Ako sa dnes máš? 9

Zdravím vás ľudkovia, dnes sa mám lepšie. Evidentne včerajšie činnosti mi prospeli, k tomu aby som sa mal dobre. Síce mierne depresívne príznaky sú niekde v pozadí, ale nie sú v takej zvýšenej miere, ako obyčajne.
Dnešok strávim pravdepodobne pasívne, nechystám sa momentálne nikam. Teda zájdem možno pozrieť si hokej.

inak nepozná niekto dobrú knihu o schizofrénii príp. nemá ju oskenovanú? pomaly dochádzajú témy pre psychológa na skupinovej terapii a tiež chcel by som sa v niečom nájsť. Držte sa

sarah zabila si
matej dúfam, že sa ti polepší a nájdeš nejaké východiska z problémov, ktoré ťa trápia

Ďakujem, kimi.

---

Ahojte priatelia.

Už som čo-to napísal do témy "Práve som vstal". Čo ešte doplniť k nej? Mám sa v týchto časoch naďalej citlivejšie, mávam tlak plakať, dusím v sebe vzlyky, včera celú cestu od rodičov som mal pocit, že každú chvíľu sa rozplačem na plné vráta, priam sa rozvrieskam od žiaľu. Strašne som to zadržoval a dusil, až som si povedal, že možno by 2 minúty voľného plakania tú nahromadenú negatívnu energiu uvoľnilo a bolo by mi lepšie potom. Doma som však už necítil taký tlak a vzlyky už neboli také silné. Neskôr som sa triasol na gauči od napätia, asi to nemožno nazvať úzkosť, skôr akýsi všeobecný nepokoj, ktorý sa prejavoval pnutím v končatinách a nepohodou v svaloch, potrebou robiť zášklby, chvieť sa, poklepkávať. Behom 10 minút takéhoto stavu som to potom dostal pod kontrolu, urobil som si meditáciou (nádychom-hlbokým dlhým výdychom) nadhľad a oddelil som seba od negatívnych myšlienok, skrátka som sa odmietol s ich názormi stotožniť a prevziať ich za svoje. Vzápätí slabli a odplávali. Popritom ma boleli oči a hlava, dal som si Panadol. Na hroboch ma prefúkalo. Inak na cintorínoch bolo celkom pekne, zvládol som sociálne interagovať, aj potom u rodičov sa ešte debatovalo o svadbe brata a hoci som bol zväčša úplne ticho, aspoň som tam sedel a tváril sa zúčastnene. Napr. tak že som sa zasmial, keď sa zasmiali iní, alebo keď sa ukazovali fotky v mobile, tak som sa zdvihol a išiel sa tiež pozrieť k tomu mobilu. Hodnotím to ako pokrok u seba.

Doobeda mi bolo tiež dosť zle. Ale skúšam rôzne techniky, aby som sa nemusel zase zaviazať benzodiazepínom. Tá meditácia, ktorú spomínam v téme "Práve som vstal", tak tá mi dosť pomáhala. Trošku som aj cvičil, asi 5 minút, dal som si predsavzatie, že radšej len zopár skromných minútiek, ale za to každý deň. Časom si zvyknem, zautomatizujem si postupy a možno z toho bude aj viac minút. Riešim to cez tú stránku, ktorú mi navrhla v téme o chudnutí Suprafenestra.

Šupinatý ekzém na líci sa mi nejak začal lepšiť po 2 mesiacoch, pričom jedinou zmenou, ktorej by som to azda mohol pripísať, je, že som vymenil starý BB-krém od Mixy za inú značku. Ten mixácky už bol starý, teda už som ho používal naozaj dlho, nedal by som ruku do ohňa, či nebol náhodou už expirovaný. Tak možno som mal naňho nejakú reakciu. Uvidím, ako sa to prelieči ďalej. Proktologické veci sú zlepšené, používam zajačickú horkú minerálku, ale tie síričité anióny, či čo to tam je, z toho dosť zapáchajú vetry a ma to trochu trápi, lebo je to spoločensky v práci neprípustné. A zadržiavať sa to dá, musím, ale nie je to vôbec príjemné, niekedy to preráža do bolesti tým pádom.

