Ako sa dnes máš? 6

Dakujem, Matej. Jo, tiez sa niekde vidim za 10 rokov. Najskor asi v hrobe. A ako bude vsetkym fajn!

Historik, obdivujem Tvoju zapalenost pre dejiny. Ja i ked mam za sebou dva roky studia historie, nikdy som to takto nemala. Skor v detstve pre stary Egypt. Ale bejvavalo...

Ahojte
Tak to co som pisala predtým v úvodzovkách som myslela tak, ze som bola vdacna za to, ked som dokazala odlisit realitu od bludov.Pre mna to bol velky uspech.A stale aj je.Tak tolko k tomu.No dnes som mala skupinovu terapiu a stacik, kde sme sa dozvedeli smutnu spravu, ze holka, ktora k nam chodila len 3 tyzdne spachala cez vikend samovrazdu. Uz minule sa stazovala na skupine, ze ma taku skleslejsu naladu, aj sme sa s nou dost o tom bavili a skutocne sme si mysleli ze to prekona ale urcite nie to, ze to narastie do takéhoto rozmeru.Chudatko,mala len 19 rokov.Takto som uz vo svojom okoli prisla o troch ludi. Uvedomila som si, ze pri nasom ochoreni sa zial s takýmito pripadmi a stratami mozno stretnem casto. Najhorsie som asi znasala ked som bola v Zaluzi a 4 mesiace som lezala s holkou ktora mala tu istu diagnozu.Stali sa z nas skoro najlepsie kamosky.Prepustili ju par dni predomnou a na druhy den mi sestricka oznamila, ze hned po prichode domov sa upalila na zahrade.To bol hrozny sok.Myslela som,ze si ma tam nechaju dalsi mesiac.Od vcera tak uvazujem, aj na margo ulohy , ktoru som dostala vypracovat na skupinu, co mi na mojej chorobe najviac prekaza, ze kam vlastne smerujem. Rano som sa pozrela na seba a spytala sa sama seba co chcem vlastne v zivote docielit. Nechcem byt vaznom svojej choroby. Z casti ma velmi nici, ruca moj charakter, medziludske vztahy, ten kusok sebaucty, ktory vo mne este zostal.Ale na druhej strane si uvedomum, ze vdaka nej akosi ,,rychlejsie dozrievam,,v tom emocnom a akomsi vnútornom prezivani svojho zivota.Cele to ma svoje temne ale aj svetle stranky podla mna.
Xkrchnav, to co si spominal, ze sa citis vinny alebo ze mas vycitky kvôli tomu, co si kvôli svojej chorobe mozno ,,vyviedol,,alebo co ta trapi, tak to doverne poznam. Ja som si vdaka chorobe a casto bludnému zmyslaniu znicila kopu vztahov a zranila som mnoho ludi.Teraz je moj pocet ludi s ktorými sa aktivne stretavam obmedzeny len na môjho manzela a deti.Ziadne kamaratky, iba obcasny znamy zo skupiny.A to nie je nic moc.a vycitky veruze mam,ale uz to nevratim.Musim zit s následkami.
Inak som bola pred terpiou aj u lekarky, konecne, ved som meskala dva tyzdne,ale pochopila to. Okrem iného som sa jej zdoverila, ze mam v plane ist vo februari na preskusanie na VSMU dokoncit si studium scenaristiky.Na moje velke pocudovanie nesuhlasila.Vraj to nezvladnem.Ze moja choroba je v sztadiu, kedy by ma aj najmensi stres mohol odrovnat.To iste mi bolo povedane aj na staciku od psychologicky a druhého lekara. Jediny, kto ma iny nazor som ja, ale to je ta moja tvrdohlavost, pochopim mozno a zobudim sa az ked tresnem hlavou o mur a v plnej rychlosti.Kto vie,ako by to dopadlo.Mozno by som to studium ustala, mozno nie.Do februara casu ako klasu, ale rozhodnut sa musim co najskôr.Asi to bude potrebovat vela modlitieb a sebazaprenia.Tento sposob kracania vpred ma totiz este nikdy nesklamal.Tak sa tu drzte a vela sil vam vsetkym prajem

