Ako sa dnes máš? 7

Ahojte, tak ja sa mam dnes velmi zle.Nejde o ziadne príznaky ochorenia,ale o moj rodinny zivot.Manzel si ma dnes ,,pozval,,na pohovor a uvazuje nad docasnym vzajomnym odlucenim...som z toho na dne.Viselo to vo vzduchu uz dlho,ale nepripustala som tomu vahu.Vraj to bude na max 2 tyzdne, nech si vraj vsetko v sebe utrasie a porozmysla. Vraj nevie ci je dost silny na to, aby so mnou prezival nejako moje stavy a príznaky ochorenia. Neviem...Vycita mi strasne vela veci a neustale zdoraznuje ze mi vôbec nerozumie,ani tomu, ked nieco prezivam.Tak sa len modlim, nech to prehrmi:(

helena, tak to je "výborné", že tvoj manžel si ide triediť myšlienky pred Vianocami a v situácii, keď máte dve malé deti. Sorry, ak sa dotknem tu prítomného mužského osadenstva, ale typický chlap, zameraný sám na seba. Nuž ten "môj" sa aspoň rozhodol, že to nedokáže znášať, v situácii, keď sme ešte ničím viazaní neboli. "Rozhodol sa" sa po párhodinovom surfovaní na internete, kde sa snažil zistiť, o čo asi ide. Heh, a vraj láska všetko prekoná..

Filipka, tak to ti nezavidim,aj ked ste ,,neboli nicim viazany,,ale aj tak..no co sa Vianoc, resp.stedreho dna tyka budeme slavit vsetci spolu ako rodina...stale ale verim, ze z tej docasnej odluky upusti.Je to dost bolestive.Najviac ma zerie to ako to cele vnima, ze skratka on to nedokaze znasat, lebo tomu nerozumie...a ako si aj ty pisala, surfovanie na nete,tak si nieco pozistoval cez vsemocny Google, ale so mnou neprehovoril o tom co citim ani jedine slovo...

Helen tak to má mrzí. Máš už telefón alebo chceš na zello pokecat? Teraz tam bývame častejšie. 2 týždne odlucenia a čo potom? Nejak nechápem čo si od toho sľubuje.

Ahoj helena25,
predsa sa mi nedá nereagovať na Tvoj príspevok. v podstate sa zhodujem s filipkou. Radšej by ste mali zájsť do manželskej poradne, alebo podobne. No ochota musí byť z oboch strán.

...................

Ahojte,
tak dnes som pomerne nevyspatý aj v práci bolo z mojich "výkonov" jasné, že niečo v tom je. Bol som u MUDr. po lieky, čo mi aj sestrička "predpísala". Zajtra mám ísť na krv kvôli Li. Doma tak vegetím, dúfam, že neskôr dobre zaspím. Zdravotne detto, až na zvýšenú únavu.

Mňa by zaujímalo, čo si vlastne myslel, keď si Ťa bral...že ako sa to prejavuje? Predsa musel poznať tvoj zdravotný stav...a nie po dvoch deťoch začať o dočasnej odluke, lebo tomu nerozumie. Možno by pomohlo, keby mu nejaké základné veci objasnila tvoja psychiatrička.

