Ako sa dnes máš? 9

Ahojte.

Nejak som si to rátal podľa tých vzorcov na stránke Sociálnej poisťovne a podľa miestnych informácií sa doba stredná a vysoká škola študované po roku 2003 už nezapočítava ako sociálne poistené obdobie. Od 1. januára 2004 totiž štát už neplatí sociálne poistenie za študentov SŠ a VŠ. Platí, že kým je mladý človek nezaopatreným dieťaťom do 26 rokov veku a bol vtedy napr. na vysokej škole, a stal sa invalidným, tak sa povinné obdobie sociálneho poistenia považuje za splnené, hoci reálne splnené roky neboli. V mojom prípade by invalidita vznikla v 31. roku veku, teda v čase, keď už som nie som nezaopatrený, takže musím mať 5 rokov sociálneho poistenia. Môj mzdový bod v priemere za tých 5 rokov je nízky, okolo 0,6 (žiaľ, nepatrím medzi dobre zarábajúcich). K priemernému mzdovému bodu sa priráta 20% z rozdielu medzi ním a číslom 1, takže to vyjde asi 0,688. Následne sa to násobí súčtom reálne poisteného obdobia a obdobia, ktoré mi zostáva odteraz do starobno-dôchodkového veku. Čiže v mojom prípade 5+31 (lebo vek je 62 rokov a ja mám teraz 31, takže 62-31=31) = 36.

To sa násobí dôchodkovou hodnotou, ktorá je na tento rok 11,35... v roku 2018 bude asi o 3% vyššia. Čiže dajme tomu = 0,688 x 36 x 11,69 (alebo 11,35) = 289 eur x 41% (lebo toľko mi asi maximálne uznajú) = 118 eur. Takže je možné azda rátať s dôchodkom 118 eur v mojom konkrétnom prípade, ak by som mal 41%.

Ak niekomu vznikla invalidita ako nezaopatrenému a nikdy nepracoval (resp. študoval po roku 2003, a teda nikdy nebol sociálne poistený), tak jeho priemerný mzdový bod sa stanovuje automaticky ako 0,67. Čiže 0,67 x počet rokov poistenia (62-18, ak vznikla invalidita v osemnástke, čiže 44) x 11,35. Čiže 0,67 x 44 x 11,35 = 334 eur, alebo približne tak nejak, lebo je možné, že sa k mzdovému bodu priráta 20% z rozdielu medzi ním a hodnotou 1. Z celkového výsledky vzorca sa rátajú percentá, takže dnešný osemnásťročný, ktorý dostane 41% a nikdy nepracoval a ani si nedoplatil sociálne poistenie za roky strednej školy, dostane 41%-tný dôchodok asi 137 eur, v prípade 50% asi 183 eur, ak sa priráta ešte tých 20% z rozdielu medzi mzdovým bodom a hodnotou 1. V prípade takéhoto prirátania a v prípade invalidity nad 70% by mal byť jeho základný ID asi 367 eur, samozrejme dá sa doplatiť roky sociálneho poistenia aj za strednú školu a nielen to, ale si aj doplatiť také sumy, že si človek zvýši mzdový bod, takže mu môže vyjsť azda vzorec hypoteticky aj 0,8 x 46 x 11,35 = 417 eur! A tak ďalej.  

