Ako sa dnes máš? 7

.

Ahoj Dano, som rád, že si napísal aj sem. Máš to nelahke. To asi každý z nás. Neviem akú ideálnu pomoc si predstavujes? Dá sa badať rôznymi smermi. Dnes už nie je pravda, že len zdrogovanie existuje. Prelistoval si sa stránkou http://krizovatkaduse.je-dnesek.cz? Sú tam inšpiratívne filmy a združenia na ktoré sa dá obrátiť. Je asi pomerne ťažké vybrať si čo ti "sadne". Alebo siahnuť po "svojpomoci" napríklad tu na fóre, facebookovych skupinách alebo na zellu. Držím ti palce a pokiaľ možno sme ti tu k dispozícii. Nevýhoda svojpomoci je, že tu zodpovednosť nemôžeš hodiť na doktorov že oni ta zdrogovali ale sám si volis čím si pomôcť ale ide to isto aj kombinovať. Maj sa.
Jožin

Ahojte.

Tuto, veru, poznám mučivosť takej situácie, kedy Ti šéf nedá úlohu. Robil som asi 2 roky sporadicky brigádne v jednom múzeu v dobe temna a tam som fungoval ako pomocník (chlapec pre všetko). Šéf, riaditeľ, ktorému som upratoval kanceláriu, triedil materiály a podobne, tak často na mňa nemal čas a nezadelil mi úlohy. Boli časy, keď som tam aj 4 hodiny vôbec nič nerobil, iba sedel na chodbe a čakal, či si ma všimne, že "už som v práci a mal by mi niečo zadať robiť". Vtedy som bral Seroquel a veľmi mi tuhla tvár a mimické svaly, zle som sa vyjadroval. Navyše som bol pesimistický a negatívny, takže som sa mal problém zapísať u riaditeľa ako príjemný človek. Platil však natoľko dobre, že som tie 4 hodiny tam zostal čakať. V podstate po nejakých 20 mesiacoch sporadických návštev (raz za týždeň) som sa rozhodol tam už nechodiť. Dôvodom bol už trvalý nezáujem šéfa mi prideľovať úlohy, takže som cítil, že ma už akoby nepotrebuje. Navyše som musel do toho múzea cestovať do Bratislavy, čo mi nerobilo dobre na duševno. Je to proste veľmi nepríjemná situácia, aj druhí rádoví zamestnanci na mňa pozerali, že tam iba sedím a nič nerobím. Nesmiali sa mi, ale skôr ma ľutovali, mal som paranoje, že ma chcú vlastne tým nezadávaním úloh vyštvať, niečo na spôsob, že nech sám pochopím, že som tam už na príťaž a že mám sám prestať do tej brigády chodiť. Trochu ma aj ľutovali, najmä jeden konkrétny pracovník. Ono tie peniaze "za nič" sú fajn, ale človek nejak potrebuje tú pracovnú dobu naplniť a dačím sa zamestnať. Aj Ty túžiš byť užitočný a robiť niečo, v čom nájdeš zmysel. Preto Ti chcem vyjadriť nádej a vieru, že snáď ten Tvoj šéf na Teba nemá čas iba kvôli počasiu. Neviem ako u Vás, ale u nás je všade bahno a dážď, takže ak je tak aj vo Vašom okrese, tak možno šéf rátal s tým, že budeš robiť dačo vonku, a nedalo sa. Alebo maľoval on vonku? Tak čo už poviem, hm. Zostávajú pre Teba asi 3 štvorhodinky do Vianoc, však? Prajem Ti úprimne, aby si mal zadania a úlohy, ktoré Ťa budú obohacovať a ktoré Ti dodajú vytúžený pocit užitočnosti. Viem, aké to je nepríjemné celé, preto Ti o to viac držím palce, Tuto. Maj sa pekne, myslím na Teba.