Helenka,

mna predovsetkým napadá opýtať sa ho ze pocas pauzy ci si vezme teda deti? Lebo vsak ty si chorá a más zostať sama sa starať o dve deti? Sú aj jeho. Alebo či myslel na to, že ak sa ti to zhorsí, vplyvom tejto situácie, co bude s detmi? Ako to bude riesit potom? Teraz ste na to dvaja, velmi lahko može zostať na deti sám. Sú to aj jeho deti rovnako ako tvoje a ľahko je zvažovať odlucenie a deti nechat tomu druhému...
Druhá otázka je, čo od neho očakávať. Podla mna nemá význam, aby on riešil a chápal tvoje pochody. Ty a deti potrebujete, aby plnil svoju ulohu manžela a otca, bol oporou v ťažkých časoch, teda aj v chorobe. Ja viem, nie kazdý to zvládne, ale zutekať je najľahšie.
Ja som manžela nikdy nežiadala aby chápal, čo sa so mnou deje a hladal riešenia. Liečila som sa, brala som poctivo lieky, aby som mohla ako-tak fungovať v domácnosti a starať sa o deti. Bez liekov to nešlo, ihneď prichádzali schozofrénne príznaky a moja zdravotná situácia sa stávala nepredvídatelnou. Od manžela som ocakávala len a len pomoc čo sa týka rodinných záležitostí. Ostatné som si riešila sama s psychiatričkou, neskor psychologičkou. Manžel zasahoval len ked videl že je velmi zle a je nutná moja hospitalizácia. Pocas hospitalizácií nám s detmi pmáhala aj moja mama, aby na ne nebol manžel sám. Postupom času som prišla na to, v čom je moje myslenie choré a snažím sa to riešiť, strániť sa myšlienok a situácií, ktoré chorobu podporujú...

Dôležité je uvedomiť si, že ked ta nechá s detmi samú, kedze nemás nikoho kto by ti s nimi pomohol, može to dopadnúť velmi zle a to by mal zvážiť, či to chce.

Vdaka Vam vsetkym za podporu. Co sa tyka deti, o nich sa vzdy nadpriemerne staral.Vyjadril nazor, ze cely ten cas odluky mozu byt aj u neho,alebo den u mna a na noc u neho, ci naopak.S tymto nebudeme mat problem vyriesit to.Pred nedavnom prisiel z prace a povedal mi ze to je odluka len na to,aby porozmyslal,bol chvilu sam a ujasnil si nejake veci,ale ze v ziadnom pripade to nebude znamenta rozchod, v tomto je velmi zasadovy a manzelstvo,tak ako ja berie ako dozivotny silny zavazok.Len ze toho bolo na neho za cely ten cas vela a vraj tou ,samotou,,chce ziskat silu na to,aby vedel ochotnejsie a lepsie pri mne stat.Tazko sa v nom vyznat, co vlastne citi a a ako, pretoze on o svojich pocitoch nikdy a nikomu nehovori, je to skratka zapecatena kniha...neviem, mozno mu to alebo i dokonca nam ako rodine napokon v niecom pomoze,ale stale ma to zatial trapi rovnako

tak to hádam nebude také zlé. Byt tebou vezmem ho so sebou psychiatricke nech sa s ním aj ona pozhovára, povie mu viac o tvojom stave, chorobe a rizikách s tým spojených. Na webw sú rozne prípady - horšie aj lepšie, ktovie čo sám nájde...

Mischelll, mrzí ma, že ten pohovor nevyšiel. Ponechávam si nádeje, že Tvoja nová šanca opäť príde a zas skúsiš niečo ďalšie. Si statočná bojovníčka, ktorá si usilovne hľadá svoje uplatnenie, a preto len smelo ďalej kráčať v ústrety novým príležitostiam. K tomu Ti držím pevne prsty, nech sa Ti darí a máš sa pokojne a dobre.

Helen, aj ja som na strane filipkinho názoru, že je fakt od manžela "odveci" si dávať odluku práve pred Vianocmi a keď máš malé deti. Zostávaš v mojich myšlienkach, Helen, nech sa to čo najskôr vyrieši a nech to napokon dobre dopadne. Osobne by som bol za to, aby navštívil aj on Tvojho psychiatra, a povedal mu, čo ho na Tebe vlastne toľko trápi, aby mu to lekár vedel kompetentne vysvetliť a nejak ho odradil od podobných rozhodnutí, aké učinil s tým odlúčením. Možno keď to pochopí od lekára, tak možno manželovi aj povie možnosti, ako veci zvládať. Držím Ti silno palce, Helen, Tebe i celej Tvojej rodinke.

Jožin, je cítiť zmeny po znížení lítia negatívnym smerom? Vyzerá to podľa Tvojich slov, že trochu áno. Viem, že to máš pevne pod kontrolou, a to ma upokojuje, že to napokon celé dobre dopadne. K tomu Ti držím všetky prsty.