Asi to máte Vy ostatní nejak inak a celkom sa mýlim. Takto nejako som to pochopil po viacerých hodinách brázdenia stránkami Sociálnej poisťovne. Každopádne pre mňa to znamená asi tých 118 eur, čo je strašne štedrá injekcia a ak to bude, tak to je nesmierna pomoc. Samozrejme v prípade nepracovania je to naopak zúfalé. Mne by sa mali rátať do sociálne poisteného obdobia asi 4 mesiace z roku 2003, teda keď ešte stredná škola patrila medzi sociálne poistené obdobia. V auguste 2003 mi totiž skončila povinná školská dochádzka a potom som bol sociálne povinne poistený a nezaopatrený do 31. decembra 2003, čiže Sept, Okt, Nov, Dec by sa mi asi ešte mali prirátať všeobecným priemerným mzdovým bodom. Po 31. decembri 2003, čo som bol na strednej a vysokej, to už nepatrí podľa vtedajšej novely do sociálne poisteného obdobia (teda do zápočtu tzv. odpracovaných rokov). Celkovo som pracoval k 31. decembru 2017 53 mesiacov + 4 mesiace tamtej školy = 57. Vychádza mi teda, že si doplatím 3 mesiace (60 mesiacov = 5 rokov). Môžem aj viac a mohol by som si aj zvýšiť mzdový bod, ale nemám na to peniažky, lebo to stojí strašné peniaze. Takže uvidím, budem sa usilovať si doplatiť na tých 60 mesiacov, plus udržať pri doplácaní tých troch mesiacov priemerný mzdový bod na úrovni okolo 0,6, aby tých 41% spravilo aspoň 110 eur.   To jediné si asi môžem pri svojej súčasnej rezerve dovoliť spraviť.  

---

Inak sa mám dnes asi aj dobre. Včera doobeda som bol ešte smutný, akýsi nešťastný. Potom poobede som si dal tryptofán, viacej kofeínu a začal som upratovať. Veľa som upratoval bytík, najmä kuchynskú časť, riady, chladničku, stolík pred gaučom. Bol som vyhodiť smeti a navečeral som sa u rodičov. Celkovo som kvázi-minimalizoval, hoci nemám nejako veľa majetku, ale aj tak mám pocit, že je tu toho veľa, možno preto, že je to také maličké. Ale vždy keď chcem dačo vyhodiť, tak mám pocit, že je to nejakým spôsobom dôležité, že reku to budem ešte potrebovať. Celý deň mi hral telkáč na hudobnom kanáli. A inak som zvlášť nič nerobil. Trošku sa teším už do práce, lebo idú na mňa "rozmýšľania nad chrústami". Dosť sa nudím a mám pocit, že mi tá pasivita nerobí už dobre. Zároveň ma nič extra nenadchýna, aby som sa do niečoho "zábavného" alebo koníčkového pustil. Mám pocit, že viac stíham voľnočasového paradoxne, keď chodím do práce, a nie takto keď sedím doma. Mám kopec času a aj tak ho nevyužívam, skôr hnijem. Už si pravdepodobne nezoberiem v budúcnu takú dlhú dovolenku. Chcel som to len vyskúšať, že či mi to bude nejak príjemné, a môžem momentálne rekapitulovať, že skôr nie.

Stav asi 1-. Pozdravujem všetkých, držme sa, priatelia!
Matej

Nie som si istý, ale mám v kalendári zaznačené, že má historik dnes narodeniny! Ak je to pravda:

Srdečne všetko najlepšie, @historik! Nech sa darí, prajem hojne šťastíčka, zdravíčka, lásky, pokoja a nech aj súčasná vášeň a Tvoja občianska zaangažovanosť v nastávajúcich voľbách pretaví svoje prosocializačné stopy pevne do Tvojho zdravotného stavu, teda aby Ti to vydržalo a bol si aj v novom roku života aktívny, socializovaný a celkovo aby si sa mal k svetu. Drž sa, kamoš!



