Ako sa dnes máš? 6

Ahojte,
dnes som úspešne ukončil skúšobnú dobu v práci. Takže už som plnohodnotný zamestnanec. Radosť to . A Michal, díky za aktivizáciu v smere Zello . Teší ma to, že z toho máš radosť a že si tam rád. Ja tiež. A veľmi. Dokonca teraz na zimu sme si pridali aj víkendovku, tam je nás pomenej ale aj to má svoje kúzlo... teším sa na večer na všetkých.

Majte sa pekne a nech sa vám darí/nám všetkým.
J.

Ahoj helena25,
nedaj sa nikým presvedčiť, že si čo dokážeš alebo nedokážeš, to by sa ukázalo až po jej ukončení s diplomom. Vyskúšaš a uvidíš a budúcnosť ukáže. Máš určité vlohy, ktoré treba zúročiť a netreba dať na nikoho negativistického. Vysoká škola sa dá študovať rôzne, možné je, že by aj zohľadňovali Tvoje ochorenie v smere rôznych úprav rozvrhu a podobne. Držím palce.

...................

Ahoj filipka aj xkrchnav,
silne verím, že to ukončenie školy s vyznamenaním nemá súvis s chorobou, teda nejaké to preťaženie a podobne. Práve že som bol na Mgr. štúdiu v pomernej pohode a práve naopak, štúdium mi dodávalo síl do života ako takého.

....................

Ahoj Meretseger,
osobne si myslím, že by si aj na VŠ vcelku mala. Vidieť to najmä na Tvojich príspevkoch tu, ktoré sú k veci, majú zdravý nádych a príjemný humor. Podobne si to myslím aj o Tvojom blogu, ktorý navštevujem.

....................

Ahoj Michal,
veru, to dobre robíš, že sa snažíš trebárs ako dobrovoľník v charite. Vidno, že si životaschopný človek, ktorý sa nedá poddať nejakému "osudu". Budem na Teba dosť myslieť, aby Ti to v tej práci vyšlo...

....................

Ahoj xkrchnav,
gratulujem k ukončeniu skúšobnej doby.

...................

Ahojte všetci (píšuci, aj čítajúci)
pre dnešok to bol fajn deň, v práci som dostal takú ťažšiu robotu, ale som rád, lebo ma celého pohltila a ušiel mi čas. Bolo z toho viac prachu, aj som sa trochu hanbil ísť z práce do obchodu. Hneď po návrate z práce som sa osprchoval a vyprášil oblečenie. Som celý rád, že som v práci nechytil úzkosť, lebo v utorok to bolo veľmi otázne. Verím, že je to už za mnou a ďalšia patológia nenabehne ani v budúcnosti. Mal som ísť na záhradu, ale predsa len som volil relax. Zdravotne trošku "hlasy" na balkóne, inak však fajn. 

Počujeme sa na Zello dialógoch? Dnes o 20:00.

Želám kľudné prežitie piatku a užite si následne víkend. Tuto


prek.: Je to už piatok?

Helenka25, veru, dobre Ti tu píšu, súhlasím aj ja. Ak sa cítiš na tú školu a zároveň dobre vieš, čo obnáša študovať Tvoju školu, tak by si za svojím snom zrejme mala ísť. Je to v rámci Tvojho doslova programového sebarozvoja a budovania Tvojho života. Hoci Ty už aj v tom materstve tvoríš mimoriadne cenné hodnoty, keď sa staráš o rodinu. Už aj keby si nemala VŠ, aj tak dielo Tvojho života nachádza svoj veľký zmysel trebárs v rodinnom živote. Každopádne, ak chceš skúsiť aj VŠ, pridávam sa k forumákom, ktorí Ti budú fandiť a držať palce.

Meretseger, ja mám modrého bakalára iba... teda mám z neho klasický modrý diplom, už je aj zašpinený od dačoho. Skrátka, bol som svojho času perfekcionista, čo ma ťahalo na štúdiu dole, takže som sa v istý okamih rozhodol perfekcionistom nebyť. To znamenalo predovšetkým vzdanie sa úsilia o dobré známky. Aj preto som dopadol tak, že mám iba modrý diplom. Osobne súhlasím s Tutom, že cítim z Tvojho vyjadrovania, že na VŠ máš predpoklady. Sú rôzne tieto školy, a myslím, že mnohé sú dostupné, resp. nie až tak ťažké. Si mladá, tak ako sme tu mnohí mladí, a preto určite možnosť dakedy študovať ešte ponechaj otvorenú. Všetko dobré!