Tuto, aj mne sestrička predpisuje lieky. V Bratislave som na to nebol zvyknutý, tam sa to nesmelo. Tu v mojom meste sa to, zdá sa, robí bežne. Teší ma to, lebo keď nemám na srdci nič smerom k lekárke, tak skočím bez čakania na 3 minútky k sestričke iba. Prajem Ti zajtra v práci veľa šťastia, kvalitný spánok a odber krvi nech prebehne v pohodke. Maj sa pekne.

---

Ahojte.

Dneska sú môj stav a nálady lepšie. Dávam známku 2+. Pokračujem v zníženom orfirile na 750 mg denne (priemerne). Bojujem, nechcem to vzdať len preto, že mozgu chýba valproát. No čo, musí sa trochu uskromniť a začať fungovať normálnejšie. V práci ok. Nejaké príznaky možno sú, ale ako hovorí Tuto, sú to len zdravotné drobnosti, takže sa ich snažím hodiť na haldu nespomenutiahodných záležitostí. Dneska som neobedoval riadny obed, mal som zapečený toast, takže som si nespomenul na asociáciu "ide obed, idú lieky". Takže som zabudol si dať desiatku Escitil na obed. Dúfam, že to nebude mať na zajtra zlé dopady. Najhorší dopad to môže mať taký, že sa budem cítiť počas pracovnej doby zle, napr. budem unavený, vážny, zamračený a budem pôsobiť naštvato. Ako viete, u nás sa musím stále usmievať, tak takáto "nálada" je problém. Šéfka, mám pocit, si už začína robiť teórie, že som nejako pravidelne "bez nálady". Dosiaľ ma totiž vnímala skôr ako večne v dobrej nálade, a túto povesť si už istý čas pravidelne narušujem. Musím s tým niečo zásadného urobiť - namotivovať sa opäť k optimizmu a úsmevu. Niekedy však mám naozaj pocit, že bez tých liekov ani toho optimizmu nie som akosi vôbec schopný. A to som si vždy myslel, že ja sám som sa "prerobil" na optimistu, a pritom nebyť Escitilu, Orfirilu a podobných chémií by som asi nebol vo svojich prerodoch úspešný. Ale i tak preč s nimi! Som im vďačný, ale ich redukcia je nutná. Takže chcem nasledovať reginin názor, že dosť v úzdrave figuruje aj vlastné premáhanie sa a psychoterapia (vrátane autoterapie). Verím, že reginin názor vie byť užitočný a vie dobre opisovať realitu mnohých schizopacientov.

Uf, toľko moje úvahy. Už aby som Vás nenudil... Želám Vám peknú noc a čarovný štvrtok i zello.
S úctou
matej

Matej, len krátko k Li+. Neviem či tomu pripisovat pocity. Snáď štart nebol moc rýchly že o 1/8. Ale nabudúce dám ten týždňový medzikrok. Uvidíme. Spím dobre, pracujem dobre, Elite mierne prehanam aj teraz píšem po mojej elektrickej deadline línii 21:00. Tak už to vypinam. Díky za spomenutie zella, škoda, že sa na to ešte necitis...

Majte sa všetci odluceni aj neodluceni.
Jožin

Ahoj Helen,
neviem, co by som mohla dodat, suhlasim s nazormi a navrhmi, ktore tu padli a budem Ti drzat palce, nech to dopadne nejak rozumne a k Tvojej spokojnosti, hadam sa to cele utrasie.


Ahojte,
u mna relativne fajn, najvacsim problemom ostava jedlo. Fakticky jem normalne len obed, inak sa obmedzujem na ovocie a jogurty. Vazit som sa radsej nevazila, i ked som dospela k nazoru, ze nejake to kilo nahor by sa tu mohlo objavit. Som za to rada, pretoze i ked to tak zrejme bude, nevidno to na mne a tak ostavam stihla. Asi az moc, to ma stve. Inak psychicky OK, fyz. unava pretrvava.