Dano, vitaj na fóre. Majú tuná miestni pravdu, že lieky nie sú vždy najhoršie riešenie. Najmä ak sa neberú na utlmenie a na sfetovanie vo vysokých dávkach, ale skôr len v takých menších, terapeutických, udržiavacích. Vtedy je to fajn a dokážu veľa pomáhať aj vo veci Tvojej ťažkej depresie. Preto by som na Tvojom mieste určite sa neobával zájsť do ambulancie lekára a pýtať si nejaké lieky. Nemusí sa to hneď riešiť nemocnicou, najmä ak sa budeš úmyselne strániť samovražedných myšlienok. Ambulantná podpora drobnými liekmi, psychologická pomoc, pomoc komunity, akou sme my tu na fóre alebo na zelle či facebooku, snaha o dobrý spánok, hľadanie aspoň niečoho pozitívneho na svojich dňoch, to všetko a nielen to tvorí paletu rôznych možností, ako si prilepšiť, ako sa mať viacej rád a ako sa cítiť viacej spokojnejšie. Zostaň s nami, Dano, prípadne si založ niekde nižšie tému, kauzu, a napíš tam, čo sa všetko deje v Tvojej mysli a prečo. Dostaň to všetko zo seba, radi si prečítame Tvoj príbeh, ktorý je zaiste originálny, no istým spôsobom zároveň podobný s nami ostatnými, ktorí Ťa tu vítame v komunite. Zdieľaj s nami svoj svet, svoje myšlienky. Zdieľaním radosť násobíš a bolesť delíš, pamätaj na to. Držím Ti palce, Dano, a drž sa, teším sa na Tvoje ďalšie príspevky.

Schizomars, super, že vidím opäť nejaké písmenká aj od Teba. Veľmi ma zároveň potešilo, že na svojej neľahkej situácii vieš nájsť aj všelijaké pozitíva, resp. niečo optimistické, niečo, čo má svoju kladnú stránku. Vidíš, zdá sa, pohár poloplný, a nie poloprázdny. To je paráda. Želám Ti do ďalších dní veľa síl, zdravia a pokoja a veľa šťastia pri hľadaní si práce. Maj sa pekne.

---

Dnes sa mám zhruba dobre. Svoje zážitky z uplynulého týždňa som napísal do viacerých príspevkov všelikde po fóre. Užívam si deň voľna, zajtra robím. Mám teda taký malý polvíkend. Už len 4 smeny do Vianoc, potom nám nebude chodiť tovar vari až do 6. januára, takže sa budem v práci pravdepodobne nudievať, čo bude tiež ťarcha na psychiku. Ale nechcem si tým predčasne zaťažovať hlavu. Zo zdravotného stavu nič nevyčnieva, všetko sa zdá ako-tak ok. V práci veľa roboty, ale beználadovosť som už mal oveľa menej, než minulý týždeň, hoci sa nápor stupňuje. Dnes ešte musím vybehnúť do elektra kúpiť myš, potom mame v Kauflande olej a večer by mohla byť omša. Cez deň trochu hranie sa na PC, upratovanie nábytkovej steny v obývačke, zametanie a ak sa zvýši čas, tak školské veci. To je však moc nabitý program, čiže neviem, či to postíham. V zásade má prednosť odpočívanie a relax teraz.

Prajem všetkým pekný zlatý štvrtoadventný vííííkend.
S úctou
matej

.

Nemám pocit, že vyložene obhajujeme. Nie sú vždy to najhoršie riešenie... niekedy a niekomu sú práve najhoršie, niekomu nie. A ja sám na sebe ešte neviem. Vykročil som na dlhú cestu znizovania. Že neplacem? Tiež som si to myslel až kým nenastali veci dojmom oveľa silnejšie ako sladak film. Konkrétne stretnutie s Petrem Bullimorem, Willem ale aj "obyčajné svojpomocne skupinky či skupiny Slyšení hlasů. Takže cítim, možno menej ale cítim. Možno po znížení to bude ešte lepšie.

Ahojte priatelia.

Dano161- mrzí ma tvoja situácia, to ako sa cítiš...ale priklánam sa k ostatným..mal by si zamerať svoje cítenie, na to dobré čo je okolo teba, skutočne verím, že sa v tvojom okolí nájde hoc len jedna osoba, ktorej sa môžeš a dokážeš zdôveriť..samota je veľmi zlá a obzvlásť v tomto vianočnom-sviatočnom čase.Prajem Ti aby si našiel taký svoj vnutorny pokoj a pohodu, neboj sa, všetko sa na dobré obráti:)

Tak ja som sa prosím pekne zobudila o 10:30 a zas ma budili deti,lebo manžel šiel do práce. Ale mala som ťažkú noc, tak kvôli tomu to neskore vstavanie...psychicky to bolo všetko ok,ale asi od 22:00 sa mi silno zacali triasť ruky, zmohla ma zimnica, zvysena teplota a silne vracanie..citila som sa velmi zle...uz cez den ma bolela velmi hlava,ale myslela som, ze na noc to prejde,ale len sa to zhorsovalo...muz mi povedal ze ma pocit ze mam zozltnute oci a som bleda, uz ma nutil ist na pohotovost.ale som to nejako ustala.Rano muz volal lekarke ze co bolo a ona ze to moze byt aj tymi mojimi testami, resp.ze som mala tie zvysene pecenovky a mam ist znova v pondelok na krv, ak mi bude znova zle tak na pohotovost..no este to by mi chybalo...ale to je asi nejake mje prekliatie, skutocne.ale to sa tyka len Silvestra.posledne 3 roky som bola na Silvestra vzdy v nemocnici.Nie na psychiatrii,ale na internom pre rozne zdr,problemy.A len v tomto case, tak sa tak modlim, aby som tohorocne sviatky prezila doma s rodinou...ale dnes je uz lepsie, len som trosku ospala, nic sa mi nechce.Tak, tak..Drzte sa mi, myslim na vas