Jožin, podajme si ruky, aj ja som akurát ukončil skúšobnú dobu. Hurá. Gratulujem Ti a prajem do ďalších týždňov a mesiacov v práci mnoho šťastia a úspechov.

Michal, je to parádne s tým Červeným krížom a obedmi. A tiež aj tá možnosť práce. Blahoželám. Drž sa nám, Michal, nech sa Ti darí.

Tuto, veľmi som sa bál, že sa Ti spustili tie problémy s úzkosťou. Som si hovoril, dofrasa, jedny zabudnuté lieky ráno a také ťažké následky? O to viac ma teší, že Ti vec napokon ustúpila a dostala sa späť k štandardu. Akosi mi vnútorne veľmi záleží, aby sa Ti v tej práci naozaj darilo. Preto sa nám drž, kamoš. Želám veľa pokoja, radosti a kvalitného spánku. Maj sa pekne.

---

Ahojte.

Dnes sa mám zhruba dobre. Sú kadejaké starosti, ale dá sa to vydržať. Dni mám vyplnené len tou prácou a po večeroch už zväčša nič nerobím. Možno trochu surfujem, čítam fórum. Spať idem už po dvadsiatej, dnes ale nie, lebo som si dal večernú kávu. Dosť často rozjímam nad životom, nad svojimi hodnotami. Trochu nad tým filozofujem aj v práci, ale len v hlave, kolegyne s tým samozrejme nezaťažujem. Ony sú v tomto úplne iné, ony takéto problémy neriešia. Ešte že mám Vás, že sa Vám tu môžem takto zveriť. Mám nádej, že moje filozofovanie pochopíte resp. "strpíte". Ste skvelí.

Príznaky nejaké sú, alebo nie sú, neviem naisto. Veľkú časť mojich predivností generuje moja vlastná povaha a temperament, takže ťažko povedať, čo je na mne vyslovene patologické. Evidujem skôr problémy v emóciách, náladovej stabilite a únave. Ale nechcem ladiť svoj príspevok tak, že sa sťažujem, lebo v podstate je asi všetko približne ok.

Ďakujem za vypočutie. Želám Vám pokojný večer a užite si zajtrajší piatok. Majte sa fajn, priatelia.

Váš kamoš
Matej

Nazdarte!
U mna klasika rano ostatnych x dni...Premyslam coze som to predchadzajuci den porobil.Co som len myslel,ze je splnene ale v skutocnosti nie je...napravam skody...

Mischelll,prajem aby sa pracovna prilezitost pretavila do ozajstnej prace,ktoru Ti len tak niekto alebo nieco nevezme...

Helenka,kolko je len v Tebe sily,nepoddajnosti a odhodlania!Wow,obdivujem,nech Ti to vydrzi...

Meretseger,tuho som rozmyslal aj vcera a rozmyslam aj dnes.Velmi tazke pochopit,ale hlavne sa bojim- to,co si vcera rozpravala sa mi vidi aj dnes rano poriadne desive.Ale nie ze Ta napadne nam niekam odchadzat!!Bolo by tu aj na zelle smutno a nudne!Nie si zbytocna existencia!

Matej,dik za podporu!Mam na Teba technicku prosbu:V teme Antidepresivna Bestoffka sa mi "podarilo"zdvojit prispevky...Dobre ma to dohrialo...Dalo by sa s tym nieco robit?

Jozin,dakujem a blahozelam ku kvalitnej praci tu,na zelle aj celkovo pre "nasu komunitu"!Len tak dalej!

Prajem Vam vsetkym pokrokovy den a pekny vikend!
So srdecnym pozdravom 
Michal I. Vdacny:geek:

A este:
 Tuto,su medzi nami podstatne nazorove rozdiely ohladom (ne)duchovna.ALE,vcera mi kvalitne padla sanka!Perfektne ako si dokazes zachovat odstup,Tvoje rady su jednoduche a pritom trefne.Chcel by som mat aj ja,klobuk dole pred Tebou.

Filipka,nepocital som,ze by sme my dvaja nasli v niecom spolocnu rec.A predsa!"One love,one life..."
Dik za zdielanie,ako dobre ze tu si!

Chalani, toz dakujem za domnienku, ze by som dokazala studovat, ale stale pochybujem. Trochu som nad tym zauvazovala aj v clanku na blogu ("Zabudam..."), viem totiz, ze mojou vinou uz moj mozog nie je taky, ako kedysi, a je to nezvratny proces. Veru tak...

