocity nemám verbalizované natoľko, aby som ich pretavil do slov konkrétneho príspevku. V skratke ide pravdepodobne o úzkostnosť, akési vnútorné pnutie, napätie, býva mi duševne zle, silný tlak k negativistickému mysleniu. Veľa sa mi striedajú pocity a nálady, vyslovene v priebehu niekoľkých minút sa mi otočí komplet celá polarita nálady a to veľakrát za deň. V práci som to trochu nezvládal, cítil som sa zavalený, striedali sa mi stavy nadšenia a silných emócií dojatia, že aký som strašne šťastný, so stavmi, kedy som nemal nič pod kontrolou a potreboval som utiecť a cítil som frustráciu z toho, že nemôžem utiecť, lebo som nemohol len tak odísť predsa. Boli aj mĺkvoty, kedy nebolo so mnou reči, ale zas bola aj extrémna komunikatívnosť, kedy som všetko komentoval a všetko riešil. A to v priebehu vyslovene jednej-dvoch hodín! Som smutný, že šéfka tieto moje divnosti eviduje, resp. "sa jej nezdajú". Mrzí ma to, psychiatrička naozaj mala asi pravdu, že poruchu asi neskryjem, že je proste čiastočne na mne nejak vidieť. Nehovoriac o červenaní, ktoré ma prezradí vždy, vždy vytrúbi do sveta to, že sa cítim neistý a nejako nesebavedomý. Mám aj príznaky "skrytej depresie", ako o tom hovorí interná medicína, keď ku gastroenterológovi chodia pacienti s rôznymi obtiažami a napokon vylučovacou metódou sa zistí, že ide o (skrytú) depresiu. Napr. zlé trávenie, nafukovanie, problémy pri vyprázdňovaní, čemery, ťažkopádnosť, zlý vzťah k jedlu (prejedanie sa, výčitky, že som sa prejedol, niekedy ma to ťahá vyvracať na spôsob bulímie, ale keď som to skúšal, tak mi nefungoval ten reflex prstu do úst), zlé psychické pocity a nálady po jedle.

Dobre, toľko zlé správy. Skúsim doplniť príspevok aspoň troškou dobrých správ, nech nie som len negatívny. Podarilo sa mi zhruba po dovolenke nabehnúť na pracovné tempo, aj som zopár hodín nadčasoval. Kofeín zhruba zaberal. Agendu som riešil priebežne a šéfka ma povzbudzovala a bola tolerantná, veľa som si odložil aj na štvrtok po sviatku, a ona s tým bola v pohode, dokonca mi to sama navrhla. Mám šťastie a požehnanie na tolerantnú šéfku. A čo ešte napísať pozitívne? Čítam si nejaké knihy po večeroch, celkom ma bavia. Spánok je zhruba dobrý, počasie sa mi už páči, nosím ale už aj rukavice (zatiaľ bez čiapky). Internet mi od UPC ešte nezapojili, tak stále som v čakacej póze. Ale nejak mi to už nevadí, nejak to dopadne. Riady sa nenakopili. V bytíku je pomerne čisto. Dnes ideme na hroby, cieľmi sú 2 cintoríny, možno tento rok už aj 3, lebo medzičasom je na jednom pochovaný brat tatina, ktorý bol pochovaný inde, resp. na tom treťom. Dnes sa cítim trošku zlepšene, ale mám pocit, akoby som potreboval nejaké anxiolytikum. No nechcem si ho pýtať, mám pocit, že by to bol krok späť.

Ďakujem úprimne za prečítanie, kamaráti. Srdečne Vás pozdravujem a želám Vám všetko dobré.

Matej