Ahojte

Dano161 - len tolko, že lieky občas nie su take zle....ako napriklad ja bez nich som dobre ze nie plakala teda ma dojal aj plagát jedneho vystupenia....proste zaradom vsetko....ako hanbila som sa za to ....hlavne preto ze ja som taka nebola...aby ma dojala kazda prkotina....a aby som sa rozcitila pri kazdej blbosti....no a ked som brala lieky a potom ich vysadila este v nepravi cas...tak hej vsetko ma dojímalo....teraz napriklad citim, že som silnejšia ako osobnosť....že aj ked neviem co robiť tak hlavne je neisť proti sebe a povedať, nie.......no a tak...hmm keď sa tak nad tym zamyslim tak ja som dvakrat skoro mala atak kvoli tomu istému problému co v podstate ani nebol moj problem....ale segrin....ale vtedy som to vzťahovala príliš všetko na seba....ze ja to musim vyriešiť atd....teraz je mi segra ukradnuta...a tak je to lepsie...zameriavam sa na seba...na to že hoci aj z oneskorenym par rokov, ale pochopila som to....

Ako sa mám?...no ako tak v poriadku....všetko ok....idu sviatky, ale uz sa na ne tak netesim.....neviem preco ....ale fakt neviem....proste este donedavna som sa velmi tesila....a teraz ked uz su tu....tak nastava velke upratovanie ktore je cele na mne....potom velke pečenie s ktorym musim pomoct...a ja by som sa mala tešiť ....este aj ta segra pride domov....ale nejako som sklamana stale tak trochu.....zo seba ....bola som aj na spovedi a farar mi paradoxne o manzelstve rozpraval....ach jo ...a tak strasne aj ja chcem uz najst niekoho nejaku spriaznenu dusu....nehovoriac o praci ....ale asi jedine co mozno tak v novom roku dosiahnem bude asi vysadenie liekov....teda ked moja doktorka na to nezabudla....a aj z toho by som sa mala tesit a skakat po plafon....ale netesim sa...pride mi to ako bod 0 - nula proste tak ....aj keď viem, že aj tu su ludia co maju ovela vedšie problemi a tak....a viem aj to ze inokedy by som vyskakovala z takého roku ako ma čaka...tak ja som nenažrana a chcem viac....viac od života....

Prajem pekný deň

Ahoj Matej,
ďakujem Ti za pekný príspevok, potešil som sa mu a čítal som ho viackrát. Je nepríjemné ak šéf sa správa k brigádnikovi/dobrovoľníkovi/pomocníkovi takto. Tentoraz "sme" maľovali vnútri, avšak mal som skôr pocit, že jeho správanie bolo podmienené hlavne perfektne spravená maľovka a bál sa, aby som mu to niekde "nepokazil", hlavne dúfam, aby to bolo lepšie v budúcnosti (pozajtra). Ešte raz ďakujem za Tvoj príjemnú reakciu na moje písanie.

.................

Ahojte,
dnes bol deň najmä o spánku. Spal som a spal a zase spal. "Vstával" som o 11:30. Následne bol taký ľahší obed a po uprataní som zase spal (asi dve hodiny). Mal som príjemný telefonát a išiel som sa sprchnúť, po čom som až do šiestej večer zase spal. Dohromady som túto sobotu "dal" 14-15 hodín. 
 "Akp." som splnil   .