Michal, mozno to takto o niekolko rokov nebudem vobec mat, ale zda sa mi, ze i proces navratu ku stastiu je nezvratny, resp. teda proces jeho odklonu, prave naopak. A to si myslim, ze to ani nerobim schvalne, akokolvek sa stale hrabem v tom negativnom. Ale v principe mam taketo myslienky od 12-tich, pokusy od 18-tich a tak nejak som si uvedomila, ze rovnako ako v cloveku ostava latentna tuzba porezat sa, odkedy to spravil, tak je to i s tymto. Asi tak.
Ale zatial tu stale som

Hmm....Tak ked tu zatial este si,tak by si "tu" mohla aj zostat,nie?? Nikdy nemozeme vediet ci sa veci nezvrtnu aj k lepsiemu....Drz sa!

Ahojte, no ja uz takto zrana pisem.Dnes mi je otrasne.Zaspal som o 2:00 rano a o 4:00 som sa prebudila na divne a desne zvuky a podobne veci tak som uz spozornela v tom, ze som ,,mimo,,. Do pol hodiny sa pridruzili hlasy,vidiny a trva to doteraz. Kedze doma mam celu lekaren antipsychotik tak som si prihodila olanzapin a este jedno nestastne trittico ale ucinok sa ani po 2 hodinach nedostavuje.Volala som svojej lekarke, lebo som ine vychodisko nevidela ta mi odporucila este jeden olanzapin 10mg a ak nezaberie tak si mam dat haloperidol,´ktory mam este v rezerve ale ten nemam teraz v uzivani. Nieco mi snad pomoct musi.Trasu sa mi ruky a riadne sa potim.Viac ako toto ma trapi ze tu mam deti a obrovsku zodpovednost.Ale ak to neprejde kaslem na to, volam muzovi do prace nech sem dotrieli a letim do spitala.Samozrejme nemam v umysle sa tam zdrzovat, len ist na kamaratsku navstevu po injekciu:) Drze mi palce.
Michal, vdaka.Takisto tvoje nazory su velmi zrele a trefne co obdivujem a cenim si to.Si spravnak.
Meretseger, kokos, ako sme vcera dokecali neustale som na teba myslela v modlitbách aj v dusi, skratka nedalo mi to.Ja som si presla podobnymi sra...ami a viem sa vcitit do tvojej koze ale to co som ti vravela vcera plati.Si mlada holka, zivot pred sebou a ja nepochybujem o tom, ze ta caka este krasna buducnost a kopec skvelých a radostnych zazitkov.A rovnako viem, ze keby tak intenzivne tuzis ,,odist,,tak na zello by si neprisla.A to ze si prisla znamena podla mna len to, ze si tam nesla z nudy alebo dlhej chvile ale preto ze v tebe este ostala nadej a ze si tam hladala istou formou utocisko.Si silna bojovnicka a ja viem ze nie len v pc hrach le aj v zivote.A nerez sa.Pri nasich ochoreniach nam uplne stacia jazvy na dusi, telesne si nepridavaj.Myslim na teba dievca.
Matej, vdaka za povzbudive slova, ktore si nam adresoval vsetkym tu na fore.
Tak sa drzte priatelia, krasny zvysok piatku vam prajem a vela radosti a sily.Mam vas rada banda tak sa majte zatial ak sa mi stav zlepsi tak sa pochvalim