Matej

Ahojte )) som tu nová tak dúfam že zapadnem moja diagnóza je schizoafektivna porucha depresívny typ, trápim sa takto už rok a taký môj najväčší problém je úplná emočna plochost, proste sa mi stratili emócie a fungujem ako krásny 24 ročný robot, vraj to je priznak mojej choroby pre mňa je najťažšie si nato zvyknúť keďže vraj vyliečiť sa to nedá jasne že užívam lieky ale tie mi žiaľ nezaberaju, hospitalizovaná som zatiaľ nebola liecim sa ambulatne. Mám za sebou jeden neúspešný odchod z tohto sveta a odvtedy sa vlastne liečim, je tu niekto s podobným problémom, citim sa už zúfalá a hlavne bez pomoci, pravidelne navštevujem psychológa ale bez efektu. Mám pocit že tie emócie už nikdy neprídu späť. Dakujem za každú radu ! Majte pekný večer

Ahoj, sarah vitaj. Bohužiaľ emócie ku tejto chorobe skutočne nepatria. Osobne som v stave, keď nepoznám tie dobre, ale na druhej ani tie horšie ako smútok, beznádej, strach. Aj keď krátkodobo dokážem sa aj tešiť z niečoho, ale skutočne len krátko. Trebárs keď robím nejakého koníčka tak poviem si, že teda to sa mi vydarilo a mám z toho chvíľkovú radosť. Asi preto by mal mať schizo pacient, čo najviac koníčkov a robiť ich, čo najviac... Skúšal som nadobudnúť v poslednej dobe nejaké tie emócie liekmi, vydržalo mi to len sotva týždeň a zas keď už by malo pomaly zaberať. Vraj psychiatrické lieky zaberajú po 2 týždňoch, ale zlepšenie som videl už po pár dňoch, ale momentálne kúzlo alventy 75 mg vyprchalo a som v starých šľapajách.


Ahojte ľudkovia
Inak ľudkovia mám sa myslím celkom fajn, som rád že nejaké problémy nemám za čo môže aj problém s tými emóciami. Na stacionári sa smejú pri vizite, že mne môžu napísať do silvestra, že som sa mal dobre. Momentálne sa zamýšľam tiež na ID, kde sa mi posudková pomaly blíži cca. ten 20.november, čo sa mi to stalo pred rokom a čo všetko budem musieť obehať... Inak dnes som strávil deň príjemne, absolvoval som 3 prechádzky, pozrel som si hádzanársky zápas v hale, z ktorého som mal radosť, lebo naše zdolali veľmi silného súpera.

Ahoj sarah222!
Veru, diagnóza F25 je zákerná choroba. Podobne ako ty som jej "majiteľom". Mám teda striedanie nálad mániu-depresiu, tak v tej mánii bývala celkom aj "sranda", občas sa mi objavia "hlasy" a náznaky akéhosi bludu. Bojujem s ňou už 16 rokov a v poslednom období som aj pár "bitiek" vyhral.

K nemocnici mám asi toľko, že mi dosť pomohli, ale keď som bol v skutočne biednom stave. Už dvakrát sa mi stalo, že som sa náhle spontánne zlepšil (raz vo V. Záluží a raz v Pezinku na adolescentnom). Bol to na mňa pomerne šok, a hospitalizáciu som snáď ani nepotreboval. Niekedy je na mieste otázka: Že či naozaj nemocnicu potrebuješ. Na druhej strane už rok Tvojho života si "zahodila" v ambulantnej liečbe a to bez efektu.

Samovražedný pokus už nerieš, na svete Ti ešte bude dobre (aspoň chvíľky, čo stoja za to). Konaj teda odvážne, statočne až hrdinsky.
Praje Tuto