Tuto, tie mačky sú perfektné  Milujem mačky  No ku tej tvojej práci je aj ťažko niečo povedať... snáď že uži si to nič nerobenie  ja viem, nie je to tak... A ono sa tam nič nemôže robiť mimo to, čo ti on povie? že napr. by si si niečo ty vymyslel a navrhol to? Či si tam ešte nie taký zbehlý, že by si vedel, čo treba porobiť?
Helen, tak skoré uzdravenie. Len to vylež, aby sa to nevrátilo... Ja som tiež často chorá. Včera som na teba myslela pobede, či nepoznáš pesničku Keď sa cítiš opustený sám? Hrala si to niekedy na husliach? Ja mám takú radosť, že ich dostaneš a snáď, ak sa niekedy stretneme nám aj niečo zahráš
Mischell keď máš takú veľkú túžbu po priateľovi, tak práve preto nejako neprichádza. Ja som sa vydávala skoro a aj rýchlo. Ale asi som to aj spomínala, pred pol rokom sa nám ženil kamarát, ťahá na 40- tku a ona je doktorka a má okolo 30 tky myslím. Rýchlo sa brali a už čakajú bábo... A to si on myslel, že už bude sám. Počula som takú vetu raz, že na každý hrniec je pokrievka  takže len vydrž...

Dano, píšem ti nakoniec, ale nie preto, že by som to pokladala za najmenej dôležité, ale preto, aby si aj z našich riadkov zbadal, že sa tu poznáme a našli sme si tu priateľstvá. A radi ťa medzi nami "uvidíme". Ak by si chcel, mohol by si napísať svoj príbeh, ako ti to radil Matej. Každí sme tu niečím prešiel a prechádzame, máme svoje radosti, ale tak isto aj starosti, ale je to tak, že sa o to delíme spolu... budeme radi, ak sa ku nám pridáš, snáď aj na zellu ak by si mal chuť. Možno by sa tam dalo aj inak porozprávať, možno poradiť, zdôveriť sa. Nikdy by som neverila, že ľuďom tu na fóre budem tak veriť a budem ich mať tak rada.A neviem, či niekto dokáže lepšie pochopiť to, čo prežívaš, ako ľudia, ktorí si tým prešli... Matej a táto veta radosť násobíš a bolesť delíš je presne to, čo je pre mňa na tomto fóre také úžasné...

.

ahoj Dano161
máš to velmi tazke a tvoja situacia, to čo citis musi byť velmi zle.Ale ver mi,aj ostatním..nie si zbytocny, tvoj zivot ma obrovsku hodnotu.Píšes, ze si nedokazes udrzat pracu...mna z kazdej vyhodili, nikde som sa neohriala dlhsie ako mesiac.to som robila aj v Anglicku, ani tam to nevyslo.Teraz pracujem raz do tyzdna, ucim hudbu na skole.Takze viem pochopit..neber to hned , ze si neschopny, skratka, mozno sa len neda, mas zle obdobie, to sa da chapat..myslim ze vacsina z nas s nasim ochorenim ma problemy v praci,alebo s jej hladanim a udrzanim si ju...a tie vztahy...neviem sice aky si stary,ale nehadz flintu do zita..mne lekari vzhladom na moj stav napr.neodporucali zalozit si rodinu, vraj to nezvladnem.A teraz som vydata a mam 2 deti...ver mi,mas pravo na trvaly, pevny vztah..na lásku..ono to urcite pride, ked nie teraz , tak neskor,ale nevzdavaj to...Smrť možno tvoje problemy vyrieši tym, že už tu nebudes, nebudes citit tu bolest, to je fajn...ale smrtou prides o uzasnu moznost prezit to pekne a krasne co ta caka..tvoj zivot ma velku hodnotu, Dano, nevzdavaj sa, bojuj a ver v lepsiu buducnost.Myslim na teba, a hlavne nezabudni, ze v tom nie si sam.NIE SI NA TO SAM..

Ester, ja som huslistka, tak preto tie husle.Studovala som s nimi konzervatórium a raz cestou vlakom, mi ich ukradli...milovala som ich, prezila som s s nimi 13 rokov...a teraz mi Jezisko vraj donesie nove, tak snad trafi vkus:)Ale uz to nebude to iste ako moje stare..iny zvuk, na pohmat tiez ine...ale zvyknem si:)

Ahoj dano161
Myslím, že si napísal vcelku dosť a má to aj hlavu a pätu. Ak by si mal čas, chuť a možnosť, môžeš napísať ako sa Ti vodí, trebárs aj denne tu do tejto témy. Inak, dobré by bolo nájsť si nejaký záujem (hobby), čo Ťa aspoň na chvíľku udrží nad vodou.

Môžeš si čítať fórum, čo a kde je popísané. Ak Ťa zaujímajú osudy nás tu na fóre pozri si tému "Kauzy". Moja je pod odkazom: https://www.schizoforum.net/t162-topic .Taktiež sa môžeš nechať inšpirovať na napísanie Tvojho príbehu (Kauzy).

Každopádne Ti prajem, aby si sviatky primerane zvládol a celkovo, aby sa Ti darilo čo najlepšie. Tuto