Ahojte. Neradostne sa mi čítajú posledné vaše riadky. Dnes sa ma modrásek v električke ráno pýtala, čo by som potreboval, aby som sa cítil bezpečne ohľadom vysadzovania liekov. Najprv to zo mňa liezlo ako z chlpatej deky, a potom zo mňa teda vyšlo niečo v zmysle: mať pocit bezpečia, že neskončím v "liečebni". Proste byť napichaný nedobrovoľne, držaný, uviazaný... viem, že nesmiem proste už teraz byť tak "viditeľný". Či by som sa ale udržal, to neviem a nikdy asi nebudem vedieť. Až to nastane. Ale tu je to - helen - konkrétne asi iná strana. Na vlastnú žiadosť si ideš po vec. I keď neviem, či niečo také ako návšteva na hodinku na injekciu existuje. Bál by som sa, že ma chytia do spárov a nepustia pár týždňov. "V zájmu môjho dobra". Viem helen, že si mala hroznú minulosť. Asi netuším do akých podrobností... Práve preto prebrať sa tým, prežiť si to môže byť hrozne zraňujúce a vystrašujúce. Určite to nie je možné ak sa staráš momentálne o deti... ale ak príde manžel, skúsiť to nejak preskúmať. Vieš jak už sme viac krát hovorili o tých Otvorených dialógoch tu. Napadá mi, že by som skúsil zorganizovať nejaké online stretnutie s pár ľuďmi čo to robia...lebo osobne prísť do Brna ti asi nie je úplne jednoduché. Ale ako dobrý štart by to snáď mohlo fungovať. Mám totiž pocit, že poltačením toho všetkého sa to stále len odsúva a odsúva a ... vždy sa môže vrátiť... ono stráviť tyždeň na Slovensku v liečebni alebo pár dní v Brne by mi prišlo už skoro narovnako... záleží na tebe. držím ti moc palce nech sa ti polepší a keď tak napíš.

Držte sa všetci priatelia. Zajtra máme zas zello víkendové 18:00 tak keby máte čas, pripojte sa. A podelíme sa jak sa nám darí ďalej... je to akési akčnejšie teraz pre viacerých z nás...
Jožin

No ahojte. Tak ja som predsa len sla do nemocnice, bolo to hrozne tie stavy a uz som nevidela ine vychodisko.Ono ide o to, ze ja som vedela , ze si ma tam nenechaju.Ako to povedat, mame medzi sebou a tym myslim mna a nemocnicou taku ,,dohodu,,ze pokial to okolnosti dovolia, ziadna nemocnica. Lezala som dokopy 7x. Bolo mi povedane, ze to skusime uz len bez hospitalizacii.Velku rolo hralo v tom to, ze mam deti.Male deti a vraj by som este viac upadala do akýchsi depresii po odluceni od mojich deti. Tak som tam prisla, povedala lekarovi co a a ako a ze lieky mi nezaberaju, tak mi pichli haloperidol decanoat ani neviem aku vlastne davku,a do pol hodiny bolo vsetko prec. Ja som asi jediny pacient, ktory nema oibavy z nemocnice. Vlastne kazda mija hospitaliazia az na jednu bola dobrovolna.Jednoducho som prisla do ambulancie uz so zbalenými vecami a ani som lekarovi nedala na vyber a postavila ho pred hotovu vec, ze idem do nemocnice.Skratka poviem takto.Ked mam pocit, ze to nezvladam a ze hrozi ze by som si nejako ublizila alebo nedajboze niekomu,alebo ze moje stavy neustavaju tak sa nehram na hrdinku a zverim sa lekarom.Plne im doverujem.Poznam ich 7 rokov, poznam tam aj udrzbarov,jednoducho nemocnica je pre mna miestom, kde sa praveze citim bezpecne. Ja som asi ina no co uz:) A to potlacanie pocitov, no s tym mam problem,Moj terapeut vravi ze som ako vojak. Ja napr.nemam vo zvyku plakat.A nik ma k tomu akosi nevie prinutit:) prestala som sa nejko emocne ,,vyjadrovat,, asi pred 4 rokmi, kedy som s tym akosi sekla a odvtedy mi to ani velmi nejde.Mas pravdu v tom, ze je vela veci z môjho zivota, ktore som nedala von a ktore dusim v sebe aj som dlho rozmyslala nad tym, ci by som vam svoj pribeh zverila,ale neveim ci by to bolo vhodne.Neviem, vy mi povedzte.

Podľa mňa je super, že máš takýto vzťah s nemocnicou. Mne ten strach bráni možno vo viac veciach než si myslím. A za mňa - tu patrí každý jeden príbeh. Kľudne ho daj do súkromnej sekcie, aby to nešlo jednoducho vygoogliť a bude tak s nami v bezpečí... Moja žena tiež pred nejakou dobou prehlásila, že nevie plakať... už dlho neplakala... na to, že má centrum duchovného rozvoja, asi by sme s tým mohli trochu pohnúť. Len proste furt niečo iné. Musíme si určiť priority. Takéto vnútorné zatlačenia a ignorovania proste nie sú v žiadnom prípade dobré... Šak aj koľko vojakov končí na psychiatrii? Nakoniec aj s rakovinou...

vdaka.Len mi musis vysvetlit co je sukromna sekcia a ako ju najdem? lebo poznam len tuto temu