Stav asi 2-. Nechcem dať horšie, lebo mávam svetlé chvíľky a stále si myslím, že sa mi dá ešte bojovať a že ma tie stavy neovládajú natoľko, aby som bol nimi pridusený pod krky. Je to proste len špatné obdobie vo vývoji poruchy, azda podčiarknuté počasím, sezónou, možno tým, že už dlhšie nepijem energeťáky, ani benzoan, dokonca aj biely cukor je už slabší. Asi si navýšim tryptofán na tisícku denne, ale niekedy mi je zle z tých kapsúľ, sú veľké a mám pocit, akoby som do seba dával nejaký jed navyše, hoci ide len o doplnok.

Ďakujem za prečítanie, priatelia. Mám Vás rád.
Matej

Som rada, že som mohla pomôcť. 5 minút je stále viac ako nič a som si sitá, že postupne to pôjde zvýšiť na viac. Samozrejme vždy podľa toho, ako sa cítiš. Netreba sa premáhať a nútiť sa, pokiaľ sa na to naozaj necítiš. Držím ti palce, nech je tých svetlých chvíľok v živote viac.

Matej je to zrejme s počasím, lebo dnes som sa nemal tiež najlepšie. Bol som na tom dosť podobne, išli mi na stacionári slzy do očí, ale dal som to tam akosi. Časom sa mi to zlepšovalo. Až je mi celkom príjemne, akurát som si doprial teraz relaxačný kúpeľ, ešte trochu zrelaxujem v posteli a večer príde na rad šach. Momentálne ma trápi nechuť čokoľvek a je to oveľa silnejšie ako ja, akoby ma niečo brzdilo. Zrejme nejaká depresia poletuje po mne.

ahojte Matej a priatelia,

zda sa, ze tie neprijemne vykyvy znacne ovlyvnuje pocasie a celkova
sychrava atmosfera tzv. dušičiek.

Mama a jej kamaratky sa tiez stazuju.
Matej, osobne sa domnievam, ze paradoxne ani dovolenka Ti nemusela prospiet,
nakolko sa Ti zmenil zauzivany rytmus zivota a to Ta trochu asi vykolajilo.

Matej a aj ostaní priatelia, nic si z toho nerobte, hmly pomaly opadnu, bude chladnejsie a
castejsie vykukne slnko a vsetko sa zase napravi.
Je to obycajny vykyv a netreba mu venovat viac pozornosti,
ako si zasluzi.

S pozdravom
Tomitos

Ahojte všetci. Som v tej práci piaty deň, ráno vstávam o štvrtej na rannú smenu, keď je poobedná smena je do pol jedenástej v noci, čo je trochu neskoro. Zatiaľ ma nikde nastálo nepridelili, spoznávam postupne o čo tam ide a ľudí, čo tam pracujú, ženy sú skôr mínus ako chlapi, ale možno sa mi to len zdá, v tej práci je to pre mňa trápenie, musím povedať, je otázne čo z toho bude, odísť len tak nemôžem, musím vydržať, veď nemám ani na zubára napríklad. Od toho sa odvíja aj moja nálada a stavy, ktoré zažívam, som tak unavená (však som bola aj bez práce unavená) a mám stres z prepustenia a bojím sa tam žien čo tam pracujú, sú tak odmerané, a reči typu na tú si daj pozor, nikomu never, je to velmi tazka praca, nezvladne kazdý atd., rivalita robotnikov, mám dosť, na cintorín pôjdem až cez víkend, lebo nevládzem na nohy.  Matej, však sa vyplač, keď to tak cítiš.
Ahojte a držte sa.