Ahojte ludkovia, ďakujem za podporu nieže by som sa tešila že existuje niekto podobný ako ja ale aspoň sa necítim tak nepochopene. Mne sa to inak tiež stalo pred rokom a ťažko sa mi s tým vyrovnáva keďže som bola emancipovana dosť sexy žena ktorá milovala život, ľudí, sex a všetko čo k tomu patrí. Ako som sa do toho dostala nevie nikto ale vyjsť z toho už je iný oriešok hlavne pre lekárov a pre mňa ani nevravím. Ako sa vám podarilo zaradiť do bežného života ? Je to vlastne možné ? Pre mňa to je zakliata dedinka niet šance si nájsť prácu alebo vzťah keďže tie pocity chýbajú a tie mi riadili kvázi celý život aj priateľstva mi ochradli jediné čo ma drží nad vodou je moja rodina inak by som vás už zdravila z podzemia neviem ako vy no ja si prežívam peklo na zemi a zatiaľ úspešne máte nejaké rady ako sa s tým naučiť žiť ? Ja chcem mať normálny život ako predtým a nie nejake chabé prežívanie, už som vyskúšala hocičo momentálne chodím do fitka kde sa mi už podarilo zhodiť 9 kg z toho mám radosť no na psychike sa to nijak neprejavilo čiže motivácia klesá skúšali ste aj niečo iné ? U mňa Tv, rádio filmy a hudba nemajú šancu neviem sa nato sústrediť a nič mi to nedáva, sa cítim ako čistý vydedenec tejto krásnej spoločnosti a čistý psychiatricky pacient vhodný na výskumy inak aj mne už hrozí posudkova za mesiac a moc sa mi do toho nechce ,psychotesty mám už za sebou tak som zvedavá na výsledky, inak Vám prajem skvelú uprsanu nedeľu inak s tým silvestrom sa mám podobne určite viem že sa budem mať dobre :D:D ďakujem za každú spravicku

Ahojte priatelia.

Dnes asi dobre. Je nedeľa, nič zvláštneho nerobím. Po polnoci som si ešte varil ázijské cestoviny Maggi, reku že s plným žalúdkom sa mi ľahšie zaspí. Pomohlo to, po tej jednej hodine som vskutku zaspal. Vstal som na budík o ôsmej už nového času, čiže nejakých 7 hodín som drichmal, čo som zhodnotil, že stačí. Spravil som si čaj, vyvetral, mal hygienu, zjedol raňajky a užil lieky. Odvtedy sedím na fóre a prispievam kade-tade, cítim sa kvázi-ukecano. Ale v reáli tu mám úplné ticho, nič mi tu nehraje, ani rádio, len občas zalomcuje sklami vietor na balkóne. Poobede som sa včera hral na PC, konkrétne starú hru Anno 1602, objavil som znovu jej čaro, tak možno skúsim v nej dnes pokračovať. Ešte si musím dať dokopy vlasy a oholiť sa, a som pozvaný k rodičom na obed, takže sa musím aj vytrepať z bytu do drsnej ulice s počasím, ktoré nie je ktovieako príjemné. Zajtra nastupujem do práce po 9 dňoch, tak uvidím, ako to zvládnem. Aj sa teším, na druhej strane sa bojím toho šoku, že zrazu musím niečo robiť, niekto ma povinuje a obnoví sa aj istá hladina stresu. Snáď to bude dobré.

Mám spísané na dnes nejaké predsavzatia. Tak pôjdem na ne - dúfam, že ma miera motivácie nesklame a nespraví na mňa sabotáž. Pokúsim sa urobiť proti sabotáži z jej strany maximum, najmä zbraňou v podobe kofeínu, tryptofánu a dobrou hygienou. Hygiena (teda kvalitné oholenie sa a zmytie vlasov + sprcha) vynikajúco podporuje aspoň u mňa mieru motivácie, cítim sa vtedy oveľa sviežejší, mohúcnejší. Mám vtedy pocit, že sa mi ľahšie púšťa do nejakej činnosti.