Zaujímalo by ma, ako to tí čo ti povedali, že to nedáš, myslia. Či majú proste takú obecnu skúsenosť, tak ty to nedáš rovnako. Alebo či fakt dokážu odhadnúť a vcítiť sa. Nezdá sa mi to. Sama si najlepšie urcis čo chceš skúsiť a čo nie. Hlavne ak ťa to doteraz nesklamalo. Je ale nepríjemné ísť proti takémuto "rozsudku" sám. Písala si, že si jediná s iným názorom - aj manžel súhlasí s doktorkou? Ja som si včera jednu vec od ženy vzal asi viac osobne než som mal. Má asi možnosti robiť automatickú kresbu s ľuďmi čo im bolo niečo diagnostikovane. Často čerstvo z liečebne. A vravela, že nevie či by mala na nich nervy. Ak sA nevedia sústrediť a neudržia pozornosť. Citil som sa akoby nás zavrhla. Asi to tak nakoniec nebolo len ja som to vzal osobne ale nebolo to príjemné... Držím ti palce Helen. Žiaľ u nás fakt hrozí, že niekto proste odíde. Neviem čo by som robil ak by sa tak stalo členovi fóra, zella .

Majte sa pekne všetci. Dnes mám prvú psychoterapiu po dlhej dobe.
J.

No lekari to mysleli obojstranne.Vraj uz maju nejake skusenosti s ludmi co sa chystali na VS alebo uz na nej studovali a vraj len drvivo male mnozstvo uspesne dostudovalo aj to s problémami.A po druhe, vraj je moje ochorenie v stadiu, kedy by ma mohla aj najmensia zataz zlozit.No a manzel, ten sa vyjadril tak, z mi to praje, z si uvedomuje , ze je to moj najvacsi sen,ale ze ma o mna strach ako tie vsetky naroky zvladnem.Ja tomu rozumiem najlepsie, viem com ma caka.To studium zahrna neustalu pracu v time, co pre mna samotara bude dost obtiazne prehryznut to, potom zhon medzi kameramanmi, reziserom a pod.neustaly zhon.Nechcem tam ist aby som si nieco dokazala,ale aby som nezavrela svoj zivot a svoju buducnost kvôli mojej chorobe.Obmedzila ma uz v mnohom a vzala mi vela.Ta skola je pre mna nadej na lepsiu buducnost a nadej je nieco, co si chorobou nechcem dat vziat. Ak to nezvladnem ok.Ale nemohla by som fungovat s pocitom, ze som to neskusila a ze som si nedala sancu.Lekarom uplne rozumiem a respektujem ich nazory a pripomienky,ale toto nech je len moje rozhodnutie. Ten pocit, ktory si mal z reakcie manzelky takisto poznam, moj manzel sa obcas preriekne ohladne mojej diagnozy a dost neprijemne,ale potom si to rychlo uvedomi. Hlavne to neber tak osobne, ono vzdy budu na nasu adresu nejake aj negativne reakcie a najcastejsie nepochopenie,ale s tym sa da zit, aj ked to zrani, to chapem.Mal by si jej dat najavo, ze ta to zranilo a ze ti to nebolo prijemne.Urcite sa z toho ,,pouci,,.

No... ja som jej to povedal, a bolo to ešte trochu otočené proti mne - že si to beriem moc osobne a že čo keby ona mňa nútila do práce s niekým s kým by som nechcel... no nič.

Držím ti palce z VŠ. Sama vieš najlepšie čo a ono. Možno si ešte pripravíš plán - aj vďaka skupine či stacionáru - že čo v kríze. A ani kríza potom nemusí znamenať hneď koniec. Len nejakú pauzu. Dnes sa už dá štúdium na VŠ všeliako prispôsobovať. Najprv keď som študoval na VŠ som nechápal, prečo sú také možnosti. Že je to len pre "flákačov" hovoril som si.. tak tu sú práve tie dôvody, teraz to už vidím. Držím ti palce!

U mňa je to tak ako v predchádzajúcich dňoch. Som zanietený do štúdia histórie. Viem sa pre niečo nadchnúť a vtedy sa tomu intenzívne venujem nejaký čas. Približne 3 týždne. Potom prichádza recesia. Ale za tú dobu, kým mi to ide, stihnem sa niekam posunúť. Je v tom pokrok. Nevýhodou je to, že pri takomto nadšení bývam vzrušený a rozrušený, a to najmä večer. Včera som pred spaním užil Calmaben a Atarax.