Ahojte,
mám sa dosť fajn, pretože hoci sa už neviemkoľký víkend zrejme neuvidím s priateľom (robí), blíži sa mi konečne ateliérové fotenie, a to hneď dve po sebe Celé ma to vyjde do 200 eur, nuž, viac než dosť, ale ruším si jeden web, za ktorý by som onedlho platila podobne. A to nehovorím o tom, že som si z Amazonu objednala ďalší kostým, oh, preplo mi z toho.
Skrátka, užívam si život, kým sa dá. Aj glykémie som už začala merať, sú dosť hrozné, treba to vyladiť, ale inak to ujde. Len zle spávam, stále.
A tak, majte sa, držte sa

Drahí priatelia, dúfam že sa máte čo najlepšie v rámci možnosti samozrejme, chcela som Vám postnúť pár videí dosť inšpirujúcich ale zatiaľ mi to nie je dovolené až po siedmich dňoch takže musíte vyčkať :/ fňuk ak nie takto to si skúste zadať do youtube.com,, Zapomeňte na filmy! ,, a hned prvé video je to ono!!! veľmi ma to pobavilo ! a presne tam sú zobrazené predsudky našich chôrob takže príjemné pozeranie ! určite píšte čo si o tom myslíte.... a pridávam ešte jedno volá sa to ,,Život s duševní nemocí,, a obdivujem tých ľudí ako takto dokážu žiť to je môj sen raz byť tam kde oni možno Vás to niektorých zaujme!

Mám sa relatívne dobre, aj keď dnes som zhrešil s jedlom a dostal som adekvátnu reakciu od mamičky. Necítim sa ani pozitívne, ale ani negatívne. Dnešok bol bohužiaľ len pasívny, v poslednej dobe ma akosi do postele berie alebo do vane ťahá. Nemôžem sa žiaľ kúpať každý deň, lebo to nie je ani zdravé a ide do peňazí.

Sarah pekné obe videá. Prvé je veľmi vydarené a to druhé na motiváciu je tiež celkom dobre. Chcel by som sa tiež dostať tam, aj keď niektorí ľudia to majú ľahšie, iní zase ťažšie. duševne chorý potrebuje v prvom rade prajné prostredie, ktoré ako som už viac písal mám a verím tomu, že sa budem mať parádne. Bohužiaľ v roku 2017 to ešte nebude, ale snáď rok 2018 bude krajší. Mojou chybou momentálne je, že odmietam psychológa, možno by mi vedel pomôcť, aby som sa mal lepšie, ale to len možno.

Ahojte kamarátky, kamaráti!
Tento deň sa vlečie a nie som s ním, teda mojím konaním celkom spokojný. Možno tá jeseň... Inak som najmä doma, akosi by mi dnes bolo skutočne lepšie v prírode, rozhodne by stačila aj záhrada. A tak som sa "domotkal" až k tejto hodine. Objektívne som síce porobil potrebné a aj vypomohol čo som mal v pláne, ale predsa mi to celkom nesedí. Okrem tradičnej tendencii k pasivite vnímam aj, najmä na balkóne, rozprávanie ľudí, akoby o mne hovorili a riešili ma. Ono aj ignorovanie podobného má svoje hranice, akosi je to také otázne. Viem, že toto nevyriešim hneď, ale snáď zajtra bude lepšie. Ostatné symptómy sú "pod čiarou", možno nad ňou je ešte nábeh do smutnej nálady a v menšom sociálna fóbia.

Keď vidím dnešok, dokážem sa pochopiť, že aký veľký "skok" by bolo treba urobiť v prípade chodenia do klasicky ponímaného zamestnania. Prirodzene chcem napredovať, do čoho najmä zahrňujem prácu, a snáď sa to do budúcna polepší. Dosť na to myslím a trápi ma to.

Prajem vám do pohody víkend. Tuto

Ahojte som späť.Podpisala som R.
Pozdravujem Vas

Veroni vitaj , dúfam, že sa ozveš večer na zelle.
dnes je pekne u nás, svieti slnko, umyjem si vlasy a hybaj odvoliť a na cintorín zapáliť sviečku, snáď to vyjde. pozdravujem vás, držte sa.