Stav asi 2+.
S úctou a vrelým pozdravom pre všetkých
Váš kamoš Matej

Ahoj Tuto , prosim ta mohol by si sa mi ozvať ? Mám pár krátkych otazociek ak ta to nebude otravovať

Sarah, mne sa zaradiť do normálneho života tiež nepodarilo. Bohužiaľ tiež moja schopnosť sústrediť sa je tiež takmer na nulovej úrovni, jemné motorické schopnosti sú tiež na slabej úrovni aj preto práca neprichádza ešte v úvahu. V takom stave výkonne pracovať a bez vyhadzovov môžem sotva. Riešením by mohla byť nejaká chránená dielňa po uznaní ID a tak čakám. Asi nie nadarmo na schizo choroby vyžaduje sa ročná maródka. Osobne pozerám v TV len 20-30 minútové sitcomy, lebo dlhšie nevydržím. Dobrou radou môže byť, aby si "nehnila" doma, ale chodila do spoločnosti, hoci premôcť sa je ťažké. Osobne mne sa môj stav zlepšil, keď som išiel na 3-dňový turnaj do neďalekého mesta, rodičia hovorili mi že mi to veľmi prospelo a aj sám som sa cítil viac ako fajn. Bohužiaľ turnaje v mojom hobby športe sú len väčšinou v mojom kraji od mája do začiatku septembra. Tiež druhé bohužiaľ je, že stacionár nemám veľmi dobre nastavený z hľadiska dní, kedy mne by vyhovovalo chodiť a svojvoľne v iné dní tam nemôžem chodiť. Pri ideálnom nastavení by som mohol byť dobre socializovaný 4 pracovné dní v týždni, čo by bolo viac ako slušné takto som medzi ľuďmi 2 pracovné dní, čo je už dosť málo a je mi to aj tak trochu ľúto. Tiež voľný čas si krátim návštevovaním športových podujatí.

Ahojte všetci, dnešok celkom fajn bol som na 2 prechádzkach napriek pomerne zlému počasiu, ale účel to splnilo. Cítim sa svieži, celkom dobre zabavený a vidno to aj na nálade, ktorá sa zlepšila už včera v pomaly nočných hodinách. Teším sa tiež z toho, že sa mi vďaka posunu času zlepší režim. Budem chodiť spávať cca. o 21:00-21:30, vstávať okolo 8:30.

V dnešný večer mi nie je dobre.

@kimi2028 ahoj , ďakujem za tvoju správu. Si s tým ID ok ? Ja si to nechcem priznať nijako žeby som niečo potrebovala, pred rokom som bola ešte zdravá a samostatná osoba čo sa s momentálnym stavom nedá porovnať, prosim ťa o akom stacionári píšeš? Ja som sa s niečím takým u nás v okolí nestretla a nikto mi o tom ani nepovedal, ani neviem čo to dokopy vlastne je ak sa smiem spýtať koľko máš rokov ? Tak ti budem silno držať palce aby si bol čím skôr ok, ja pomaly strácam nádej ale ešte ma niečo drží nad vodou. Ďakujem za správu a milé slová , ostatným prajem ešte pekný zvyšok víkendu.

ID neviem ešte, či dostanem. Uvidím na posudkovej cca. mesiac, čo posudkový bude na mne nacvičovať.  

U nás v psychiatrickej nemocnici je také jedno oddelenie pre pacientov trpiacimi duševnými, či telesnými chorobami, ktorí nie sú momentálne hospitalizovaní na psychiatrii, ale chodia sa tam liečiť z prostredia domova na doporučenie psychiatra. Sú aj normálne lekárske vizity ako na normálnom psychiatrickom oddelení. To sa volá denný stacionár, chodí tam dosť ľudí dá sa pokecať pomedzi kratšie prestávky, nájsť si nových kamarátov z blízkeho okolia. Tiež u nás na dennom stacionári máme aj také pracovné terapie (pletenie, vyšívanie, práca s hlinou, záhrada), rôzne typy tréningov (cvičenia na pamäť, prečítanie nejakého úryvku z knihy psychoterapeutom a jeho rozoberanie). Také príjemné oddelenie na nadobudnutie sociálnych, komunikačných a pracovných zručností. Na začiatku mi to veľmi nevoňalo, ale má to dosť dobrý prínos a chodím tam už celkom rád.

Onedlho v decembri mám 29 rokov. Nestrácaj nádej, bohužiaľ bude to asi nadlho...