Dnes som čítal o ranom stredoveku.

Ahoj helena25,
na čo máš a nemáš vieš predovšetkým Ty sama. Život je často pokus-omyl-úspech. Osobne si myslím, že by Ti možno aj bolo prospešné takto zmeniť raz za čas prostredie či okolie, pobaviť sa s novými ľuďmi. Sám som študoval výšku a medzitým som bol aj v nemocnici a pripravoval sa na Bc. štátnicu ... a podarilo sa. Keby mi to neprinieslo nič, tak je tu ten krásny fakt, že som to napriek všetkému dokázal a neskôr spravil aj Mgr. Škola mi veľa dala, ale hlavne to, že to so mnou nie je tak zlé ako si niektorí mysleli. Bol som nesmierne šťastný, keď som si na Mgr. promóciach išiel po červený diplom. Boli to krásne časy. Môj príbeh si môžeš prečítať tu na fóre:
https://www.schizoforum.net/t162-topic
PS: fandím Ti

.................

Ahoj xkrchnav, 
zajtra sa už na Teba a ostatných teším. Zello je fajn.

................

Ahoj historik, 
je len dobre, že sa vieš nad niečím takto pár týždňov nadchnúť. Históriu mám rád, a občas si nejakú tú knihu prečítam, prípadne aj pozriem dokument. Skôr je to také oprašovanie vedomostí zo strednej školy. Dejiny ako také mám rád, a to hlavne tie, kde sa príliš nebojuje.

................

Ahojte,
včera to bol u mňa taký zlý deň. Dnes sa až na vstávanie celkom dalo. Najviac sa mi rátalo, že úzkosť spolu so sťahovaním žalúdka bola preč, asi som si to zavinil tým neužitím (zabudnutím) ranných liekov v pondelok. Dnes to bolo dobré a som tomu nesmierne rád. Už som si vybavoval katastrofické scenáre, ako ma doktorka posiela do nemocnice a tak. Našťastie dnes bolo Dnes. V práci pohoda, robil som to, čo mi nakázali a urobil som to aspoň na tie 3- až 1- . Celkovo deň hodnotím na 2.

ahojte, vdaka za podporu ohladne môjho zameru VS.
Tuto, len pred chvilou som docitala tvj pribeh a ani som nedychala.Uzil si si toho teda viac ako dost.To mi je velmi luto, co si si preskakal.S tymi bojovymi umeniami to som fanusik, ja som takisto v Zaluzi nacvicovala salta a chvaty.Neviem cim to bolo podmienene ale nelutujem to.Vdaka za tvoj pribeh
No ja som dnes po vcerajsej skupine navstivila aj terapeuta, s ktorym mavam sedenia raz za dva tyzdne,ale skoncilo to tak, ze som mu tresla dverami pred nosom a zdrhla som.Zabrnkal mi totiz na citlivu strunu z môjho zivota a takmer praskla a ja som nevidela ine vychodisko ale lacny zbabely utek.Uz mi stihol napisat aj email, kde sa mi ospravedlnuje ak sa ma nejako svojimi otázkami dotkol.Asi si myslel, ze som nic ine od odchodu nerobila, len revala a nic ine,ale vôbec nie.Skor som citila hnev.O istých situáciách mu nedokazem povedat a dokelu tak velmi chcem a potrebujem to dat vsetko niekde do tramtarie, co najdalej od seba, nech ma to uz nezoziera,ale akonahle k tomu pride, myslim pri osobnom stretnuti, nedokazem to.Napisat ano,ale bolo by divne pisat môjmu terapeutovi email o tom co chce vediet a potom sa s nim stretnut akoby nic. Snad to raz prekonam. Potom som prekonala este hadku s manzelom, pretoze sa tuzobne chcem odstahovat z domu kde zijeme, pretoze majitl nas neustale klame a zavadza a moj muz je velky dobrak, preco ho aj milujem, kazdemu vsetko odpusti a veri len v ludske dobro.Ale twn podvodnik domaci sa nikdy nezmeni a cela rodina tym trpi, len moj manzel to nie a nie pripustit.Uz som z toho zufala.Tak sa len modlim aby sa mu otvorili oci a mohli odtialto vypadnut.No tak asi tak so mnou.

S tou VŠ ti aj ja držím palce, mne sa podarilo vyštudovať s vyznamenaním, takže dá sa to, ak má človek podporu

Neviem, či je dobré veci odstrčiť kamsi do tramtárie, pretože mám pocit, že tam potom na mňa vždy čakajú. Nikdy neviem kedy sa tej veci dotknem a potom sa to zas zosype. Ja skúšam taktiku že všetko tak nejak rozobrať prebrať. Ale je pravda, že to nebude jednoduchá cesta. Už dnes keď som na 3 sedení u psychoterapeutky čosi načal už mnou hýbali emócie. Asi na prásknutie dverami by to nebolo... ale "mám sa na čo tešiť". Ale teším sa, ak je to možné, že potom už o tých veciach budem vedieť hovoriť s menším alebo žiadnym pohnutím... Držím palce. Aj s tou VŠ. Hehe tu sme samí vyznamenaní, ja teda tiež ehm hm .

Gratulacia vsetkym  Obdivujem vas. Mna na konci druheho rocnika vyrazili, lebo som s vedomim, ze na to absolutne nemam, chcela skocit pod vlak a skoncila v PK. Zavolali mi tam zo studijneho, ze nemam dost kreditov na prechod... Chybalo mi ich 8. Ku***... Jeden z najnarocnejsich skusajucich mi tu skusku dal, chceli mi tam pomoct, a ja som to takto zahodila. A teraz uz na VS nemam. Je to svinstvo... Nenavidim sa za to uz cele tie tri roky a budem i nadalej. Som nic. Takze sa hrabte na VS, pokial len mozete, a verte si.

Ahojte Priatelia!
Uff,bolo by sa tu k comu vyjadrovat...Ale musim byt strucnejsi(strucny) vzhladom na to cez co pisem...
U mna su posuny k lepsiemu- od pondelka sa zacinam stravovat na Cervenom krizi(fantasticka az dvojtretinova financna uspora na vydavky za obedy)Inac financne stale takpovediac z ruky do ust,ale na zakladne veci je a to je podstatne!
Rysuje sa aj praca(ak prejdem lekarskou prehliadkou),vyzera to nadejne!
V sobotu zacinam v tzv.Zbernom centre tu v LV- charitativna vypomoc...Tesim sa,ze budem uzitocnejsi!Ked uz ja zo seba nemam skoro nic tak nech maju aspon ini...
 
Teraz trochu provokacie:VY FORUMACI a FORUMACKY,ktori nezellujete- Viete ake je to skvele,ked pocujete aj normalne ludske hlasy miesto citania prispevkov tu?!?Je to na nezaplatenie!Mozte pocut realne emocie ci uz je to radost,hnev,smutok,veselost...Ja osobne nenavidim vlastny hlas,ale uz nemusim tolko spekulovat kto asi aki je.Pocujem Vase hlasy a aj ked si poniektori myslite/myslime:neviem sa vyjadrovat,mam taku a taku recovu vadu a pod.Viem,verim,ze je velmi tazko,ked sa nedaju sformulovat myslienky tak ako by sme chceli a potrebovali ALE ak ste naozaj osameli,Zello Dialogy su jednym z dobrych rieseni ako sa trenovat- najprv pocuvat(byt tam) a neskor MOZNO aj nieco pridat...
Je nas tam uz pomerne vela,ale stale nie dost a hlavne nie vsetci...
Tak kto sa prida dalsi?!?Matej?Opadane Listie?Historik?Filipka?Rasto?...
Ja tam budem a chcem vediet,ktoze to je za tymi stastnymi/nestastnymi slovami,vetami,prispevkami.Kto mi to chce vlastne pomoct a poradit??
Tesim sa na Vas aj dnes vecer!
So srdca zvedavy 
Michal
P.S: Matej a kde inde by si mal pisat svoje "vylevy",ak nie tu??
Este lepsie je rozpravat na zellu,ver mi!;-)